Tlačová správa
Tlačová správa - Kryptomeny v účtovníctve
- Z pohľadu účtovníctva sa virtuálne meny považujú za majetok,
keďže sa jedná o aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí a je takmer
isté, že zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a vo svojej podstate sa dajú spoľahlivo
oceniť. Virtuálne meny považujeme na účely účtovníctva za krátkodobý finančný majetok iný
ako peňažné prostriedky. V prípade jeho predaja nie je možné dosiahnuť daňovú stratu. Tým
sa v podstate docielilo rovnaké daňové zaobchádzanie, tak u FO – nepodnikateľov ako
i u podnikateľských subjektov bez ohľadu na formu účtovania resp. vedenia daňovej
evidencie.
Peter Pašek – Slovenská komora daňových poradcov: „Čo sa týka účtovníctva je otázkou
v akom momente účtovať o výnose/príjme účtovnej jednotky. Máme zato, že v prípade
predaja virtuálnej meny by to mal byť moment faktického nakladania s virtuálnou menou
druhou stranou, teda v momente potvrdenia transakcie v blockchaine. V prípade výmeny
jednej virtuálnej meny za inú resp. za tovar alebo za službu by sa o výnose malo účtovať
v okamihu, kedy dôjde k obom prevodom. Upozorňujeme teda, že o výnose/príjme
z predaja virtuálnej meny by sa nemalo účtovať iba v momente predaja/výmeny za fiat
menu, ale aj pri výmene za inú virtuálnu menu, obstaranie služby, tovaru resp. majetku.“
Práve v prípade výmeny jednej virtuálnej meny za inú vzniká problém ako danú transakciu
oceniť. Zastávame názor, že v súlade so Zákonom o účtovníctve by sa mala aplikovať tzv.
reálna cena, napr. trhová cena virtuálnej meny na príslušnej burze.
Na strane druhej v prípade ťažby virtuálnej meny by sme skôr odporučili vykazovať virtuálne
meny u „minera“ až pred jej predajom za fiat meny, výmenou za inú virtuálnu menu, resp. jej
použitím na nákup tovarov, služieb a majetku. V prípade ak účtovná jednotka obstarala
virtuálne meny v rôznom čase a teda disponuje aj odlišnými obstarávacími cenami, na účely
ich vyradenia by mala aplikovať metódu váženého aritmetického priemeru, resp. metódu
FIFO. Čo sa týka precenenia virtuálnych mien na konci účtovného obdobia cez „aktuálnu“
trhovú cenu, tak máme zato, že túto povinnosť Zákon o účtovníctve neupravuje, čiže
o kurzových rozdieloch by sa účtovať nemalo.
Nákup a predaj samotných kryptomien v Európe nepodlieha DPH. Usmernenie MFSR
o kryptomenách z pohľadu DPH nehovorí. Miroslav Marcinčin – Slovenská komora
daňových poradcov: „Na druhej strane treba upresniť, že pri platbe kryptomenou za tovary
a služby, už treba brať do úvahy aj DPH. Dodanie tovarov alebo služieb v kryptomene
podlieha DPH rovnako, ako by podliehalo ak by sa predávalo za EUR.
Prílohy na stiahnutie
O SKDP
Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) združuje daňových poradcov a udržiava úroveň daňového poradenstva na Slovensku. Jej cieľom je podporovať všetkých členov komory v ich profesii a poskytovať im pravidelné odborné vzdelávanie počas celej kariéry. Podieľa sa na príprave legislatívy a snaží sa ovplyvniť jej výslednú podobu. Slovenská komora je členom medzinárodnej Európskej daňovej konfederácie (CFE - Confederation Fiscale Europeenne), ktorá združuje národné organizácie (komory).
V prípade otázok kontaktujte
Mgr. Martina Rybanská
špecialista pre PR a internú komunikáciu
email: press@skdp.sk,
tel: +421 915 908 760
Trnavská cesta 74/A, 821 02 Bratislava

Aktuality
Návrh opatrenia MF SR, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie o správe s informáciami o dani z príjmov
ZoÚ 431/02 ZoÚ 431/02, § 23V predkladanom návrhu opatrenia sú zapracované úpravy potrebné na zosúladenie ustanovenia týkajúceho sa elektronického formátu správy s informáciami o dani z príjmov s navrhovanými úpravami v zákone o účtovníctve v tejto oblasti, ktoré sú súčasťou čl. V vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tak, aby sa vzťahovalo len na tie účtovné jednotky, ktorým vznikla povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov do registra účtovných závierok podľa § 21b alebo § 21c zákona o účtovníctve.
Stanovisko ECJ-TF 1/2025 k rozhodnutiu SD EÚ z 3. septembra 2024 vo veci C-228/24, Nordcurrent group UAB
Stanovisko vypracovala pracovná skupina CFE ECJ k prípadu Nordcurrent group UAB (ďalej len "prípad Nordcurrent"), v ktorom SD EÚ (šiesta komora) vydal rozhodnutie 3. apríla 2025.[1]
[1] Súdny dvor EÚ, 3. apríla 2025, vec C-228/24, Nordcurrent Group UAB, judikatúra IBFD.
KS: Fakturácia do vlastnej firmy
pondelok 16. júna 2025 (15:00 - 17:00) - s JUDr. Ing. Petrom Vargom (partner Highgate Law & Tax s.r.o)
Návrh smernice, pokiaľ ide o určité požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov a náležitú starostlivosť podnikov
ZoÚ 431/02 ZoÚ 431/02, § 23Návrh smernice je súčasťou balíka Omnibus I k zjednodušovaniu pravidiel EÚ, ktorého obsahom sú aj ďalšie dva samostatné legislatívne návrhy (odklad začatia uplatňovania určitých ustanovení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti (smernica (EÚ) 2022/2464) a náležitej starostlivosti (smernica (EÚ) 2024/1760) a revízia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach).