Tlačová správa - Kryptomeny v účtovníctve

- Z pohľadu účtovníctva sa virtuálne meny považujú za majetok,
keďže sa jedná o aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí a je takmer
isté, že zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a vo svojej podstate sa dajú spoľahlivo
oceniť. Virtuálne meny považujeme na účely účtovníctva za krátkodobý finančný majetok iný
ako peňažné prostriedky. V prípade jeho predaja nie je možné dosiahnuť daňovú stratu. Tým
sa v podstate docielilo rovnaké daňové zaobchádzanie, tak u FO – nepodnikateľov ako
i u podnikateľských subjektov bez ohľadu na formu účtovania resp. vedenia daňovej
evidencie.
Peter Pašek – Slovenská komora daňových poradcov: „Čo sa týka účtovníctva je otázkou
v akom momente účtovať o výnose/príjme účtovnej jednotky. Máme zato, že v prípade
predaja virtuálnej meny by to mal byť moment faktického nakladania s virtuálnou menou
druhou stranou, teda v momente potvrdenia transakcie v blockchaine. V prípade výmeny
jednej virtuálnej meny za inú resp. za tovar alebo za službu by sa o výnose malo účtovať
v okamihu, kedy dôjde k obom prevodom. Upozorňujeme teda, že o výnose/príjme
z predaja virtuálnej meny by sa nemalo účtovať iba v momente predaja/výmeny za fiat
menu, ale aj pri výmene za inú virtuálnu menu, obstaranie služby, tovaru resp. majetku.“
Práve v prípade výmeny jednej virtuálnej meny za inú vzniká problém ako danú transakciu
oceniť. Zastávame názor, že v súlade so Zákonom o účtovníctve by sa mala aplikovať tzv.
reálna cena, napr. trhová cena virtuálnej meny na príslušnej burze.
Na strane druhej v prípade ťažby virtuálnej meny by sme skôr odporučili vykazovať virtuálne
meny u „minera“ až pred jej predajom za fiat meny, výmenou za inú virtuálnu menu, resp. jej
použitím na nákup tovarov, služieb a majetku. V prípade ak účtovná jednotka obstarala
virtuálne meny v rôznom čase a teda disponuje aj odlišnými obstarávacími cenami, na účely
ich vyradenia by mala aplikovať metódu váženého aritmetického priemeru, resp. metódu
FIFO. Čo sa týka precenenia virtuálnych mien na konci účtovného obdobia cez „aktuálnu“
trhovú cenu, tak máme zato, že túto povinnosť Zákon o účtovníctve neupravuje, čiže
o kurzových rozdieloch by sa účtovať nemalo.
Nákup a predaj samotných kryptomien v Európe nepodlieha DPH. Usmernenie MFSR
o kryptomenách z pohľadu DPH nehovorí. Miroslav Marcinčin – Slovenská komora
daňových poradcov: „Na druhej strane treba upresniť, že pri platbe kryptomenou za tovary
a služby, už treba brať do úvahy aj DPH. Dodanie tovarov alebo služieb v kryptomene
podlieha DPH rovnako, ako by podliehalo ak by sa predávalo za EUR.