FINANČNÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Odbor daňovej metodiky
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

SKDP
Trnavská cesta 74/A
821 02 Bratislava

Váš list číslo/zo dňa Naše číslo Vybavuje/linka Banská Bystrica
1641347/2016 Odd.metodiky DPH 19.10.2016

Vec: Žiadosť o stanovisko k bezodplatným dodávkam tovaru – odpoveď

Slovenská komora daňových poradcov (ďalej len SKDP) sa obrátila na Finančné riaditeľstvo SR (FR SR) s požiadavkou o metodické usmernenie k postupu zahraničnej osoby pri bezodplatných dodávkach tovaru a služieb.

Žiadosť o stanovisko obsahuje celý rad zovšeobecnených situácií, na základe ktorých SKDP predložilo zovšeobecnené závery, ktorých správnosť požaduje potvrdiť.

Na úvod je v prvom rade potrebné zdôrazniť právnu úpravu, ktorá stanovuje postup pri bezodplatných dodávkach z hľadiska DPH. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uplatnenie postupu podľa týchto ustanovení je možné len v prípadoch, keď sa skutočne jedná o dodávku bezodplatnú, t.j. v prípadoch, keď za dodávku neexistuje žiadna protihodnota, akokoľvek vyjadrená.

Podľa čl. 16 smernice 2006/112/ES sa za dodanie tovaru považuje použitie tovaru, ktorý je súčasťou majetku zdaniteľnej osoby,

- na osobnú spotrebu tejto zdaniteľnej osoby, alebo
- na osobnú spotrebu jej zamestnancov, alebo
- bezodplatné poskytnutie tohto tovaru, alebo
- jeho využitie na iné ako ekonomické účely

za podmienky, že DPH za tento tovar alebo za jeho súčasti bola úplne alebo čiastočne odpočítateľná.
Podľa čl. 16 ods. 2, použitie tovaru na obchodné účely ako vzorky alebo dary nízkej hodnoty sa však za dodanie za protihodnotu nepovažujú.

Uvedený článok smernice bol transponovaný do zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v zn. n. p. (ďalej len zákon o DPH) do § 8 ods. 3 s tým, že bola pre účely dodania tovarov na obchodné účely stanovená suma 17 €, ktorá bude v SR považovaná za „nízku hodnotu“.

V zadaní otázky SKDP sú rozpísané spôsoby získania tovaru, ktorý má byť osobou registrovanou podľa § 5 zákona o DPH bezodplatne poskytnutý. Spôsob získania tovaru nemá podľa názoru FR SR na posúdenie dodávky vplyv (kúpa v tuzemsku, nadobudnutie z iného členského štátu, dovoz).

V ďalšom texte je otázka rozpísaná podľa toho, komu sa tovar bezodplatne poskytne, či osobe zdaniteľnej alebo osobe nezdaniteľnej s akcentom na skutočnosť, že tieto bezodplatné dodávky sa realizujú v rámci podnikania. Dovoľujeme si vysloviť názor, že ani táto skutočnosť nemá na posúdenie dodávky vplyv. Svoj názor opierame o to, že smernica 2006/112/ES ako aj zákon o DPH vylúčili z fikcie dodania tovaru bezodplatné dodávky realizované v rámci podnikania len v prípade, ak sú nízkej hodnoty. Všetky ostatné bezodplatné dodávky, či sú na účely podnikania alebo nie, sa považujú za dodanie tovaru za protihodnotu. Pri inom výklade by podľa nášho názoru bol ods. 2 čl. 16 bezpredmetný.

V analýze SKDP sa uvádza, že sa jedná o také bezodplatné dodávky, pri ktorých sa neuplatňuje § 49 ods. 5 a § 54a zákona o DPH. Nie je zrejmé, čo bolo touto poznámkou mienené, či to, že sa jedná o iný tovar ako je nehnuteľnosť, alebo to, že si platiteľ pri získaní tovaru uplatnil plný nárok na odpočítanie (čím ale využil možnosť danú v § 49 ods. 5 zákona o DPH) resp. nejaká iná skutočnosť.

Na základe vyššie uvedeného pri prvom okruhu otázok vo všeobecnosti zastávame názor, že bezodplatné dodanie tovaru, pri ktorom si platiteľ uplatnil odpočítanie dane, sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu, okrem dodávok nízkej hodnoty do 17 € dodaných na obchodné účely resp. ako vzorky. Ak platiteľ uplatnil odpočítanie dane v čase, keď nárok na odpočítanie dane vznikol, tak naďalej pretrváva (C-98/98 Midle Bank b.22). Ak platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti predpokladal, že nákladové prvky prijatej dodávky budú zdanené daňou na výstupe, a vstupná daň bola odpočítateľná, nebolo by v súlade s cieľom sledovaným smernicou, ak by došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na inú osobu bez toho, aby k takémuto zdaneniu došlo. Nárok na odpočítanie dane teda vzniká, ak platiteľ predpokladá použitie prijatých tovarov a služieb na dodanie tovarov a služieb a zároveň pri bezodplatnej dodávke vzniká povinnosť odvodu dane.

Hoci SKDP rozlišuje medzi situáciami, kedy platiteľ vopred vedel alebo nevedel, či použije tovar na dodávky za protihodnotu alebo ho dodá bezodplatne, situácie uvedené v zadaní bodu II sa javia ako protichodné. Na jednej strane sa v bode II uvádza, že platiteľ pred nadobudnutím tovaru vedel, že ho poskytne nezdaniteľnej osobe ale zároveň nevedel, že ho poskytne zadarmo. Vedomosť o tom, či tovar bude použitý na bezodplatné dodanie má vplyv na uplatnenie odpočítania dane a to v tom smere, že v tomto prípade je podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH odpočítanie dane možné len ak ide o investičný majetok. Takáto úprava je v súlade so smernicou o DPH ako aj judikatúrou SD EU (napr. C-118/11). Tak ako v bode I tak aj v bode II zastávame názor, že ak bola daň odpočítateľná, potom dodávka bude predmetom zákona a dôjde k dodávke tovaru, ktorá sa považuje za dodávku za protihodnotu, či už bol tovar dodaný zdaniteľnej osobe alebo osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Keďže tovar je dodaný zahraničnou osobou, hoci je táto zahraničná osoba registrovaná v SR podľa § 5 zákona o DPH, osobou povinnou platiť daň by mal byť prijímateľ tovaru v prípade, ak je zdaniteľnou osobou (§ 69 ods. 2). Ak príjemca nie je zdaniteľnou osobou, osobou povinnou platiť daň je dodávateľ (§69 ods. 1 zákona o DPH). Zo smernice o DPH ani z rozsudkov SD EU nevyplýva, že by mal byť uplatnený iný prístup, aj keď ako logický by sa javil záver, že osobou povinnou platiť daň by nemala byť osoba, ktorá získa tovar bezodplatne. Otázkou bezodplatného dodania tovaru zdaniteľnou osobou inej zdaniteľnej osobe sa zaoberal aj Výbor Európskej komisie pre DPH v marci 2016, ktorý sa okrem iného na podnet Poľska zaoberal aj touto otázkou.
Súhlasíme s názorom SKDP, že ako smernica, tak aj zákon o DPH viažu povinnosť odvodu dane pri bezodplatných dodávkach tovaru na skutočnosť, že daň bola pri obstaraní tohto tovaru odpočítateľná, hoci si ju platiteľ neodpočítal (resp. zatiaľ neodpočítal).

Iná situácia je v prípade bezodplatne poskytnutých služieb a to z dôvodu iného znenia čl. 26 smernice a nadväzne § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH. Podľa čl. 26 sa za poskytnutie služieb považuje

a) použitie tovaru, ktorý je súčasťou majetku podniku zdaniteľnej osoby

- na súkromnú spotrebu tejto osoby, alebo

- na súkromnú spotrebu jej zamestnancov, alebo

- všeobecnejšie na iné účely ako účely jej podnikania,

ak je DPH za tento tovar úplne alebo čiastočne odpočítateľná;

b) poskytnutie služieb, ktoré bezodplatne uskutočňuje zdaniteľná osoba

- na svoju osobnú spotrebu, alebo

- na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, alebo

- všeobecnejšie na iné účely ako účely jej podnikania.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH sa za poskytnutie služby nepovažuje také bezodplatné užívanie majetku, pri ktorom si platiteľ uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 ods. 5 len v rozsahu použitia tohto majetku na podnikanie alebo podľa § 49a v rozsahu použitia investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie alebo ak platiteľ vykonal podľa § 54a úpravu odpočítania dane vyššie vymedzeného investičného majetku.

Pre daňové posúdenie bezodplatne dodaných služieb je na rozdiel od bezodplatne dodaných tovarov teda jednou z dôležitých skutočností tá, či toto dodanie vo všeobecnosti súviselo s podnikaním platiteľa alebo nie. Osoba povinná platiť daň pri bezodplatných dodávkach služieb, ktoré sú dodané na osobnú spotrebu alebo na iný účel ako na podnikanie, sa určí podľa § 69 ods. 2 alebo 3 zákona o DPH.

Ako sme už vyššie uviedli, otázkou bezodplatného dodania tovaru zdaniteľnou osobou inej zdaniteľnej osobe sa zaoberal Výbor Európskej komisie pre DPH v marci 2016. Písomné závery komisie zatiaľ nie sú k dispozícii, po ich zverejnení sa bude FR SR touto otázkou opätovne zaoberať a je pripravené na odbornú diskusiu k tejto téme aj so zástupcami MLK SKDP.

Ing. Adriana Plešková
riaditeľka odboru daňovej metodiky

Na začiatok dokumentu

ZDROJ:

Vzťah k:

Ďalšie nové dokumenty

04. 08. 2025

Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH

Informácia je určená pre platiteľov dovážajúcich tovar do tuzemska, ktorí na základe § 84a zákona o DPH sú od 1. júla 2025 povinní platiť daň z pridanej hodnoty z dovezeného tovaru formou samozdanenia.

01. 08. 2025

Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO

Informácia je určená pre zahraničné spoločnosti, ktoré sú daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ak vykonávajú činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizujú prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky). V taktom prípade sa stávajú súčasne platiteľom dane a vzniká im povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. V informácií sa uvádza ako sa v tomto prípade podá Oznámenie a ako sa má zaplatiť daň z finančných transakcií.

28. 02. 2025

Overovanie IČ DPH

DPH 222/04

IČ DPH je dôležitá informácia o podnikateľovi vo vzťahu k uplatňovaniu DPH. V Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý umožňuje filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra.

23. 01. 2025

Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025

DPH 222/04 DPH 222/04, § 19

Diskutovaná problematika: Nájom nehnuteľností s ohľadom na uplatňovanie sadzieb DPH na dodávky energií v kontexte zložených plnení v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora C-572/07, C-392/11 a C-42/14 (téma SKDP)

Odborný dokument

Uplatnenie DPH pri zdaniteľných obchodoch, ktoré predstavujú jedno zložené plnenie alebo viacero odlišných plnení

č. z Lotus 2016/148 zo dňa 03. 10. 2016

§ 8, § 9, 22, 27, 29, 31, 38, 38/3, 39, 74/1g,

Uplatnenie dane z pridanej hodnoty pri zdaniteľných obchodoch, ktoré predstavujú jedno zložené plnenie alebo viacero odlišných plnení,
v kontexte rozhodnutí Súdneho dvora EÚ

Keď sa určitá činnosť skladá z viacerých plnení, vzniká otázka, či sa má táto činnosť považovať za jedno plnenie s jedným základom dane alebo za viaceré odlišné a nezávislé plnenia, ktoré sa posudzujú samostatne. Táto otázka má dôležitý význam z hľadiska územnej príslušnosti, teda určenia miesta zdanenia, ale aj z hľadiska uplatnenia správnej sadzby dane alebo oslobodenia od dane. Ak by sa plnenie posudzovalo ako celok, je otázne, ktoré plnenie je hlavné a ktoré vedľajšie. Vzhľadom na problémy, ktoré vznikajú v tejto súvislosti pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty, chceme poukázať na niektoré prípady riešené v tejto oblasti Súdnym dvorom EÚ.
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a rovnako ani smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty neobsahujú ustanovenia týkajúce sa problematiky zložených plnení. V týchto predpisoch je možné sa stretnúť s pojmom „tovary a služby priamo alebo úzko súvisiace“ napr. so zdravotnou starostlivosťou, s výchovnými a vzdelávacími službami, kultúrnymi službami, ap.. Ak hovoríme o súvisiacom plnení, posudzujeme hlavné a vedľajšie plnenie. Koncept zložených plnení predstavil Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach, v ktorých definoval určité kritériá, ktoré by sa mali brať do úvahy, aby sa z hľadiska DPH určilo, či jedno plnenie, ktoré sa skladá z viacerých prvkov, sa má považovať za jeden zdaniteľný obchod alebo za viac odlišných a samostatne posudzovaných zdaniteľných obchodov. Okrem toho Súdny dvor EÚ definoval pojmy „vedľajšie plnenie“ a „úzko spojené plnenie“, na ktoré sa vzťahuje rovnaký daňový režim ako na hlavné plnenie. Súdny dvor EÚ ďalej uviedol, že vzhľadom na rozmanitosť obchodných operácií nie je možné dať úplný návod, ako pristupovať k problému jednoznačne vo všetkých prípadoch, a preto každý konkrétny prípad je potrebné posudzovať samostatne.

Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je v jednotlivých prípadoch vhodné najprv vykonať analýzu zdaniteľného obchodu a pozrieť sa, aký cieľ majú jednotlivé prvky plnenia pre zákazníka. Na základe tejto analýzy bude možné určiť, či ide o jedno zložené plnenie s jedným základom dane alebo o viaceré odlišné plnenia. Nakoniec je potrebné stanoviť, o aký zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom dane, ide, teda či ide o dodanie tovaru alebo o poskytnutie služby.

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty je jedno zložené plnenie a jednotné zdanenie reálne, ale môžu existovať určité výnimky. Tieto môžu nastať v prípade uplatnenia oslobodenia od dane, kedy môže byť oslobodená od dane len časť transakcií a ďalej v prípade uplatňovania zníženej sadzby dane. V prípade oslobodených plnení sa Súdny dvor EÚ opiera o to, čo je účelom a zámerom plnenia, aký je cieľ oslobodenia od dane a či plnenie tomuto cieľu zodpovedá úplne alebo čiastočne. V tomto materiáli si priblížime niektoré prípady, o ktorých rozhodoval Súdny dvor EÚ, a prípady, ku ktorým Finančné riaditeľstvo SR zaujalo stanovisko odvolávajúc sa na tieto prípady. Niektoré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré budeme uvádzať, sa týkajú ustanovení šiestej smernice, ktorá bola s účinnosťou od 1.1.2007 nahradená smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, pričom ich závery sú platné aj za účinnosti novej smernice.

Kritéria definované Súdnym dvorom EÚ

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že každé plnenie má byť zvyčajne považované za odlišné a nezávislé. Spoločný systém DPH je založený na jednotnej definícii zdaniteľných plnení. Pokiaľ ide o pojem „dodávka tovarov“, judikatúra Súdneho dvora EÚ v tejto súvislosti spresňuje, že tento pojem zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá splnomocní druhú stranu fakticky s ním disponovať, akoby bola vlastníkom tohto majetku. Pokiaľ ide o pojem „poskytovanie služieb“, tento pojem sa vzťahuje na každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru.

Za určitých okolností viaceré formálne odlišné plnenia, ktoré môžu byť poskytnuté oddelene, sa musia, ak nie sú nezávislé, považovať za jedno plnenie. Plnenie musí byť považované za vedľajšie k hlavnému plneniu najmä vtedy, ak pre zákazníka nepredstavuje cieľ, ale je prostriedkom lepšieho využitia hlavného plnenia. Tieto princípy definoval Súdny dvor EÚ v spojených prípadoch C-308/96 a C-94/97 Madgett a Baldwin (Madgett)1). Generálny advokát vo svojom vyjadrení poznamenal, že hotelieri často využívajú služby zakúpené od iných osôb, pričom tieto služby predstavujú iba malú časť sumy v porovnaní s ubytovaním. Takéto nakupované služby nepredstavujú pre zákazníka cieľovú službu, ale ich úlohou je zvýšenie kvality hlavných služieb.

Rovnako možno konštatovať, že o jedno plnenie ide vtedy, keď dve alebo viaceré plnenia poskytnuté platiteľom dane sú tak úzko prepojené, že tvoria objektívne jedno ekonomické plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené. Plnenie pozostávajúce z jediného plnenia nesmie byť umelo členené, aby sa nezmenila funkčnosť systému DPH. V prípade C-231/94 Faaborg-Gelting Linien A/S (Faaborg)2) Súdny dvor EÚ pri rozhodovaní o tom, či sa transakcie uskutočňované v rámci reštauračných služieb môžu považovať za dodanie tovaru alebo za poskytovanie služby, zdôraznil, že sa musia zohľadniť všetky okolnosti, za ktorých sa transakcia uskutočňuje, aby sa identifikovali všetky jej charakteristické vlastnosti a prevažujúce prvky. Transakcie týkajúce sa reštauračných služieb možno charakterizovať ako súhrn znakov a činností, pri ktorých prevláda charakter služieb. Situácia je odlišná v prípade stánkového predaja jedla, ktoré si zákazník odnesie so sebou.

V obdobnej veci v spojených prípadoch C-497/09, C-499/09, C-501/09 a C-502/09 Manfred Bog, CinemaxX Entertainment GmbH & Co. KG, Lothar Lohmeyer, Fleischerei Nier GmbH & Co. KG3) Súdny dvor EÚ uvádza, že prevažujúci prvok, ak poskytované plnenie pozostáva z viacerých prvkov, musí byť určený z pohľadu priemerného spotrebiteľa a v rámci celkového posúdenia zohľadniť nielen kvantitatívnu, ale aj kvalitatívnu relevantnosť prvkov poskytovania služieb vo vzťahu k prvkom, ktoré sa týkajú dodávky tovarov. Vzhľadom na to, že predaj tovaru je vždy spojený s minimálnym poskytovaním služieb, napríklad s vystavením výrobkov v regáloch alebo vyhotovením faktúry, môžu byť pri posudzovaní podielu poskytovania služieb na celkovom komplexnom plnení zahŕňajúcom aj dodávku tovaru zohľadnené len tie služby, ktoré sa líšia od služieb, ktoré sú nevyhnutne spojené s predajom tovaru. Samotná príprava jedla nepredstavuje prevažujúci prvok sporného plnenia a sama osebe nemôže dať tomuto plneniu charakter poskytovania služby. Pokiaľ prvky poskytovania služieb spočívajú len v existencii elementárnych zariadení, t. j. jednoduchých pultov určených na konzumáciu bez možnosti sedenia, ktoré vyžadujú len minimálne ľudské nasadenie, potom predstavujú len vedľajšie minimálne plnenia a nemôžu zmeniť prevažujúci charakter hlavného plnenia, t. j. dodávky tovarov.

Na už spomínané prípady Faaborg a Madgett sa Súdny dvor EÚ odvoláva vo veci C-349/96 Card Protection Plan Ltd. (CPP)4). Toto rozhodnutie predstavuje jeden zo základných prvkov judikatúry Súdneho dvora EÚ o pojme jedného zloženého plnenia. V predmetnom rozhodnutí sa uvádzajú nasledovné kritériá:

1) Páni Madgett a Baldwin, ktorí prevádzkovali hotel, ponúkali svojim zákazníkom komplexný balík služieb, pozostávajúci z ubytovania s polpenziou, prepravy autobusom z rôznych miest nástupu do hotela a celodennej exkurzie autobusom počas pobytu v hoteli, a to za fixnú cenu. Na Súdny dvor EÚ bola predložená prejudiciálna otázka, či sa celková cena má rozdeliť podľa podielu vlastných a nakúpených služieb.
2) V prípade Faaborg bol posudzovaný postup zdaniteľnej osoby, ktorá umelo rozdeľovala služby poskytované v reštaurácii na dve kategórie, pričom niektoré posúdila ako dodanie tovaru a niektoré ako poskytnutie služby. Súdny dvor EÚ v tomto rozsudku uviedol, že dodávka hotových jedál a nápojov určených na okamžitú konzumáciu je výsledkom celého radu služieb počnúc varením jedla až po fyzické prinesenie odberateľovi, pričom zákazník má počas tejto doby k dispozícii širokú infraštruktúru zariadení vrátane jedálne s príslušenstvom ap., pričom súčasťou služby je prestretie stola, poskytnutie rád a vysvetlení o jedlách a nápojoch, obsluha hostí pri stole a odpratanie použitého riadu zo stola po skonzumovaní jedál a nápojov.
3) Manfred Bog predával v mobilných stánkoch s občerstvením nápoje a hotové jedlá pripravené na konzumáciu. CinemaxX prevádzkuje kiná, vo foyer ktorých si návštevníci mohli zakúpiť nápoje a jedlá, pričom v niektorých foyer boli k dispozícii stoly na státie, barové stoličky, pulty a v kinosálach boli na sedačkách pripevnené držiaky na nápoj. Lothar Lohmeyer prevádzkoval viacero stánkov s občerstvením, v ktorých predával hotové jedlá. Fleischerei Nier poskytuje párty servis, v rámci ktorého sa objednané jedlá dodávajú v uzavretých nádobách, zatiaľ čo riad, príbory, stoly na státie, ako aj personál sa poskytujú podľa želaní zákazníkov. Obraty z predaja jedál boli v uvedených prípadoch zdanené zníženou sadzbou dane. Súdnemu dvoru EÚ bola položená prejudiciálna otázka, či rozličné činnosti súvisiace s dodávkou jedál alebo pokrmov určených na priamu konzumáciu, sporné v štyroch spojených veciach, sú dodávkami tovarov alebo poskytnutím služieb a ako ich v tejto súvislosti môžu ovplyvniť doplňujúce prvky poskytnutia služieb.
4) Spoločnosť CPP poskytovala zákazníkom zmluvy na kolektívne krytie, dávala im kreditné karty v rámci ktorých dostali poistenie u inej poisťovacej spoločnosti. Súdnemu dvoru EÚ bola položená prejudiciálna otázka, že aké vhodné kritériá sú rozhodujúce pre DPH účely, či transakcia, ktorá pozostáva z niekoľkých prvkov, je považovaná za jedno dodanie alebo za dve alebo viacero odlišných dodaní a má byť zdanená oddelene.

- každé dodanie služby musí byť samostatne posúdené ako jednoznačné a nezávislé,
- plnenie, ktoré zahŕňa z ekonomického hľadiska jednu službu, by nemalo byť umelo rozdelené, aby nedochádzalo k skresleniu fungovania systému DPH,
- je potrebné zistiť zásadné charakteristické znaky operácií, aby sa dalo určiť, či zdaniteľná osoba dodáva zákazníkom niekoľko odlišných hlavných služieb alebo jednu službu,
- služba musí byť zohľadňovaná ako vedľajšia služba k hlavnej službe, ak pre zákazníkov neposkytuje cieľ sama o sebe, ale poskytuje možnosť lepšieho využitia hlavnej služby,
- skutočnosť, že je platená jedna cena, nie je rozhodujúca, i keď jedna cena môže navodiť, že ide o jednu službu, fakturácia celkovej sumy môže byť len indíciou.

Na uplatnenie týchto princípov Súdny dvor EÚ ešte dopĺňa, že na to, aby sa pristúpilo ku kvalifikácii plnenia zloženého z viacerých prvkov, treba brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých sa plnenie uskutočňuje a tvrdí, že vzhľadom na odlišnosti obchodných transakcií nie je možné dať vyčerpávajúcu odpoveď, pokiaľ ide o spôsob, ako sa správne zaoberať problémom vo všetkých prípadoch.

Problematika jedného zloženého plnenia bola predmetom ďalších dvoch sporov, a to v prípade C-41/04 Levob Verzekeringen BV (Levob) a C-111/05 Aktiebolaget NN (Aktiebolaget). Predmetom sporu v prípade Levob bola skutočnosť, či na účely DPH má byť dodanie softvéru a jeho následné prispôsobenie podľa potrieb nadobúdateľa považované za dve rôzne plnenia alebo jedno plnenie a či má byť považované za dodanie služby. Súdny dvor EÚ uviedol, že nemožno sa domnievať, že spotrebiteľ získal u toho istého dodávateľa najprv existujúci softvér, ktorý v odovzdanom stave nebol vôbec použiteľný pre jeho hospodársku činnosť a až následne získal jeho prispôsobenie, na základe ktorého mohol byť použiteľný. Dodanie softvéru a jeho neskoršie prispôsobenie majú byť v zásade považované za jedno plnenie v súvislosti s DPH, pričom prispôsobenie softvéru požiadavkám zákazníka má určujúci charakter vzhľadom na jeho rozhodujúcu dôležitosť pri použití, a preto ide o dodanie služby.

V prípade Aktiebolaget išlo o posúdenie, či sa má plnenie pozostávajúce z dodávky a uloženia kábla považovať za dodávku tovaru alebo poskytnutie služieb, keď samotný kábel predstavuje prevažnú väčšinu celkových nákladov. S poukazom na všetky kritéria definované v rozsudkoch Faaborg, Madgett, CPP alebo Levob Súdny dvor EÚ uvádza, že plnenie spočívajúce v dodávke a uložení kábla spájajúceho dva členské štáty, sa má považovať za dodávku tovaru, ak je zrejmé, že kábel bude prevedený na klienta, ktorý s ním bude disponovať ako vlastník. Hoci je nevyhnutné, aby bol kábel inštalovaný, aby mohol byť používaný, nevyplýva z toho, že poskytovanie služieb prevažuje nad dodávkou tovaru. Cieľom prác, ktoré mali byť vykonané, nebola zmena povahy predmetného kábla, ani jeho prispôsobenie špecifickým potrebám zákazníka.
Rozlišovacie kritériá medzi pojmami „dodávka tovaru“‘ a „poskytnutie služieb“ posudzoval Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-88/09 Graphic Procédé.5)K prejudiciálnej otázke, ktoré kritéria je potrebné použiť, aby bolo možné určiť, či reprografická činnosť je dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb, Súdny dvor EÚ uviedol, že reprografická činnosť napĺňa znaky dodávky tovarov, pokiaľ sa obmedzuje len na rozmnožovanie dokumentov na nosiče, pričom právo s nimi nakladať sa z reprografa prevedie na zákazníka, ktorý si kópie originálu objednal. Za poskytnutie služby sa takáto činnosť považuje vtedy, pokiaľ sú s reprografickou činnosťou spojené doplnkové služby, ktoré vzhľadom na význam predstavujúci pre ich príjemcu, na čas potrebný na ich vykonanie, spracovanie, ktorý si vyžadujú pôvodné dokumenty, a na podiel na celkových nákladoch, ktoré toto poskytovanie služieb predstavuje, môžu prevládať v porovnaní s dodávkou tovarov, takže pre ich príjemcu predstavujú samotný cieľ.

5) Reprografická činnosť, ktorú vykonávala spoločnosť Graphic Procédé, spočívala v realizácií kópií dokumentov, spisov a plánov pomocou vlastného materiálu tohto podniku na žiadosť zákazníkov. Zákazníci spoločnosti Graphic Procédé ostávali majiteľmi pôvodných dokumentov, o ktorých rozmnoženie žiadali.

V ďalších rozhodnutiach k problematike jedného zloženého plnenia sa Súdny dvor EÚ snaží definovať režimy aplikovateľné na určité transakcie, pri ktorých sa uplatňuje oslobodenie od dane.

Uplatnenie režimu oslobodenia od dane v prípade jedného zloženého plnenia

K problematike plnenia pozostávajúceho z viacerých prvkov, keď sa na plnenie vzťahuje oslobodenie od dane, Súdny dvor EÚ vydal viaceré rozhodnutia. V prvom rade sa odvoláva na striktnú interpretáciu oslobodenia od dane a dodržiavanie pravidiel a zásad oslobodenia od dane, keďže oslobodenie predstavuje výnimku zo všeobecných pravidiel zdaňovania daňou z pridanej hodnoty. Oslobodenie od dane sa nemusí týkať len hlavného plnenia, ale môže sa vzťahovať aj na vedľajšie plnenie. V niektorých prípadoch sa však oslobodenie od dane týka len jednej služby alebo dodania tovaru alebo sa týka postavenia osôb, ktoré tieto plnenia uskutočňujú.

Nájom nehnuteľnosti

Podľa článku 135 ods. 1 písm. l) smernice o DPH je od dane oslobodený nájom nehnuteľnosti /predtým článok 13 B písm. b) šiestej smernice, ktorý bol transponovaný do § 38 zákona o DPH/. Z článku 135 ods. 2 smernice o DPH ( § 38 ods. 3 zákona o DPH) vyplýva, že oslobodenie od dane sa napríklad neuplatní na nájom priestorov a miest na parkovanie vozidiel. V rozhodnutí C-173/88 Morten Henriksen Súdny dvor EÚ poukazuje na to, že nájom nehnuteľnosti, ktorý je oslobodený od dane, nevyhnutne tiež zahŕňa okrem nájmu nehnuteľnosti, ktorá je hlavnou transakciou, nájom celej nehnuteľnosti, ktorá je jej príslušenstvom. V posudzovanom prípade sa nájom priestorov a miest na parkovanie vozidiel nevylúčil z oslobodenia od dane z dôvodu, ak tento nájom je úzko spojený s nehnuteľnosťou s cieľom jeho použitia na účel, ktorý je sám o sebe oslobodený od dane (napr. na bývanie), na základe čoho dva nájmy tvoria jednu ekonomickú transakciu.

Závery uvedené v rozhodnutí Morten Henriksen Finančné riaditeľstvo SR využilo pri posúdení nájmu nehnuteľnosti poskytovaného pre neplatiteľa DPH, keď súčasťou nájmu nehnuteľnosti bol aj nájom parkovacích miest. Nájom parkovacích miest nepredstavoval pre nájomcu cieľ, ale lepšie užitie hlavnej transakcie, ktorou bol nájom nehnuteľnosti. Parkovacie miesta boli zriadené na pozemku, nájom ktorého je spojený s nájmom nehnuteľnosti. Keďže nájom parkovacích miest je vedľajšou službou k hlavnej službe, ktorou je nájom budovy, na celé plnenie sa uplatní oslobodenie od dane podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH.

Vo februári 2008 vydal Súdny dvor EÚ rozhodnutie vo veci C-425/06 Part Service Srl.6) V rámci tohto sporu bolo spochybnené oslobodenie od dane, keď platba za nájomné bola rozdelená na platbu za užívanie automobilu a platbu za poistenie a zabezpečenie dodržania záväzkov užívateľa prostredníctvom financovania záruky a poskytnutia ručenia inou osobou. V bode 57 Súdny dvor EÚ poznamenáva, čím sa vyznačujú posudzované plnenia a okrem iného uvádza, že predmetné plnenie posudzované samostatne, sa v dôsledku toho zdá byť hospodársky nerentabilné a leasingová spoločnosť dostáva protihodnotu za leasing len vďaka spojeniu nájomného plateného užívateľom a súm platených inou spoločnosťou tej istej skupiny. Na druhej strane v rozhodnutí vo veci C-224/11 BGŻ Leasing sp. z o.o.7) Súdny dvor EÚ posudzoval transakciu, kedy prenajímateľ okrem lízingu ponúkal nájomcom zabezpečenie poistenia prenajatého majetku. Nájomca mal možnosť poistiť tento majetok u poisťovacej spoločnosti podľa svojho výberu, ale mohol požiadať o poistenie aj prenajímateľa. V tejto súvislosti sa Súdny dvor EÚ vyjadril, že požiadavka poistného krytia tak sama osebe nemôže znamenať, že poistenie poskytnuté prostredníctvom prenajímateľa má v porovnaní s poskytnutím služby lízingu nerozlučnú alebo vedľajšiu povahu. Nájomca totiž chcel predovšetkým získať službu lízingu a len subsidiárne vyhľadáva poistenie, ktoré od neho vyžaduje prenajímateľ. Ak sa nájomca rozhodne zaobstarať si prostredníctvom prenajímateľa aj službu poistenia, takéto rozhodnutie vzniká nezávisle od jeho rozhodnutia uzatvoriť lízingovú zmluvu. Ak teda poskytnutie lízingu a poskytnutie poistenia týkajúceho sa majetku tvoriaceho predmet lízingu predstavujú nezávislé plnenia, nepatria do toho istého základu dane.

6) Súdny dvor EÚ sa v rozhodnutí Part Service Srl okrem iného vyjadroval k otázke, či okolnosť, že činnosť financovania, považovaná v ekonomickej praxi a vnútroštátnej judikatúre za podstatnú zložku leasingovej zmluvy, spravovaná zmluvou oddelenou od zmluvy, ktorej cieľom bolo poskytnutie leasingu automobilu, môže predstavovať zneužitie.
7) V rámci poskytovaného lízingu BGŻ Leasing vyžaduje, aby boli predmety lízingu poistené, pričom nájomca má možnosť poistiť majetok podľa svojho výberu. Ak nájomca využije ponuku BGŻ Leasing na poskytnutie poistenia, BGŻ Leasing uzavrie príslušné poistenie s poskytovateľom a refakturuje nájomcovi náklady poistenia v režime oslobodenia od dane.

V rozhodnutí vo veci C-392/11 Field Fisher Waterhouse LLP8)bol riešený prípad nájmu nehnuteľnosti a poskytovania služieb súvisiacich s týmto nájmom. Hoci začlenenie poskytnutia rôznych služieb do nájomnej zmluvy podporuje existenciu jediného plnenia, Súdny dvor EÚ uviedol, že táto skutočnosť nemôže byť sama osebe určujúca. Aj v prípade, ak by nájomná zmluva upravovala zahrnutie plnení, ktoré by na základe svojej povahy vo vzťahu k hlavnému plneniu nájmu nehnuteľností nemohli byť objektívne považované za nerozlučné alebo za vedľajšie, nie sú takéto plnenia súčasťou jediného plnenia nájmu nehnuteľností oslobodeného od DPH. Vo veci samej však využitie predmetných služieb pre nájomcu nepredstavuje samotný cieľ a nájom nehnuteľností a poskytovanie služieb spojené s nájmom, o aké ide vo veci samej, môžu z hľadiska DPH tvoriť jediné plnenie. V tejto súvislosti možnosť poskytnutá prenajímateľovi v nájomnej zmluve vypovedať túto zmluvu v prípade, ak nájomca nezaplatí poplatky za služby, predstavuje skutočnosť podporujúcu existenciu jediného plnenia, hoci nejde nevyhnutne o určujúcu skutočnosť na účely posúdenia existencie takéhoto plnenia. Naopak, okolnosť, že poskytovanie služieb by v zásade mohla uskutočniť tretia osoba, neumožňuje dospieť k záveru, že takéto poskytovanie nemôže za okolností vo veci samej predstavovať jediné plnenie.

V obdobnej veci C-42/14 Wojskowa Agencja Mieszkaniowa w Warszawie9) sa Súdny dvor EÚ vyjadril, že čo sa týka poplatkov za služby spojené s nájmom, o aké ide vo veci samej, bola už dvakrát predložená žiadosť o spresnenie, ktoré prvky sa majú považovať za charakteristické (C-572/07 RLRE Tellmer Property a C-392/11 Field Fisher Waterhouse). S poukazom na tieto rozhodnutia, ako aj na rozhodnutie vo veci C-224/11BGŻ Leasing Súdny dvor EÚ analyzuje, ktoré plnenia možno v zásade posúdiť ako plnenia oddeliteľné od nájmu a ktoré s nájmom tvoria jediné plnenie, pričom konštatuje, že smernica o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že prenájom nehnuteľnosti a dodávky vody, elektriny a tepla, ako aj odvoz odpadu, ktoré sú s týmto prenájmom spojené, treba v zásade považovať za viacero samostatných a nezávislých plnení, ktoré sa majú z pohľadu DPH posudzovať samostatne, ibaže prvky transakcie, vrátane tých, z ktorých vyplýva hospodársky dôvod uzavretia zmluvy, sú tak úzko zviazané, že objektívne tvoria jedno nerozlučné hospodárske plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené.

Dodávky tovaru a služieb priamo súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou

Ako už bolo uvedené, Súdny dvor EÚ sa opiera o to, čo je účelom a zámerom služby, aký je cieľ oslobodenia od dane a či služba tomuto cieľu zodpovedá úplne alebo čiastočne. V prípade C-353/85 Komisia proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska10)rozhodol, že ide o dve odlišné plnenia a odlišné zdanenia. V rozhodnutí konštatoval, že okrem malých dodávok, ktoré sú striktne nevyhnutné v momente poskytovania starostlivosti osobe, dodávka liekov a iných tovarov, ako sú dioptrické okuliare predpísané lekárom alebo inými oprávnenými osobami, je materiálne a hospodársky odlúčiteľná od poskytovania služieb. Ak teda predaj a vyšetrenia nesúvisia tak úzko, že nemožno na ne hľadieť ako na hlavnú a doplnkovú službu, ide o samostatné dodávky.

8) V rámci prenájmu kancelárskych priestorov sa vyžadovala odplata v podobe úhrady troch druhov nájomného, a to za nájom priestorov, podiel na nákladoch na poistenie budovy a za plnenia, ktoré je prenajímateľ podľa zmluvy povinný poskytnúť, ako je dodávka vody, kúrenie, opravy konštrukcií a zariadení (najmä výťahov), upratovanie spoločných častí, poskytovanie strážnej služby. Nájomná zmluva uvádza, že v prípade, ak nájomca neuhradí tieto tri druhy nájomného, prenajímateľ môže zmluvu vypovedať. Prenajímateľ oslobodil nájom nehnuteľnosti od DPH.

9) Wojskowa Agencja Mieszkaniowa je právnickou osobou založenou podľa verejného práva zaoberajúcou sa najmä prenájmom štátnych nehnuteľností, ktoré jej boli zverené. V rámci tejto činnosti prefakturuje plnenia, ktoré zahŕňajú dodávku niektorých energií, konkrétne elektriny, tepla a vody, a tiež odvoz odpadu, a to tak, že od nájomcu požaduje náhradu nákladov, ktoré vynaložila na nákup týchto tovarov a služieb od dodávateľov ako tretích osôb. V súvislosti s týmito energiami fakturuje nájomcovi preddavky, ktorých výška je stanovená v nájomnej zmluve, pričom sa uplatňuje sadzba dane vzťahujúca sa na každú z týchto energií a následne po uplynutí daného roka vykoná vyúčtovanie podľa skutočnej spotreby. Súdnemu dvoru EÚ bola položená prejudiciálna otázka, či prenájom nehnuteľnosti a dodávky vody, elektriny a tepla, ako aj odvoz odpadu, ktoré sú s týmto prenájmom spojené, treba považovať za jediné plnenie alebo za viacero samostatných a nezávislých plnení, ktoré sa majú z pohľadu DPH posudzovať samostatne.
10) Predmetom sporu bolo posúdenie postupu členského štátu pri definovaní úzkeho vzťahu k službe zdravotnej starostlivosti. Vláda Spojeného kráľovstva tvrdila, že oslobodenie od dane podľa čl. 13 A ods. 1 písm. c) šiestej smernice pokrýva dodávky tovarov vo vzťahu s poskytnutím služieb určitými uznanými medicínskymi a paramedicínskymi profesiami a že aj dodávka dioptrických okuliarov optikom oprávneným vydávať lekárske predpisy alebo optikom očným lekárom predstavuje úzky vzťah k poskytnutej službe zdravotnej starostlivosti. Dodávka liekov a iných tovarov, ako sú dioptrické okuliare predpísané lekárom alebo inými oprávnenými osobami, je materiálne a hospodársky odlúčiteľná od poskytovania služieb. Ak teda predaj a vyšetrenia nesúvisia tak úzko, že nemožno na ne hľadieť ako na hlavnú a doplnkovú službu, ide o samostatné dodávky.

Rovnako v prípade kliniky, kde je možné priplatiť si za lepšiu izbu, sa rozhodovalo, či ide o plnenie úzko spojené so zdravotnou starostlivosťou (spojené veci C-394/04 a C-395/04 Diagnostiko & Therapeftiko Kentro Athinon-Ygeia AE). Súdny dvor EÚ však rozhodol, že poskytovanie služieb, ktoré prispievajú k zvýšeniu komfortu a pohode hospitalizovaných osôb, vo všeobecnosti nepatrí pod oslobodenie stanovené v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice. O iný prípad ide len vtedy, ak sú tieto služby nevyhnutné na dosiahnutie terapeutických cieľov služieb nemocničnej a lekárskej starostlivosti, v rámci ktorých boli poskytované. Oslobodenie plnení úzko súvisiacich s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou má totiž zabezpečiť, že prístup k lekárskej a nemocničnej starostlivosti nebude znemožnený z dôvodu vyšších nákladov za túto starostlivosť, ktoré by vznikli tým, že táto starostlivosť alebo plnenia s ňou úzko súvisiace podliehajú DPH.

Bežne sa s posudzovaním hlavného a vedľajšieho plnenia stretávame v prípade jedného dodávateľa, ktorý poskytuje plnenia svojmu zákazníkovi. Za pozoruhodné možno považovať rozhodnutie Súdneho dvora EU v prípade C-76/99 Komisia proti Francúzskej republike, kde sa posudzoval prípad dvoch poskytovateľov služieb a jedného pacienta. Išlo o posúdenie, či rozbor krvných vzoriek vykonaných špecializovaným laboratóriom je službou úzko súvisiacou so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou pacientovi, a teda službou oslobodenou od dane. Odber vzoriek predpísal lekár, ktorý nevykonal rozbor. Súdny dvor EU tvrdil, že išlo o transakcie, ktoré by mali podliehať rovnakému režimu.

Dodávky tovaru a služieb úzko súvisiacich so vzdelávaním

Medzi dodávky úzko súvisiace so vzdelávaním patrí napríklad predaj pedagogického materiálu (kníh) oprávneným subjektom pre študentov alebo predaj výrobkov, ktoré vytvoria študenti ako súčasť výchovných a vzdelávacích služieb, alebo poskytnutie služieb študentmi v rámci odborného výcviku za protihodnotu. V danom prípade ide o tovary alebo služby úzko súvisiace so vzdelávaním, a v prípade splnenia podmienok uvedených v § 31 zákona o DPH sú tieto dodávky služieb a tovarov oslobodené od dane.

V oblasti služieb úzko súvisiacich so vzdelávaním chceme poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-434/05 Horizon College, v ktorom uviedol, že pridelenie učiteľa jednou školou druhej škole je službou, ktorá úzko súvisí so vzdelávaním, ak toto pridelenie umožňuje študentom druhej školy lepšie vzdelávanie. Súdny dvor EÚ zadefinoval tri podmienky, ktoré by mali byť splnené, aby pridelenie učiteľa mohlo byť oslobodené od dane, a to:
1. hlavné plnenie ako aj pridelenie učiteľa musí byť vykonané oprávnenou inštitúciou,
2. pridelenie učiteľa je nevyhnutné pre realizáciu vzdelávania rovnakej hodnoty,
3. hlavným cieľom pridelenia nie je získanie dodatočných príjmov.

Finančné služby

Otázku, aký význam má pri určovaní hlavného a vedľajšieho plnenia kritérium, podľa ktorého vedľajšie plnenie nemá samo osebe pre zákazníkov cieľ, ale je iba prostriedkom pre lepšie využitie hlavného plnenia, Súdny dvor EÚ riešil v rozhodnutí vo veci C-44/11 Deutsche Bank AG.11) Služba spočívajúca v správe portfólia, o akú ide v tomto rozhodnutí, predstavuje kombináciu plnení pozostávajúcich predovšetkým z analýzy a správy aktív klienta investora a služby nákupu a predaja cenných papierov, pričom priemerný klient investor má záujem práve o kombináciu týchto dvoch zložiek. Tieto dve zložky sú nielen neoddeliteľné, ale ich navyše treba klásť na rovnakú úroveň, pretože jedna pre druhú sú nevyhnutné na dosiahnutie celkového plnenia a nemožno sa domnievať, že jednu z nich treba považovať za hlavné plnenie a druhú za vedľajšie. Službu spočívajúcu v správe portfólia, pri ktorej zdaniteľná osoba za protihodnotu na základe vlastného uváženia rozhoduje o nákupe a predaji cenných papierov a toto rozhodnutie uskutočňuje formou nákupu a predaja cenných papierov, pričom tieto dve zložky objektívne tvoria jedno hospodárske plnenie, je možné na účely DPH zohľadniť len ako celok, a preto sa na ňu nemôže vzťahovať oslobodenie od dane.

11) Deutsche Bank poskytovala svojim klientom investorom priamo alebo prostredníctvom dcérskych spoločností služby spočívajúce v správe portfólia, ktorá pozostáva z viacerých zložiek, a s aktívami (cennými papiermi) mohla nakladať v mene klientov a na ich účet. Klienti investori platili ročnú odmenu a Deutsche Bank považovala služby poskytnuté pri správe portfólia za oslobodené od DPH.

Uplatnenie zníženej sadzby dane

Uplatnenie zníženej sadzby dane na plnenie neoddeliteľné od hlavného plnenia posudzoval Súdny dvor EÚ v prípade C-442/05 Zweckverband zur Trinkwasserversorgung und Abwasserbeseitigung Torgau-Westelbien12). Išlo o posúdenie zdanenia prípojky k vodovodným sieťam pre majiteľov nehnuteľností. Súdny dvor pri analýze prípadu pripomína, že ak neexistuje definícia v šiestej smernici, pri výklade ustanovenia práva Spoločenstva, akým bola príloha D bod 2 uvedenej smernice (príloha č. 8 zákona o DPH), je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale tiež jeho kontext a ciele, ktoré sledujú právne predpisy, ktorých je súčasťou. Vzhľadom na to, že zásobovanie vodou znamená poskytnutie vody verejnosti a prípojka je nevyhnutná na toto poskytnutie vody, Súdny dvor EÚ konštatuje, že je potrebné sa domnievať, že uvedené zriadenie prípojky patrí pod zásobovanie vodou. Súdny dvor EÚ považuje zriadenie prípojky aj z hľadiska uplatnenia zníženej sadzby dane za dodávku vody, ale pripomína, že znížená sadzba DPH nemôže viesť k narušovaniu zásady daňovej neutrality, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a bráni tomu, aby sa s podobnými tovarmi alebo službami, ktoré si navzájom konkurujú, zaobchádzalo na účely DPH odlišne.

12) Na Súdny dvor EÚ bola predložená prejudiciálna otázka, či zriadenie prípojky k vodovodným sieťam patrí pod zásobovanie vodou uvedené v prílohe D bode 2 šiestej smernice a pod dodávky vody uvedené v prílohe H kategórii 2 šiestej smernice. Dodanie vody podlieha zníženej sadzbe dane, pričom na zriadenie prípojky sa podľa názoru daňovej správy Nemecka mala uplatniť štandardná sadzba dane.

Uplatnenie dvoch sadzieb v prípade jednej transakcie

Napriek tomu, že určité tovary sú predmetom jednej dodávky, nepoužije sa na celú dodávku režim platný pre hlavný tovar. Uvedené konštatoval Súdny dvor EÚ vo veci C-251/05 Talacre13). Išlo o prípad dodania karavanu s vnútorným vybavením a na celú dodávku bola uplatnená rovnaká sadzba dane. Súdny dvor EÚ poukázal na to, že ustanovenia šiestej smernice upravujúce výnimky zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa DPH vyberá z každej dodávky tovarov alebo poskytnutia služieb, ktoré vykoná zdaniteľná osoba za protihodnotu, sa majú vykladať striktne. Hoci z judikatúry v oblasti zdaňovania jednej dodávky vyplýva, že jedna a tá istá dodávka v zásade podlieha jednej sadzbe DPH, toto nebráni oddelenému zdaňovaniu určitých zložiek dodávky v prípade, že iba jedno zdanenie spĺňa podmienky, ktorým čl. 28 ods. 2 písm. a) šiestej smernice podriaďuje uplatňovanie oslobodení s vrátením zaplatenej dane. Skutočnosť, že určité tovary sú predmetom jednej a tej istej dodávky, ktorá sa skladá na jednej strane z hlavného tovaru, ktorý podľa právnej úpravy členského štátu podlieha oslobodeniu s vrátením zaplatenej dane a na druhej strane z tovarov, v prípade ktorých uvedená právna úprava vylučuje toto oslobodenie, nebráni predmetnému členskému štátu, aby stanovil v prípade dodávky týchto vylúčených tovarov DPH v bežnej sadzbe. Z hľadiska sadzieb dane teda išlo o dve transakcie, i keď v podstate to bola jedna dodávka tovaru.

13) Podľa predpisov platných v príslušnom členskom štáte sa karavany zdaňujú nulovou sadzbou dane. Daňová správa tvrdila, že na ich vnútornú výbavu sa vzťahuje bežná sadzba dane. Na Súdny dvor EÚ bola predložená prejudiciálna otázka, či skutočnosť, že ide o jednu dodávku, bráni členskému štátu v tom, aby stanovil DPH v bežnej sadzbe v prípade dodávky vylúčených tovarov.

Fakturácia

Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že fakturácia celkovej ceny nie je rozhodujúca a takáto fakturácia môže byť len indíciou. Vyhotovenie jednej faktúry v prípade poskytnutia viacerých transakcií neznamená, že ide o jedno plnenie. Na druhej strane v prípade C-2/95 SDC alebo Levob Súdny dvor EÚ konštatoval, že skutočnosť, že boli plnenia fakturované zvlášť, nemá vplyv na záver, že ide o jedno zložené plnenie.

Vychádzajúc z kritérií, ktoré Súdny dvor EÚ uvádza v rozhodnutiach, na ktoré sme poukázali, je zrejmé, že neexistuje hierarchia medzi pojmami „jedno zložené plnenie“ a „samostatné plnenie“. Vo všeobecnosti je teda možné konštatovať, že ak platiteľ dane poskytuje svojmu zákazníkovi plnenia pozostávajúce z viacerých prvkov, je potrebné vykonať analýzu týchto plnení, pozrieť sa na cieľ, ktorý predstavujú jeho jednotlivé prvky pre zákazníka a stanoviť, či ide o jedno plnenie, na ktoré sa vzťahuje daňový režim hlavného plnenia, alebo či ide o samostatné plnenia, alebo dokonca, či ide o plnenie, ktoré má komplexný charakter. Nakoniec je potrebné definovať, či ide o dodanie tovaru alebo o poskytnutie služby. Návodom, ako postupovať v jednotlivých prípadoch, môžu byť kritériá, ktoré Súdny dvor EÚ definuje vo svojich rozhodnutiach.

Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky
September 2016

ZDROJ:

Vzťah k:

Na stiahnutie:

2016.10.03 Upla...

Stiahnuť

Ďalšie nové dokumenty

04. 08. 2025

Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH

01. 08. 2025

Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO

28. 02. 2025

Overovanie IČ DPH

DPH 222/04

23. 01. 2025

Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025

DPH 222/04 DPH 222/04, § 19

Odborný dokument

DPH pri službách vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť

č. z Lotus 2013/23 zo dňa 09. 01. 2013

§ 9 ods. 4, § 13 ods. 1 písm. c)

Metodický pokyn
k uplatneniu dane z pridanej hodnoty pri službách vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) v § 2 ustanovuje, že predmetom dane je okrem iného poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je potrebné v prvom rade určiť, kde je miesto dodania služby. Zákon o DPH upravuje miesto dodania služby v § 15 a 16, pričom v § 15 ustanovuje všeobecné pravidlo pri určení miesta dodania služby v závislosti od toho, či je služba dodaná zdaniteľnej osobe alebo osobe inej ako je zdaniteľná osoba, a v § 16 upravuje odchylné postupy určenia miesta dodania služby v prípade vybraných druhov služieb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miestom dodania služby zdaniteľnej osobe miesto, kde je táto zdaniteľná osoba usadená, t.j. kde má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, trvalé bydlisko, alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza1).

Pravidlo miesta dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť sa uplatňuje bez ohľadu na to, či príjemcom služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť je zdaniteľná osoba alebo osoba iná ako zdaniteľná osoba. Posúdenie postavenia príjemcu služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť má význam v prípade určenia osoby povinnej platiť daň, ak službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť s miestom dodania v tuzemsku poskytuje zahraničná osoba. Vo všeobecnosti platí, že osobou povinnou platiť daň pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku je platiteľ dane podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. Ak však napríklad službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť, uvedenú v § 16 ods. 1 zákona o DPH, poskytne zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, a miesto dodania služby je v tuzemsku, osobou povinnou platiť daň pri tejto službe je podľa § 69ods. 2 zákona o DPH táto zdaniteľná osoba ako príjemca služby. Pokiaľ však príjemca služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť s miestom dodania v tuzemsku nie je zdaniteľnou osobou, osobou povinnou platiť daň je poskytovateľ služby podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH ako platiteľ dane.

V prípade cezhranične poskytovaných služieb spôsobuje odlišný pohľad na uplatnenie § 15ods. 1 zákona o DPH a § 16 ods. 1 zákona o DPH pri určitých službách, dvojité zdanenie alebo naopak nezdanenie takýchto služieb.

Príklad č. 1 – dvojité zdanenie
Zdaniteľná osoba so sídlom v Belgicku vo svojom sklade poskytuje pre iné zdaniteľné osoby skladovacie služby. V Belgicku sa dané služby posudzujú ako služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť podľa čl. 47 smernice Rady 2006/112/ES (§ 16 ods. 1 zákona o DPH), a teda sa zdaňujú daňou Belgicka. Skladovacie služby si objednal zákazník – zdaniteľná osoba so sídlom v Slovenskej republike. V Slovenskej republike sa miesto skladovacích služieb posúdi podľa čl. 44 smernice Rady 2006/112/ES (§ 15 ods. 1 zákona o DPH) - za miesto oskytovania skladovacích služieb sa považuje miesto, kde má zriadené sídlo ekonomickej činnosti príjemca, čiže v Slovenskej republike. V uvedenom prípade dôjde k zdaneniu skladovacej služby dvakrát, v Belgicku, aj v Slovenskej republike, čo je v rozpore s hlavnými princípmi dane z pridanej hodnoty.

1) Hlavným cieľom prijatia nových pravidiel týkajúcich sa miesta dodania služieb (smernica Rady 2008/8/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o miesto poskytnutia služieb), účinných k 1.1.2010, bolo čo najširšie uplatnenie všeobecného pravidla a zdanenie služby podľa miesta, kde je príjemca služby usadený. Uplatnenie tohto pravidla predstavuje najjednoduchšiu formu zdanenia služieb. Osobitné pravidlá miesta dodania služieb, medzi ktoré patrí aj § 16 ods. 1 zákona o DPH, sú určené pre tie typy služieb, pre ktoré by uplatnenie všeobecného pravidla nebolo vhodné. V tejto súvislosti Európska komisia uviedla, že § 16 ods. 1 zákona o DPH je osobitným pravidlom a nemôže byť považovaný za výnimku, ktorá má byť interpretovaná úzko, k všeobecnému pravidlu podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Na druhej strane však nemá byť § 16 ods. 1 zákona o DPH uplatňovaný tak široko, aby v konečnom dôsledku postavil všeobecné pravidlo § 15 ods. 1 zákona o DPH do pozície výnimky.
Príliš široké uplatnenie § 16 ods. 1 zákona o DPH by viedlo k dodatočnému administratívnemu zaťaženiu operátorov, ktorí ak nemôžu preniesť daňovú povinnosť na príjemcu, musia sa v členskom štáte, kde sa nehnuteľnosť nachádza, registrovať za platiteľa dane. Rovnako administratívne náročný je aj proces vrátenia dane podľa §55f zákona o DPH.

Usmernenie Výboru pre DPH

Vzhľadom na rôzne prístupy členských štátov pri posudzovaní miesta dodania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, ktoré pri cezhranične poskytovaných službách vedú k situáciám dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, Výbor pre DPH ako poradný orgán Európskej komisie vydal k článku 47 smernice 2006/112/ES (§ 16 ods. 1 zákona o DPH) usmernenie týkajúce sa služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť. Predmetné usmernenie obsahuje výpočet služieb, pri ktorých sa členské štáty zhodli, že sa na ne vzťahuje/nevzťahuje článok 47 smernice 2006/112/ES (§ 16 ods. 1 zákona o DPH).

Štruktúru usmernenia Výboru pre DPH, z ktorého vychádza tento metodický pokyn, ovplyvnil najmä rozsudok Súdneho dvora C-166/05 Heger Rudi GmbH.

Rakúsky vnútroštátny súd v tomto spore položil prejudiciálnu otázku, či prevod práva na chytanie rýb formou odplatného prevodu povolení na chytanie rýb predstavuje poskytovanie služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom v zmysle článku 9 ods. 2 písm. a) šiestej smernice (§ 16 ods. 1 zákona o DPH). Rakúska republika pritom nevyužila možnosť danú členským štátom v článku 5 ods. 3 šiestej smernice považovať za hmotný majetok určité práva k nehnuteľnému majetku a určité vecné práva poskytujúce ich vlastníkovi právo na používanie nehnuteľného majetku.

Súdny dvor EÚ v tejto súvislosti uviedol, že najprv je nevyhnutné skúmať, či možno objekt, na ktorý sa služba vzťahuje, považovať za nehnuteľný majetok. Pokiaľ ide o pojem „nehnuteľný majetok“ Súdny dvor EÚ zdôrazňuje, že jedným z podstatných znakov nehnuteľného majetku je, že sa viaže k určitej časti zemského povrchu. Ak je pozemok trvalo ohraničený, hoci je ponorený, môže byť považovaný za nehnuteľný majetok (C-428/02 Fonden Marselisborg Lystbådehavn).

Potom je dôležité rozhodnúť, či plnenie, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje poskytovanie služieb za protihodnotu. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ uviedol, že odplatný prevod práv na chytanie rýb nemôže byť považovaný za dodávku tovarov v zmysle článku 5 ods. 1 šiestej smernice.

Po splnení týchto dvoch kritérií je potrebné preskúmať to najdôležitejšie kritérium, a to, či je vzťah medzi poskytnutou službou a nehnuteľnosťou dostatočne úzky a priamy. Súdny dvor EÚ uviedol, že i keď veľké množstvo služieb súvisí určitým spôsobom s nehnuteľnosťou, bolo by v rozpore s legislatívnou úpravou miesta dodania služieb, aby do rozsahu pôsobnosti osobitného ustanovenia upravujúceho miesto dodania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť patrilo každé poskytovanie služieb, aj keď sa len vo veľmi zanedbateľnej miere viaže k nehnuteľnému majetku.

Práva na chytanie rýb, ktoré spoločnosť Heger Rudi GmbH nadobudla a predala, umožňujú vykonávať takéto právo na určitých častiach majetku vymedzeného dotknutým vodným tokom. Tieto práva sa vzťahujú na určité geografické oblasti, v ktorých môžu byť vykonávané, a preto sa
spájajú s povrchom pokrytým vodou, ktorý je vymedzený stálym spôsobom. Úseky rieky, na ktoré sa vzťahujú povolenia na chytanie rýb, musia byť preto považované za nehnuteľný majetok.

Súdny dvor EÚ v tomto spore nakoniec konštatoval, že existuje dostatočná priama súvislosť medzi prevodom práv na chytanie rýb a časťami vodných tokov, s ktorými tieto práva súvisia. Teda taká služba, akú poskytuje Heger Rudi GmbH, súvisí s nehnuteľným majetkom v zmysle článku 9 ods. 2 písm. a) šiestej smernice (§ 16 ods. 1 zákona o DPH).

Záver Súdneho dvora EÚ v tomto spore možno zovšeobecniť tak, že pokiaľ samotné poskytovanie služieb dostatočne úzko súvisí s nehnuteľným majetkom, patrí do pôsobnosti článku 9 ods. 2 písm. a) šiestej smernice (čl. 47 smernice 2006/112/ES alebo § 16 ods. 1 zákona o DPH).

1. Nehnuteľný majetok

Pre účely § 16 ods. 1 zákona o DPH sa nehnuteľnosťou alebo súčasťou nehnuteľnosti rozumie:
a) akákoľvek špecifická časť zeme, na alebo pod jej povrchom, ktorá môže byť predmetom vlastníckych alebo iných vecných práv,
b) akákoľvek budova alebo stavba (konštrukcia) pripevnená k alebo v zemi, nad alebo pod morskou hladinou, ktorá nemôže byť ľahko rozmontovaná alebo posunutá,

Medzi stavby patria okrem budov aj inžinierske stavby. Nie v každom prípade dodania inžinierskej stavby musí ísť o dodanie stavby, pri ktorom sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je výlučne dodávateľ stavby.2)

c) akákoľvek vec (predmet) vytvárajúca po montáži alebo inštalácii integrálnu súčasť budovy alebo stavby, bez ktorej je budova alebo stavba nekompletná, ako sú dvere, okná, strechy, schodište a výťahy,
Akákoľvek vec alebo predmet, ktorý po inštalácii alebo montáži tvorí integrálnu súčasť budovy alebo stavby, ako sú napríklad dvere, okná, výťah, kotol, a pod., sa pred jej inštaláciou považuje za hnuteľnú vec a práca na ňom pre zdaniteľnú osobou je službou podľa § 15 ods. 1
zákona o DPH. Až po nainštalovaní alebo namontovaní môže byť takáto vec považovaná za neodlučiteľnú súčasť nehnuteľnosti.

Príklad č. 2
Zdaniteľná osoba so sídlom v Slovenskej republike si od zdaniteľnej osoby so sídlom v Maďarskej republike objedná pred inštaláciou interiérových dverí ich premaľovanie. Miesto dodania tejto služby sa posúdi podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH - v Slovenskej republike.

Príklad č. 3
Zdaniteľná osoba so sídlom v Českej republike si od zdaniteľnej osoby so sídlom v Slovenskej republike objedná repasovanie starých okien (brúsenie, natieranie, zateplenie rámov) osadených vo svojej prevádzkarni v Českej republike. Miesto dodania tejto služby sa posúdi podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH - v Českej republike.

d) akákoľvek vec (predmet), zariadenie alebo stroj trvalo inštalovaný v budove alebo na stavbe, ktorý nemôže byť premiestnený bez zničenia (poškodenia) alebo zmeny budovy alebo stavby.

Až po nainštalovaní alebo namontovaní môže byť takáto vec, zariadenie považované za natrvalo nainštalované v budove alebo stavbe, ktoré nemôže byť pohnuté alebo premiestnené bez toho, aby nedošlo k zničeniu, prípadne zmene stavby.

Práce vykonané na nainštalovanej alebo namontovanej veci (tovare) sa považujú za služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Príklad č. 4
Zdaniteľná osoba so sídlom v Českej republike si od zdaniteľnej osoby so sídlom v Slovenskej republike objedná technickú prehliadku už namontovaného výťahu vo svojom sídle v Českej republike. Miesto dodania tejto služby sa posúdi podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Miesto
dodania je v Českej republike.

2) Súdny dvor vo veci C-111/05 Aktiebolaget NN uviedol, že pripojenie hnuteľnej veci k zemi nemusí nevyhnutne spadať pod pojem stavebné práce. To znamená, že v prípade dodania inžinierskej stavby môže byť toto dodanie posúdené ako dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou. Charakteristickými znakmi takejto dodávky je, že predmetom zmluvného vzťahu je dodanie tovaru, pri ktorom dochádza k zmene práva nakladať s tovarom ako vlastník na inú osobu a že práce, ktoré sa poskytujú, sa obmedzujú na činnosti, ktoré nespôsobujú zmenu povahy montovaného alebo inštalovaného tovaru a výsledkom týchto činností nie je prispôsobenie tovaru špecifickým potrebám klienta. Na základe kritérií definovaných Súdnym dvorom EÚ vo veci Aktiebolaget, bolo dodanie funkčnej fotovoltaickej elektrárne na kľúč posúdené ako dodanie tovaru s montážou. Uvedené však neznamená, že fotovoltaická elektráreň nespĺňa charakter nehnuteľnosti a služby pre ňu poskytnuté by nemohli byť považované za služby spojené s nehnuteľnosťou. To znamená, že aj napriek tomu, že dodanie funkčnej fotovoltaickej elektrárne na
kľúč bolo pre účely miesta dodania a určenia osoby povinnej platiť daň posúdené ako dodanie tovaru s montážou, v zmysle tohto metodického pokynu fotovoltaická elektráreň spĺňa charakter stavby pripevnenej k zemi, ktorá nemôže byť ľahko rozmontovaná alebo posunutá podľa bodu 1 písm. b).

2. Transakcie kvalifikované ako dodávky služieb

Len transakcie kvalifikované ako dodávky služieb spadajú pod § 16 ods. 1 zákona o DPH. Keď sa určité práva pri nehnuteľnom majetku považujú za hmotný majetok, § 16 ods. 1 zákona o DPH sa neuplatňuje.

Od dodania stavebných prác ako služieb spojených s nehnuteľnosťou je potrebné odlíšiť dodanie stavby3) alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Ide o prípady, keď dodávateľ nedodáva jednotlivé stavebné práce, ale dodáva stavbu ako celok alebo jej časť. Časťou stavby môže byť napríklad nadstavba budov alebo prístavba budov, ktoré si vyžadujú stavebné povolenie a ktoré sú na účely zákona o DPH investičným majetkom v zmysle § 54 zákona o DPH.

Na určenie miesta dodania služieb súvisiacich s konkrétnou, presne vymedzenou fotovoltaickou elektrárňou, nemá vplyv skutočnosť, že samotné dodanie funkčnej fotovoltaickej elektrárne na kľúč sa z pohľadu dane z pridanej hodnoty môže považovať za dodanie tovaru s montážou. V prípade fotovoltaickej elektrárne nie je sporné, že táto je inžinierskou stavbou a že spĺňa charakter nehnuteľnosti v zmysle tohto metodického pokynu. Pokiaľ v rámci výstavby fotovoltaickej elektrárne zdaniteľná osoba poskytuje za odplatu len samostatné služby, ako napríklad vypracovanie projektovej dokumentácie, zemné práce, stavebné práce, montážne práce, miesto dodania služby sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, keďže existuje úzky súvis s konkrétnou nehnuteľnosťou, ktorá sa buduje. Rovnako služby, ktoré sa viažu na existujúcu fotovoltaickú elektráreň, ako napríklad oprava fotovoltaických panelov ukotvených v zemi, alebo oprava kamerového systému, ktorý je trvalo nainštalovaný na stavbe fotovoltaickej elektrárne a je teda jej súčasťou, sa považujú za služby, ktoré súvisia s nehnuteľným majetkom, a preto sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

3) Stavbou podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, umiestnenie pod zemou. Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

3. Dostatočne priame a úzke spojenie s nehnuteľnosťou

Podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH sa bude určovať miesto dodania len pre tie služby, ktoré majú dostatočne priame a úzke spojenie s nehnuteľnosťou. Za dostatočne priamo a úzko spojené s nehnuteľnosťou sa považujú služby v prípade, ak sú
a) odvodené od nehnuteľnosti a nehnuteľnosť tvorí podstatný prvok služby, ktorý je hlavný a nevyhnutný pre poskytovanú službu,
b) poskytované alebo zamerané na nehnuteľnosť, pričom ich predmetom je právna alebo fyzická zmena tejto nehnuteľnosti.

4. Služby jednoznačne sa vzťahujúce na nehnuteľnosť

Nasledovné služby sa posudzujú ako služby spojené s nehnuteľnosťou podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH4):

4) Zoznam služieb, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, nie je vyčerpávajúci. Tvoria ho príklady služieb uvedené v usmernení Výboru pre DPH, a príklady služieb, pri ktorých podľa skúseností Finančného riaditeľstva SR dochádza k zamieňaniu § 15 ods. 1 a 16 ods. 1 zákona o DPH.

a) vyhotovenie projektov na budovy alebo časti budov určených pre konkrétny pozemok bez ohľadu na to, či budova je alebo nie je postavená,

V tomto prípade pôjde predovšetkým o služby projektantov, prípadne architektov, ktorí pripravujú projekty pre rozličné stavby, budovy, alebo ich časti. Do tejto kategórie možno priradiť aj služby týchto osôb pri samotnej koordinácii stavebných prác.

V prípade, že k realizácii projektu určeného pre konkrétnu nehnuteľnosť nedôjde, nemá to vplyv na daňový režim tejto služby. Vypracovanie projektu sa posúdi ako služba spojená s nehnuteľnosťou podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, pretože väzba tejto služby s konkrétnou
nehnuteľnosťou je dostatočne úzka a priama.

Príklad č. 5 - príprava projektov závodu
Platiteľ dane ako dodávateľ služby uzatvoril s maďarským podnikateľom zmluvu, ktorej predmetom je príprava obchodných plánov, súťažnej dokumentácie a projektov na výstavbu závodu na území Slovenskej republiky. V zmluve boli uvedené konkrétne parcelné čísla pozemkov na území Slovenskej republiky, na ktorých sa mala realizovať výstavba závodu. Predmetom fakturácie boli všetky náklady súvisiace s obstaraním miesta na výstavbu závodu, projektové práce a právne poradenstvo, ale k výstavbe závodu nedošlo. Keďže sa projektové práce vzťahujú na konkrétnu nehnuteľnosť a vzťah medzi poskytnutou službou a konkrétnou nehnuteľnosťou je dostatočne úzky, miesto dodania služby sa určí v tuzemsku, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti, na ktorých sa mala realizovať výstavba závodu. Platiteľ dane je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH.

Príklad č. 6 - vypracovanie projektovej dokumentácie
Platiteľ dane uzatvoril zmluvu o dielo s českým odberateľom – osobou identifikovanou pre daň v Českej republike. Predmetom zmluvy je vypracovanie projektovej dokumentácie pre nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území Chorvátska. Vypracovanie projektovej dokumentácie je
službou vzťahujúcou sa na nehnuteľnosť, ktorej miestom dodania je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. Chorvátsko. Platiteľ dane sa musí v Chorvátsku informovať ohľadne registračnej a daňovej povinnosti z dôvodu vykonávania zdaniteľných obchodov v Chorvátsku.

b) poskytovanie dozoru “na mieste” (napr. na stavbe) alebo bezpečnostných služieb,

Miestom dodania bezpečnostných a strážnych služieb súvisiacich s ochranou nehnuteľného majetku, ktorými sú napríklad služby monitorovania objektov prostredníctvom kamerových a elektronických zabezpečovacích systémov a na ne nadväzujúce služby stacionárnej (strážna
služba v objekte) a mobilnej ochrany objektov (výjazdová strážna služba), je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom poskytovanej služby.

c) výstavba inžinierskych sietí na zemi, rovnako ako aj stavebné a demolačné práce vykonávané na inžinierskych sieťach, ako sú potrubia pre plyn, vodu, kanalizáciu a pod.,

d) údržba, rekonštrukcia a oprava inžinierskych sietí, ako sú potrubia pre plyn, vodu, kanalizáciu a pod.,

e) stavba budovy na zemi (pozemku), rovnako ako aj stavebné a demolačné práce vykonávané na budove alebo v časti budovy,

Stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia
technického, energetického a technologického vybavenia stavby, alebo sa nimi stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.

Pri stavebných opravách a rekonštrukciách nehnuteľností, pri prácach spojených s výstavbou infraštruktúry (diaľnic, železníc), s výstavbou inžinierskych sietí (elektrických vedení, plynovodov, vodovodov, telekomunikačných rozvodov a pod.) je miestom dodania služby miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Príklad č. 7 - stavebné práce pri výstavbe nákupného centra
Slovenská spoločnosť, ktorá je platiteľom dane, získala kontrakt na stavebné práce pri výstavbe nákupného centra v Grécku. Kontrakt je uzatvorený na obdobie jedného kalendárneho roka a platiteľ dane v stanovenom období vykonáva výhradne stavebné práce na nehnuteľnosti v Grécku. Miestom dodania stavebných prác je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. Grécko. Vykonané stavebné práce nie sú predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH, pretože miesto dodania služby nie je v tuzemsku. Platiteľ dane sa musí informovať v Grécku ohľadne svojich daňových a registračných povinností z dôvodu vykonávania zdaniteľných obchodov v Grécku.

Príklad č. 8 - rekonštrukcia nehnuteľnosti
Česká spoločnosť so sídlom v Českej republike vykonáva rekonštrukciu nehnuteľnosti na Slovensku. Objednávateľom služby je zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť a súčasne aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane. Miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. tuzemsko. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH zdaniteľná osoba, ktorá prijíma službu. Ak by česká spoločnosť vykonala rekonštrukciu nehnuteľnosti pre nezdaniteľnú osobu, miesto dodania služby zostáva nezmenené, t.j. tuzemsko, ale osobou povinnou platiť daň by bola česká spoločnosť, ktorá by bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 zákona o DPH pred začatím vykonávania rekonštrukcie nehnuteľnosti.

Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Ak zdaniteľná osoba obstará vo svojom mene pre inú osobu napríklad vykonanie stavebných prác vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, platí, že zdaniteľná osoba tieto stavebné práce sama prijala a dodala.

Príklad č. 9 - stavebné práce pri výstavbe diaľnice
Hlavný dodávateľ stavby objednal u platiteľa dane vykonanie stavebných prác pri výstavbe diaľnice. Platiteľ dane stavebné práce nevykonal vlastnými kapacitami, ale obstaral ich vykonanie maďarským podnikateľom, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania a ani prevádzkareň. Miestom dodania stavebných prác je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. Slovenská republika. Platiteľ dane je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH osobou povinnou platiť daň zo stavebných prác dodaných maďarským podnikateľom s miestom dodania v tuzemsku. Platiteľ dane si môže odpočítať daň v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH. Platiteľ dane obstaral vykonanie stavebných prác pri výstavbe diaľnice v Slovenskej republike, t.j. platiteľ sám prijal a dodal stavebné práce. Následne platiteľ dane fakturuje vykonané stavebné práce hlavnému dodávateľovi stavby a uplatní sadzbu dane platnú v tuzemsku.

f) údržba, oprava a rekonštrukcia budovy alebo časti budovy, vrátane prác, ako sú upratovacie práce/čistiace práce, položenie obkladov, tapetovanie a parketovanie,

Rekonštrukcia budovy alebo časti budovy bude posúdená ako služba spojená s nehnuteľnosťou, ak táto rekonštrukcia predstavuje poskytnutie služby.

Pokiaľ sa upratovacie práce, ako sú napríklad čistiace práce na stavbe pred kolaudáciou, alebo v budove (umývanie okien alebo upratovanie kancelárií), vykonávajú na nehnuteľnosti alebo v nehnuteľnosti, miesto dodania sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, čo znamená, že miestom dodania je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Miesto dodania upratovacích a čistiacich prác vykonávaných na strojoch alebo zariadeniach, ktoré sú trvalo inštalované v budove alebo na stavbe, a ktoré nemôžu byť posunuté bez zničenia (porušenia) alebo zmeny budovy alebo stavby, sa tiež určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Rovnako sa postupuje pri určení miesta dodania deratizačných služieb vykonaných v priestoroch nehnuteľností.

Upratovacie a čistiace práce, ktoré sa viažu na konkrétnu hnuteľnú vec umiestnenú v nehnuteľnosti (stroj alebo zariadenie), ktorá nie je súčasťou nehnuteľného majetku, sa nepovažujú za služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť.

Poznámka
Ak však zdaniteľná osoba vykonáva plnenie, ktoré pozostáva z upratovacích a čistiacich prác v nehnuteľnosti, ako aj z čistenia zariadenia alebo stroja, ktoré nie je súčasťou nehnuteľnosti, ale sa v nehnuteľnosti nachádza, miesto dodania služby sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

g) prieskum a posúdenie rizika a integrity (neporušenosti) nehnuteľnosti,

Inžinierske spoločnosti často odhadujú riziko nehnuteľnosti. Odhad rizika poskytujú najmä pre poisťovne ako podklad pre uzatváranie zmlúv o poistení nehnuteľnosti. Ide v podstate o určenie fyzického stavu nehnuteľnosti, pričom výstupom je správa obsahujúca technické zhodnotenie preventívnych opatrení proti vzniku možných škôd.

Príklad č. 10 - vypracovanie znaleckého posudku
Platiteľ dane si u českého znalca v oblasti stavebníctva – osoby identifikovanej pre daň v Českej republike objednal vypracovanie znaleckého posudku týkajúceho sa stavebno-technického stavu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Olomouci. Vypracovanie znaleckého posudku je službou vzťahujúcou sa na nehnuteľnosť a miestom jej dodania je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. Česká republika. Za vypracovanie znaleckého posudku znalec fakturoval cenu vrátane českej DPH.

h) ocenenie nehnuteľnosti, vrátane prípadu, keď sa takáto služba poskytuje na účely poistenia, na určenie hodnoty majetku ako zábezpeky (záruky) pri úveroch alebo na ohodnotenie rizík a škôd v sporoch,
i) poskytovanie ubytovania v hotelovom sektore alebo v sektoroch s podobnou funkciou, ako sú prázdninové tábory alebo miesta určené na stanovanie, vrátane práva na ubytovanie na konkrétnom mieste v dôsledku prevodu “dočasných práv na užívanie” (právo využitia určitého rekreačného objektu po určitý čas v roku využívaný viacerými účastníkmi, ktorí sa vo využívaní objektu striedajú),
j) správa majetku, iná ako správa portfólia investovaného do nehnuteľností, spočívajúca v riadení (prevádzkovaní) obchodných, priemyselných alebo rezidenčných nehnuteľností ich vlastníkom alebo inou osobou v jeho mene,

Príklad č. 11
Zdaniteľná osoba so sídlom v Českej republike si kúpila od zdaniteľnej osoby so sídlom v Slovenskej republike 3 apartmány v Tatranskej Lomnici. V čase zimnej sezóny zabezpečuje zdaniteľná osoba so sídlom v Slovenskej republike krátkodobý prenájom týchto apartmánov
zdaniteľným alebo nezdaniteľným osobám a s tým súvisiace služby (upratovacie práce, údržba, a pod.). Služby správy majetku sa považujú za služby spojené s nehnuteľnosťou a ich miesto dodania je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH v Slovenskej republike.

k) práca na pôde, vrátanie poľnohospodárskych prác, ako sú orba, siatie, zavlažovanie a hnojenie,
Poľnohospodárske práce, ako sú napr. sejba, orba, kosba, žatevné práce, zber úrody a pod. sú službami vzťahujúcimi sa na nehnuteľnosť. Rovnako lesnícke práce, ako je napríklad výsadba lesných škôlok, výsadba stromov, výrub stromov a pod. môžu byť vykonávané len v súvislosti
s dotknutým pozemkom (nehnuteľnosťou), na ktorom sa vykonávajú a ktorý predstavuje základný prvok pre vykonávanie uvedených prác. Pri určení miesta dodania uvedených služieb sa uplatňuje § 16 ods. 1 zákona o DPH. Miestom poskytovania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľný majetok je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Príklad č. 12 - pilčícke práce
Slovenský živnostník, ktorý nie je platiteľom dane, vykonáva v Českej republike pilčícke práce v hore. Ide o práce v oblasti výrubu drevín, zrezávania stromov a opracovania stromov, približovanie dreva a pod. Keďže ide o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v Českej republike, miesto dodania predmetných služieb je v Českej republike. Slovenský živnostník nie je povinný sa registrovať pre DPH v tuzemsku podľa § 7a zákona o DPH, musí sa však informovať v Českej republike, aké má registračné a daňové povinnosti podľa predpisov platných v tomto štáte.

l) inštalácia alebo montáž strojov alebo zariadení, ktoré sa po inštalácii alebo montáži stanú súčasťou nehnuteľnosti,
Montážne a inštalačné práce strojov a zariadení, ako napríklad elektrotechnických zariadení pri výstavbe elektrárne, montáž turbíny, technologických liniek, kotlov, dopravníkového systému, kamerového systému, zabezpečovacieho systému a pod., ktoré sa po montáži alebo inštalácii stanú súčasťou nehnuteľnosti a ktoré sú trvalo inštalované v budove alebo na stavbe, kedy nemôžu byť posunuté bez zničenia (porušenia) alebo zmeny budovy alebo stavby, sa posudzujú podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Je potrebné uviesť aj to, že služby, ktoré nevyhnutne súvisia s inštaláciou alebo montážou stroja alebo zariadenia, pričom tieto stroje a zariadenia sa po inštalácii alebo montáži stanú súčasťou nehnuteľnosti, sa posudzujú ako služby spojené s nehnuteľnosťou.

Ak sa vec, ktorá je predmetom montáže alebo inštalácie, stane po vykonaní montáže alebo inštalácie neodlúčiteľnou súčasťou nehnuteľnosti, miesto dodania sa posúdi podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Príklad č. 13 - montáž a demontáž lešenia
Platiteľ dane so sídlom v Slovenskej republike si objednal od zahraničnej osoby z iného členského štátu, ktorá nie je registrovaná pre DPH v tuzemsku, dodávku služieb – montáž, demontáž a prenájom lešenia k rozostavanej nehnuteľnosti v Slovenskej republike. Lešenie je dočasnou pomocnou konštrukciou vytvorenou z rôzneho lešenárskeho materiálu (tyčové, plošné, priestorové dielce), s cieľom umožniť stavebným pracovníkom výkon stavebných a montážnych prác vo výškach. Keďže sa lešenie po montáži nestane súčasťou nehnuteľnosti, predmetná služba – montáž a demontáž lešenia sa neposúdi ako služba spojená s nehnuteľnosťou podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Miesto dodania tejto služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Príklad č. 14 - montáž výťahu
Platiteľ dane vykonal montáž výťahu do novej stavby nachádzajúcej sa v Poprade. Dodávku výťahu zabezpečil dodávateľ – osoba identifikovaná pre daň v Českej republike. Platiteľ vykonal montáž výťahu, ktorý je súčasťou nehnuteľnosti. Miesto dodania služby montáže sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH ako služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť. Miestom dodania služby montáže výťahu je tuzemsko, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Príklad č. 15 - demontáž a montáž klimatizácie
V rámci rekonštrukčných prác na nehnuteľnosti sa uskutoční aj výmena klimatizácie, kedy platiteľ dane vykoná demontáž pôvodnej klimatizácie a montáž novej klimatizácie. Predmetom zmluvného vzťahu nie je dodávka samotnej klimatizácie. Platiteľ dane poskytne len službu demontáže a montáže klimatizácie, ktorá je súčasťou nehnuteľnosti. Miestom dodania služby demontáže a montáže klimatizácie je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Rovnako zámočnícke práce na budove alebo stavbe, zváračské práce napríklad na turbíne, vykonávané v rámci montážnych prác na strojoch alebo zariadeniach, ktoré sa po montáži stanú súčasťou nehnuteľnosti, sa posudzujú podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Ak stroj alebo zariadenie zostane po namontovaní hnuteľnou vecou, teda odlúčiteľnou časťou nehnuteľnosti, miesto dodania služby pre zdaniteľnú osobu, spočívajúcu v jeho kontrole a dozore počas montáže sa posúdi podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Príklad č. 16 - montážne služby na turbíne v elektrárni
Zahraničná osoba so sídlom v inom členskom štáte poskytuje platiteľovi dane služby montáže turbíny v elektrárni nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky. Predmetom zmluvného vzťahu nie je samotné dodanie turbíny. Ak sa turbína po vykonaní montáže stane neodlúčiteľnou súčasťou nehnuteľnosti, miesto dodania služby montáže sa posúdi podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Keďže elektráreň sa považuje za technologické zariadenie, ktoré je stavbou pevne spojenou so zemou bez možnosti ľahkého rozobratia alebo presunutia a turbína tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, bez ktorej by bola stavba neúplná, je nanajvýš pravdepodobné, že miesto dodania montáže turbíny sa posúdi podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Rovnako dozor pri inštalácii alebo montáži stroja alebo zariadenia (napr. kotla, turbíny), ktoré sa po inštalácii stanú súčasťou nehnuteľnosti, sa posúdi podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

m) údržba a oprava, kontrola a dozor nad strojmi a zariadeniami, ak sa tieto stroje a zariadenia stanú súčasťou nehnuteľnosti,

V písmene m) sú vymenované služby na strojoch alebo zariadeniach, ktoré sa vykonajú po ich inštalácii alebo namontovaní, pričom od tohto momentu sa už stroje alebo zariadenia považujú za súčasť nehnuteľnosti.

Príklad č. 17 - záručné opravy podomietkových vodovodných batérií
Platiteľ dane so sídlom v Nemecku dodal podomietkové vodovodné batérie s ich montážou a inštaláciou zdaniteľnej osobe so sídlom na Slovensku. Pozáručné opravy týchto podomietkových batérií vykonáva iná zdaniteľná osoba so sídlom na Slovensku, pričom tieto služby následne fakturuje platiteľovi dane v Nemecku. Keďže vodovodné batérie, ktorých oprava sa vykonáva, sú súčasťou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v tuzemsku, miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko. Zahraničná osoba predloží žiadosť o vrátenie dane za poskytnuté služby – opravy podomietkových vodovodných batérií, ktoré vykonala slovenská spoločnosť a službu fakturovala so sadzbou dane platnou v tuzemsku.

n) právne služby týkajúce sa postúpenia alebo prevodu práv k nehnuteľnosti, rovnako ako aj určitých práv k nehnuteľnosti, alebo vecných práv považovaných za hmotný majetok, ako sú služby notára, vypracovanie zmluvy o predaji alebo o kúpe nehnuteľnosti, a to aj v tom prípade, ak sa podkladová transakcia (smerujúca k právnej zmene majetku) neuskutoční,
o) postúpenie a prevod práv iných, ako sú uvedené v písmene i) a n), na využitie celej nehnuteľnosti, alebo jej časti, vrátane licencie na využitie časti nehnuteľnosti, ako sú poskytnutie práva na rybolov a poľovanie alebo prístup do „lounge“ na letisku (vyhradené priestory na letisku s možnosťou vstupu len pre oprávnené osoby – napr. vlastníkov/držiteľov určených kreditných kariet), alebo použitie komunikácií, ktoré podliehajú mýtu, ako sú most alebo tunel.

Služba prístupu a používania železničnej dopravnej cesty na území Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa umožňuje iným spoločnostiam prevádzkovať jazdu vlakov v tuzemsku, môže byť poskytovaná len v súvislosti s nehnuteľným majetkom, ktorým je konkrétne vymedzená železničná dopravná cesta na území Slovenskej republiky, ktorá predstavuje kľúčový a nevyhnutný prvok pri poskytnutí služby. Z uvedeného dôvodu ide o službu úzko súvisiacu s nehnuteľnosťou, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. V prípade služby, ktorej predmetom je umožniť pobyt vagónov (stojné) na koľajniciach, ide o službu úzko súvisiacu s nehnuteľnosťou, ktorou je železničná trať na území Slovenskej republiky. Miesto dodania takejto služby sa preto určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Príklad č. 18 - prístavné poplatky
Platiteľ dane fakturuje zahraničnej spoločnosti prevádzkujúcej nákladnú vodnú dopravu prístavné poplatky za denný pobyt plavidiel v prístave na území Slovenskej republiky. Keďže samotné poskytovanie služieb dostatočne úzko súvisí s nehnuteľným majetkom, patrí určenie miesta dodania služby do pôsobnosti § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Príklad č. 19 - hangárovanie lietadiel
Platiteľ dane poskytuje zdaniteľným osobám v tuzemsku, ako aj v zahraničí, službu „hangárovania lietadiel“, ktorej predmetom je státie lietadla v určitom vyhradenom priestore na nevyhnutne potrebný čas. V prípade, ak takáto služba má znaky skladovacej služby, prípadne úschovy lietadla, pričom poskytovateľ takejto služby nesie zodpovednosť za lietadlo a škody na ňom spôsobené počas hangárovania, poskytovaná služba nebude súvisieť s konkrétnou nehnuteľnosťou. Ústredným prvkom poskytnutej služby bude lietadlo a jeho odovzdanie v riadnom stave po skončení hangárovania. Miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.
Ak by však z poskytovanej služby vyplývalo, že ide o parkovanie lietadla alebo ide o službu prenájmu hangára, kde má vlastník plne k dispozícii vymedzenú plochu hangáru na svoje využitie, môže doňho voľne kedykoľvek vstupovať, posúdia sa tieto služby ako služby spojené
s nehnuteľnosťou podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.
Ak je príjemcom služby letecký dopravca, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu, predmetnú službu je možné posúdiť ako inú službu potrebnú priamo pre ním užívané lietadlá, na základe čoho sa uplatní oslobodenie od dane podľa § 47 ods. 10 zákona o DPH.

Príklad č. 20 - pontónové služby
Platiteľ dane poskytuje zahraničnej osobe so sídlom v inom členskom štáte službu spočívajúcu v práve použiť pontón, ktorý je v jeho vlastníctve, na to, aby bolo možné ukotviť loď a aby mohli pasažieri výletných lodí vystúpiť, prípadne, aby bola loď zásobená vodou a pod. Na povolenie státia pontónu ako plávajúceho zariadenia umiestneného na vodnej ceste je vydávané povolenie Štátnou plavebnou správou. Pristávací pontón je plávajúce zariadenie, ktoré sa nachádza na určitom úseku verejného prístavu, a ktoré „stojí na vode“ tým, že je vyviazané rôznymi vyväzovacími prostriedkami, t.j. sústavou lán, vzpier a reťazí bez priameho ukotvenia v zemi. V prípade poskytovaných pontónových služieb nejde o službu za pristavenie lodí (prístavný poplatok). Služba poskytnutia práva miesta výletných lodí na vode sa poskytuje samostatne. Miesto poskytnutia práva použiť pontón, ktorý je hnuteľnou vecou – zariadením umožňujúcim kotvenie lodí a pohyb pasažierov z lode na pevninu a späť, sa posúdi podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Používanie palubnej jednoty pre potreby určenia výšky mýta za používanie vymedzených pozemných komunikácií v Slovenskej republike je možné len na tomto vymedzenom území.
Z uvedeného dôvodu sa prenájom palubnej jednotky považuje za službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť a miesto dodania tejto služby sa určí v zmysle § 16 ods. 1 zákona o DPH podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
Za odblokovanie palubnej jednotky sa prevádzkovateľovi vozidla/vodičovi účtuje poplatok v prípade, že spôsobil zablokovanie palubnej jednotky, čím znemožnil vyberať mýto na území Slovenskej republiky. Odblokovanie palubnej jednotky je možné vykonať len na území Slovenskej republiky, čo vyplýva z povahy použitej technológie. Keďže služba odblokovania palubnej jednotky úzko súvisí s prenájmom palubnej jednotky, miesto dodania služby odblokovania palubnej jednotky sa rovnako určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

p) predaj alebo prenájom nehnuteľností,

Pri nájme nehnuteľnosti je miestom jeho dodania podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Z hľadiska uplatňovania dane z pridanej hodnoty sa rovnako ako prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti posudzuje aj podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti. Nájom nehnuteľnosti bude posudzovaný podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH bez ohľadu na to, na aký účel sa nehnuteľnosť prenajíma. To znamená, že ak sa napríklad bude nehnuteľnosť prenajímať na reklamné účely, nemá to vplyv na určenie toho, že prenájom nehnuteľnosti sa považuje za službu spojenú s nehnuteľnosťou podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Dôležité bude, aby služba svojou podstatou spĺňala podmienky nájmu nehnuteľnosti.5

Príklad č. 21 - prenájom nehnuteľnosti
Taliansky podnikateľ, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a nie je platiteľom dane v tuzemsku, vlastní v Slovenskej republike nehnuteľnosť. Túto nehnuteľnosť sa 5Pri nájme prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ak predmetom nájmu sú nebytové priestory, na zmluvný vzťah sa vzťahuje zákon č. 116/1990 Zb. Prenajímateľom je osoba, ktorá prenecháva vo forme nájmu nehnuteľnosť inej osobe. Prenajímateľom je spravidla vlastník nehnuteľnosti, môže to však byť aj iná osoba, ktorá má k nehnuteľnosti právo oprávňujúce ju na prenechanie veci do užívania. Predmetom nájmu môže byť aj časť nehnuteľnosti. Pojmovým znakom nájmu je, že sa zriaďuje za odplatu (nájomné). Nájomné môže byť dohodnuté v peniazoch, ale aj v naturáliách, prípadne v inom plnení. Pri bezplatnom prenechaní veci nejde o nájom, ale napr. o výpožičku. Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Odlišnosť medzi nájmom a podnájmom spočíva v účastníkoch vzťahu, kedy pri nájme ide o vzťah medzi prenajímateľom nehnuteľnosti a nájomcom, a pri podnájme je to vzťah medzi nájomcom a podnájomníkom. rozhodol prenajímať platiteľovi dane. Miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko, pričom prenájom nehnuteľnosti je oslobodený od dane podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH. V danom prípade sa uplatní ustanovenie § 69 ods. 2 zákona o DPH a taliansky podnikateľ nie je povinný sa registrovať pre DPH podľa § 5 zákona o DPH. Slovenský platiteľ dane nezdaní službu prenájmu nehnuteľnosti z dôvodu, že prenájom nehnuteľnosti osobou, ktorá nie je platiteľom dane, je vždy oslobodený od dane.

q) sprostredkovanie predaja alebo leasingu alebo prenájmu nehnuteľností, rovnako ako aj určitých práv pri nehnuteľnostiach alebo vecných práv považovaných za hmotný majetok, iné ako sprostredkovanie uvedené v písmene o).

Príklad č. 22 - sprostredkovanie prenájmu bytu realitnou kanceláriou
Platiteľ dane vykonáva činnosť realitnej kancelárie a sprostredkováva predaj a prenájom nehnuteľností. Pre českého podnikateľa identifikovaného pre DPH v ČR sprostredkoval prenájom 3-izbového bytu v Hlohovci. Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Služba realitných kancelárií zahŕňa sprostredkovanie kúpy, predaja alebo prenájmu obytných nehnuteľností, z čoho vyplýva, že sprostredkovanie prenájmu bytu realitnou kanceláriou je realitnou činnosťou, preto ide o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť a jej miesto sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

5. Služby, ktoré sa nevzťahujú na nehnuteľnosť

Nasledujúce služby nebudú pokryté § 16 ods. 1 zákona o DPH:

a) vypracovanie plánov na budovu alebo časti budovy, pokiaľ nie sú určené pre konkrétny pozemok,
b) sprostredkovanie hotelového ubytovania alebo ubytovania v sektore s podobnou funkciou, ako sú prázdninové tábory alebo miesta vybudované na účely stanovania, ak boli poskytnuté sprostredkovane v cudzom mene a na cudzí účet,

Napriek tomu, že miesto poskytnutia ubytovania v hotelovom sektore alebo v sektore s podobnou funkciou sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, pri sprostredkovaní ubytovania osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby sa neuplatní § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre zdaniteľnú osobu, sa miesto dodania sprostredkovateľskej služby určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre inú ako zdaniteľnú osobu, je miestom dodania sprostredkovateľskej služby v zmysle § 16 ods. 13 zákona o DPH to isté miesto, ako miesto dodania ubytovacej služby.

Príklad č. 23 - sprostredkovanie ubytovania
Platiteľ dane A sprostredkuje pre zamestnancov platiteľa dane B ubytovanie počas služobnej cesty v Nemecku. Miestom dodania sprostredkovateľskej služby ubytovania je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t.j. tuzemsko. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ dane A, ktorý dodáva službu s miestom dodania v tuzemsku pre platiteľa dane B. Sprostredkovateľskú službu ubytovania fakturuje pre platiteľa dane B so slovenskou DPH.

c) inštalácia alebo montáž, údržba a oprava, kontrola alebo dozor nad strojmi alebo zariadeniami, ktoré nie sú alebo sa po inštalácii alebo montáži nestanú súčasťou nehnuteľnosti,
d) správa portfóliových investícií do nehnuteľností,
e) právne služby iné ako pokryté bodom 4 písm. n), (strana 12 tohto metodického pokynu), súvisiace so zmluvami, vrátane poradenstva ohľadne podmienok zmluvy o prevode nehnuteľností, alebo ohľadne vynútenia si plnenia zmluvy, alebo o dôkaze existencie takejto zmluvy, pričom tieto služby sa netýkajú prevodu konkrétnej nehnuteľnosti,
f) skladovacie služby,

Podstatou skladovacích služieb je prevzatie zodpovednosti za starostlivosť o tovar počnúc jeho prijatím do skladu (vykládkou), následnou manipuláciou (prekládkou) až po jeho výdaj zo skladu vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe. Všetky tieto činnosti tvoria skladovacie služby a viažu sa na skladovaný tovar a nie na nehnuteľnosť (sklad), v ktorom sa skladovaný tovar nachádza. Preto je možné sa domnievať, že vzťah medzi skladovacou službou a skladom ako nehnuteľnosťou nie je dostačujúci na vyhodnotenie, že skladovacie služby sú služby súvisiace s nehnuteľnosťou podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

V porovnaní s tým, ak pôjde o zmluvu, kedy sa určitá časť nehnuteľnosti poskytne k výlučnému použitiu zákazníka, ktorý za ňu nesie zodpovednosť, pôjde o prenájom nehnuteľnosti, teda o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Aj keď bude v zmluve o skladovaní uvedené presne určené miesto uskladnenia, avšak zo zmluvy bude jasne vyplývať, že skladovateľ zodpovedá za tovar, služba sa posúdi podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

g) poskytnutie plochy (na umiestnenie stánku) na veľtrhu alebo výstave spolu s ostatnými súvisiacimi službami, ktoré umožňujú vystavovateľom ukázať tovar alebo služby, ako dizajn stánku, doprava a uskladnenie tovaru, poskytnutie strojov, ukladanie káblov, poistenie a dodávka propagačných materiálov, h) práce bezpečnostného technika alebo inštruktora lešenárskej techniky.

Podstatou práce bezpečnostného technika a inštruktora lešenárskej techniky je dodržiavanie dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci pracovníkov (BOZP), ktorí uskutočňujú určitý druh stavebných prác, prípadne inštaláciu alebo montáž stroja alebo zariadenia.6 Predmetom týchto služieb nie je právna alebo fyzická zmena nehnuteľnosti, rovnako nie je nehnuteľnosť podstatným prvkom poskytovanej služby. Hlavným predmetom týchto služieb je ochrana zdravia zamestnancov pri práci, ktorí ju v niektorých prípadoch uskutočňujú na 6 Práce bezpečnostného technika spočívajú napríklad v aplikácii BOZP do montážnych procesov, aplikácii interných predpisov v súvislosti s BOZP, poučení montérov a iných pracovníkov o BOZP, zúčastňovaní sa koordinačných porád o BOZP, a v ďalších prácach. nehnuteľnosti, nie je to však nevyhnutné (inštalácia lešenia k filmovacím vežiam, dočasne inštalovaným tribúnam, výstavným stánkom, alebo divadelným kulisám).

6. Prenájom hnuteľného majetku
Ak dodávateľ dal zariadenie do užívania zákazníkovi, s alebo bez sprievodného personálu, s cieľom umožniť zákazníkovi vykonať práce na nehnuteľnosti, ako napríklad podľa bodu 4 písmena e) až h) a v prípade, ak dodávateľ neprevezme žiadnu zodpovednosť za vykonané práce,
a je iba zodpovedný za odovzdanie zariadenia, takáto služba bude považovaná za prenájom hnuteľného hmotného majetku.

Avšak, ak je zariadenie dané do užívania zákazníkovi, spolu s dostatočným počtom potrebných zamestnancov pre svoju činnosť, predpokladá sa, že dodávateľ prevzal zodpovednosť za vykonané práce a dodal prácu súvisiacu s nehnuteľným majetkom. Predpoklad, že ide o dodávku služby súvisiacej s nehnuteľným majetkom, môže byť vyvrátený akýmikoľvek právnymi alebo skutkovými okolnosťami, s cieľom určiť skutočnú povahu služby.

Ak sa v otázke určenia miesta dodania služby montáže a demontáže lešenia vydávali odlišné stanoviská od toho, ktoré je uvedené v tomto metodickom pokyne, odo dňa zverejnenia metodického pokynu na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR sa na ne nebude prihliadať.

Týmto metodickým pokynom stráca platnosť Informácia k určeniu miesta dodania upratovacích prác, ktorá je zverejnená na internetovej stránke finančnej správy www.financnasprava.sk (v sekcii daňovej, v časti daňové informácie/ brožúry, letáky a ostatné informačné materiály) a časť bodu 2.2. Metodického pokynu k určeniu miesta dodania služieb a k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v znení dodatku č. 1 zo dňa 25.2.2010 týkajúca sa služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, ktorý je taktiež zverejnený na internetovej stránke finančnej správy (v sekcii daňovej, v časti daňové informácie/ pokyny a iné predpisy).

Vydalo: Finančné riaditeľstvo SR
Sekcia daňová a colná
Odbor daňovej metodiky
január 2013

ZDROJ:

Vzťah k:

Na stiahnutie:

2013 01 09 dph....

Stiahnuť

Ďalšie nové dokumenty

04. 08. 2025

Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH

01. 08. 2025

Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO

28. 02. 2025

Overovanie IČ DPH

DPH 222/04

23. 01. 2025

Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025

DPH 222/04 DPH 222/04, § 19

Odborný dokument

Vybrané otázky DPH

č. z Lotus 2012/32 zo dňa 24. 08. 2012

§ 9 ods. 3, 22/1, 22/2, 22/3, 25/1, 25/3, 28, 49/2, 49/2a, 67, 71/2,

Informácie k vybranej problematike DPH

1/ Základ dane u súdneho exekútora

V prípade, ak súd rozhoduje o trovách súdneho exekútora, rozhoduje o jeho odmene, náhrade hotových výdavkov a náhrade za stratu času. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) ak je súdny exekútor platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Pod pojmom hotové výdavky rozumie vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Pri vyúčtovaní trov si súdni exekútori účtujú DPH aj na hotové výdavky. Čo je základom dane u súdneho exekútora?

Zákon o DPH v § 22 upravuje základ dane pri dodaní tovaru a služby platiteľom DPH. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňajú aj iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu a taktiež súvisiace náklady požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka. Do základu dane sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka (prechodné položky). Ak súdny exekútor je platiteľom DPH, pri určení základu dane je povinný postupovať v súlade s citovaným § 22 zákona o DPH. Napriek tomu, že § 196 Exekučného poriadku upravuje len zvýšenie odmeny súdneho exekútora o DPH, zákon o DPH ako hmotno-právny predpis upravujúci daň z pridanej hodnoty ukladá platiteľovi DPH zahrnúť do základu dane pri dodaní tovaru alebo služby celú protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Keďže podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, celá protihodnota, znížená o daň, ktorú súdny exekútor ako platiteľ DPH prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie exekučnej služby, predstavuje základ dane pri dodaní služby.

Jednotlivé hotové výdavky súdneho exekútora:

1. Poštovné a výdavky na kolkové známky ako súvisiaci výdavok súdny exekútor zahrnul do základu dane.
Podľa § 28 zákona o DPH oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby s odkazom na § 3 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou. Univerzálnou poštovou službou je súbor poštových služieb, ktoré je poskytovateľ univerzálnej služby povinný trvalo poskytovať v prístupových a kontaktných miestach za rovnakých podmienok, v určenej kvalite a za prijateľné ceny všetkým užívateľom každý pracovný deň najmenej s jedným vyberaním a dodávaním denne. Poštové služby poskytuje poštový podnik na základe živnostenského oprávnenia, v rozsahu všeobecného povolenia a za podmienok ustanovených zákonom č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. Z uvedeného vyplýva, že univerzálne poštové služby sú oslobodené od dane u ich poskytovateľa, t.j. poštového podniku. Ak súdny exekútor náklady na poštovné a kolkové známky zaplatil vo svojom mene a na svoj účet, výdavky sa zahŕňajú do základu dane pri dodaní služby. Ak súdny exekútor náklady na poštovné a kolkové známky zaplatil v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, výdavky sa nezahŕňajú do základu dane pri dodaní služby.
2. Poplatky, ktoré súdny exekútor zaplatil na základe faktúry bez dane z dôvodu, že poskytovateľ služby nie je platiteľom DPH, zahrnul do základu dane.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Bez ohľadu na skutočnosť, či tovar alebo službu platiteľ DPH nakúpi od platiteľa DPH alebo neplatiteľa DPH a za tento tovar alebo službu požaduje odplatu od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie služby, zahŕňa sa cena prijatého tovaru alebo služby do základu dane pri dodaní služby.
3. Cestovné náhrady, hotové výdavky ako telefón, fax, internet, kopírovanie, kancelárske potreby súdny exekútor zahrnul do základu dane pri dodaní exekučnej služby.
Z vyššie uvedeného vyplýva spôsob výpočtu základu dane pri dodaní služby. Ak za prijatý tovar, resp. službu požaduje súdny exekútor odplatu od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanú službu, zahŕňa sa do základu dane pri dodaní exekučnej služby.

Obdobne sa postupuje aj pri určení základu dane u advokáta.

2/ Odpočítanie dane pri nákupe stravných lístkov a stravovacích poukážok na osobnú
spotrebu

Platiteľ dane, fyzická osoba si nakupuje pre vlastnú spotrebu (nemá žiadnych zamestnancov) bežné stravné lístky a stravovacie poukážky, pričom si uplatňuje výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. p ) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov). Má platiteľ nárok na odpočítanie dane z nákupu stravného lístka a pri stravovacích poukážkach zo služby sprostredkovania?

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov‚ sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok uvedených v zákone o dani z príjmov, výdavky daňovníka s príjmami podľa § 6 ods.1 a 2 zákona o dani z príjmov vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške , aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom na tomto mieste. Podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom mesiaci , najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Napriek skutočnosti, že zákon o dani z príjmov v citovaných ustanoveniach umožňuje fyzickým osobám zahrnúť do výdavkov aj náklady na stravovanie, Ministerstvo financií SR zaujalo nasledovné stanovisko:

Náklady na stravovanie nemožno považovať z hľadiska zákona o DPH za náklady na tovary a služby, ktoré fyzická osoba prijala na účely svojho podnikania, a teda fyzickej osobe, platiteľovi dane, v zmysle § 49 zákona o DPH pri nákupe stravných lístkov a stravovacích poukážok na osobnú spotrebu nevzniká právo na odpočítanie dane.

3/ Bezodplatné poskytnutie stravovacích služieb

Zamestnávateľ, platiteľ DPH poskytuje pre svojich zamestnancov bezodplatné stravovanie a strava sa nakupuje od reštaurácie, ktorá je platiteľom dane. Zamestnávateľ si účtuje časť stravy do nákladov a zvyšok je hradený zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ nepožaduje od svojho zamestnanca žiadnu úhradu. Považuje sa bezodplatné poskytnutie stravovacích služieb svojim zamestnancom za dodanie služby za protihodnotu, a ak áno, má zamestnávateľ nárok na odpočítanie dane?

Pri poskytovaní stravovacích služieb je potrebné rozlišovať, či zamestnávateľ - platiteľ dane tieto služby poskytuje svojim zamestnancom:

odplatne alebo

bezodplatne.

Podľa § 9 ods. 3 zákona o DPH sa za dodanie služby za protihodnotu považuje bezodplatné dodanie služby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa dane alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa dane. Podľa znenia § 9 ods. 4 zákona o DPH platného od 1.1.2010 ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Podľa citovaného ustanovenia sa posúdia aj prípady, keď obstarávateľ nepožaduje úhradu za obstaranú službu.

Ak zamestnávateľ obstaráva vo svojom mene v prospech zamestnancov stravovacie služby, zamestnávateľ má nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH a následne uplatní § 9 ods. 4 v spojení s § 9 ods. 3 zákona o DPH z dôvodu, že uvedené služby poskytol bezodplatne a pri kúpe týchto služieb zamestnávateľ uplatnil odpočítanie dane. Základom dane je podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH suma predstavujúca náklady na obstaranú službu. Ak by zamestnávateľ neodpočítal daň z obstarania stravovacích služieb pre svojich zamestnancov, je možné akceptovať neuplatnenie § 9 ods. 4 v spojení s § 9 ods. 3 zákona o DPH.

4/ Oprava dane

Platiteľ vykonal práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ČR pre slovenského odberateľa ako subdodávateľ. Na faktúrach je uvedená 19 % sadzba dane platná v tuzemsku, pričom ide o práce na nehnuteľnosti v ČR a miesto dodania týchto služieb je v ČR. Platiteľ dane opravil nesprávny postup tak, že vyhotovil dobropisy k prvotným faktúram, ktorými znížil cenu plnenia o DPH a znížil daňovú povinnosť v zdaňovacom období, v ktorom vyhotovil dobropisy. Je možné uplatniť postup podľa § 25 zákona o DPH ? V ktorom zdaňovacom období sa má uplatniť oprava dane ?

Podľa ustanovenia § 75 ods. 7 zákona o DPH každý doklad, ktorý mení pôvodnú faktúru a výslovne a jednoznačne sa k nej vzťahuje, sa považuje za faktúru. Takýmto dokladom môže byť aj dobropis alebo ťarchopis, pričom však musia okrem povinných údajov obsahovať aj poradové číslo pôvodnej faktúry. Ak teda platiteľ zistil, že nemal k dodávke služby, ktorej miesto dodania je v ČR, uplatniť sadzbu dane platnú v tuzemsku, môže uplatniť ustanovenie § 75 ods. 7 zákona o DPH. Jednoznačne však na tento prípad nie je možné uplatniť postup podľa ustanovenia § 25 zákona o DPH, čo znamená, že nie je možné uviesť rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vyhotovil doklad o oprave základu dane. V danom prípade daňová povinnosť v tuzemsku nevznikla, a teda nedochádza k zníženiu ceny služby po vzniku daňovej povinnosti. Opravu dane platiteľ vykoná podaním dodatočného daňového priznania k príslušnému zdaňovaciemu obdobiu.

5/ Nadobudnutie investičného zlata

Spoločnosť má záujem obchodovať so zlatými zliatkami, ktoré sú certifikované a spadajú do kategórie investičné zlato v zmysle rýdzosti, hmotnosti a certifikácie. Jedná sa o zliatky o hmotnosti 100 g a rýdzosti 999,99. Z uvedeného zámeru spoločnosti vyvstáva niekoľko otázok.

Ak v posudzovanom prípade ide o obchodovanie s investičným zlatom, použije sa osobitná úprava uplatňovania dane pri investičnom zlate podľa § 67 zákona o DPH. V súlade s ustanovením § 67 ods.1 písm. a) zákona o DPH sa investičným zlatom rozumie zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisíc a viac. Definícia investičného zlata zahŕňa zlato vo forme prútov alebo tehly a zlaté mince, ktorých hodnota odráža najmä cenu zlata v nich obsiahnutého.
Dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata v tuzemsku z iného členského štátu, dovoz a sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane s možnosťou nároku na odpočítanie dane v plnej výške v určitých zákonom vymedzených prípadoch v zmysle ustanovenia § 67 ods. 5 zákona o DPH.
Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane, môže odpočítať daň v týchto prípadoch:

ak je daň voči nemu uplatnená pri dodaní investičného zlata iným platiteľom , ktorý využil možnosť zdanenia podľa odseku 4,
ak je daň voči nemu uplatnená pri dodaní iného ako investičného zlata iným platiteľom , ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,
ak je ním uplatnená daň pri nadobudnutí iného ako investičného zlata v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,
ak je daň zaplatená pri dovoze iného ako investičného zlata, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,
ak je daň voči nemu uplatnená pri dodaní služieb iným platiteľom, ktoré spočívali v zmene podoby, hmotnosti alebo rýdzosti zlata vrátane investičného zlata.

Platiteľ dane, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, má možnosť rozhodnúť sa, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi dane bude zdaňovať a v tomto prípade môže uplatňovať nárok na odpočítanie dane vzťahujúcej sa na výrobu investičného zlata alebo pretváranie zlata na investičné zlato v plnej výške.

Otázky:

1/ Ak som daný tovar nadobudol z iného členského štátu EU, ide o oslobodené nadobudnutie? Český partner mi ho dodá bez dane. Nemám dodaniť a uplatniť daň po splnení ostatných podmienok ako iný tovar?

Ak pod tovarom rozumieme investičné zlato, ktoré spĺňa podmienky ustanovenia § 67 ods.1 zákona o DPH, potom nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu je oslobodené od dane v súlade s § 67 ods. 3 zákona o DPH. Aj keď Váš obchodný partner Vám dodá investičné zlato bez dane, nadobudnutie tovaru z iného členského štátu nezdaňujete.
Ak pod tovarom rozumieme iné ako investičné zlato, ktoré je následne pretvorené na investičné zlato, jeho nadobudnutie z iného členského štátu v tuzemsku je predmetom dane s možnosťou odpočítania dane.

2/ Ak mi dodá slovenský platiteľ investičné zlato, ktoré zdanil podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH, môžem si uplatniť daň na vstupe?

Ak ste platiteľom DPH a dodávate investičné zlato oslobodené od dane, môžete odpočítať daň v zmysle § 67 ods. 5 písm. a ) zákona o DPH .

3/ Ak kúpim investičné zlato od neplatiteľa a predám ho, je to stále oslobodené plnenie?

V prípade, ak kúpite investičné zlato od neplatiteľa a predpokladáme, že ste platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane, nemáte možnosť odpočítať daň v súlade s § 67 ods. 5 písm. a), b), e) zákona o DPH, pretože daň nebola neplatiteľom DPH uplatnená. Dodanie investičného zlata je od dane oslobodené v zmysle § 67 ods. 3 zákona o DPH.

4/ Môžem sa rozhodnúť zdaňovať predaj investičného zlata platiteľovi DPH podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH?

Možnosť platiteľa rozhodnúť sa zdaňovať dodanie investičného zlata inému platiteľovi sa vzťahuje len na platiteľa vyrábajúceho investičné zlato alebo pretvárajúceho zlato na investičné zlato. Ak je Vašim zámerom obchodovať s investičným zlatom, v takomto prípade nemáte možnosť rozhodnúť sa o zdanení podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH a dodanie investičného zlata je oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH.

5/ Považuje sa za oslobodené plnenie predaj investičného zlata neplatiteľovi dane ?

Dodanie investičného zlata je od dane oslobodené v zmysle § 67 ods. 3 zákona o DPH bez ohľadu na skutočnosť, či je dodané platiteľovi alebo neplatiteľovi dane.

Aktualizované : Kompetenčné centrum finančných operácií
Odbor služieb pre verejnosť, júl 2012

ZDROJ:

Vzťah k:

Ďalšie nové dokumenty

04. 08. 2025

Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH

01. 08. 2025

Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO

28. 02. 2025

Overovanie IČ DPH

DPH 222/04

23. 01. 2025

Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025

DPH 222/04 DPH 222/04, § 19

Odborný dokument

Problematika DPH u bytových družstiev a bytových podnikov

č. z Lotus 2012/31 zo dňa 24. 08. 2012

§ 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 3 ods. 4, § 4 ods. 7, § 8 ods. 6, § 9 ods. 4, 19/3e, 22/3, 38/1c, 38/3, 49/1, 49/3, 49/4, 70/1, 72,

Najčastejšie otázky k problematike bytových družstiev a bytových podnikov podľa zákona o DPH

1/ Bytové družstvo ako zdaniteľná osoba

Bytové družstvo je zdaniteľná osoba v zmysle § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), ak vykonáva ekonomickú činnosť, napr. ak prenajíma byty a nebytové priestory vo vlastníctve bytového družstva; pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov zabezpečuje správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy; zabezpečuje výrobu tepla a pod., a z tejto činnosti dosahuje príjem. Ak túto činnosť vykonáva bytové družstvo voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, nájomcom bytov, prípadne iným zákazníkom bytového družstva a dosahuje z nej príjem, je zdaniteľnou osobou.

2/ Bytové podniky, založené obcou alebo mestom - orgánmi územnej samosprávy

V nadväznosti na § 3 ods. 4 zákona o DPH, ak obec – orgán územnej samosprávy koná v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nepovažuje sa za zdaniteľnú osobu s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž a s výnimkou, ak vykonáva činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o DPH a tieto činnosti nevykonáva v zanedbateľnom rozsahu. Subjekty založené obcou na správu bytov (bytové podniky), ak sú samostatnými podnikateľskými subjektami (napr. s.r.o.) a dosahujú príjmy z ekonomickej činnosti, sú zdaniteľnými osobami, ktoré v prípade dosiahnutia stanoveného obratu sú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň.
Ak sú bytové podniky zriadené obcou ako príspevkové organizácie, ktoré konajú len v rozsahu hlavnej činnosti obce v mene a na účet obce, nepovažujú sa z tejto činnosti za zdaniteľné osoby.

3/ Registrácia správcov bytových domov pri výkone správy bytov

Z § 8, 8a a 8b zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vyplýva, že správca pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe zmluvy o výkone správy zabezpečuje správu bytového domu. Správca zriaďuje osobitný účet pre každý spravovaný dom, na ktorom sú zhromaždené finančné prostriedky vlastníkov bytov a z týchto prostriedkov, ktoré nie sú majetkom správcu, sú hradené všetky plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov (energie a pod.) a všetky plnenia spojené s prevádzkou, údržbou a opravou domu.
Finančné prostriedky zhromaždené od vlastníkov bytov nie sú príjmami správcu (správca finančné prostriedky spravuje), a preto tieto príjmy sa nezapočítavajú do obratu správcu na účely registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona o DPH.
Odmena správcu za výkon správy (ako ekonomickej činnosti ) je príjmom, ktorý sa započítava do obratu na účely registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa § 4 citovaného zákona.

4/ Dodanie tovaru a služieb bytovým družstvom, resp. bytovým podnikom

V zmysle § 2 ods. 1 zákona o DPH je predmetom dane okrem iného dodanie tovaru, resp. dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Z pohľadu bytového družstva je predmetom dane, napr. vykonávanie upratovacích a čistiacich prác pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov; vykonávanie stavebných prác, opráv a údržby pre externých odberateľov; výkon správy pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov; výroba tepla; nájom bytov a nebytových priestorov; prevody bytov; poskytovanie služieb, ktoré nie sú zahrnuté v nájomnom pre nájomcov družstevných bytov; dodanie tovarov a služieb vlastníkom bytov a nebytových priestorov nad rámec zmluvy o výkone správy.
Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, podľa § 8 ods. 6 zákona o DPH platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala. Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Ak bytové družstvo obstará kúpu alebo predaj tovaru, resp. obstará dodanie služby platí, že tento tovar kúpilo a predalo, resp. službu prijalo a samo dodalo, to znamená, že takéto dodanie tovaru, resp. služby je u bytového družstva predmetom dane.
Ak obstaranie tepla, plynu, vody zabezpečuje bytové družstvo, resp. bytový podnik v inom mene v iný prospech (napr. príkazná zmluva), pri uplatňovaní dane nepostupuje podľa § 8 ods. 6 zákona o DPH. Výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka sa nezahŕňajú do základu dane podľa § 22 zákona o DPH, ide o prechodné položky.

5/ Prevod bytu ako dodanie tovaru a výkon správy pre vlastníkov bytov

Dodaním tovaru podľa § 8 zákona o DPH je aj prevod bytu do vlastníctva nájomcu podľa zákona č. 182/1993 Z. z., resp. 42/1992 Zb.. Pri prevode bytu do vlastníctva nájomcu bytové družstvo postupuje podľa § 38 zákona o DPH. Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane považujú za časť stavby.
Výkon správy bytov v prospech vlastníkov bytov podlieha dani z pridanej hodnoty.

6/ Opakované dodanie tovaru alebo služby a vznik daňovej povinnosti

Dodanie tovaru alebo služieb bytovým družstvom v prospech nájomcov, resp. vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa väčšinou uskutočňuje ako opakované dodanie tovaru alebo služby. Podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Pri prijatí platby pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

7/ Predmet dane a vklady členov družstva

Členské vklady členov družstva nie sú predmetom zákona o DPH.

8/ Prenájom bytov členom družstva

Nájom nehnuteľnosti alebo jej časti osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou s výnimkou prípadov uvedených v § 38 ods. 3 písm. a) až d) zákona o DPH je vždy oslobodený od dane.

9/ Uplatnenie práva na odpočítanie dane

Právo odpočítať daň z tovarov a služieb vzniká podľa § 49 zákona o DPH platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa § 49 ods. 3 a 7 zákona o DPH. Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH, s výnimkou poisťovacích a finančných služieb poskytnutých zákazníkovi so sídlom mimo Európskej únie alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých vzniká daňová povinnosť a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50 zákona o DPH.
Pri odpočítaní dane z prijatých tovarov a služieb bytové družstvo postupuje podľa princípu vecného priraďovania prijatých tovarov a služieb k uskutočneným zdaniteľným obchodom. To znamená, že odpočítanie dane uplatní v plnej výške, ak prijaté tovary a služby použije na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť. Ak prijaté tovary a služby použije na zdaniteľné obchody oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH, neuplatní odpočítanie dane. Ak prijaté tovary a služby použije na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť a súčasne na zdaniteľné obchody oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH, uplatní odpočítanie dane v pomernej výške.

10/ Vedenie záznamov a vyhotovenie faktúr

Na základe § 71 zákona o DPH je platiteľ povinný vyhotoviť pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou faktúru. T.j. v prospech občana – súkromnej osoby nemá povinnosť vyhotoviť faktúru podľa citovaného ustanovenia, taktiež nemá povinnosť vyhotoviť faktúru podľa citovaného ustanovenia na tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH.
Spôsob vedenia záznamov pre účely DPH upravuje § 70 citovaného zákona. V záznamoch platiteľ uvádza údaje rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom podkladom pre tieto údaje môžu byť nájomné zmluvy a splátkové kalendáre, faktúry, bankové výpisy, ktoré dokumentujú prijaté preddavky na dodané tovary a služby.

11/ Oprava a údržba bytov

Oprava a údržba vlastného majetku (nehnuteľnosti) hradená z fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorú je prenajímateľ na základe nájomnej zmluvy uzavretej s nájomcom povinný vykonávať, nie je z pohľadu prenajímateľa zdaniteľným obchodom. Ak platiteľ v postavení správcu bytového domu zabezpečuje opravu a údržbu domu na základe zmluvy o výkone správy a koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nedochádza k dodaniu služby podľa § 2 zákona o DPH.

Aktualizované: Kompetenčné centrum finančných operácií
Odbor služieb pre verejnosť, júl 2012

ZDROJ:

Vzťah k:

Ďalšie nové dokumenty

04. 08. 2025

Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH

01. 08. 2025

Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO

28. 02. 2025

Overovanie IČ DPH

DPH 222/04

23. 01. 2025

Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025

DPH 222/04 DPH 222/04, § 19

Odborný dokument

Oslobodenie od DPH pri službách zdravotnej starostlivosti

č. z Lotus 2012/13 zo dňa 09. 03. 2012

§ 9 ods. 4, 29,

Metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR
k uplatneniu § 29 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov – služby zdravotnej starostlivosti

Podľa § 29 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je od dane oslobodené poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytované týmito štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami. Osobitným predpisom sa v danom prípade rozumie zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Od dane je oslobodená aj ošetrovateľská starostlivosť, pôrodná asistencia a kúpeľná starostlivosť, a ak kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť, aj služby s ňou priamo súvisiace. Rovnako je od dane z pridanej hodnoty oslobodené poskytovanie zdravotnej starostlivosti zubnými lekármi a dodanie zubných náhrad zubnými lekármi a zubnými technikmi, záchranná zdravotná služba, doprava osôb do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia poskytovaná v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi, krvných prípravkov a materského mlieka. Dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok nie je od dane oslobodené.

Pri posudzovaní, či je poskytovanie zdravotnej starostlivosti oslobodené od dane, je potrebné skúmať, či ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a tovary a služby s ňou priamo súvisiace a či zdravotnú starostlivosť a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytuje oprávnený subjekt, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Pritom nie je rozhodujúce, či je zdravotná starostlivosť a tovary a služby s ňou priamo súvisiace uhrádzaná z verejného zdravotného poistenia alebo pacientom.

1. Čo je zdravotná starostlivosť

Zákon o DPH osobitne nedefinuje, čo je zdravotná starostlivosť, ale odkazuje na zákon o zdravotnej starostlivosti. Zdravotnou starostlivosťou je v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií. Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako ambulantná, ústavná a lekárenská starostlivosť.

Napriek tomu, že zákon o DPH v prípade zdravotnej starostlivosti odkazuje na zákon o zdravotnej starostlivosti platný v Slovenskej republike, pri posudzovaní oslobodenia od dane je potrebné prihliadať aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (viď príloha č. 1).

Súdny dvor EÚ vydal k problematike oslobodenia zdravotnej starostlivosti od dane viaceré rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že oslobodenia od dane majú byť vykladané striktne, keďže predstavujú výnimku zo všeobecnej zásady, v zmysle ktorej každé dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, za protihodnotu podlieha dani z pridanej hodnoty. Oslobodenie od dane predstavuje podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ autonómne pojmy práva Spoločenstva, ktoré sa musia chápať vo všeobecnom kontexte spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Oslobodenie zdravotnej starostlivosti od dane vylučuje nárok na odpočítanie dane zo vstupných plnení použitých na poskytovanie zdravotnej starostlivosti oslobodenej od dane.

2. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zdravotnícki pracovníci (viď príloha č. 2)

Zákon o DPH v § 29 ods. 1 odkazuje na zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý v § 4 ustanovuje, že zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“).

Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je:
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe
- povolenia vydaného v zmysle § 11 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti;
- povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
- povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej liečebne podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe
- licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v zmysle § 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, masér);
- licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti v zmysle § 7a zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti;
- živnostenského oprávnenia podľa živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. (viazané živnosti).

Zdravotníckymi pracovníkmi vykonávajúcimi zdravotnícke povolanie v zmysle § 27 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sú napr. lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, zubný technik, technik pre zdravotnícke pomôcky, optometrista, farmaceutický laborant, masér, očný optik, ortopedický technik, zdravotnícky asistent, sanitár, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik v zdravotníckom zariadení.

Za poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa nepovažujú osoby, ktoré nie sú zdravotníckymi pracovníkmi vykonávajúcimi zdravotnícke povolanie v zmysle § 27 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, napr. kozmetička; ľudový liečiteľ; aromaterapeut, arteterapeut, homeopat (aromaterapia, arteterapia, homeopatia a iné druhy terapie sa môžu posúdiť ako oslobodené od dane, ak sú zdravotnou starostlivosťou uskutočňovanou poskytovateľom zdravotnej starostlivosti).

3. Čo sa považuje za oslobodené od DPH

Poskytnutie zdravotnej starostlivosti sa považuje za oslobodené od DPH, ak ide najmä o tieto činnosti:

- zdravotná starostlivosť poskytnutá v rámci výkonu zdravotníckeho povolania na účely prevencie, stanovenia diagnózy a liečby;
- preventívna lekárska prehliadka (aj v prípade, ak osoba, ktorá podstupuje zdravotný zákrok preventívnej povahy, netrpí žiadnou chorobou);
- preventívna lekárska prehliadka zamestnanca ako súčasť pracovnej zdravotnej služby vykonávaná osobou oprávnenou na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, keď cieľom sú preventívne opatrenia smerujúce k ochrane zdravia zamestnancov;
- screeningové vyšetrenia pre včasné zachytenie ochorení;
- očkovanie;
- lekárske vyšetrenia (aj v prípade, ak osoba, ktorá podstupuje vyšetrenie, netrpí žiadnou chorobou);
- lekárske analýzy, ktoré sú predpisované lekármi v rámci nimi poskytovanej starostlivosti, majúce za cieľ umožniť pozorovanie a vyšetrenie pacienta ešte predtým, než bude nevyhnutné diagnostikovať, poskytnúť starostlivosť alebo vyliečiť prípadnú chorobu, aj keď sú vykonávané súkromnoprávnym zariadením;
- zistenia krvnej skupiny na účely prevencie, stanovenia diagnózy a liečby,
- analýza pupočníkovej krvi, ak má za cieľ skutočne umožniť stanovenie diagnózy;
- extrakcia kĺbových chrupavkových buniek z chrupavkového materiálu, ktorý bol odobratý osobe s cieľom získať bunky, ktoré budú pestované, aby jej boli opätovne implantované (liečebný účel);
- vyplnenie formulára o pracovnej neschopnosti pacienta (považuje sa za súčasť zdravotného výkonu);
- vydanie potvrdenia o telesnej spôsobilosti alebo lekárske vyšetrenie za účelom vydania lekárskeho posudku, ak jeho primárnym účelom je ochrana zdravia osoby (vydáva sa s cieľom poskytnúť tretej osobe informácie o tom, že zdravotný stav osoby si vyžaduje obmedzenie určitých činností alebo ich vykonávanie len za určitých podmienok);
- ošetrovateľská starostlivosť;
- pôrodná asistencia;
- služby asistovanej reprodukcie;
- záchranná zdravotná služba (preprava chorých alebo zranených osôb vo vozidlách špeciálne upravených na tento účel, ktorú vykonávajú k tomu riadne oprávnené subjekty; toto je v zákone o DPH ustanovené v § 29 ods. 2 písm. d), podľa ktorého je od dane oslobodená záchranná zdravotná služba a doprava osôb do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia poskytovaná v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou);
- zdravotná starostlivosť poskytovaná fyzioterapeutom, liečebným pedagógom, logopédom, psychológom, masérom;
- telefonická konzultácia zdravotného stavu s lekárom;
- plastická operácia (napr. korekcia nosa, uší, očných viečok, odsatia prebytočného tuku, transplantácia vlasov, odstránenie nežiaducich materských znamienok), ak je uskutočnená s liečebným zámerom, ktorý sa považuje za nevyhnutný na účely prevencie, ošetrenia a liečenia chorôb, vrátane tých psychickej povahy, alebo iných zdravotných ťažkostí (ak sa plastická operácia vykoná len z kozmetických alebo skrášľovacích dôvodov, nepovažuje sa za zdravotnú starostlivosť, a teda nie je oslobodená od dane);
- zdravotná starostlivosť poskytovaná zubnými lekármi.

4. Čo sa považuje za podliehajúce DPH

Od dane nie sú oslobodené všetky služby, ktoré sú poskytované v rámci výkonu zdravotníckeho povolania. Ak zdravotnícki pracovníci vykonávajú činnosti za iným účelom, ako je ochrana ľudského zdravia, vrátane jeho udržania a obnovenia (v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ), nemôžu tieto činnosti profitovať z oslobodenia od dane. Ide najmä o tieto činnosti:

- služby zdravotnej starostlivosti, vykonávané za iným účelom, ako je ochrana ľudského zdravia, vrátane jeho udržania a obnovenia;
- plastická operácia, ak nie je uskutočnená s liečebným zámerom, ktorý sa považuje za nevyhnutný na účely prevencie, ošetrenia a liečenia chorôb, vrátane tých psychickej povahy, alebo iných zdravotných ťažkostí, ale sa vykoná len z kozmetických alebo skrášľovacích dôvodov (napr. korekcia nosa, uší, očných viečok, odsatie prebytočného tuku, zväčšenie prsníkov, transplantácia vlasov, prepichovanie uší);
- vydanie potvrdenia o telesnej spôsobilosti alebo lekárske vyšetrenie za účelom vydania lekárskeho posudku, ak jeho primárnym účelom nie je ochrana zdravia osoby (vydáva sa s cieľom poskytnúť tretej osobe potrebné podklady na rozhodnutie);
- služby, ako napr. meranie hlučnosti alebo prašnosti prostredia, ktoré sú súčasťou pracovnej zdravotnej služby ;
- genetické testovanie na účely určenia otcovstva;
- činnosti spočívajúce v zaslaní materiálu na odber pupočníkovej krvi novorodencov, v analýze a spracovaní tejto krvi a skladovaní kmeňových buniek, ktoré táto krv obsahuje na prípadné budúce liečebné ciele (ak majú za cieľ iba zabezpečiť, aby bol dostupný určitý zdroj na účel zdravotnej liečby, za neistého predpokladu, že by sa táto liečba stala potrebnou a samy osebe neslúžia na diagnostikovanie, liečbu alebo vyliečenie chorôb);
- zistenia krvnej skupiny, ak nie je zisťovanie na účely prevencie, stanovenia diagnózy a liečby;
- psychologické vyšetrenie vodičov, žiadateľov o zbrojný preukaz;
- 3D výstupy zo sonografie, ktoré zdravotnícke zariadenie nahrá na CD nosič a odovzdá pacientovi, s výnimkou takých 3D výstupov zo sonografie, ktoré sú určené na účely poskytovania nasledovnej zdravotnej starostlivosti;
- zdravotné prehliadky vykonávané za účelom prípravy lekárskeho znaleckého posudku vo veciach zanedbania odbornej lekárskej starostlivosti pre jednotlivcov zvažujúcich podanie žaloby (C-307/01 Peter d´Ambrumenil);
- vyhotovenie výpisu zo zdravotnej dokumentácie poistenca zdravotníckym zariadením pre tretie osoby, ak nie je vyhotovený na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti;
- lekárske potvrdenie pre účely stanovenia občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti (C-307/01 Peter d´Ambrumenil);
- lekárske posudky v súvislosti s priznaním dôchodkov z titulu invalidity alebo s plneniami z úrazového poistenia (C-212/01 Unterpertinger);
- príprava lekárskych správ založených na lekárskych záznamoch bez vykonania prehliadky (C-307/01 Peter d´Ambrumenil);
- lekárske posudky s cieľom uzavretia poistnej zmluvy;
- výpis zo zdravotnej dokumentácie pri uzatváraní životného poistenia;
- pobyt sprevádzajúcej osoby rodičky počas jej pôrodu v zdravotníckom zariadení;
- telefonická konzultácia s lekárom ohľadom zaradenia pacientov do príslušného zdravotníckeho zariadenia podľa volajúcim popísaných zdravotných ťažkostí.

5. Služba priamo súvisiaca so zdravotnou starostlivosťou

Pojem úzko súvisiacich činností so zdravotnou starostlivosťou nie je v zákone o DPH samostatne definovaný. Nevzťahuje sa však na služby, ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia so zdravotnou starostlivosťou o príjemcov týchto služieb. Pod pojem plnenia úzko súvisiace so zdravotnou starostlivosťou patria plnenia len v prípade, že sú skutočne poskytované ako doplnkové plnenie k zdravotnej starostlivosti, ktorá predstavuje hlavné plnenie (C-45/01 Dornier). Tento pojem si podľa vyjadrenia Súdneho dvora EÚ (C-76/99 Komisia vs. Francúzsko) nevyžaduje osobitne úzky výklad, pretože výnimkou pri činnostiach úzko súvisiacich s nemocničnou a zdravotnou starostlivosťou sa má zabezpečiť, aby výhodám plynúcim z tejto starostlivosti nebránili zvýšené náklady pri jej poskytovaní, ktoré by vznikli tým, že by úzko súvisiace činnosti boli predmetom DPH.

Zákon o DPH v prípade služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou odkazuje na zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý v § 13 definuje služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

5.1. Za služby priamo súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ktoré sú oslobodené od dane, je možné považovať najmä tieto služby:
- poskytovanie stravovania počas poskytovania ústavnej starostlivosti;
- poskytovanie pobytu na lôžku počas poskytovania ústavnej starostlivosti bez ohľadu na to, či ide o štandardné alebo nadštandardné poskytnutie tejto služby;
- spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v elektronickej forme na účely zdravotného poistenia;
- štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu na účely zdravotného poistenia;
- preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia a medzi zdravotníckymi zariadeniami na účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti a zo zdravotníckeho zariadenia po poskytnutí zdravotnej starostlivosti, preprava biologického materiálu určeného na diagnostické vyšetrenie, ľudskej krvi a transfúznych liekov, orgánov, tkanív a buniek na účely transplantácie, a preprava sprievodcu osoby do alebo zo zdravotníckeho zariadenia alebo medzi nimi na účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti alebo preprava sprievodcu osoby v ústavnej starostlivosti;
- pobyt sprievodcu osoby v ústavnej starostlivosti, a v rámci neho aj stravovanie sprievodcu ako doplnkové služby vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti; sprievodcom osoby je osoba, ktorá bola prijatá do ústavnej starostlivosti spolu s osobou, ktorej sa poskytuje ústavná starostlivosť;
- vypracovanie lekárskeho posudku, ktorého výsledkom je posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, zdravotného stavu v súvislosti s priznaním choroby z povolania a posúdenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach na zdraví;
- poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa § 24 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak je určený na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti;
- poplatok, napríklad za možnosť výberu operatéra alebo iného lekára (nie je odplatou za osobitne poskytovanú službu, službou je v danom prípade zdravotný výkon, ktorý je hradený z verejného zdravotného poistenia a čiastočne samotným pacientom za nadštandardne poskytnutý zdravotný výkon, ktorý spočíva v tom, že si pacient sám vyberie lekára);
- poplatok, napríklad za skoršie objednanie na vyšetrenie (nepredstavuje samostatne poskytovanú službu, ale je súčasťou odplaty za poskytovaný zdravotný výkon);
- ak zdravotnícke zariadenie (napríklad nemocnica) poskytuje pre pacientov inej nemocnice služby, ktoré priamo súvisia so službou zdravotnej starostlivosti, ako napríklad stravovanie pre pacientov inej nemocnice, príprava mliečnej výživy pre pacientov inej nemocnice, pranie bielizne, prípadne iné služby súvisiace s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou štátnym alebo neštátnym zdravotníckym zariadením;
- odobratie vzorky a prenos vzorky do špecializovaného laboratória, ak zdravotnícky pracovník nariadi, že sa na diagnostické a liečebné účely má dať pacientova vzorka na rozbor (nie je podstatné, či laboratórium, ktoré vykonáva odber vzoriek, vykonáva aj ich analýzu alebo vykonaním analýzy poverí iné laboratórium - C-76/99 Komisia vs. Francúzsko).

5.2. Za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, avšak nie priamo, a preto nie sú oslobodené od dane, je možné považovať napr. tieto služby:
- činnosti spočívajúce v odbere, doprave, analýze pupočníkovej krvi, ako aj v uskladnení kmeňových buniek obsiahnutých v tejto krvi, nepredstavujú úzko súvisiace činnosti s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou, pokiaľ lekárska starostlivosť poskytovaná v nemocničnom prostredí, s ktorou tieto činnosti súvisia iba prípadne, nie je poskytovaná, neprebieha alebo ešte nie je plánovaná (C-262/08 CopyGene A/S, C-86/09 Future Health Technologies Ltd);
- poskytovanie telefónnych služieb a prenájom TV prijímačov hospitalizovaným osobám (C-394/04 Ygeia).

6. Kúpeľná starostlivosť

Podľa § 29 ods. 2 písm. b) zákona o DPH je kúpeľná starostlivosť oslobodená od dane a ak kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť, aj služby s ňou priamo súvisiace. Kúpeľná starostlivosť je podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zdravotnou starostlivosťou poskytovanou v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach, ktoré možno prevádzkovať len na základe povolenia. Prírodné liečebné kúpele sú viac ako jedno zdravotnícke zariadenie a kúpeľná liečebňa je samostatné zdravotnícke zariadenie, v ktorých sa poskytuje zdravotná starostlivosť na stabilizáciu zdravotného stavu, regeneráciu zdravia alebo prevenciu chorôb a ktoré využívajú prírodné liečivé vody alebo klimatické podmienky vhodné na liečenie uznané podľa tohto zákona na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Kúpeľná starostlivosť ako zdravotná starostlivosť je oslobodená od dane vtedy, ak nadväzuje na predchádzajúcu ústavnú alebo ambulantnú starostlivosť, teda ide o kúpeľnú starostlivosť nasledujúcu po indikácii osobou oprávnenou poskytovať ústavnú alebo ambulantnú zdravotnú starostlivosť, a vtedy poskytovanie ubytovania a stravovania v rámci kúpeľnej starostlivosti je oslobodené od dane, pretože sa tieto služby považujú za služby priamo súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou.

7. Biomedicínsky výskum

Biomedicínsky výskum je získavanie a overovanie nových biologických, medicínskych, ošetrovateľských poznatkov a poznatkov z pôrodnej asistencie na človeku. Biomedicínsky výskum zahŕňa každú výskumnú činnosť v oblasti biológie, medicíny, farmácie, ošetrovateľstva, pôrodnej asistencie a psychológie, ktorá môže ovplyvniť fyzické alebo psychické zdravie človeka, ktorý sa zúčastňuje na tomto výskume (ďalej len "účastník výskumu"). Od biomedicínskeho výskumu sa očakáva priamy prospech pre fyzické alebo psychické zdravie účastníka výskumu. Biomedicínsky výskum, od ktorého sa neočakáva priamy prospech pre fyzické alebo psychické zdravie účastníka výskumu (ďalej len "výskum bez zdravotnej indikácie"), sa môže vykonať len vtedy, ak riziko alebo záťaž spojené s účasťou v tomto výskume sú pre účastníka výskumu prijateľné.

Biomedicínsky výskum možno vykonávať len za podmienok ustanovených zákonom o zdravotnej starostlivosti a osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o liekoch“). V prípade biomedicínskeho výskumu, ktorý je klinickým skúšaním liečiv podľa zákona o liekoch, písomnú dokumentáciu projektu biomedicínskeho výskumu predkladá etickej komisii zadávateľ, ktorým je osoba, ktorá vedie a financuje klinické skúšanie. Z ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a z § 29 ods. 4 zákona o liekoch vyplýva, že klinické skúšanie liečiv je biomedicínskym výskumom.

Klinické skúšanie liekov

Klinickým skúšaním je podľa zákona o liekoch každý výskum na človeku, ktorým sa určujú alebo potvrdzujú klinické účinky, farmakologické účinky alebo iné farmakodynamické účinky, ktorým sa preukazuje akýkoľvek žiaduci alebo nežiaduci účinok, a ktorým sa zisťuje absorpcia, distribúcia, metabolizmus a vylučovanie jedného skúšaného humánneho lieku alebo viacerých skúšaných humánnych produktov alebo skúšaných humánnych liekov s cieľom zistiť ich neškodnosť a účinnosť; klinickým skúšaním sa hodnotí aj biologická dostupnosť a biologická rovnocennosť skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku.

Pri vykonávaní klinického skúšania na človeku sa okrem dodržania podmienok uvedených v zákone o liekoch musia dodržiavať aj podmienky biomedicínskeho výskumu uvedené v zákone o zdravotnej starostlivosti. V zmysle § 30 ods. 3 zákona o liekoch zdravotnú starostlivosť v súvislosti s klinickým skúšaním skúšaného humánneho produktu alebo lieku poskytuje účastníkovi skúšajúci, ktorým je lekár alebo zdravotnícky pracovník spôsobilý na poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo sám zadávateľ klinického skúšania (osoba, ktorá vedie a financuje klinické skúšanie).

V prvej etape klinického skúšania sa skúšaný humánny produkt podáva zdravému človeku s cieľom zistiť znášanlivosť skúšaného produktu; v druhej etape sa podáva chorému človeku s cieľom overiť predpokladaný terapeutický účinok, vhodnosť navrhovaných indikácií a zistiť výskyt nežiaducich účinkov; v tretej etape sa podáva väčšiemu počtu chorých ľudí s obdobným cieľom ako v druhej etape a vo štvrtej etape sa po uvedení na trh sledujú nové poznatky o jeho liečebných účinkoch.

Keďže biomedicínskym výskumom je každá výskumná činnosť v oblasti farmácie, ktorá bola posúdená a schválená podľa zákona o zdravotnej starostlivosti alebo zákona o liekoch, schválené klinické skúšanie je biomedicínskym výskumom.

7.1. Ak činnosti vykonávané počas biomedicínskeho výskumu a v rámci neho aj klinického skúšania zodpovedajú svojimi charakteristickými znakmi poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom je prevencia, diagnostikovanie alebo liečba a ak je to možné vyliečenie choroby alebo zdravotných ťažkostí, alebo tieto činnosti predstavujú činnosti úzko súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zmysle výkladu Súdneho dvora EÚ, na poskytnutie služby biomedicínskeho výskumu a v rámci neho aj klinického skúšania je možné uplatniť oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

7.2. Ak činnosti vykonávané počas biomedicínskeho výskumu a v rámci neho aj klinického skúšania nezodpovedajú svojimi charakteristickými znakmi poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom je prevencia, diagnostikovanie alebo liečba a ak je to možné vyliečenie choroby alebo zdravotných ťažkostí, a tieto činnosti nepredstavujú ani činnosti úzko súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zmysle výkladu Súdneho dvora EÚ, na poskytnutie služby biomedicínskeho výskumu a v rámci neho ani klinického skúšania nie je možné uplatniť oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

8. Obstaranie služieb zdravotnej starostlivosti vo svojom mene pre inú osobu

V zmysle § 9 ods. 4 zákona o DPH, ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama poskytla. Súčasťou tejto služby je aj služba obstarania, ktorej prislúcha sadzba dane alebo oslobodenie od dane podľa obstaranej služby. Ak je predmetom obstarania služba zdravotnej starostlivosti, ktorá je oslobodená od dane, znamená to, že aj obstarávateľ služby zdravotnej starostlivosti uplatní pri obstaranej službe oslobodenie od dane. Keďže zákon o DPH vyžaduje pre uplatnenie oslobodenia od dane pri službách zdravotnej starostlivosti splnenie určitých podmienok, tieto musia byť splnené u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a nie u obstarávateľa tejto služby.

Na to, aby bolo možné považovať zdravotnú starostlivosť za oslobodenú od dane, nie je nevyhnutne potrebné, aby služba bola objednaná priamo pacientom, ale môže spĺňať podmienky oslobodenia od dane, aj ak sa uskutočnila na žiadosť tretích osôb, napr. preventívna prehliadka objednaná zamestnávateľom pre svojich zamestnancov; ošetrovateľská starostlivosť objednaná napr. vyšším územným celkom alebo obcou od agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti pre svojich občanov, ktorí ju potrebujú.

9. Dodanie tovarov v rámci zdravotnej starostlivosti

V § 29 ods. 1 zákon o DPH ustanovuje, že oslobodenie od dane sa vzťahuje na dodanie tovarov priamo súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami (resp. poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti – viď bod 2.).

9.1. Dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok

Od dane nie je oslobodené dodanie liekov lekárňami a dodanie zdravotníckych pomôcok výdajňami zdravotníckych pomôcok. Pod pojem dodanie liekov lekárňami spadá výdaj liekov na lekársky predpis a rovnako aj voľný predaj liekov.

Od dane nie je podľa § 29 zákona o DPH oslobodený ani predaj liekov a zdravotných pomôcok inému zdravotníckemu zariadeniu.

Pokiaľ sú zdravotnícke pomôcky a lieky podávané v nemocniciach, v ambulanciách, príp. v liečebniach ako priama súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti, toto dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok je oslobodené od dane. Ak zdravotnícke zariadenie, ktoré je platiteľom dane z pridanej hodnoty, obstaralo lieky za účelom ich podávania ako súčasť ústavnej zdravotnej starostlivosti a z uvedeného dôvodu si neodpočítalo vstupnú daň z pridanej hodnoty, pri predaji týchto liekov inému zdravotníckemu zariadeniu za účelom ich použitia ako súčasť poskytovania ústavnej starostlivosti môže postupovať podľa § 42 zákona o DPH, to znamená, že pri predaji liekov môže uplatniť oslobodenie od dane.

9.2. Dodanie zubných náhrad zubnými lekármi a zubnými technikmi

Dodanie zubných náhrad zubnými lekármi a zubnými technikmi je v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 písm. c) zákona o DPH oslobodené od dane.

Ak dodanie zubných náhrad zabezpečuje osoba, ktorá nie je v postavení zubného lekára alebo zubného technika, ale ktorá tieto protézy nadobudla od zubného technika, na dodanie zubných náhrad touto osobou sa neuplatňuje oslobodenie od dane podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona o DPH. Od dane je oslobodené len dodanie zubných náhrad, ktoré vykoná zubný lekár alebo zubný technik (C-401/05 VDP Dental Laboratory NV).

9.3. Dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi, krvných prípravkov a materského mlieka

Podľa § 29 ods. 3 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi a krvných prípravkov a materského mlieka. Toto oslobodenie od dane posudzoval Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-237/09 Nathalie De Fruytier.

Na dodanie krvných derivátov do tretieho štátu alebo do iného členského štátu sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 29 zákona o DPH, čo znamená, že ide o oslobodenie od dane bez nároku na odpočítanie dane (C-240/05 Eurodental Sàrl).

Týmto metodickým pokynom sa ruší metodický pokyn k § 29 zákona o DPH vydaný v roku 2005.

Ak v otázke uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri službách zdravotnej starostlivosti boli vydané stanoviská odlišné od tých, ktoré obsahuje tento metodický pokyn, odo dňa zverejnenia metodického pokynu na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR sa na ne nebude prihliadať. Prípadný iný postup uplatňovaný doposiaľ v tejto otázke nebude daňovými úradmi pozastavovaný.

Vydalo: Finančné riaditeľstvo SR Bratislava
sekcia metodiky a konania, odbor metodiky nepriamych daní a daňového procesu
február 2012

Príloha č. 1 - Rozhodnutia Súdneho dvora

Príloha č. 1

Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie,
ktoré sa týkajú zdravotnej starostlivosti

Napriek tomu, že zákon o DPH v prípade zdravotnej starostlivosti odkazuje na zákon o zdravotnej starostlivosti platný v Slovenskej republike, pri posudzovaní oslobodenia od dane je potrebné prihliadať aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

V tejto súvislosti uvádzame, že smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá s účinnosťou od 1.1.2007 nahradila predtým uplatňovanú šiestu smernicu Rady 77/388/EHS, upravuje oslobodenie zdravotnej starostlivosti v článku 132 ods. 1 písm. b), c), d), e) a p). Prijatím smernice Rady 2006/112/ES sa od 1.1.2007 oslobodenie zdravotnej starostlivosti upravené v čl. 13A ods. 1 písm. b), c), d), e) a p) šiestej smernice Rady 77/388/EHS v podstate nezmenilo, a preto je možné výklad Súdneho dvora EÚ k príslušným článkom šiestej smernice upravujúcich oslobodenie od dane pri zdravotnej starostlivosti aplikovať aj na teraz platné ustanovenia smernice Rady 2006/112/ES.

Vybrané rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

C-384/98 D. a W. – (genetický test na určenie otcovstva)
C-76/99 Komisia vs. Francúzsko - (prenos vzorky za účelom lekárskeho rozboru)
C-141/00 Kügler - (výkon zdravotníckeho povolania aj v domácnosti prijímateľa služby)
C-45/01 Dornier - (poskytovatelia zdravotnej starostlivosti; výkon zdravotníckeho povolania;
plnenia úzko súvisiace s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou)
C-212/01 Margarete Unterpertinger - (vypracovanie odborného lekárskeho posudku)
C-307/01 Peter d´Ambrumenil - (vypracovanie lekárskeho posudku; rôzne druhy činností)
C-394/04 Ygeia a C-395/04 (spojené prípady) - (poskytovanie telefónnych služieb
a prenájom TV prijímačov hospitalizovaným osobám; poskytovanie lôžok a stravy
pre sprevádzajúce osoby)
C-443/04 H.A.Solleveld a C-444/04 J.E. van den Hout-van Eijnsbergen (spojené prípady)
(poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobám v rámci výkonu lekárskeho alebo
zdravotníckeho povolania; liečenie vykonávané fyzioterapeutom a psychoterapeutom;
a definícia zdravotníckeho povolania)
C-106/05 L.u.P. - (lekárske analýzy)
C-240/05 Eurodental Sàrl - (zubné náhrady dodávané medzi členskými štátmi EÚ)
C-401/05 VDP Dental Laboratory NV - (zubné protézy)
C-262/08 CopyGene A/S - (biobanka, odber pupočníkovej krvi a jej analýza)
C-86/09 Future Health Technologies Ltd - (súkromná banka kmeňových buniek, odber
pupočníkovej krvi a jej analýza)
C-156/09 VTSI - (odber chondrocytov, t.j. chrupavkovitých buniek a ich pestovanie na
opätovné implantovanie)
C-237/09 Nathalie De Fruytier - (dodanie ľudských orgánov, ľudskej krvi a materského
mlieka)

V prípade C-384/98 D. a W. posudzoval Súdny dvor oslobodenie lekárskych služieb od dane, ktoré spočívajú v zistení genetickej príbuznosti jednotlivcov biologickými testami vykonanom doktorom ako súdnym znalcom na požiadanie súdu. Keďže účelom genetického testu na určenie otcovstva nie je predísť alebo diagnostikovať alebo liečiť chorobu, predmetná lekárska služba nie je oslobodená od dane.
Podľa prípadu C-76/99 Komisia vs. Francúzsko si pojem plnenia úzko súvisiace s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou nevyžaduje osobitne úzky výklad, pretože výnimkou pri činnostiach úzko súvisiacich s nemocničnou a zdravotnou starostlivosťou sa má zabezpečiť, aby výhodám plynúcim z tejto starostlivosti nebránili zvýšené náklady pri jej poskytovaní, ktoré by vznikli tým, že by úzko súvisiace činnosti boli predmetom DPH. V uvedenom rozhodnutí Súdny dvor EÚ uviedol, že za účelom oslobodenia prenosu zdravotníckych vzoriek od dane je primerané, aby sa zohľadnil účel, pre ktorý sa vzorka odobrala. Ak zdravotnícky pracovník nariadi, že sa na diagnostické a liečebné účely má dať pacientova vzorka na rozbor, prenos tejto vzorky, ktorý sa uskutoční medzi odobratím vzorky a samotným rozborom, sa musí pokladať za úzko súvisiaci s rozborom, a preto musí byť od dane oslobodený. To znamená, že odobratie vzorky a prenos vzorky do špecializovaného laboratória predstavujú služby, ktoré úzko súvisia s rozborom, a preto sa s nimi musí nakladať rovnako ako s rozborom. Pokiaľ ide o oslobodenie odoslania vzoriek, ktoré boli odobraté laboratóriami na účely lekárskych analýz, nie je podstatné, či laboratórium, ktoré vykonáva odber vzoriek, vykonáva aj ich analýzu, alebo vykonaním analýzy poverí iné laboratórium.

Z prípadu C-141/00 Kügler jednoznačne vyplýva, že služby poskytované pri výkone lekárskych a zdravotníckych povolaní poskytované mimo nemocničné prostredie, teda aj na súkromnej adrese osoby poskytujúcej zdravotnú starostlivosť alebo v domácnosti pacienta, prípadne na ktoromkoľvek inom mieste sú oslobodené od dane len v prípade, ak zodpovedajú pojmu zdravotná starostlivosť. Pojem „zdravotná starostlivosť“ sa týka služieb, ktorých cieľom je diagnostikovať, liečiť a pokiaľ je to možné aj vyliečiť choroby a zdravotné ťažkosti. To znamená, že len zdravotná starostlivosť poskytnutá na základe výkonu lekárskeho a zdravotníckeho povolania na účely prevencie, stanovenia diagnózy a liečby spadá pod oslobodenie od dane, pričom iné činnosti súvisiace so všeobecnou starostlivosťou a pomocou v domácnosti sú z toho vylúčené.

V prípade C-45/01 Dornier Súdny dvor EÚ konštatoval, že oslobodenie od dane nie je závislé od právnej formy zdaniteľnej osoby poskytujúcej lekársku a zdravotnú starostlivosť. Tiež z neho vyplýva, že pod pojem plnenia úzko súvisiace s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou patria plnenia len v prípade, že sú skutočne poskytované ako doplnkové plnenie k nemocničnej alebo lekárskej starostlivosti, ktorá predstavuje hlavné plnenie.

Z prípadov C-212/01 Margarete Unterpertinger, C-307/01 Peter d´Ambrumenil, C-106/05 L.u.P. vyplýva, že medzi činnosti oslobodené od dane z pridanej hodnoty patria jednoznačne činnosti, ktorých cieľom je prevencia, stanovenie diagnózy, liečba alebo vyliečenie chorôb alebo zdravotných ťažkostí. Patria sem teda aj preventívne lekárske prehliadky, screeningové vyšetrenia pre včasné zachytenie ochorení, očkovanie, ako aj rýchle lekárske vyšetrenia. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že aj keď zdravotná starostlivosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti musia mať terapeutický účel, z toho nevyhnutne nevyplýva, že liečebný účel služby treba chápať v osobitne úzkom zmysle. Aj služby zdravotnej starostlivosti poskytované na účely prevencie môžu byť oslobodené od dane. Aj v prípade, ak osoby, ktoré podstupujú vyšetrenia alebo iné zdravotné zákroky preventívnej povahy, netrpia žiadnou chorobou alebo zdravotnou anomáliou, je zahrnutie týchto služieb do pojmu zdravotná starostlivosť v súlade s cieľom znižovať náklady na zdravotnú starostlivosť.

V rozhodnutiach C–212/01 Margareta Unterpertinger a C-307/01 Peter d´Ambrumenil sa Súdny dvor EÚ zaoberal posudzovaním oslobodenia od dane v prípade lekárskych vyšetrení za účelom vydania potvrdenia tretej osobe. Z uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ak účelom vydania potvrdenia o telesnej spôsobilosti je podanie informácie tretej osobe o tom, že zdravotný stav osoby si vyžaduje obmedzenie určitých činností alebo ich vykonávanie len za určitých podmienok, ochrana zdravia tejto osoby môže byť považovaná za primárny účel takejto služby. Vykonávanie lekárskych prehliadok jednotlivcov pre zamestnávateľov alebo poisťovne, odoberanie krvi a iných telesných tkanív na účely testovania prítomnosti vírusov, infekcií a iných chorôb v záujme zamestnávateľov alebo poisťovní, alebo vydávanie potvrdení o zdravotnej spôsobilosti, napr. spôsobilosti na cestovanie, ak ich cieľom je ochrana zdravia danej osoby, je oslobodené od dane. Ak primárnym účelom lekárskeho vyšetrenia za účelom vydania lekárskeho posudku nie je ochrana zdravia osoby a lekársky posudok sa vydáva s cieľom poskytnúť tretej osobe potrebné podklady alebo dôkazy na rozhodnutie, takéto lekárske služby nie sú v zásade určené na ochranu zdravia osôb a nemôžu byť preto oslobodené od dane.

Z prípadu C-106/05 L.u.P. vyplýva, že lekárske analýzy, ktoré sú predpisované praktickými lekármi v rámci nimi poskytovanej starostlivosti, môžu prispievať k zachovaniu zdravia osôb, pretože podobne ako všetky preventívne poskytované lekárske služby majú za cieľ umožniť pozorovanie a vyšetrenie pacientov ešte predtým, než bude nevyhnutné diagnostikovať, poskytnúť starostlivosť alebo vyliečiť prípadnú chorobu. Za týchto okolností je potrebné sa domnievať, že s ohľadom na cieľ znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť sledovaný oslobodením od dane môžu lekárske analýzy, ktorých predmetom je preventívne pozorovanie a vyšetrenie pacienta, vykonávané súkromnoprávnym laboratóriom predstavovať „zdravotnú starostlivosť“ vzhľadom na ich terapeutický účel a toto laboratórium sa musí považovať za zariadenie „rovnakej povahy“ ako „nemocnice“ a „liečebné a diagnostické strediská“. Tento výklad je v súlade so zásadou daňovej neutrality, ktorá bráni tomu, aby sa z hľadiska DPH odlišne zaobchádzalo s poskytovaním podobných služieb, ktoré si tak navzájom konkurujú.

V spojenom prípade C-394/04 Ygeia a C-395/04 posudzoval Súdny dvor EÚ uplatnenie dane z pridanej hodnoty v prípade poskytovania telefónnych služieb a prenájmu televízorov hospitalizovaným osobám zo strany zdravotníckeho zariadenia, ako aj v prípade poskytovania lôžok a stravy osobám, ktoré ich sprevádzajú. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že poskytovanie telefónnych služieb a prenájom TV prijímačov hospitalizovaným osobám, rovnako ako poskytovanie lôžok a stravy sprevádzajúcim osobám vo všeobecnosti nepredstavuje plnenia úzko súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. O iný prípad ide len vtedy, ak sú tieto služby nevyhnutné na dosiahnutie terapeutických cieľov sledovaných nemocničnou a lekárskou starostlivosťou a v zásade nie sú určené na dosahovanie vedľajších príjmov dodávateľa týchto služieb uskutočňovaním plnení, ktoré priamo konkurujú plneniam komerčných podnikov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty. Podľa vyjadrenia Súdneho dvora EÚ pod pojem „plnenia úzko súvisiace“ s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou patria plnenia len v prípade, že sú skutočne poskytované ako doplnkové plnenie k nemocničnej alebo lekárskej starostlivosti o príjemcov služieb, ktorá predstavuje hlavné plnenie. Oslobodenie plnení úzko súvisiacich s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou má zabezpečiť, že prístup k lekárskej a nemocničnej starostlivosti nebude znemožnený z dôvodu vyšších nákladov za túto starostlivosť, ktoré vznikli tým, že táto starostlivosť alebo plnenia s ňou úzko súvisiace podliehajú dani z pridanej hodnoty.

V spojených prípadoch C-443/04 H. A. Solleveld a C-444/04 J. E. van den Hout-van Eijnsbergen sa Súdny dvor EÚ zaoberal otázkou, v akom rozsahu môžu členské štáty na účely oslobodenia od dane nezahrnúť určité povolania do definície zdravotníckych povolaní vo vnútroštátnej úprave. Zásada daňovej neutrality, ktorá sa uplatňuje v jednotnom systéme DPH, podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ vylučuje, aby bolo z hľadiska dane z pridanej hodnoty odlišne zaobchádzané s poskytovaním podobných služieb, ktoré si navzájom konkurujú. Právomoc voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty pri definovaní pojmu zdravotníckeho povolania, nie je neobmedzená. Pri výkone tejto právomoci sa musí dodržiavať sledovaný cieľ, a to na jednej strane zabezpečiť, aby sa oslobodenie uplatňovalo iba na plnenia poskytované osobami, ktoré majú požadovanú odbornú kvalifikáciu, a na strane druhej zabezpečiť zásadu daňovej neutrality. Keďže druhy odbornej kvalifikácie nie sú rovnaké, môžu byť považované za podobné, len ak poskytujú osobám, ktorým sú určené, rovnakú kvalitatívnu úroveň. Na určenie toho, či sú jednotlivé druhy zdravotnej starostlivosti podobné, je potrebné vziať do úvahy, pokiaľ ide o oslobodenie od dane, odbornú kvalifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V posudzovanom prípade Súdny dvor EÚ rozhodol, že nezahrnutie povolania alebo špecifickej činnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej osobám do definície zdravotníckeho povolania vo vnútroštátnej právnej úprave na účely oslobodenia od DPH by bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality, iba ak by bolo možné preukázať, že osoby vykonávajúce toto povolanie alebo činnosť majú na poskytovanie takejto zdravotnej starostlivosti odbornú kvalifikáciu spôsobilú zabezpečiť, že takáto zdravotná starostlivosť bude mať rovnakú kvalitatívnu úroveň, ako má zdravotná starostlivosť, ktorú poskytujú osoby, na ktoré sa vzťahuje podľa toho istého ustanovenia vnútroštátneho práva oslobodenie od dane.

V prípade C-240/05 Eurodental Sàrl posudzoval Súdny dvor EÚ otázku uplatnenia oslobodenia od dane bez nároku na odpočítanie dane, ak sa dodanie zubných náhrad uskutočňuje v rámci Spoločenstva, teda ak sa tieto zubné náhrady dodávajú z jedného členského štátu do iného členského štátu. V tomto rozhodnutí konštatoval, že plnenia oslobodené od dane nezakladajú právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe, a to ani vtedy, ak tieto plnenia majú povahu plnení, ku ktorým dochádza vnútri Spoločenstva. Z účelu spoločného systému dane z pridanej hodnoty a prechodného režimu zdaňovania obchodov medzi členskými štátmi vyplýva, že zdaniteľná osoba, ktorá v dôsledku oslobodenia od dane nemá právo na odpočet dane zaplatenej na vstupe v členskom štáte, nemôže mať toto právo ani vtedy, ak dotknuté plnenie má povahu plnenia vnútri Spoločenstva. Rovnako zásada daňovej neutrality bráni tomu, aby sa s poskytovaním podobných služieb, ktoré si navzájom konkurujú, zaobchádzalo na účely dane z pridanej hodnoty rozdielne. Súdny dvor EÚ preto rozhodol, že je v súlade so systematikou mechanizmu DPH, ak režimu osobitných oslobodení od dane, ktorý je stanovený pre zdravotnú starostlivosť, je priznaná prednosť pred režimom všeobecných oslobodení od dane, pokiaľ ide o plnenia vnútri Spoločenstva.

V rozhodnutí C-401/05 VDP Dental Laboratory NV sa konštatuje, že je zrejmé, že sa neoslobodzujú od dane všetky dodávky zubných protéz, ale len dodávky uskutočnené osobami, ktoré vykonávajú profesie zubného lekára a zubného technika.

V rozhodnutí C-86/09 Future Health Technologies Ltd Súdny dvor EÚ posudzoval činnosti spočívajúce v zaslaní materiálu na odber pupočníkovej krvi novorodencov, v analýze a spracovaní tejto krvi a skladovaní kmeňových buniek, ktoré táto krv obsahuje, na prípadné budúce terapeutické použitie. V zmysle tohto rozhodnutia, ak uvedené činnosti majú za cieľ iba zabezpečiť, aby bol dostupný určitý zdroj na účel zdravotnej liečby, za neistého predpokladu, že by sa táto liečba stala potrebnou, a samy osebe neslúžia na diagnostikovanie, liečbu alebo vyliečenie chorôb, takéto činnosti nepatria pod pojem „hospitalizácia a zdravotná starostlivosť“, ani pod pojem „poskytovanie zdravotnej starostlivosti“. Nie je to inak, ani pokiaľ ide o analýzu pupočníkovej krvi, ak táto analýza nemá za cieľ skutočne umožniť stanovenie diagnózy. Rovnako v tejto súvislosti nejde o činnosti, ktoré „úzko súvisia s hospitalizáciou a zdravotnou starostlivosťou“.

Na druhej strane v rozhodnutí C-262/08 CopyGene A/S Súdny dvor EÚ konštatoval, že ak by sa dospelo k záveru, že analýza pupočníkovej krvi umožňuje stanoviť lekársku diagnózu a nie je len súčasťou vyšetrenia umožňujúceho overiť, či sú kmeňové bunky životaschopné, malo by sa konštatovať, že ide o poskytovanie diagnostickej starostlivosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane, za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky stanovené týmto ustanovením a uvedenou smernicou. Činnosti spočívajúce v odbere, doprave, analýze pupočníkovej krvi, ako aj v uskladnení kmeňových buniek obsiahnutých v tejto krvi, nepredstavujú úzko súvisiace činnosti s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou, pokiaľ lekárska starostlivosť poskytovaná v nemocničnom prostredí, s ktorou tieto činnosti súvisia iba prípadne, nie je poskytovaná, neprebieha alebo ešte nie je plánovaná.

V prípade C-156/09 VTSI, o ktorom rozhodoval Súdny dvor EÚ, bola prerokovávaná otázka, či extrakcia kĺbových chrupavkových buniek z chrupavkového materiálu, ktorý bol odobratý osobe, a pestovanie týchto buniek predstavuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ak sú bunky pochádzajúce z tohto pestovania určené na opätovné implantovanie darcovi. Súdny dvor EÚ k danej veci uviedol, že je nesporné, že postup spočívajúci v odobratí chrupavkového materiálu s cieľom získať bunky, ktoré budú pestované, aby boli opätovne implantované pacientovi, má celkovo liečebný účel. Z uvedeného dôvodu táto činnosť spadá pod pojem „poskytovanie zdravotnej starostlivosti“.

V prípade C-237/09 Nathalie De Fruytier Súdny dvor EÚ posudzoval oslobodenie od dane pri dodaní ľudských orgánov, ľudskej krvi a materského mlieka, v ktorom uviedol, že výraz „dodávka tovarov“, pokiaľ ide o dodanie ľudských orgánov, ľudskej krvi a materského mlieka sa musí vykladať autonómne a jednotne, spôsobom vlastným právu Únie. V tejto súvislosti „pojem dodávka tovarov“ predstavuje prevod práva nakladať s hmotným majetkom na iného majiteľa. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pojem dodanie tovaru sa nevzťahuje na prevod vlastníctva spôsobmi, ktoré upravuje vnútroštátna právna úprava, ale že zahŕňa všetky prevody hmotného majetku jednou stranou, ktorá poskytne druhej strane oprávnenie nakladať s týmto majetkom tak, ako by bola jeho vlastníkom. Hoci činnosť prepravy ľudských orgánov a tkanív spočíva v prípade prepravcu výlučne v tom, že premiestňuje fyzicky dotknuté tovary z jedného miesta na druhé na účet rôznych nemocníc a laboratórií, takúto činnosť nemožno považovať za dodávku tovarov, pretože neumožňuje druhej strane v skutočnosti nakladať s predmetnými tovarmi, ako keby bola ich vlastníkom. V dôsledku toho sa na takúto činnosť nemôže vzťahovať oslobodenie od DPH stanovené v prípade dodania ľudských orgánov, krvi a mlieka.

Príloha č. 2 - Zobrazenie služieb zdravotnej starostlivosti - prehľad a vzťahy

ZDROJ:

Vzťah k:

Na stiahnutie:

Pr%C3%ADloha%20...

Stiahnuť

Ďalšie nové dokumenty

04. 08. 2025

Metodické dni SKDP - zima 2025

Periodiká SKDP

Metodické dni SKDP - zima 2025

Periodiká SKDP

Legislatíva

216/2025 Z. z. novela vyhlášky o záväznom stanovisku

Anotácia:

koordinátorky daňovej metodiky:

DzP a účtovníctvo: Ing. Lucia Cvengrošová, sprava_databaz@skdp.sk, +421 917 500 664DPH a správa daní: Ing. Lucia Mihoková, metodika@skdp.sk, +421 905 221 031

Vzťah k:

Prílohy na stiahnutie:

Predpisy v legislatívnom procese:

Legislatívny zámer

Predbežná informácia

Rokovanie LRV

Pripomienkové konanie

Rokovanie vlády

Rokovanie NR SR

Na podpis u prezidenta

V redakcii Zbierky zákonov

Zverejnené v Zbierke zákonov

Archív neprijatých

Prehľad všetkých predpisov v legislatívnom procese nájdete v našej knižnici

Ďalšie aktuality z legislatívy:

Bulletin SKDP - článok

Nájom nehnuteľnosti a s ním spojená dodávka energií v kontexte záverov Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výklady za oblasť DPH

Chcete vedieť o všetkom novom? Prihláste sa na odber noviniek

Vzťah k:

Prehľad periodík SKDP:

Publikované v bulletine:

Pridajte sa do tímu autorov článkov:

Služby organizácie správy autorských práv

Služby financované eurofondami

Odborný dokument

Stanovisko k bezodplatnému dodaniu tovaru uskutočnenému zahraničnou osobou

Vzťah k:

Ďalšie nové dokumenty

Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH

Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO

Overovanie IČ DPH

Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025

Odborný dokument

Uplatnenie DPH pri zdaniteľných obchodoch, ktoré predstavujú jedno zložené plnenie alebo viacero odlišných plnení

Vzťah k:

Na stiahnutie:

Ďalšie nové dokumenty

Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH

Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO

Overovanie IČ DPH

Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025

Odborný dokument

DPH pri službách vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť

Vzťah k:

Na stiahnutie:

Ďalšie nové dokumenty

Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH

Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO

Overovanie IČ DPH

Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025

Odborný dokument

Vybrané otázky DPH

Vzťah k:

Ďalšie nové dokumenty

Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH

Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO

Overovanie IČ DPH

Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025

Odborný dokument

Problematika DPH u bytových družstiev a bytových podnikov

Vzťah k:

Ďalšie nové dokumenty

Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH

Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO

Overovanie IČ DPH

Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025

Odborný dokument

Oslobodenie od DPH pri službách zdravotnej starostlivosti

Vzťah k:

Na stiahnutie:

Ďalšie nové dokumenty

DzP a účtovníctvo: Ing. Lucia Cvengrošová, sprava_databaz@skdp.sk, +421 917 500 664
DPH a správa daní: Ing. Lucia Mihoková, metodika@skdp.sk, +421 905 221 031