Tlačová správa - Zákon o dani z príjmov čakajú od začiatku budúceho roka zmeny

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Novela“). Väčšina ustanovení Novely by mala začať platiť od 1.1.2023.

Na pripomienkovaní návrhu Novely sa v mnohom úspešne podieľali aj členovia Slovenskej komory daňových poradcov.

Pozitívne vnímame úpravu v oblasti určovania základu dane (daňovej straty) zahraničných daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť na území SR, a nemajú povinnosť viesť účtovníctvo podľa slovenských účtovných predpisov. Predmetná úprava týmto zahraničným daňovníkom umožní, aby pri určení základu dane vychádzali z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi vykázanými v ich zahraničnej evidencii (tzv. akruálny princíp), a nie len z rozdielu medzi príjmami a výdavkami (tzv. hotovostný princíp).

Novela tiež prináša niekoľko spresnení a doplnení v oblasti transferového oceňovania. Ide napríklad o zavedenie definície významnej kontrolovanej transakcie do zákona o dani z príjmov, za ktorú sa bude považovať právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa bude považovať aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur.

Rozumieme, že zámerom tohto ustanovenia bolo zavedenie „bezpečného prístavu“ pre transakcie s nízkou hodnotou zamerané na malé a stredné podniky v súvislosti s rozpracovaným Akčným plánom rozvoja rodinných podnikov. Máme však za to, že schválená hranica významnosti ešte stále znamená prílišnú administratívnu záťaž pre veľké spoločnosti, ktoré bežne uskutočňujú transakcie vysoko prevyšujúce navrhovanú hranicu.

Ďalšou úpravou je uvedenie odvolávky na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (ďalej ako „Smernica OECD“) v ustanovení zákona o dani z príjmov, ktoré upravuje určenie základu dane závislej osoby.

Napriek uvedenej úprave a skutočnosti, že Smernica OECD sa všeobecne využíva ako výkladová pomôcka v oblasti transferového oceňovania, nepredstavuje normatívny text, a teda ju nemožno priamo považovať za záväzný prameň slovenského práva. Má iba odporúčací charakter.

Taktiež sa do zákona dopĺňa postup správcu dane v situácii, kedy cena použitá daňovníkom v transakcii so závislou osobou nebude zodpovedať princípu nezávislého vzťahu. Správca dane bude mať možnosť určiť príslušný rozdiel podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt.

Uplatnenie mediánu je nad rámec pravidla, ktoré je popísané v Smernici OECD, nakoľko táto považuje použitie ktorejkoľvek hodnoty z interkvartilového rozpätia nezávislých hodnôt porovnávacej analýzy za krok v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Oceňujeme však, že pôvodne navrhované znenie Novely bolo doplnené tak, že uvedený postup sa uplatní počas daňovej kontroly a, ak daňovník nepreukáže, že vzhľadom na okolnosti je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt.

V neposlednom rade Novelou dochádza aj k implementácii pravidiel Smernice Rady (EU) 2016/1164, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (tzv. „ATAD smernica“) do slovenskej legislatívy. Nové pravidlá sa týkajú obmedzenia pri zahrňovaní čistých úrokových nákladov do základu dane, pričom limitácia sa uplatní u daňovníkov, u ktorých suma čistých úrokových nákladov, t.j. rozdiel medzi úrokovými nákladmi a výnosmi v príslušnom zdaňovacom období, je vyššia ako 3 000 000 eur.

Pravidlá o obmedzení úrokových nákladov by však mali začať platiť až od 1.1.2024 a budú sa uplatňovať prednostne pred už existujúcimi pravidlami nízkej kapitalizácie, ktoré sa týkajú daňovej uznateľnosti nákladov na úvery a pôžičky prijaté od závislých osôb.

V tejto súvislosti môže daňovým subjektom vzniknúť potreba dodatočnej evidencie rôznych typov nákladov a výnosov spojených so všetkými formami dlhu v nadväznosti na získavanie (poskytovanie) finančných prostriedkov u daňovníka. Predmetnú problematiku preto odporúčame v dostatočnom predstihu konzultovať s Vašim daňovým poradcom.

Zmeny v zákone o dani z príjmov vznikli aj na pôde parlamentných výborov.

Hoci sa od januára 2023 počítalo so zvýšením daňového bonusu na 100 eur, resp. 50 eur na dieťa mesačne, nakoniec sa s účinnosťou od 1. januára 2023 mení daňový bonus na 140 eur a na 50 eur, pričom sa posunula veková hranica dieťaťa z 15 rokov na 18 rokov a súčasne sa doplnili a upravili aj podmienky na jeho priznanie a vyplácanie. Nárok na daňový bonus bude možné uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov v závislosti od počtu vyživovaných detí.

S účinnosťou od 1.1.2023 sa začnú zdaňovať zrážkovou daňou úroky z dlhopisov, ktoré budú plynúť nerezidentom, ak sú dlhopisy emitované slovenskými rezidentami. Novelizácia sa teda týka situácií, keď slovenskí daňovníci získavajú finančné prostriedky pre svoje podnikanie emisiou dlhopisov na zahraničných trhoch. Problematickým bodom novej právnej úpravy je, že neobsahuje prechodné ustanovenia, a tak sa bude týkať aj úrokov, ktoré začnú od 1.1.2023 plynúť z dlhopisov emitovaných pred 1.1.2023. V praxi to znamená zásadnú zmenu daňového ošetrenia úrokových príjmov plynúcich zahraničným investorom počas platnosti už existujúceho úverového nástroja (dlhopisu), čo môže negatívne ovplyvniť ich vnímanie právnej istoty na Slovensku. Zároveň, pri potencionálne žiadnom alebo malom zdanení, sa významne zvýši administratívna náročnosť slovenských emitentov dlhopisov pri preukazovaní daňovej rezidencie a splnenia podmienok uplatnenia zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v prípade veľkého počtu vlastníkov dlhopisov. To môže viesť až k preneseniu nákladov na dodatočné zdanenie na slovenských emitentov dlhopisov, ktorí sú v zmysle zákona platiteľmi zrážkovej dane.