Novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj účinná od 1. novembra 2025

Schválená novela zákona upravuje dve zásadné oblasti: zvýšenie hornej hranice sadzby poplatku za rozvoj a rozšírenie možností využitia výnosu z poplatku na rozvoj na okruh ďalších vymedzených oprávnených výdavkov. 

Úpravou § 7 ods. 1 sa ustanovuje horná hranica sadzby poplatku vo výške od 5 do 50 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, čím sa má zohľadniť nárast spotrebiteľských cien od roku 1. januára 2016 (t. j. od nadobudnutia účinnosti zákona o miestnom poplatku za rozvoj). Zároveň sa doplnením nového ustanovenia § 7a zavádza od roku 2026 inflačný koeficient, ktorý zvyšuje vypočítaný poplatok aj v ďalších rokoch o mieru spotrebiteľskej inflácie (nejde o úpravu sadzby poplatku).

Inflačný koeficient pre príslušné zdaňovacie obdobie bude zverejňovaný ministerstvom financií vo Finančnom spravodajcovi oznámením na základe údajov Štatistického úradu SR. V prechodnom ustanovení sa ustanovuje inflačný koeficient pre rok 2026 na základe indexu spotrebiteľských cien za júl 2025 voči júlu 2024. V zmysle úpravy § 8 ods. 1 a 2 inflačný koeficient sa zakomponuje do výpočtu poplatku za rozvoj pre jednoúčelové aj viacúčelové stavby.

Zavádza sa možnosť pre obce ustanovovať zníženie sadzby miestneho poplatku za rozvoj, pričom však nebude umožnené ľubovoľné zníženie bez konkrétne vymedzeného zákonného rámca na nešpecifikované druhy stavieb, ale len na konkrétne priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu umiestnené v priemyselných parkoch (§ 7 ods. 6). Túto úľavu bude môcť obec ustanoviť alebo zmeniť (vo všeobecnom záväznom nariadení) len k 1. januáru kalendárneho roka, čo znamená, že platnosť takto ustanovenej úľavy je najmenej 1 rok.

Novým znením ustanovenia §10 sa okrem pôvodných ustanovení dopĺňa legislatívny rámec započítania investície poplatníka do verejnej infraštruktúry, verejnoprospešnej stavby a zariadenia na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 písm. a) a b). Uvedená úprava umožňuje obci získať investície na uskutočnenie verejnoprospešných cieľov aj na základe ich uskutočnenia stavebníkom (poplatníkom) bez ďalšej záťaže obce s projektovou prípravou, obstarávaním a samotnou realizáciou. Mechanizmus spočíva v časovom oddelení vzniku poplatkovej povinnosti, vyrubenia poplatku a jeho úhrady od samostatne ustanoveného procesu jeho vrátenia vydaním samostatného rozhodnutia obce, a to za účelom ochrany finančných záujmov obce tak, aby nedošlo ku komplikáciám pri vymáhaní nezaplatenej časti poplatku, ak by sa vecným plnením poplatníka vyrubenie samotného poplatku oddialilo až do odovzdania vecného plnenia. Zákonnými podmienkami sú uzatvorenie zmluvy medzi obcou a poplatníkom o vykonaní investície do verejnej infraštruktúry, verejnoprospešnej stavby a zariadenia, bezodplatné prevedenie takejto vykonanej investície obci v určenej lehote, a dodržanie postupu verejného obstarávania. Obec a poplatník sa môžu na vecnom plnení dohodnúť kedykoľvek, t. j. aj pred samotnou výstavbou počas povoľovacích konaní alebo počas výstavby, príp. po kolaudácii stavby, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj. Vecné plnenie, jeho prevod do majetku obce a podanie žiadosti o vrátenie poplatku za rozvoj však musí prebehnúť najneskôr do zániku práva vyrubiť daň/poplatok. Forma vecného plnenia môže byť do verejnej infraštruktúry (napr. obecná komunikácia, park), verejnoprospešná stavba (napr. materská škola, kultúrny dom) alebo zariadenie.

V zmysle § 11 ods. 2 sa rozširuje možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku na rozvoj. Použitie výnosu z poplatku za rozvoj sa rozčleňuje vo väzbe na konkrétne vymedzené kapitálové výdavky obce súvisiace s nadobudnutím nehnuteľnosti, so zhotovením stavby alebo so stavebnými úpravami, vrátane potrebných nákladov na vysporiadanie pozemku alebo odstránenie stavby, s obstaraním zariadení slúžiacich na bezpečnosť, poriadok a údržbu obce a obecného majetku, podporu verejnej dopravy alebo pozemkovými úpravami (písm. a) a b). Pri použití výnosu podľa písm. a) sa za kapitálový výdavok nepovažujú výdavky na údržbu stavieb. Použitie výnosu podľa písm. c) zahŕňa aj bežné aj kapitálové výdavky na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo jej podklad súvisiaci s prípravou územného plánu obce alebo územného plánu zóny, a na vypracovanie programu rozvoja obce podľa osobitného predpisu (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce).

V zmysle doplneného § 11 ods. 4 sa umožňuje obci spolufinancovať investičné aktivity na zlepšenie života obyvateľov obce z poskytnutých dotácií.

V zmysle § 11 ods. 5 sa zavádza povinnosť pre obce informovať o výške výnosu z miestneho poplatku za rozvoj a jeho použití, a to v členení podľa realizovaných projektov za predchádzajúci kalendárny rok každoročne do 30. júna na úradnej tabuli, webovom sídle obce alebo iným spôsobom v obci obvyklým, ak obec nemá zriadené webové sídlo.

V § 17 ods. 1 až 4 sa ustanovuje prechodné ustanovenie. V odseku 1 sa vymedzuje postup podľa starej a novej právnej úpravy k jednotlivým prípadom vzniku poplatkovej povinnosti pred účinnosťou a po účinnosti nového znenia zákona. V odseku 2 sa ustanovuje na aký účel môže obec použiť príjmy z poplatku za rozvoj, ak príjmy vznikli a nepoužili sa pred účinnosťou nového znenia zákona. Za účelom zamedzenia retroaktivity sa ustanovuje použitie výnosu po 1. januári 2026 len podľa § 11 ods. 2 písm. a), ktorý obsahovo najviac korešponduje s použitím výnosu z poplatku podľa doterajšieho právneho predpisu. V odseku 3 sa ustanovuje spôsob výpočtu inflačného koeficientu pre kalendárny rok 2026.  Odsek 4 v nadväznosti na odsek 3 uvádza lehotu zverejnenia inflačného koeficientu pre rok 2026 (bezodkladne po 31. októbri 2025). 

Legislatívny proces k novele