Monitoring legislatívneho procesu

Legislatívny zámer vypracúva predkladateľ pred prípravou návrhu nového zákona, ktorým sa má upraviť oblasť spoločenských vzťahov doteraz právom neupravená, návrhu zákona podstatne novelizujúceho platný zákon, návrhu zákona s výrazným hospodárskym a finančným dosahom alebo ak o tom rozhodne vláda.

Pred spustením tvorby návrhu zákona, v záujme informovania verejnosti a orgánov verejnej správy v dostatočnom časovom predstihu predkladateľ zverejní na portáli predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu zákona. Predbežná informácia sa vypracúva len k návrhu zákona, ktorý sa predkladá do pripomienkového konania a ktorý sa nevypracúva na základe vládou schváleného legislatívneho zámeru. 

V predbežnej informácii predkladateľ najmä stručne uvedie základné ciele a tézy pripravovaného návrhu zákona, zhodnotenie súčasného stavu, spôsob zapojenia verejnosti do tvorby návrhu zákona1) a predpokladaný termín začatia pripomienkového konania. Predbežná informácia má spravidla jednu stranu. 

Vyjadrenie k predbežnej informácii sa zasiela prostredníctvom portálu v lehote určenej predkladateľom.

Návrh zákona, upravený podľa výsledkov pripomienkového konania, sa predloží na rokovanie legislatívnej rady. Ak sa návrh zákona predkladá na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutoční v týždni, v ktorom uplynie lehota na zaslanie návrhov zákonov na rokovanie národnej rady, predloží sa návrh zákona na rokovanie legislatívnej rady najneskôr s jeho predložením na toto rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. Legislatívna rada zaujme k návrhu zákona stanovisko spravidla do 30 dní. Návrh zákona sa na rokovanie legislatívnej rady predkladá v jednom písomnom výtlačku, ktorý podpíše predkladateľ. V sprievodnom liste predkladateľ uvedie funkciu, meno, priezvisko, adresu elektronickej pošty a telefónne číslo zamestnanca a jeho zástupcu zodpovedných za vypracovanie návrhu zákona predloženého na rokovanie legislatívnej rady. Návrh vykonávacieho právneho predpisu sa podľa legislatívnych pravidiel vlády predkladá len v elektronickej podobe.

Návrh zákona sa predkladá na rokovanie legislatívnej rady aj v elektronickej podobe, a to prostredníctvom portálu a zaslaním na adresu elektronickej pošty: lrvmaterial@vlada.gov.sk vo formáte dokumentu s príponou „.docx“ a úrad vlády ho zverejní na svojom webovom sídle; zo spôsobu zverejnenia musí byť zrejmé, že ide o návrh zákona predložený na rokovanie legislatívnej rady. Ak je portál nedostupný, návrh zákona je možné predložiť na rokovanie legislatívnej rady aj na inom vhodnom elektronickom médiu na prenos údajov. Predkladateľ návrhu zákona je povinný zabezpečiť úplnú zhodu elektronickej podoby predloženého návrhu zákona s jeho listinnou podobou, čo uvedie v sprievodnom liste; odsek 1 posledná veta a čl. 22 prvá veta  legislatívnych pravidiel vlády tým nie sú dotknuté. V dokumente v elektronickej podobe nesmú byť zobrazené komentáre, poznámky a sledované zmeny vykonané v procese tvorby návrhu zákona.

Materiál, ktorým sa návrh zákona predkladá na rokovanie legislatívnej rady, má okrem náležitostí uvedených v čl. 17 ods. 1  legislatívnych pravidiel vlády obsahovať aj a) vyhlásenie predkladateľa 

• o tom s akými rozpormi sa návrh zákona predkladá s podpredsedom vlády, ministerstvom alebo úradom vlády a o tom, z akých dôvodov nebolo možné vzniknuté rozpory odstrániť; ak sa návrh zákona predkladá bez rozporov uvedie sa to v predkladacej správe, 
• o tom s akými rozpormi sa návrh zákona predkladá s inými orgánmi, ako sú orgány uvedené v prvom bode, vrátane rozporov so zástupcom verejnosti, a o tom, z akých dôvodov nebolo možné vzniknuté rozpory odstrániť; ak sa návrh zákona predkladá bez rozporov uvedie sa to v predkladacej správe, 
• o súlade návrhu zákona so schváleným legislatívnym zámerom a s uvedením dôvodov navrhovaných odchýlok od neho; ak sa návrh zákona predkladá bez odchýlok od schváleného legislatívneho zámeru uvedie sa to v predkladacej správe, 
• vyhodnotenie pripomienkového konania a vyhodnotenie vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, ak sa uskutočnilo.

Do programu rokovania legislatívnej rady sa zaradí len návrh zákona, ktorý sa doručí legislatívnej rade najneskôr štyri dni pred jej rokovaním, ak predseda legislatívnej rady nerozhodne inak.

K návrhu legislatívneho zámeru a návrhu zákona pred predložením na rokovanie legislatívnej rady vypracúva sekretariát legislatívnej rady stanovisko, a to aj z hľadiska ich súladu s právom Európskej únie.

Ak o tom rozhodne legislatívna rada alebo ak o to počas rokovania legislatívnej rady požiada predkladateľ, vypracuje sekretariát legislatívnej rady písomný záver z rokovania legislatívnej rady s uvedením pripomienok a odporúčaní, ktoré legislatívna rada k návrhu zákona uplatnila. V písomnom závere podľa prvej vety sa uvedú najmä pripomienky a odporúčania, z ktorých vyplýva zásadná zmena ustanovení návrhu zákona a podstatné legislatívnotechnické pripomienky; štylistické a gramatické pripomienky sa neuvádzajú, ak podstatným spôsobom nemenia obsah ustanovení návrhu zákona.

Ak bol vypracovaný písomný záver, sekretariát legislatívnej rady ho bezodkladne doručí predkladateľovi.

Návrh zákona, ktorý nie je v súlade s niektorým ustanovením čl. 2 až 9 alebo čl. 12 až 23, okrem čl. 13 ods. 4 a 9, čl. 14 ods. 1 až 4 a čl. 15 legislatívnych pravidiel vlády, môže predseda legislatívnej rady vrátiť predkladateľovi na dopracovanie ešte pred jeho zaradením do programu rokovania legislatívnej rady.

Návrh zákona sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní. Ak sa návrh zákona nevypracoval na základe uznesenia vlády, požiada predkladateľ najneskôr pred predložením takého návrhu zákona na pripomienkové konanie o jeho prerokovanie predsedu legislatívnej rady; termín prerokovania určí predseda legislatívnej rady. Žiadosť sa zasiela len v elektronickej podobe na adresu elektronickej pošty: lrvmaterial@vlada.gov.sk; súčasťou žiadosti je návrh zákona vo formáte „.docx“. Ak sa prerokovanie neuskutoční do 15 dní od doručenia žiadosti, môže predkladateľ taký návrh zákona predložiť na pripomienkové
konanie.

Predkladateľ zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na portáli. 

Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní, ak predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu; lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli. Ak pripomienkujúci orgán alebo inštitúcia nezašle pripomienky v určenej lehote platí, že pripomienky nemá. 

Ak nastanú mimoriadne alebo vopred nepredvídateľné okolnosti (najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie, alebo ak ide o návrh zákona predkladaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu jeho naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať, je možné pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. V tomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ; táto lehota však nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní a začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli, ak sa však návrh zákona zverejní na portáli po osemnástej hodine, začína lehota plynúť nasledujúcim pracovným dňom.

Hrozbu nesplnenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie je možné ako dôvod na uskutočnenie pripomienkového konania v skrátenej forme použiť len vtedy, ak v lehote určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie nebolo možné pre túto lehotu uskutočniť pripomienkové konanie v lehote 15 pracovných dní. 

Pripomienky, ako aj zásadné pripomienky sa zasielajú vždy aspoň v elektronickej podobe prostredníctvom portálu. 

Pripomienkou je v určenej lehote uplatnený, jednoznačne formulovaný a zdôvodnený návrh na úpravu návrhu zákona. Pripomienkou je možné navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Za pripomienku sa považujú aj odôvodnené návrhy, predmetom ktorých nie je navrhnutie nového textu alebo odporučenie úpravy textu, avšak obsahujú konkrétne výhrady k navrhovanému textu a spôsob odstránenia namietaných nedostatkov navrhovaného textu; v takom prípade musí byť zo znenia pripomienky zrejmé, v ktorých častiach a akým spôsobom sa má návrh zákona upraviť. Na podnety (názory, námety a odporúčania), ktoré nespĺňajú náležitosti podľa prvej až tretej vety, predkladateľ nie je povinný prihliadať a ani ich vyhodnocovať.

Pripomienka k návrhu zákona musí byť formulovaná jednoznačne a musí z nej byť zjavný jej legislatívny prínos. Na dosiahnutie prehľadnosti sa pripomienky členia na všeobecné pripomienky a pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona. 

Ak sa uplatní pripomienka, ktorá sa má považovať za podstatnú, vyjadrí sa to, napríklad takto: „Túto pripomienku považujeme za zásadnú.“. Ak predkladateľ nevyhovie takto označenej pripomienke, stáva sa táto pripomienka predmetom rozporu. Ak predkladateľ vyhovie zásadnej pripomienke len sčasti, zvyšná časť zásadnej pripomienky zostáva predmetom rozporu, ak sa predkladateľ nedohodne s pripomienkujúcim orgánom inak. Ak predkladateľ nevyhovie pripomienkam, ktoré neboli označené za zásadné, nepovažujú sa za predmet rozporu.

Zásadná pripomienka znamená kategorický nesúhlas pripomienkujúceho orgánu a predznačuje, že bez akceptovania tejto pripomienky pravdepodobne nebude člen vlády hlasovať za návrh zákona na rokovaní vlády alebo ten, kto uplatnil zásadnú pripomienku, ak bude prítomný na rokovaní vlády, ju vznesie aj na tomto rokovaní. Zásadné pripomienky uplatňuje len minister alebo štátny tajomník (čl. 41 ods. 1); to neplatí, ak ide o uplatnenie zásadnej pripomienky v skrátenom pripomienkovom konaní alebo o zásadnú pripomienku k návrhu vyhlášky alebo návrhu opatrenia.

S podpredsedom vlády, ministerstvom a úradom vlády je vždy potrebné na rozporovom konaní prerokovať pripomienky, ktoré sú označené ako zásadné a ktoré sú predmetom rozporu. S ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi podľa čl. 13 ods. 2 písm. c) až g) sa na rozporovom konaní vždy prerokuje zásadná pripomienka, ktorá je predme-tom rozporu a ktorá sa týka ich vecnej pôsobnosti podľa osobitných zákonov alebo ktorá sa priamo týka postavenia alebo činnosti orgánu verejnej moci (napríklad štátnozamestnaneckého pomeru, rozpočtových pravidiel). Rozporové konanie s orgánmi, ktorým bol návrh zákona zaslaný podľa čl. 13 ods. 2 písm. h) alebo ods. 3 prvej vety, sa vedie len k zásadným pripomienkam, ktoré sú predmetom rozporu a ktoré sa týkajú vecnej pôsobnosti alebo postavenia týchto orgánov. Ak sa nepodarí rozpor vyriešiť ani na úrovni príslušných ministrov, predloží sa návrh zákona s rozporom a legislatívny zámer, ak bol vypracovaný, na prerokovanie vláde. Pokiaľ ide o rozpor vyjadrený zásadnou pripomienkou na úrovni podpredsedu vlády, ministra alebo vedúceho úradu vlády, o zaradení návrhu zákona do návrhu programu rokovania vlády rozhodne predseda vlády.

Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (ďalej len „hromadná pripomienka“). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 osôb; zoznam osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, je možné predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom portálu.

Rozporové konanie sa vyhodnocuje na portáli vo vyhodnotení pripomienkového konania.

Ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie, vrátane posúdenia vplyvov podľa čl. 12 legislatívnych pravidiel vlády. 

Pripomienky k návrhu zákona, zaslané prostredníctvom portálu, sa uvedú vo vyhodnotení pripomienkového konania spolu s označením, či ide o zásadnú pripomienku, a ak ide o neakceptovanú pripomienku, s odôvodnením neakceptovania.

Prípravu a predkladanie návrhu zákona v elektronickej podobe podrobnejšie upravuje Metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona sa predloží na rokovanie vlády po jeho predložení na rokovanie legislatívnej rady a len s jej súhlasným stanoviskom. Návrh zákona sa na rokovanie vlády predkladá v jednom písomnom výtlačku, ktorý podpíše predkladateľ. V sprievodnom liste predkladateľ uvedie funkciu, meno, priezvisko, adresu elektronickej pošty a telefónne číslo zamestnanca a jeho zástupcu zodpovedných za vypracovanie návrhu zákona predloženého na rokovanie legislatívnej rady. Návrh vykonávacieho právneho predpisu podľa čl. 17 ods. 1 písm. i) sa predkladá len v elektronickej podobe. 

Materiál, v ktorom sa návrh zákona predkladá na rokovanie vlády, má obsahovať náležitosti podľa čl. 23 ods. 3 legislatívnych pravidiel vlády. 

Predkladacia správa k návrhu zákona obsahuje okrem náležitostí uvedených v čl. 18 ods. 1 legislatívnych pravidiel vlády aj informáciu, ktoré poradné orgány vlády návrh zákona prerokovali, s akým výsledkom a informáciu o prerokovaní návrhu zákona Stálou pracovnou komisiou Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky.

Ak sa postupuje podľa čl. 13 ods. 7 alebo podľa čl. 15 legislatívnych pravidiel vlády, minister môže predložiť vláde spolu s návrhom zákona aj návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona.

Návrh zákona sa na rokovanie vlády predkladá aj v elektronickej podobe, a to prostredníctvom portálu a zaslaním na adresu elektronickej pošty: material@vlada.gov.sk vo formáte dokumentu s príponou „.docx“ a „.pdf“ a úrad vlády ho zverejní na svojom webovom sídle; zo spôsobu zverejnenia musí byť zrejmé, že ide o návrh zákona predložený na rokovanie vlády. Ak je portál nefunkčný, návrh zákona je možné predložiť na rokovanie vlády aj na inom vhodnom elektronickom médiu na prenos údajov. Predkladateľ návrhu zákona je povinný zabezpečiť úplnú zhodu elektronickej podoby predloženého návrhu zákona s jeho listinnou podobou, čo uvedie v sprievodnom liste; odsek 1 posledná veta a čl. 22 prvá veta tým nie sú dotknuté. V dokumente v elektronickej podobe nesmú byť zobrazené komentáre, poznámky a sledované zmeny vykonané v procese tvorby návrhu zákona.

K návrhu legislatívneho zámeru a návrhu zákona po predložení na rokovanie vlády vypracuje sekcia vládnej legislatívy úradu vlády stanovisko, a to aj z hľadiska ich súladu s právom Európskej únie.

Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje, ako sa dodržiavajú. Svojimi právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky.

Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z. z.

Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady. 

V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny, národná rada

• vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie,
• zastaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona,
• postúpi návrh zákona do druhého čítania.

V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov.

V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.

Zákonodarný proces v národnej rade podrobne upravuje desiata časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (§ 67 až § 97).

ZDROJ: NR SR

Po schválení zákona v Národnej rade Slovenskej republiky sa zákon doručí na podpis prezidentovi Slovenskej republiky, ktorý môže využiť svoje právo tzv. suspenzívneho veta a schválený zákon vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie. Národná rada vrátený zákon opäť prerokuje v druhom a treťom čítaní, v ktorom sa rozhoduje iba o pripomienkach prezidenta. Na opätovné schválenie vráteného zákona alebo prijatie prezidentovi pripomienky a schválenie zákona ako celku sa vyžaduje nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov (najmenej 76 hlasov). Ak pripomienky prezidenta neboli akceptované, hlava štátu má právo schválený zákon nepodpísať. V takom prípade sa schválený zákon uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky bez podpisu prezidenta.

ZDROJ: prezident.sk

zákon čaká na zverejnenie v Zbierke zákonov SR.

Redakcia Zbierky zákonov Slovenskej republiky má niekoľko dôležitých oprávnení a povinností, ktoré sú upravené zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Medzi hlavné oprávnenia patria:

1. Vyhlasovanie právnych predpisov: Redakcia je zodpovedná za vyhlasovanie ústavy, ústavných zákonov, zákonov, nariadení vlády, vyhlášok a opatrení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy v Zbierke zákonov¹².
2. Zabezpečenie jednotnosti právnych predpisov: Redakcia musí zabezpečiť systematickú a formálno-právnu jednotnosť právnych predpisov, čo zahŕňa aj jazykovú, štylistickú a terminologickú správnosť¹².
3. Sprístupnenie právnych predpisov verejnosti: Redakcia má povinnosť sprístupniť právne predpisy verejnosti, čo zahŕňa aj elektronickú formu prostredníctvom systému Slov-Lex³.

Právne záväzné sú len predpisy publikované v elektronickej Zbierke zákonov Slovenskej republiky. 

Elektronická Zbierka zákonov Slovenskej republiky, bezplatne dostupná prostredníctvom systému eZbierka, zabezpečuje nepretržitý on-line prístup k obsahu platných právnych predpisov v ich elektronickej podobe.

Súčasťou systému eZbierka sú nielen právne predpisy v podobe tak, ako boli uverejnené v tlačenej Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ale aj ich autorizované konsolidované znenia. Toto riešenie prináša sprehľadnenie právneho poriadku a zvýšenie jeho dostupnosti adresátom práva.

Okrem uvedeného systém eZbierka poskytuje

• fulltextové rýchle a efektívne vyhľadávanie v právnych predpisoch, a to prostredníctvom masky jednoduchého a rozšíreného vyhľadávania na základe metadát a vzájomných vzťahov právnych predpisov,

• prehľadné zobrazenie požadovaného právneho predpisu, vrátane súvisiacich informácií a ontológie,

• zobrazenie časových rezov právnych predpisov, teda verzií právnych predpisov v znení neskorších noviel,

• väzby na právne predpisy EÚ zo zdroja EUR-LEX,

• podporné funkcie ako verejné diskusie, content management, RSS kanály a pod.

ZDROJ: slov-lex