Legislatíva
Prehľad predpisov v medzirezortnom pripomienkovom konaní
Návrh zákona sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní. Ak sa návrh zákona nevypracoval na základe uznesenia vlády, požiada predkladateľ najneskôr pred predložením takého návrhu zákona na pripomienkové konanie o jeho prerokovanie predsedu legislatívnej rady; termín prerokovania určí predseda legislatívnej rady. Žiadosť sa zasiela len v elektronickej podobe na adresu elektronickej pošty: lrvmaterial@vlada.gov.sk; súčasťou žiadosti je návrh zákona vo formáte „.docx“. Ak sa prerokovanie neuskutoční do 15 dní od doručenia žiadosti, môže predkladateľ taký návrh zákona predložiť na pripomienkové
konanie.
Predkladateľ zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na portáli.
Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní, ak predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu; lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli. Ak pripomienkujúci orgán alebo inštitúcia nezašle pripomienky v určenej lehote platí, že pripomienky nemá.
Ak nastanú mimoriadne alebo vopred nepredvídateľné okolnosti (najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie, alebo ak ide o návrh zákona predkladaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu jeho naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať, je možné pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. V tomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ; táto lehota však nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní a začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli, ak sa však návrh zákona zverejní na portáli po osemnástej hodine, začína lehota plynúť nasledujúcim pracovným dňom.
Hrozbu nesplnenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie je možné ako dôvod na uskutočnenie pripomienkového konania v skrátenej forme použiť len vtedy, ak v lehote určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie nebolo možné pre túto lehotu uskutočniť pripomienkové konanie v lehote 15 pracovných dní.
Pripomienky, ako aj zásadné pripomienky sa zasielajú vždy aspoň v elektronickej podobe prostredníctvom portálu.
Pripomienkou je v určenej lehote uplatnený, jednoznačne formulovaný a zdôvodnený návrh na úpravu návrhu zákona. Pripomienkou je možné navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Za pripomienku sa považujú aj odôvodnené návrhy, predmetom ktorých nie je navrhnutie nového textu alebo odporučenie úpravy textu, avšak obsahujú konkrétne výhrady k navrhovanému textu a spôsob odstránenia namietaných nedostatkov navrhovaného textu; v takom prípade musí byť zo znenia pripomienky zrejmé, v ktorých častiach a akým spôsobom sa má návrh zákona upraviť. Na podnety (názory, námety a odporúčania), ktoré nespĺňajú náležitosti podľa prvej až tretej vety, predkladateľ nie je povinný prihliadať a ani ich vyhodnocovať.
Pripomienka k návrhu zákona musí byť formulovaná jednoznačne a musí z nej byť zjavný jej legislatívny prínos. Na dosiahnutie prehľadnosti sa pripomienky členia na všeobecné pripomienky a pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona.
Ak sa uplatní pripomienka, ktorá sa má považovať za podstatnú, vyjadrí sa to, napríklad takto: „Túto pripomienku považujeme za zásadnú.“. Ak predkladateľ nevyhovie takto označenej pripomienke, stáva sa táto pripomienka predmetom rozporu. Ak predkladateľ vyhovie zásadnej pripomienke len sčasti, zvyšná časť zásadnej pripomienky zostáva predmetom rozporu, ak sa predkladateľ nedohodne s pripomienkujúcim orgánom inak. Ak predkladateľ nevyhovie pripomienkam, ktoré neboli označené za zásadné, nepovažujú sa za predmet rozporu.
Zásadná pripomienka znamená kategorický nesúhlas pripomienkujúceho orgánu a predznačuje, že bez akceptovania tejto pripomienky pravdepodobne nebude člen vlády hlasovať za návrh zákona na rokovaní vlády alebo ten, kto uplatnil zásadnú pripomienku, ak bude prítomný na rokovaní vlády, ju vznesie aj na tomto rokovaní. Zásadné pripomienky uplatňuje len minister alebo štátny tajomník (čl. 41 ods. 1); to neplatí, ak ide o uplatnenie zásadnej pripomienky v skrátenom pripomienkovom konaní alebo o zásadnú pripomienku k návrhu vyhlášky alebo návrhu opatrenia.
S podpredsedom vlády, ministerstvom a úradom vlády je vždy potrebné na rozporovom konaní prerokovať pripomienky, ktoré sú označené ako zásadné a ktoré sú predmetom rozporu. S ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi podľa čl. 13 ods. 2 písm. c) až g) sa na rozporovom konaní vždy prerokuje zásadná pripomienka, ktorá je predme-tom rozporu a ktorá sa týka ich vecnej pôsobnosti podľa osobitných zákonov alebo ktorá sa priamo týka postavenia alebo činnosti orgánu verejnej moci (napríklad štátnozamestnaneckého pomeru, rozpočtových pravidiel). Rozporové konanie s orgánmi, ktorým bol návrh zákona zaslaný podľa čl. 13 ods. 2 písm. h) alebo ods. 3 prvej vety, sa vedie len k zásadným pripomienkam, ktoré sú predmetom rozporu a ktoré sa týkajú vecnej pôsobnosti alebo postavenia týchto orgánov. Ak sa nepodarí rozpor vyriešiť ani na úrovni príslušných ministrov, predloží sa návrh zákona s rozporom a legislatívny zámer, ak bol vypracovaný, na prerokovanie vláde. Pokiaľ ide o rozpor vyjadrený zásadnou pripomienkou na úrovni podpredsedu vlády, ministra alebo vedúceho úradu vlády, o zaradení návrhu zákona do návrhu programu rokovania vlády rozhodne predseda vlády.
Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (ďalej len „hromadná pripomienka“). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 osôb; zoznam osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, je možné predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom portálu.
Rozporové konanie sa vyhodnocuje na portáli vo vyhodnotení pripomienkového konania.
Ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie, vrátane posúdenia vplyvov podľa čl. 12 legislatívnych pravidiel vlády.
Pripomienky k návrhu zákona, zaslané prostredníctvom portálu, sa uvedú vo vyhodnotení pripomienkového konania spolu s označením, či ide o zásadnú pripomienku, a ak ide o neakceptovanú pripomienku, s odôvodnením neakceptovania.
Prípravu a predkladanie návrhu zákona v elektronickej podobe podrobnejšie upravuje Metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Novela zákona o DPH - elektronická fakturácia a oznamovanie údajov
DP 563/09 DPH 222/04 ZoÚ 431/02Ministerstvo financií zverejnilo vyhodnotenie pripomienok v pripomienkovom konaní k vládnemu návrhu novely zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú daňový poriadok, zákon o účtovníctve, zákon o zaručenej elektronickej fakturácii a zákon o verejnom obstarávaní. Pripomienky vznesené v pripomienkovom konaní sa diskutovali na rozporovom konaní, ktoré usporiadalo ministerstvo financií 2. septembra 2025 aj za účasti zástupcov Slovenskej komory daňových poradcov.
Pripomienkovanie Národnej stratégie v oblasti AML a Správy z 3. kola národného hodnotenia rizík legalizácie výnosu z trestnej činnosti a financovania terorizmu
AML 297/08Ministerstvo vnútra SR zverejnilo v pripomienkovom konaní dva materiály, návrh Národnej stratégie boja proti legalizácii výnosu z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu (AML) a financovaniu proliferácie zbraní hromadného ničenia s výhľadom do roku 2030 a návrh Správy z III. kola národného hodnotenia rizík. Správa obsahuje aj závery z národného hodnotenia rizík v oblasti služieb poskytovaných účtovníkmi, audítormi, poradcami a daňovými poradcami.
Zákon o evidencii tržieb
DP 563/09 DP 563/09, § 19 DP 563/09, § 38 DP 563/09, § 40 DP 563/09, § 42 DP 563/09, § 45 DPH 222/04 DPH 222/04, § 74 Zákon o evidencii tržiebSlovenská komora daňových poradcov vzniesla niekoľko návrhov na zmenu a doplnenie Daňového poriadku v rámci legislatívneho procesu k návrhu nového zákona o evidencii tržieb, ktorý Ministerstvo financií SR zverejnilo 14. júla 2025 v pripomienkovom konaní, a súčasťou ktorého bol návrh na novelizáciu Daňového poriadku.
Zákon o obchodnom registri
SKDP 78/92Návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri)
koordinátorky daňovej metodiky:
DzP a účtovníctvo: Ing. Lucia Cvengrošová, sprava_databaz@skdp.sk, +421 917 500 664
DPH a správa daní: Ing. Lucia Mihoková, metodika@skdp.sk, +421 905 221 031
Predpisy v legislatívnom procese:
Prehľad všetkých predpisov v legislatívnom procese nájdete v našej knižnici
Predpisy v legislatívnom procese:
Nariadenie vlády o odpustení pokút a sankčných úrokov
DP 563/09 DP 563/09, § 154 DP 563/09, § 155 DP 563/09, § 156 DP 563/09, § 160Vláda SR schválila 10. septembra 2025 návrh nariadenia o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani a o upustení od uloženia pokuty a od vyrubenia úroku z omeškania
III. konsolidácia verejných financií 2026
daň z poistenia 213/18 DPH 222/04 DzP 595/03 os.odvod - reg. 235/12Vláda SR 10. septembra 2025 schválila návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Návrh zákona bol zároveň 10. septembra 2025 doručený aj do NR SR, kde sa bude prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní.
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Iránskou islamskou republikou
DzP 595/03Návrh na vyslovenie súhlasu NR SR s Protokolom medzi SR a Iránskou islamskou republikou, ktorým sa mení Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v oblasti daní z príjmov