Tlačová správa
Tlačová správa - Čakajú nás zmeny pri práci z domu
Súčasná pandemická situácia výrazne prispela k rozšíreniu práce z domácnosti zamestnanca, tzv.
home office. Je pravdepodobné, že sa takáto práca stane štandardom v mnohých firmách. Homeoffice režim je v súčasnosti legislatívne málo upravený, čo spôsobuje viaceré daňové aj odvodové
nejasnosti.
Zákonník práce rozlišuje trvalý výkon práce z domácnosti (trvalý home office) a dočasný, príležitostný
home office. Trvalá domácka práca a telepráca (§ 52 ods. 1 zákonníka práce) – má pravidelný
charakter a trvalú povahu, v pracovnej zmluve je miesto výkonu práce domácnosť zamestnanca alebo
iné miesto. V roku 2021 bude mať zamestnávateľ viacero povinností, ktoré doteraz nemal.
Príležitostná práca z domácnosti (§ 52 ods. 5 a §250b zákonníka práce) – vykonáva sa príležitostne,
náhodne alebo pri mimoriadnych okolnostiach, napr. súčasná pandémia, náhodná práca z domu pri
ochorení dieťaťa, výpadku elektriny, ... atď.
„Cezhraničné“ home-office režimy: Veľa firiem má zamestnancov bývajúcich v zahraničí, ktorí denne
dochádzajú pracovať na Slovensko. Teraz majú nariadenú prácu z domu, čo značne komplikuje situáciu.
Prácou z domu v zahraničí veľmi pravdepodobne vznikajú zamestnancom a ich zamestnávateľom nové
povinnosti.
Radovan Ihnát – Slovenská komora daňových poradcov: „V prípade daňových nerezidentov by sa ich
slovenská mzda mala u nás zdaňovať iba v rozsahu práce fyzicky vykonávanej na Slovensku. Zvyšná časť
sa má zdaňovať v krajine daňovej rezidencie, teda tam, kde reálne zamestnanec žije. Zároveň vznikajú
otázky do akého systému sociálneho poistenia by mal zamestnanec prispievať.“
Podľa ustanovení rakúskej legislatívy, firma, ktorá ich na Slovensku zamestnáva, im musí viesť aj
rakúske mzdové účtovníctvo a odvádzať za nich rakúsku daň zo mzdy.
Pri práci z domu sa rieši aj otázka, kto uhradí výdavky na home-office?
Radovan Ihnát – Slovenská komora daňových poradcov: „Aj keď podľa aktuálnej legislatívy
zamestnancovi nevzniká nárok na preplatenie výdavkov spojených s home-office režimom (internet,
energie), mnoho firiem sa ich snaží zamestnancom kompenzovať. Tu však vzniká debata o tom, či sa
preplatenie výdavkov má zdaňovať alebo nie.“
Ak zamestnanec v rámci výplaty dostáva paušálnu sumu (náhradu za výdavky pri práci z domu), ide
o príjem, na ktorý nie je zákonný nárok. Môže sa považovať za príjem, ktorý je predmetom daní a
odvodov. Na druhej strane je argument, že odvody a dane sa z tejto sumy platiť nemajú, keďže ide
o paušálnu náhradu za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon
práce. Výdavky je však potrebné dostatočne preukázať a zdokumentovať.
Plánované zmeny legislatívy:
Od marca 2021 by mal byť Zákonník práce flexibilnejší a konkrétnejšie upraví aj prácu z domu.
Domácka práca alebo telepráca bude vtedy, ak sa pravidelne vykonáva v domácnosti zamestnanca.
Vtedy vznikajú firmám nové povinnosti. Za domácku prácu sa nepovažuje príležitostný home office
napr. pri mimoriadnych okolnostiach (technické príčiny, mimoriadna potreba starať sa o dieťa, ...).
Pri domáckej práci (telepráci) musí zamestnávateľ zabezpečiť pracovné prostriedky na výkon práce.
Ak to nevie splniť, môže sa so zamestnancom dohodnúť, že bude používať vlastné prostriedky. Vtedy
mu však bude firma povinná uhradiť zvýšené výdavky spojené s používaním vlastných prostriedkov.
Tento príjem teda bude predstavovať príjem oslobodený od dane, výdavky však musia byť
opodstatnené (Aký rýchly internet zamestnanec potrebuje pre prácu z domu? Koľko energie naviac
spotrebuje?) a nejakým spôsobom (reálne alebo paušálom) zdokumentované.
Dôležitou zmenou má byť aj ochrana súkromného života zamestnanca, ktorý má tzv. právo odpojiť
sa. Nemusí pracovať mimo svojho oficiálneho pracovného času, ak nejde o prácu nadčas alebo
pracovnú pohotovosť. Na telefóne a emailoch teda nemusí byť večer a ani počas sviatkov alebo
dovolenky.
O výslednej podobe zmien v Zákonníku práce týkajúcich sa home office rozhodnú poslanci
parlamentu.
Súbory na stiahnutie
O SKDP
Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) združuje daňových poradcov a udržiava úroveň daňového poradenstva na Slovensku. Jej cieľom je podporovať všetkých členov komory v ich profesii a poskytovať im pravidelné odborné vzdelávanie počas celej kariéry. Podieľa sa na príprave legislatívy a snaží sa ovplyvniť jej výslednú podobu. Slovenská komora je členom medzinárodnej Európskej daňovej konfederácie (CFE - Confederation Fiscale Europeenne), ktorá združuje národné organizácie (komory).
V prípade otázok kontaktujte
Mgr. Martina Rybanská
špecialista pre PR a internú komunikáciu
email: press@skdp.sk,
tel: +421 915 908 760
Trnavská cesta 74/A, 821 02 Bratislava

Aktuality
Nezabudnite na lehotu na podanie žiadosti o vrátenie DPH zahraničným osobám z tretieho štátu
Zahraničné podnikateľské subjekty so sídlom mimo Európskej únie, tzv. osoby z tretieho štátu, môžu po splnení zákonných podmienok požiadať o vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na Slovensku. Slovenská komora daňových poradcov upozorňuje, že správne podanie žiadosti je časovo ohraničené a vyžaduje si dôslednú administratívu.
KS: Sociálne siete: Fenomén doby a kľúč k úspechu
utorok 24. júna 2025 (15:00 - 17:00) - s Mgr. Karin KNIEZ (www.maxwill.sk)
Novela zákona o dani z príjmov - superodpočet v športe
DzP 595/03 DzP 595/03, § 17/19 DzP 595/03, § 17/38 DzP 595/03, § 21 DzP 595/03, § 30ca DzP 595/03, § 30d DzP 595/03, § 30e DzP 595/03, § 9Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama LUČANSKÉHO, Andreja DANKA, Romana MICHELKA, a Dagmar KRAMPLOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Poslanecká novela zákona o dani z príjmov účinná od 1. januára 2026
DzP 595/03 DzP 595/03, § 17 DzP 595/03, § 21 DzP 595/03, § 30ca DzP 595/03, § 30d DzP 595/03, § 30e DzP 595/03, § 9Dňa 29. mája 2025 parlament schválil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama LUČANSKÉHO, Andreja DANKA, Romana MICHELKA, a Dagmar KRAMPLOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pričom sa zavádza inštitút superodpočtu aj do oblasti športu, ktorý by mohol byť motivačným nástrojom pre investície súkromného sektora do slovenského športu. Po vzore oblastí výskumu a vývoja by tak bude možné dosiahnuť väčšiu aktiváciu súkromných zdrojov do sektora športu.