Tlačová správa
Tlačová správa - Čakajú nás zmeny pri práci z domu
Súčasná pandemická situácia výrazne prispela k rozšíreniu práce z domácnosti zamestnanca, tzv.
home office. Je pravdepodobné, že sa takáto práca stane štandardom v mnohých firmách. Homeoffice režim je v súčasnosti legislatívne málo upravený, čo spôsobuje viaceré daňové aj odvodové
nejasnosti.
Zákonník práce rozlišuje trvalý výkon práce z domácnosti (trvalý home office) a dočasný, príležitostný
home office. Trvalá domácka práca a telepráca (§ 52 ods. 1 zákonníka práce) – má pravidelný
charakter a trvalú povahu, v pracovnej zmluve je miesto výkonu práce domácnosť zamestnanca alebo
iné miesto. V roku 2021 bude mať zamestnávateľ viacero povinností, ktoré doteraz nemal.
Príležitostná práca z domácnosti (§ 52 ods. 5 a §250b zákonníka práce) – vykonáva sa príležitostne,
náhodne alebo pri mimoriadnych okolnostiach, napr. súčasná pandémia, náhodná práca z domu pri
ochorení dieťaťa, výpadku elektriny, ... atď.
„Cezhraničné“ home-office režimy: Veľa firiem má zamestnancov bývajúcich v zahraničí, ktorí denne
dochádzajú pracovať na Slovensko. Teraz majú nariadenú prácu z domu, čo značne komplikuje situáciu.
Prácou z domu v zahraničí veľmi pravdepodobne vznikajú zamestnancom a ich zamestnávateľom nové
povinnosti.
Radovan Ihnát – Slovenská komora daňových poradcov: „V prípade daňových nerezidentov by sa ich
slovenská mzda mala u nás zdaňovať iba v rozsahu práce fyzicky vykonávanej na Slovensku. Zvyšná časť
sa má zdaňovať v krajine daňovej rezidencie, teda tam, kde reálne zamestnanec žije. Zároveň vznikajú
otázky do akého systému sociálneho poistenia by mal zamestnanec prispievať.“
Podľa ustanovení rakúskej legislatívy, firma, ktorá ich na Slovensku zamestnáva, im musí viesť aj
rakúske mzdové účtovníctvo a odvádzať za nich rakúsku daň zo mzdy.
Pri práci z domu sa rieši aj otázka, kto uhradí výdavky na home-office?
Radovan Ihnát – Slovenská komora daňových poradcov: „Aj keď podľa aktuálnej legislatívy
zamestnancovi nevzniká nárok na preplatenie výdavkov spojených s home-office režimom (internet,
energie), mnoho firiem sa ich snaží zamestnancom kompenzovať. Tu však vzniká debata o tom, či sa
preplatenie výdavkov má zdaňovať alebo nie.“
Ak zamestnanec v rámci výplaty dostáva paušálnu sumu (náhradu za výdavky pri práci z domu), ide
o príjem, na ktorý nie je zákonný nárok. Môže sa považovať za príjem, ktorý je predmetom daní a
odvodov. Na druhej strane je argument, že odvody a dane sa z tejto sumy platiť nemajú, keďže ide
o paušálnu náhradu za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon
práce. Výdavky je však potrebné dostatočne preukázať a zdokumentovať.
Plánované zmeny legislatívy:
Od marca 2021 by mal byť Zákonník práce flexibilnejší a konkrétnejšie upraví aj prácu z domu.
Domácka práca alebo telepráca bude vtedy, ak sa pravidelne vykonáva v domácnosti zamestnanca.
Vtedy vznikajú firmám nové povinnosti. Za domácku prácu sa nepovažuje príležitostný home office
napr. pri mimoriadnych okolnostiach (technické príčiny, mimoriadna potreba starať sa o dieťa, ...).
Pri domáckej práci (telepráci) musí zamestnávateľ zabezpečiť pracovné prostriedky na výkon práce.
Ak to nevie splniť, môže sa so zamestnancom dohodnúť, že bude používať vlastné prostriedky. Vtedy
mu však bude firma povinná uhradiť zvýšené výdavky spojené s používaním vlastných prostriedkov.
Tento príjem teda bude predstavovať príjem oslobodený od dane, výdavky však musia byť
opodstatnené (Aký rýchly internet zamestnanec potrebuje pre prácu z domu? Koľko energie naviac
spotrebuje?) a nejakým spôsobom (reálne alebo paušálom) zdokumentované.
Dôležitou zmenou má byť aj ochrana súkromného života zamestnanca, ktorý má tzv. právo odpojiť
sa. Nemusí pracovať mimo svojho oficiálneho pracovného času, ak nejde o prácu nadčas alebo
pracovnú pohotovosť. Na telefóne a emailoch teda nemusí byť večer a ani počas sviatkov alebo
dovolenky.
O výslednej podobe zmien v Zákonníku práce týkajúcich sa home office rozhodnú poslanci
parlamentu.
Súbory na stiahnutie
O SKDP
Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) združuje daňových poradcov a udržiava úroveň daňového poradenstva na Slovensku. Jej cieľom je podporovať všetkých členov komory v ich profesii a poskytovať im pravidelné odborné vzdelávanie počas celej kariéry. Podieľa sa na príprave legislatívy a snaží sa ovplyvniť jej výslednú podobu. Slovenská komora je členom medzinárodnej Európskej daňovej konfederácie (CFE - Confederation Fiscale Europeenne), ktorá združuje národné organizácie (komory).
V prípade otázok kontaktujte
Mgr. Martina Rybanská
špecialista pre PR a internú komunikáciu
email: press@skdp.sk,
tel: +421 915 908 760
Trnavská cesta 74/A, 821 02 Bratislava

Aktuality
Návrh opatrenia MF SR, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie o správe s informáciami o dani z príjmov
ZoÚ 431/02 ZoÚ 431/02, § 23V predkladanom návrhu opatrenia sú zapracované úpravy potrebné na zosúladenie ustanovenia týkajúceho sa elektronického formátu správy s informáciami o dani z príjmov s navrhovanými úpravami v zákone o účtovníctve v tejto oblasti, ktoré sú súčasťou čl. V vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tak, aby sa vzťahovalo len na tie účtovné jednotky, ktorým vznikla povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov do registra účtovných závierok podľa § 21b alebo § 21c zákona o účtovníctve.
Stanovisko ECJ-TF 1/2025 k rozhodnutiu SD EÚ z 3. septembra 2024 vo veci C-228/24, Nordcurrent group UAB
Stanovisko vypracovala pracovná skupina CFE ECJ k prípadu Nordcurrent group UAB (ďalej len "prípad Nordcurrent"), v ktorom SD EÚ (šiesta komora) vydal rozhodnutie 3. apríla 2025.[1]
[1] Súdny dvor EÚ, 3. apríla 2025, vec C-228/24, Nordcurrent Group UAB, judikatúra IBFD.
KS: Fakturácia do vlastnej firmy
pondelok 16. júna 2025 (15:00 - 17:00) - s JUDr. Ing. Petrom Vargom (partner Highgate Law & Tax s.r.o)
Návrh smernice, pokiaľ ide o určité požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov a náležitú starostlivosť podnikov
ZoÚ 431/02 ZoÚ 431/02, § 23Návrh smernice je súčasťou balíka Omnibus I k zjednodušovaniu pravidiel EÚ, ktorého obsahom sú aj ďalšie dva samostatné legislatívne návrhy (odklad začatia uplatňovania určitých ustanovení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti (smernica (EÚ) 2022/2464) a náležitej starostlivosti (smernica (EÚ) 2024/1760) a revízia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach).