Nepriama novela zákona o účtovníctve

Anotácia:

Cieľom poslaneckého návrhu predloženého na marcové rokovanie parlamentu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií, ktoré predstavuje kľúčový prvok pre posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám formou zverejňovania informácií o daroch a darcoch, ak ich výška presiahne jednorázovo alebo v kumulatíve zákonom zadefinovanú hodnotu. 

Na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Ústavnoprávneho výboru NR SR v zmysle uznesenia z 20. marca 2025 sa návrh dopĺňa o článok VI, ktorým sa navrhuje s účinnosťou od 1. augusta 2025 novelizovať zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 

Novelou zákona o účtovníctve sa má rozšíriť výpočet dokumentov, ktoré sa ukladajú do registra účtovných závierok, o výkazy o transparentnosti. 

Údaje zapisované do registra mimovládnych neziskových organizácií sa majú rozšíriť o údaj, že zapisovaná osoba vykonáva lobing v zmysle jeho definície ustanovenej v navrhovanom § 6a zákona č. 346/2018 Z. z.. Súčasne sa ustanovujú podrobnosti o zápise tohto údaja do registra a jeho výmaze z registra.

Navrhuje sa ustanoviť definíciu lobingu na účely zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanoviť povinnosti zapisovanej osoby v oblasti regulácie lobingu a súčasne sankcie za porušenie týchto povinností. Neregulovaný lobing mimovládnych organizácií môže viesť k rôznym rizikám.

Regulácia lobingu vo vzťahu k mimovládnym organizáciám v slovenskom právnom poriadku nebola doteraz regulovaná a jej právna úprava je legitímna z viacerých dôvodov (chýbajúca transparentnosť, chýbajúca spoločenská zodpovednosť, chýbajúca verejná kontrola a pod.), pričom regulácia prináša niekoľko výhod:

• Zvýšená transparentnosť: regulácia zabezpečuje, že lobistické aktivity mimovládnych organizácií budú transparentné, čo zvyšuje dôveru verejnosti vo vzťahu k politickým procesom a rozhodovaniu;
• Posilnenie spoločenskej zodpovednosti: ustanovenie pravidiel a povinností pre mimovládne organizácie zaručuje, že budú spoločensky zodpovedné za svoje lobistické aktivity, čím 
  sa predchádza neetickému správaniu a manipulácii;
• Ochrana demokratických procesov: regulácia lobingu pomáha rešpektovať výsledky slobodných demokratických volieb a pomáha chrániť demokratické procesy pred manipuláciou a neprimeraným vstupovaním do politickej súťaže či neprimeraným vplyvom na politické rozhodovanie, čím zabezpečuje, že všetky hlasy vrátane tých od mimovládnych organizácií sú vypočuté spravodlivo;
• Minimalizácia konfliktu záujmov: regulovanie lobingu má pomôcť identifikovať a minimalizovať konflikty záujmov, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie verejných činiteľov;
• Rovnosť príležitostí a podpora spravodlivej súťaže názorov: regulácia lobingu môže zabezpečiť, aby mimovládne organizácie mali rovnaké príležitosti ovplyvniť politiku, čo prispieva k rovnosti medzi rôznymi sociálnymi skupinami a ich záujmami;
• Verejná kontrola: verejnosť môže sledovať lobistické aktivity mimovládnych organizácií, čím sa zvyšuje demokratická kontrola a zodpovednosť.
  
  Úprava lobingu v sebe zahŕňa rôzne nástroje: evidencia lobistov, zverejňovanie informácií, sankcie za nedodržiavanie povinností a pod. Viaceré vyspelé západné demokratické štáty oficiálne označujú aktivity mimovládnych organizácií za lobing a ich zástupcov za lobistov (Spojené štáty americké, Kanada, Európska únia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Austrália a pod.), pričom majú svoje špecifické vnútroštátne pravidlá na zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti.

Navrhuje sa výnimka spod definície lobingu, pokiaľ ide o činnosť odborových organizácií, organizácií zamestnávateľov a športových organizácií.