Odborný dokument
Poučenie na vyplnenie daňového priznania DPH od 1. júla 2025
Oznámenie
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/007833/2025-731 o vydaní poučenia na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty
Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznamuje, že na zabezpečenie jednotného postupu pri vypĺňaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty určeného oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/007833/2025-731, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi 21. marca 2025 pod poradovým číslom 9, vydáva poučenie na jeho vyplnenie, ktoré je prílohou tohto oznámenia.
Nový vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty je účinný od 1. júla 2025.
Toto poučenie mení a dopĺňa poučenie, ktoré bolo vydané na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty používaného od 1. januára 2021 a naposledy aktualizované oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/018204/2024-731 vo Finančnom spravodajcovi pod príspevkom č. 28/2024, a to v nadväznosti na legislatívnu zmenu vykonanú v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) s účinnosťou od 1. júla 2025, ktorou je uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska podľa § 84a ods. 2 a nasl. zákona, ako aj v nadväznosti na uplatňovanie sadzieb dane podľa § 27 zákona.
Osoba, ktorej vznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 9 zákona alebo § 78 ods. 4 zákona v znení účinnom do 30. júna 2025, postupuje pri vypĺňaní daňového priznania podľa týchto ustanovení a podľa poučenia vydaného oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/018204/2024-731 vo Finančnom spravodajcovi pod príspevkom č. 28/2024.
Príloha: 1
Ing. Martina Bíliková generálna riaditeľka
sekcie daňovej a colnej
Poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za obdobia od 1. júla 2025 (vzor č. MF/007833/2025-731)
Zhrnutie zmien
Zmeny sa týkajú
- pridania nových riadkov v tlačive v súvislosti s už uplatňovanými dvomi zníženými sadzbami dane z pridanej hodnoty,
- pridania nových riadkov s názvom „Dovoz tovaru do tuzemska, pri ktorom sa uhrádza daň podľa § 84a ods. 3 zákona“ (v členení podľa sadzieb dane na 11c, 11d, 11e a 12c, 12d, 12e),
- rozčlenenia riadkov s názvom „podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona“ na riadky „daň zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru“ (v členení podľa sadzieb dane na 22,
22a,23) a „daň uplatnená platiteľom podľa § 84a ods. 3 zákona pri dovoze tovaru do tuzemska“
(v členení podľa sadzieb dane na 23a, 23b, 23c),
- počtu strán tlačiva z dvoch na tri strany,
- bodov 19, 20, 23, 24, 27, 28, 29, 30, 30a (nový), 30b (nový), 35, 36, 37, 38, 38a (nový), 39, 40, 47, 48, 54 a 55.
Všeobecne
1. Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“) je podľa § 78 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej sa uvedený zákon pri jednotlivých jeho ustanoveniach a prílohe neuvádza) povinný do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia podať a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť každý platiteľ dane (ďalej len „platiteľ“) okrem platiteľa registrovaného pre daň podľa § 5 (bod 2 poučenia) a okrem platiteľa, ktorý
- splnil registračnú povinnosť podľa § 4 a nebolo mu do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za prvé zdaňovacie obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 - tento platiteľ je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 5 pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4,
- uskutočňuje v tuzemsku iba plnenia oslobodené od dane (§ 28 až 42) - tento platiteľ je povinný podávať daňové priznanie počnúc
- zdaňovacím obdobím, v ktorom mu vznikne povinnosť platiť daň zo zdaniteľného obchodu, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 28 až 42, alebo
- prvým zdaňovacím obdobím, ak sa stal platiteľom 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý presiahol obrat podľa § 4 ods. 1 písm. a) iba z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39, a od tohto presiahnutia obratu do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka dodal v tuzemsku tovar alebo službu, ktorá nie je oslobodená od dane podľa § 28 až 42.
Vlastnou daňovou povinnosťou sa rozumie kladný rozdiel, ktorý vznikne po odpočítaní celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie od celkovej výšky splatnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru.
Platiteľ, ktorý kúpi pozemné motorové vozidlo uvedené v § 11 ods. 11 písm. a) z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), za podmienok uvedených v § 70 ods. 6, na účely ďalšieho predaja, je povinný za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom kúpi uvedené vozidlo, doručiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania záznamy s údajmi podľa § 70 ods. 6.
2. Platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou (t. j. zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava) je povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť v tých prípadoch, ak
- mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69,
- v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47,
- nadobudol tovar s oslobodením od dane podľa § 44,
- uplatňuje odpočítanie dane (podľa § 49 ods. 9 platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou a spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1, a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň), alebo
- je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5.
Ak platiteľovi, ktorý splnil registračnú povinnosť podľa § 5, nebolo do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za prvé zdaňovacie obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 5, je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 5 pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5.
Daňový zástupca podľa § 69a je povinný za zastúpených dovozcov podať jedno spoločné daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca. K daňovému priznaniu je daňový zástupca podľa § 69a povinný priložiť zoznam zastúpených dovozcov s uvedením sumy všetkých základov dane ním deklarovaných dodaní tovaru osobitne za každého zastúpeného dovozcu.
Daňový zástupca podľa § 69aa je povinný za zastúpené zahraničné osoby podať jedno spoločné daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny mesiac. Uvádza v ňom údaje za všetky zastúpené osoby.
3. Osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 7, t. j. zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (napr. rozpočtová a príspevková organizácia, právnická osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť - nadácia, spolok, humanitárna organizácia a pod.), je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom jej vznikla daňová povinnosť napr. pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1, a v tej istej lehote zaplatiť daň.
Osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 7a, t. j. zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4, je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom jej vznikla povinnosť platiť daň, napr. pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a aj pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ak celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane dosiahne sumu podľa § 7 ods. 1, a v tej istej lehote zaplatiť daň. Rovnako táto osoba postupuje, ak sa rozhodne zdaňovať nadobudnutie tovaru v zmysle § 11 ods. 7 pred dosiahnutím hodnoty podľa § 7 ods. 1.
Poznámka: Osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a nemá postavenie platiteľa (má len postavenie osoby registrovanej pre daň a nemá nárok na odpočítanie dane).
4. Osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 4, § 4b, § 5, § 7 alebo § 7a a ktorej vznikne povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 2, 3, 5 a 6, je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom jej táto daňová povinnosť vznikla, a súčasne v tej istej lehote zaplatiť daň. Ide o prípady:
- ak je zdaniteľná osoba povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku, okrem tovaru predaného na diaľku podľa § 14 ods. 1 a okrem tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I a časti II, na dodanie ktorého vo verejnom colnom sklade typu I, v osobitnom sklade a v daňovom sklade nie je možné uplatniť oslobodenie od dane,
- ak je zdaniteľná osoba povinná platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z tretieho štátu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1,
- ak ktorákoľvek osoba vo faktúre alebo inom doklade o predaji za dodané tovary a služby uvedie daň,
- ak osoba nadobudne tovar v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 (napr. tovar, ktorý je predmetom spotrebnej dane a podľa zákonov o spotrebných daniach povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku vzniká nadobúdateľovi).
5. Pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku (motorového vozidla, lode, lietadla podľa § 11 ods. 12) z iného členského štátu je osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň (napr. podnikateľ, ktorý nie je platiteľom, občan, nezisková organizácia), povinná podľa § 78 ods. 4 podať daňové priznanie do 7 dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a súčasne v tej istej lehote zaplatiť daň (bod 54 poučenia). Ak tejto osobe nebolo oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre ňu, je povinná zaplatiť daň do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.
6. Osoba, ktorá nie je platiteľom, ak príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (motorové vozidlo, loď, lietadlo) z tuzemska do iného členského štátu, uplatňuje odpočítanie dane podaním daňového priznania podľa § 78 ods. 6 za ten kalendárny mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný, a vo výške určenej podľa § 52 (bod 55 poučenia).
Ak nový dopravný prostriedok príležitostne dodá zdaniteľná osoba, ale pri dodaní nového dopravného prostriedku nekoná ako zdaniteľná osoba, uplatňuje odpočítanie dane pri novom dopravnom prostriedku v samostatnom daňovom priznaní. Samostatné daňové priznanie táto osoba podáva aj pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu.
7. Platiteľ, ktorý splní podmienky uvedené v § 79 ods. 2 na vrátenie nadmerného odpočtu do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, vyznačí túto skutočnosť na druhej strane tlačiva v texte k riadku 33.
8. Platiteľ (tuzemská osoba alebo zahraničná osoba), ktorý nesplnil registračnú povinnosť, je povinný podať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal daňové priznanie v lehote podľa § 78 ods. 2, v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím.
Ak je platiteľ, ktorý nesplnil registračný povinnosť, zahraničnou osobou, je povinný podať daňové priznanie aj za zdaňovacie obdobie, za ktoré by ho nebol povinný podať podľa § 78 ods. 2 písm. b).
Zároveň podľa § 55 ods. 3, so zohľadnením § 55 ods. 4 a 5, takýto platiteľ môže v zdaňovacom období, za ktoré v dôsledku nesplnenia registračnej povinnosti podáva daňové priznanie po uplynutí lehoty podľa § 78 ods. 2, uplatniť v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 50, § 51 ods. 1, 3 a 5 alebo § 55 ods. 4 právo na odpočítanie dane inej ako v § 55 ods. 1, ktorá bola
- voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
- ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2, 3, 7 alebo ods. 9,
- ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 alebo § 11a alebo
- zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Poznámka: Zdaniteľná osoba, ktorej vznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2024, postupuje pri vypĺňaní daňového priznania podľa citovaného ustanovenia a podľa poučenia vydaného oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/020231/2022-731.
9. Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura smerom nadol a od 0,005 eura vrátane smerom nahor podľa § 78 ods. 7. Nevyplnené riadky sa ponechávajú prázdne, nepoužívajú sa čiarky, bodky a pomlčky.
V daňovom priznaní sa uvádzajú všetky transakcie, pri ktorých v príslušnom zdaňovacom období vznikla povinnosť platiť daň v tuzemsku, s výnimkou transakcií, ktoré sa uvádzajú do daňového priznania podľa § 68 ods. 2 pri uplatňovaní osobitných úprav uplatňovania dane podľa § 68a až 68c. Ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane, hodnota týchto dodávok sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V daňovom priznaní sa neuvádzajú transakcie s miestom dodania mimo tuzemska.
Platiteľ registrovaný podľa § 4, ktorý spĺňa podmienky a rozhodne sa uplatňovať osobitnú úpravu dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, uvedie v daňovom priznaní údaje o vzniku daňovej povinnosti a odpočítaní dane podľa § 68d.
K prvej strane tlačiva
10. V kolónke „Identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty“ s prefixom SK vypĺňa osoba registrovaná pre daň podľa § 4, § 4b, § 5, § 7 alebo § 7a identifikačné číslo pre daň pridelené daňovým úradom právoplatným rozhodnutím o registrácii pre daň. Platiteľ, ktorý je daňovým zástupcom pri dovoze tovaru podľa § 69a alebo ktorý je daňovým zástupcom pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ktorý je určený na dodanie do iného členského štátu alebo tretieho štátu podľa § 69aa, vypĺňa osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom Bratislava.
V kolónke „Daňové identifikačné číslo/Rodné číslo“ vypĺňa osoba, ktorá je registrovaná podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a nie je registrovaná pre daň podľa § 4, § 4b, § 5, § 7 alebo § 7a, daňové identifikačné číslo pridelené daňovým úradom. Občan vypĺňa rodné číslo, ak podáva daňové priznanie podľa bodu 5 alebo 6 poučenia.
V kolónke „Daňový úrad“ sa uvádza miestne príslušný správca dane, ktorému sa podáva daňové priznanie.
11. V kolónke „Druh priznania“ vyznačí každá osoba, ktorá podáva daňové priznanie, aký druh priznania podáva. V prípade podania dodatočného daňového priznania podľa § 16 daňového poriadku sa uvedie dátum zistenia skutočnosti na jeho podanie.
Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, podávajúci oneskorene daňové priznanie, vyznačí, že ide o riadne daňové priznanie.
12. V kolónke „Zdaňovacie obdobie“ vyznačí platiteľ zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie. Ostatné osoby, ktoré nemajú zdaňovacie obdobie, vyznačia kalendárny mesiac, za ktorý podávajú daňové priznanie.
Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, podávajúci oneskorene daňové priznanie, vyznačí zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.
13. V nasledujúcej kolónke sa vyznačí X v príslušnom okienku podľa toho, v akom postavení je osoba, ktorá podáva daňové priznanie.
14. V kolónke „V zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť ani nárok na odpočítanie dane“ vyznačí X len platiteľ, ktorý je povinný podávať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie. Ide o prípady, keď platiteľ neuskutočnil v zdaňovacom období žiadne zdaniteľné obchody, a to ani oslobodené od dane, a súčasne si neuplatňuje právo na odpočítanie dane.
15. V kolónke „Názov alebo obchodné meno právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby“ a „Adresa sídla alebo trvalého pobytu“ uvedie každá osoba, ktorá podáva daňové priznanie, svoje identifikačné údaje podľa predtlače.
16. V kolónke „Meno a priezvisko osoby oprávnenej na podanie daňového priznania za osobu podávajúcu daňové priznanie“ sa uvádza identifikácia osoby len v prípade, ak nie je táto osoba identická s osobou uvedenou v predchádzajúcej kolónke (napr. zástupca podľa § 9 daňového poriadku).
17. V kolónke „Vyhlasujem, že uvedené údaje sú správne a úplné“ sa okrem podpisu osoby podávajúcej daňové priznanie alebo osoby oprávnenej na podanie daňového priznania za osobu podávajúcu daňové priznanie uvádza aj pečiatka tejto osoby, ak ju vlastní (ak sa daňové priznanie podáva v listinnej forme).
K druhej strane tlačiva
18. Kolónky „Identifikačné číslo pre daň“ a „Daňové identifikačné číslo/Rodné číslo“ sa vypĺňajú tak, ako je uvedené v bode 10 poučenia.
19. Riadky 01 a 01a - základ dane za všetky zdaniteľné obchody v tuzemsku v príslušnom zdaňovacom období, t. j. celková hodnota (bez dane) za dodané tovary podľa § 8 a za dodané služby podľa § 9, ktoré podliehajú zníženej sadzbe dane podľa § 27 ods. 2 (riadok
01) a zníženej sadzbe dane podľa § 27 ods. 3 (riadok 01a). V prípade zrušenia registrácie platiteľa sa v riadkoch 01 a 01a uvedie aj základ dane podľa § 81 ods. 5 a 8, z ktorého sa vypočíta daň príslušnou zníženou sadzbou dane.
Ak vznikne daňová povinnosť prijatím platby podľa § 19 ods. 4 pred dodaním tovaru alebo služby, ktoré podliehajú zníženej sadzbe dane, uvedie sa základ dane zodpovedajúci prijatej platbe bez dane.
Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, uvádza základ dane v zdaňovacom období, v ktorom prijal platbu alebo postúpil pohľadávku (§ 68d).
20. Riadky 02 a 02a - daň zo zdaniteľných obchodov vo výške platnej zníženej sadzby dane (podľa § 27 ods. 2) prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 01 a daň vo výške platnej zníženej sadzby dane (podľa § 27 ods. 3) prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 01a.
21. Riadok 03 - základ dane za všetky zdaniteľné obchody v tuzemsku v príslušnom zdaňovacom období, t. j. celková hodnota (bez dane) za dodané tovary podľa § 8 a za dodané služby podľa § 9, ktoré podliehajú základnej sadzbe dane. V prípade zrušenia registrácie platiteľa sa v riadku 03 uvedie aj základ dane podľa § 81 ods. 5 a 8, z ktorého sa vypočíta daň základnou sadzbou dane.
Ak vznikne daňová povinnosť prijatím platby podľa § 19 ods. 4 pred dodaním tovaru alebo služby, ktoré podliehajú základnej sadzbe dane, uvedie sa základ dane zodpovedajúci prijatej platbe bez dane.
Platiteľ, ktorý používa osobitné úpravy uplatňovania dane (napr. cestovná kancelária a cestovná agentúra podľa § 65; obchodník, ktorý predáva tovar podľa § 66), uvádza len hodnotu, ktorá tvorí základ dane.
Základom dane podľa § 65 ods. 3 je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb; ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou.
Základom dane podľa § 66 ods. 3 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.
Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, uvádza základ dane v zdaňovacom období, v ktorom prijal platbu alebo postúpil pohľadávku (§ 68d).
22. Riadok 04 - daň zo zdaniteľných obchodov vo výške platnej základnej sadzby dane prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 03.
Poznámka: Ak vznikla daňová povinnosť prijatím platby vopred, o čom bola vyhotovená faktúra k prijatej platbe, a táto platba predstavovala 100 % ceny za dodanie tovaru alebo služby a následne v ďalšom zdaňovacom období bola vyhotovená faktúra o dodaní tovaru alebo služby, dodávateľ uvedie v daňovom priznaní v riadkoch 01 až 04 za príslušné zdaňovacie obdobie len faktúru k prijatej platbe (údaje z faktúry vyhotovenej o dodaní tovaru alebo služby z dôvodu nulovej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období už v daňovom priznaní neuvádza). Rovnako sa postupuje, aj keď takýto prípad nastane v rámci jedného zdaňovacieho obdobia.
23. Riadky 05 a 05a - základ dane za všetky nadobudnuté tovary z iných členských štátov podľa § 11 a § 11a, pri ktorých vzniká povinnosť uplatniť daň a ktoré podliehajú zníženej sadzbe dane podľa § 27 ods. 2 (riadok 05) a zníženej sadzbe dane podľa § 27 ods. 3 (riadok 05a).
24. Riadky 06 a 06a – daň z nadobudnutých tovarov vo výške platnej zníženej sadzby dane (podľa § 27 ods. 2) prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 05 a daň vo výške platnej zníženej sadzby dane (podľa § 27 ods. 3) prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 05a.
25. Riadok 07 - základ dane za všetky nadobudnuté tovary z iných členských štátov podľa § 11 a § 11a, pri ktorých vzniká povinnosť uplatniť daň a ktoré podliehajú základnej sadzbe dane.
26. Riadok 08 - daň z nadobudnutých tovarov vo výške platnej základnej sadzby dane prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 07.
27. Riadky 09, 09a a 09b - základ dane za všetky tovary a služby, pri ktorých daň platí príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2, 3 a 9 až 12 v členení podľa sadzby dane, a to zníženej sadzby dane podľa § 27 ods. 2 (riadok 09), zníženej sadzby dane podľa § 27 ods. 3 (riadok 09a) a základnej sadzby dane (riadok 09b). Konkrétne ide o dodanie:
- služieb uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11, ktoré zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby je v tuzemsku,
- tovaru, ktorý zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dne podľa § 68f ods.
2, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku, okrem
1) predaja tovaru na diaľku podľa § 14 ods. 1,
2) tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I, na dodanie ktorého vo verejnom colnom sklade typu I nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. a) uplatniť oslobodenie od dane,
3) tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I , na dodanie ktorého v osobitnom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. b) uplatniť oslobodenie od dane,
4) tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II, na dodanie ktorého v daňovom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 2 písm. c) uplatniť oslobodenie od dane,
(vyplní platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, ak sú príjemcami plnenia)
- služby, ktorú zdaniteľnej osobe a právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, registrovanej pre daň podľa § 7 , dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 ,
- plynu cez rozvodný systém zemného plynu alebo dodanie elektriny zahraničnou osobou (vyplní platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo
§ 5, a osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a ),
- zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej a dodanie služby spočívajúcej v sprostredkovaní dodania takéhoto zlata v mene a na účet inej osoby (vyplní platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5, a je príjemcom plnenia),
- investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4 , a dodanie služby spočívajúcej v sprostredkovaní dodania takéhoto zlata v mene a na účet inej osoby (vyplní platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia),
- kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku, ak ide o kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné z dôvodu ich zlomenia, rozrezania, opotrebovania a z podobných dôvodov (vyplní platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a je príjemcom plnenia),
- emisných kvót skleníkových plynov v tuzemsku (vyplní platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a je príjemcom plnenia),
- nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa §
38 ods. 8 (vyplní platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a je príjemcom plnenia),
- nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji (vyplní platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a je príjemcom plnenia),
- tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky (vyplní platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a je príjemcom plnenia - pri zabezpečovacom prevode práva je príjemcom plnenia platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a platiteľ, ktorý nadobudol predmet záruky),
- tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu okrem dodania tovaru, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo b) (vyplní platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a je príjemcom plnenia), - tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka okrem kovového odpadu a šrotu, okrem dodania tovaru, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo b)
(vyplní platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a je príjemcom plnenia),
- mobilných telefónov a dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac (vyplní platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a je príjemcom plnenia),
- stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b) , ak patria do sekcie F osobitného predpisu, a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu, (vyplní platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a je príjemcom plnenia); osobitným predpisom je nariadenie Komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93.
28. Riadky 10, 10a a 10b - daň z tovarov a služieb, ktorú platí príjemca plnenia vo výške platnej zníženej sadzby dane (podľa § 27 ods. 2), prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 09, daň vo výške platnej zníženej sadzby dane (podľa § 27 ods. 3) prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 09a a daň vo výške platnej základnej sadzby dane prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 09b.
29. Riadky 11, 11a a 11b - základ dane vyplní druhý odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru v tuzemsku, ak ide o trojstranný obchod podľa § 45, podliehajúci zníženej sadzbe dane podľa § 27 ods. 2 (riadok 11), zníženej sadzbe dane podľa § 27 ods. 3 (riadok 11a) a základnej sadzbe dane (riadok 11b). Pri určení základu dane sa vychádza z ceny tovaru uvedenej vo faktúre vyhotovenej prvým odberateľom.
30. Riadky 12, 12a a 12b - daň z tovarov vyplní druhý odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru v tuzemsku, ak ide o trojstranný obchod podľa § 45, vo výške platnej zníženej sadzby dane (podľa § 27 ods. 2) prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 11, daň vo výške platnej zníženej sadzby dane (podľa § 27 ods. 3) prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 11a a daň vo výške platnej základnej sadzby dane prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 11b.
30a. Riadky 11c, 11d a 11e - základ dane za všetky tovary dovezené do tuzemska, pri ktorých sa uhrádza daň podľa § 84a ods. 3 uplatnením zníženej sadzby dane podľa § 27 ods. 2 (riadok 11c), zníženej sadzby dane podľa § 27 ods. 3 (riadok 11d) a základnej sadzby dane (riadok 11e).
30b. Riadky 12c, 12d a 12e - daň z tovarov dovezených do tuzemska vo výške platnej zníženej sadzby dane (podľa § 27 ods. 2) prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 11c, daň vo výške platnej zníženej sadzby dane (podľa § 27 ods. 3) prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 11d a daň vo výške platnej základnej sadzby dane prislúchajúca k základu dane uvedenému v riadku 11e.
Riadok 13 - základ dane za všetky dodané tovary a služby oslobodené od dane podľa § 28 až § 43, § 46, § 47, § 48 ods. 8, § 48c ods. 1 a 2, § 63 ods. 1 a podľa medzinárodnej zmluvy vojenskej povahy Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou USA (oznámenie MZVaEZ SR č. 89/2022 Z. z.). Uvádza sa aj základ dane pri dodaní tovaru a služby pre osoby podľa § 43 ods. 6. Uvádza sa aj základ dane pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 3. Uvádza sa aj prirážka cestovnej kancelárie oslobodená od dane podľa § 65 ods. 6. Ďalej sa uvádza základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu s oslobodením od dane napr. podľa § 44, a základ dane pri dovoze tovaru do tuzemska, pri ktorom sa uhrádza daň podľa § 84a ods. 3, ktorý je oslobodený od dane.
Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní v tom zdaňovacom období, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Pri vývoze tovaru sa základ dane uvádza za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k výstupu tovaru z územia EÚ.
Riadok 13 nie je súčtom riadkov 14 a 15.
31. Riadok 14 - základ dane za dodané tovary oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 a 4. Ide o oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu (§ 43 ods. 1) a o premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu (§ 43 ods. 4).
Dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 sa uvádza v tom zdaňovacom období, keď vznikla daňová povinnosť (§ 19 ods. 8).
Poznámka: Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ neuvádza do riadkov 13 a 14 hodnotu tovaru fakturovanú druhému odberateľovi v inom členskom štáte.
32. Riadok 15 - základ dane za všetky dodané tovary a služby oslobodené od dane podľa § 46, § 47 a § 48 ods. 8. Ide o oslobodenie od dane prepravných služieb, o oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb a o oslobodenie od dane pri službách vzťahujúcich sa na dovážaný tovar, ak sú zahrnuté do základu dane podľa § 24. Pri vývoze tovaru sa základ dane uvádza za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k výstupu tovaru z územia EÚ.
Poznámka: V riadkoch 13 až 15 sa uvádza aj oprava základu dane pri plneniach oslobodených od dane, ktoré neovplyvňujú výšku dane v tuzemsku. V prípade zahrnutia opravnej faktúry vyhotovenej podľa § 25 ods. 1 písm. a) a b) (tzv. dobropis) sa hodnota rozdielu odpočítava od základu dane uvedeného v riadnom daňovom priznaní, do ktorého sa táto opravná faktúra zahŕňa. A v prípade zahrnutia opravnej faktúry vyhotovenej podľa § 25 ods. 1 písm. c) (tzv. ťarchopis) sa hodnota rozdielu pripočítava k základu dane uvedenému v riadnom daňovom priznaní, do ktorého sa táto opravná faktúra zahŕňa.
33. Riadok 16 - daň podľa § 48ca ods. 2 (osobou povinnou priznať a zaplatiť daň je osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie), § 48d ods. 15 (osobou povinnou priznať a zaplatiť daň je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu, okrem vyňatia v súvislosti s dodaním tovaru) a § 48e ods. 3 (osobou povinnou priznať a zaplatiť daň, ak sa na prepravovaný tovar nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí, je osoba, ktorá by bola povinná platiť daň pri dovoze tovaru), ods. 6 (ak sa na prepravovaný tovar nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí, osoba povinná platiť daň je povinná priznať a zaplatiť daň) a ods. 8 (osobou povinnou priznať a zaplatiť daň je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu, okrem vyňatia v súvislosti s dodaním tovaru) v prípadoch, keď sa pri surovej rope a minerálnych olejoch ukončia režimy a situácie, v ktorých sa uplatnilo oslobodenie od dane.
34. Riadok 17 je súčtom riadkov 02, 02a, 04, 06, 06a, 08, 10, 10a, 10b, 12, 12a, 12b, 12c, 12d, 12e a 16.
K tretej strane tlačiva
35. Riadky 18, 18a a 19 - výška odpočítateľnej dane podľa § 49 až § 52 a § 54 až § 54d v členení podľa sadzieb dane v príslušnom zdaňovacom období. Výška odpočítateľnej dane sa určí z podrobných záznamov vedených podľa § 70 v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane, ako to vyplýva z § 49 a § 50. Pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 sa výška úpravy odpočítanej dane určí z podrobných záznamov podľa § 70 ods. 9 preukazujúcich účel použitia majetku na podnikanie s možnosťou odpočítania dane, podnikanie s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane alebo na podnikanie s možnosťou pomerného odpočítania dane a rozsah použitia tohto majetku na podnikanie a na iný účel ako podnikanie. Platiteľ, ktorý odpočítava daň podľa § 49 ods. 4 (pomerné odpočítanie dane), uvádza len výšku odpočítateľnej dane určenej podľa § 50.
Podľa § 49 ods. 9, platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou a ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1, a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň (bod 2 poučenia).
Poznámka: Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 51 ods. 2 najskôr v zdaňovacom období, v ktorom vzniklo právo na odpočítanie dane, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má k dispozícii faktúru od platiteľa v tuzemsku, faktúru od dodávateľa tovaru z iného členského štátu alebo (ak platiteľ nemá faktúru od dodávateľa tovaru z iného členského štátu) iný hodnoverný doklad osvedčujúci nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, alebo faktúru o premiestnení tovaru, alebo dovozný doklad potvrdený colným orgánom pri dovoze tovaru z tretích štátov. Ak platiteľ nemá k dispozícii uvedené doklady do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom uvedené doklady dostane.
Pri službách a tovaroch, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2, 3, 7 a 9 až 12, vykoná platiteľ odpočítanie dane najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Výška odpočítateľnej dane sa určí z podrobných záznamov vedených podľa § 70 v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane, ako to vyplýva z § 49 a § 50. Platiteľ, ktorý odpočítava daň podľa § 49 ods. 4 (pomerné odpočítanie dane), uvádza len výšku odpočítateľnej dane určenej podľa § 50.
Pre platiteľa, ktorého účtovným obdobím je hospodársky rok, sa na účely § 51 ods. 2 kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.
V riadkoch 18, 18a a 19 platiteľ ďalej uvádza rozdiel medzi predbežne odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach kalendárneho roka a výškou odpočítateľnej dane vypočítanou po skončení kalendárneho roka. Platiteľ po skončení kalendárneho roka príp. po skončení hospodárskeho roka určí podľa § 50 ods. 4 rozdiel medzi predbežne odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa údajov po skončení kalendárneho roka alebo hospodárskeho roka. Tento rozdiel vysporiada na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho alebo hospodárskeho roka.
V riadku 19 sa uvádza aj výška odpočítateľnej dane podľa § 52 zahrnutá do kúpnej ceny alebo zaplatená pri dovoze alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu (motorové vozidlo, loď, lietadlo), a to do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň. Právo na odpočítanie dane vzniká akejkoľvek osobe v čase tohto dodania a môže sa uplatniť len za mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.
V riadkoch 18, 18a a 19 sa neuvádza suma dane, o ktorú sa podľa § 53, 53a a 53b opravuje odpočítaná daň (bod 43 poučenia).
V riadkoch 18, 18a a 19 platiteľ ďalej uvádza sumu dane, o ktorú sa upravuje odpočítaná daň pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 písm. a) až d) v období nasledujúcom po jeho prvotnom použití pri zmene účelu jeho použitia podľa § 54 ods. 3 písm. a) až c) a prílohy č. 1 , a o ktorú sa upravuje odpočítaná daň pri zmene rozsahu použitia investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie podľa § 54a a 54d a prílohy č. 1. Platiteľ uvádza údaj len v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho alebo hospodárskeho roka, v ktorom sa v období nasledujúcom po prvotnom použití zmenil účel použitia investičného majetku podľa § 54 alebo rozsah použitia investičného majetku podľa § 54a a 54d na účely podnikania ako aj na iný účel ako na podnikanie.
Úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku sa zahrnie do riadkov 18, 18a a 19 podľa charakteru opravy, t. j. so znamienkom mínus alebo so znamienkom plus.
Platiteľovi, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (§ 68d), vzniká právo na odpočítanie dane, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ, dňom zaplatenia za tovar alebo službu dodávateľovi. V prípade zaplatenia len časti protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky zaplatenej sumy.
Platiteľovi, ktorému dodá tovar alebo službu platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, vzniká právo na odpočítanie dane v deň vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa (prijatím platby alebo postúpením pohľadávky).
V riadkoch 18, 18a a 19 platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť (§ 55 ods. 6), uvádza odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 a 4 (pri oneskorenej registrácii platiteľa), pri odpočítaní dane je platiteľ povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b a úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d, ktoré by bol povinný vykonať, keby si registračnú povinnosť podľa § 4 alebo § 5 splnil včas.
Kladný údaj v riadkoch 18, 18a a 19 predstavuje hodnotu odpočítateľnej dane, o ktorú sa znižuje daň celkom uvedená v riadku 17. Záporný údaj v riadkoch 18, 18a a 19 predstavuje hodnotu odpočítateľnej dane, o ktorú sa zvyšuje daň celkom uvedená v riadku 17.
Poznámka: Údaj v riadku 18 nie je súčtom riadkov 20, 22 a 23a, údaj v riadku 18a nie je súčtom riadkov 20a, 22a a 23b a údaj v riadku 19 nie je súčtom riadkov 21, 23 a 23c.
37. Riadky 20, 20a a 21 - výška odpočítateľnej dane, ktorú dodávateľ uplatnil na tovary a služby dodané v tuzemsku, sa uvádza v členení podľa sadzieb dane. Platiteľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), ak pri odpočítaní dane má faktúru od dodávateľa (platiteľa) vyhotovenú podľa § 71. V týchto riadkoch platiteľ neuvádza výšku odpočítateľnej dane, ktorú sám uplatnil na tovary a služby, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, a výšku odpočítateľnej dane, ktorú sám uplatnil pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.
38. Riadky 22, 22a a 23 - výška odpočítateľnej dane, ktorú platiteľ zaplatil colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru, sa uvádza v členení podľa sadzieb dane. Platiteľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d), ak pri odpočítaní dane má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
38a. Riadky 23a, 23b a 23c - výška odpočítateľnej dane, ktorú platiteľ uplatnil podľa § 84a ods. 3 pri dovoze tovaru do tuzemska, sa uvádza v členení podľa sadzieb dane. Platiteľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d), ak uplatnil daň pri dovoze tovaru.
39. Riadok 24 - rozdiel pôvodného a opraveného základu dane podľa § 25 ods. 1 až 3 a podľa § 68d ods. 8 pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a podľa § 25 ods. 4 druhej vety pri dovoze tovaru, ak daň nevyrubuje colný orgán.
Základ dane sa označí znamienkom mínus, ak sa znížil základ dane, a znamienkom plus, ak sa zvýšil základ dane.
Tento riadok sa vyplní aj v prípade, ak nadobúdateľ pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu použil identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a tovar bol prepravený do iného členského štátu, a tento nadobúdateľ zdanil nadobudnutie tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava alebo odoslanie tovaru (§ 17 ods. 3).
Ďalej sa tento riadok vyplní aj v prípade opravy základu dane a dane podľa § 65 ods. 10 a 11; rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou podľa § 65 ods. 10 a 11 sa uvedie v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane alebo zníženiu základu dane (§ 65 ods. 12).
Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti.
40. Riadok 25 - daň zodpovedajúca riadku 24, ktorá vyplýva z opravy základu dane podľa § 25 ods. 1 až 3, § 68d ods. 8 a § 65 ods. 10 a 11, a tiež ktorá vyplýva z opravy základu dane podľa § 25 ods. 4 druhej vety pri dovoze tovaru, ak daň nevyrubuje colný orgán. Údaj o dani v daňovom priznaní sa označí znamienkom mínus, ak sa znížila suma dane, a znamienkom plus, ak sa zvýšila suma dane.
Poznámka: V riadkoch 24 a 25 sa uvádza oprava základu dane a dane, ktorá ovplyvňuje výšku dane v tuzemsku.
41. Riadok 26 - rozdiel pôvodného a opraveného základu dane podľa § 25a ods. 3. Rozdiel predstavuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane z dôvodu vzniku nevymožiteľnej pohľadávky. Základ dane sa označí znamienkom mínus.
Ak po znížení základu dane podľa § 25a ods. 3 platiteľ prijme v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou akúkoľvek platbu (§ 25a ods. 6), uvedie sa hodnota vo výške zodpovedajúcej prijatej platbe po vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, t. j. hodnota prijatej platby znížená o daň. Základ dane sa označí znamienkom plus.
Ak po znížení základu dane podľa § 25a ods. 3 z dôvodu, že sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 písm. a) druhého bodu, platiteľ vezme žalobu celkom alebo sčasti späť, dôjde k zastaveniu konania napr. podľa § 14 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodov na strane platiteľa (dodávateľa) alebo súd celkom alebo sčasti nepriznal platiteľovi uplatňovaný nárok (§ 25a ods. 15), uvedie sa v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k niektorej z uvedených skutočností, hodnota vo výške zodpovedajúcej sume, v akej sa na základe niektorej z uvedených skutočností nemôže domáhať zaplatenia pohľadávky v príslušnom konaní (§ 25a ods. 16), t. j. hodnota uvedenej sumy znížená o daň. Základ dane sa označí znamienkom plus.
42. Riadok 27 - daň zodpovedajúca riadku 26, ktorá vyplýva z opravy základu dane podľa § 25a ods. 3 a podľa § 25a ods. 6 alebo § 25a ods. 15. Údaj o dani v daňovom priznaní sa označí znamienkom mínus, ak sa znížila suma dane podľa § 25a ods. 3 , a znamienkom plus, ak sa zvýšila suma dane podľa § 25a ods. 6 alebo § 25a ods. 15.
Riadky 26 a 27 sa vyplnia aj v prípade opravy základu dane a dane pri predaji tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje uplatňovanie osobitných úprav podľa § 65 a 66 z dôvodu, že zákazník úplne alebo čiastočne nezaplatil za tieto tovary alebo služby, a táto pohľadávka sa stala nevymožiteľnou pohľadávkou podľa § 25a ods. 2.
Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie najskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 (§ 25a ods. 3).
Oprava zníženého základu dane sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom platiteľ platbu prijal (§ 25a ods. 6), alebo v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k niektorej zo skutočností uvedených v § 25a ods. 15 písm. a) až c).
Pri oprave základu dane podľa § 25a sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti.
43. Riadok 28 - suma dane, o ktorú sa opravuje odpočítaná daň podľa § 53 a podľa § 68d ods. 9 nadväzne na opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 až 3 a podľa § 68d ods. 8, ďalej suma dane, o ktorú sa opravuje odpočítaná daň podľa § 53a, odpočítaná daň pri dovoze tovaru, odpočítaná daň pri nezákonnom prisvojení si tovaru inou osobou, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, a odpočítaná daň v prípade opravy sadzby dane.
Podľa § 53 ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 53 ods. 2 písm. a) je platiteľ povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal doklad o oprave (znížení) základu dane. Ak doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane a daň podľa § 25 (body 39 a 40 poučenia).
Platiteľ má právo podľa § 53 ods. 1 písm. b) v spojitosti § 53 ods. 2 písm. b) opraviť odpočítanú daň, ak sa opravil (zvýšil) základ dane podľa § 25, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal doklad o oprave (zvýšení) základu dane. Ak sa oprava základu dane vykoná podľa § 68d ods. 8, oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ zaplatil, a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil.
Platiteľ má povinnosť opraviť odpočítanú daň podľa § 53 ods. 1 písm. c) bodu 1 v spojitosti s § 53 ods. 2 písm. c), ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, uplatnil pomerné odpočítanie dane podľa § 49 ods. 4 alebo ak platiteľ nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2, 3 alebo ods. 7, dôjde k prvotnému použitiu, a platiteľ vykonal odpočítanie dane vo vyššej výške, ako by mohol vykonať na základe prvotného použitia; to neplatí, ak ide o dodanie tovaru podľa § 8 ods. 3 alebo dodanie služby podľa § 9 ods. 2, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu alebo v ktorom sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k prvotnému použitiu nedôjde; to neplatí, ak k prvotnému použitiu nedôjde z dôvodov nezávislých od vôle platiteľa a platiteľ mal preukázateľne v úmysle použiť tovary alebo služby na podnikanie.
Platiteľ má právo opraviť odpočítanú daň podľa § 53 ods. 1 písm. c) bodu 2 v spojitosti s § 53 ods. 2 písm. c), ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, uplatnil pomerné odpočítanie dane podľa § 49 ods. 4 alebo ak platiteľ nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2, 3 alebo ods. 7, dôjde k prvotnému použitiu, a platiteľ vykonal odpočítanie dane v nižšej výške, ako by mohol vykonať na základe prvotného použitia, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu alebo v ktorom sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k prvotnému použitiu nedôjde; to neplatí, ak k prvotnému použitiu nedôjde z dôvodov nezávislých od vôle platiteľa a platiteľ mal preukázateľne v úmysle použiť tovary alebo služby na podnikanie.
Platiteľ má právo podľa § 53 ods. 6 opraviť opravenú odpočítanú daň, ak získa späť tovar, ktorý mu bol odcudzený, a to v rozsahu, v akom ho použije na podnikanie s možnosťou odpočítania dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom tovar získal späť, a najviac do výšky dane odvedenej podľa § 53 ods. 5.
V prípade opravy odpočítanej dane podľa § 53a zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) platiteľ opraví odpočítanú daň vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal, a končí uplynutím 60. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal, a končí uplynutím 240. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Pri oprave odpočítanej dane platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku.
V prípade opravy (zvýšenia) základu dane podľa § 68d ods. 8 platiteľ vykoná opravu odpočítanej dane podľa § 68d ods. 9 v zdaňovacom období, v ktorom sumu zaplatil, a to vo výške zodpovedajúcej zaplatenej sume.
Údaj o dani v daňovom priznaní sa označí znamienkom mínus, ak sa zvyšuje odpočítaná daň, a znamienkom plus, ak sa znižuje odpočítaná daň.
44. Riadok 29 - suma dane, o ktorú sa opravuje odpočítaná daň podľa § 53b nadväzne na povinnosť príjemcu plnenia opraviť odpočítanú daň, ak úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby. Oprava odpočítanej dane sa uvedie v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku, alebo v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal opravný doklad vyhotovený dodávateľom podľa § 25a ods. 7 písm. a), ak nebol povinný opraviť odpočítanú daň podľa § 53b ods. 1 písm. a), a to v rozsahu, v akom za dodanie tovaru alebo služby nezaplatil. Ak platiteľ nedostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom mu bol odoslaný, má sa za to, že tento doklad dostal v posledný deň tohto nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pri oprave odpočítanej dane sa zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane.
Ak príjemca plnenia uplatňuje právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby, za ktoré úplne alebo čiastočne nezaplatil, až po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku, je tiež povinný súčasne vykonať opravu odpočítanej dane v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil (§ 53b ods. 2).
Ak po oprave odpočítanej dane podľa § 53b ods.1 alebo ods. 2 dôjde k úplnému alebo čiastočnému zaplateniu za dodanie tovaru alebo služby, platiteľ má právo vykonať opravu opravenej odpočítanej dane. Túto opravu platiteľ vykoná vo výške zodpovedajúcej sume protihodnoty, ktorá bola zaplatená za dodanie tovaru alebo služby, v tom zdaňovacom období, v ktorom
- došlo k tomuto zaplateniu, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie nedostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) /§ 53b ods. 4 písm. a) / alebo
- dostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. b) potom, čo nastala akákoľvek skutočnosť, na základe ktorej bol dodávateľ povinný vykonať opravu zníženého základu dane (§ 25a ods. 6).
Pri oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane; ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa § 53b ods. 1 alebo ods. 2 z dôvodu, že za dodanie tovaru alebo služby úplne nezaplatil, zohľadní aj úpravy odpočítanej dane, ktoré by bol povinný vykonať, ak by neopravil odpočítanú daň podľa § 53b ods. 1 alebo ods. 2 (§ 53b ods. 5).
Údaj o dani v daňovom priznaní sa označí znamienkom plus, ak sa znižuje odpočítaná daň, a znamienkom mínus, ak sa zvyšuje odpočítaná daň (oprava opravenej odpočítanej dane).
45. Riadok 30 - výška dane viažuca sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov (daň z príjmov) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich roku, v ktorom sa stala platiteľom. Pri odpočítaní dane podľa § 55 ods. 2 je platiteľ povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b, ktorú by bol povinný vykonať pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak by mal postavenie platiteľa.
Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (§ 68d), odpočíta daň pri tovaroch a službách podľa § 55, ak zaplatil dodávateľovi. V prípade zaplatenia len časti protihodnoty, uplatní odpočítanie dane len pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.
Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak tovary a služby nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Odpočítanie dane je možné len v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 50 a § 51 ods. 1 a 5.
V tomto riadku sa uvádza odpočítanie dane aj pri oneskorenej registrácii platiteľa podľa § 55 ods. 1 (musí ísť výlučne o prvé zdaňovacie obdobie).
46. Riadok 31 - súčet súm dane, ktorú platiteľ vrátil cestujúcim, ktorí majú trvalý alebo prechodný pobyt mimo územia EÚ, po preukázaní vývozu tovaru podľa § 60. Cestujúcim je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území EÚ a vyváža tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine. Platiteľ uvedie vrátenú daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daň vrátil.
47. Riadok 32 - kladný výsledok (vlastná daňová povinnosť) vypočítaný nasledovným spôsobom: riadok 17 mínus riadok 18, mínus riadok 18a, mínus riadok 19, plus alebo mínus riadok 25, plus alebo mínus riadok 27, plus alebo mínus riadok 28, plus alebo mínus riadok 29, mínus riadok 30, mínus riadok 31.
Poznámka: Osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a uvádzajú daň, ktorú sú povinné platiť, do riadku 32, a v prípade, ak výsledná suma v daňovom priznaní je záporné číslo, uvedú v r. 32 znamienko mínus.
48. Riadok 33 - záporný výsledok (nadmerný odpočet) vypočítaný nasledovným spôsobom: riadok 17 mínus riadok 18, mínus riadok 18a, mínus riadok 19, plus alebo mínus riadok 25, plus alebo mínus riadok 27, plus alebo mínus riadok 28, plus alebo mínus riadok 29, mínus riadok 30, mínus riadok 31.
Ak platiteľ spĺňa podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2, postupuje podľa bodu 7 poučenia.
49. Riadok 34 - suma nadmerného odpočtu vykázaného za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá sa odpočítava od vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v riadku 32. Údaj nesmie byť vyšší ako je údaj v riadku 32.
50. Riadok 35 - rozdiel riadku 32 a 34. Údaj môže byť len hodnota 0 alebo kladné číslo.
Poznámka: Osoba, ktorá nie je platiteľom a podáva daňové priznanie podľa § 78 ods. 3, nie je povinná zaplatiť vykázanú daň na úhradu, ak jej výška nepresiahne 5 eur.
K dodatočnému daňovému priznaniu
51. Riadok 36 - rozdiel oproti poslednej známej vlastnej daňovej povinnosti alebo poslednému známemu nadmernému odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie na základe daňových priznaní alebo zistení správcu dane v rámci daňovej kontroly.
Poznámka: V riadkoch 36 a 37 sa znamienko plus (+) alebo mínus (-) uvádza nasledovne:
- v prípade zvýšenia vlastnej daňovej povinnosti sa použije znamienko (+),
- v prípade zníženia vlastnej daňovej povinnosti sa použije znamienko (-),
- v prípade zvýšenia nadmerného odpočtu sa použije znamienko (-),
- v prípade zníženia nadmerného odpočtu sa použije znamienko (+),
- v prípade, že z vlastnej daňovej povinnosti sa prechádza do nadmerného odpočtu, použije sa znamienko (-),
- v prípade, že z nadmerného odpočtu sa prechádza do vlastnej daňovej povinnosti, použije sa znamienko (+).
52. Riadok 37 - suma dane na úhradu, ktorá sa má vysporiadať v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu. V prípade, ak sa na základe podaného dodatočného daňového priznania nemá vysporiadať rozdiel uvedený v riadku 36 v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu, riadok sa nevyplňuje (napríklad pri úprave nadmerného odpočtu v čase, keď ešte nebol odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období).
Údaje v riadku 36 a 37 sa väčšinou rovnajú, avšak môžu nastať aj prípady, kedy sa nerovnajú.
Príklad: Platiteľ podal riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2025, v ktorom v riadku 33 uviedol nadmerný odpočet v sume -60 eur a v novembri 2025 zistil, že zabudol zahrnúť do daňového priznania faktúru za dodanie tovaru s dátumom dodania 30.9.2025. Na faktúre bola vyčíslená daň vo výške 820 eur. V novembri 2025 podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2025, v ktorom v riadku 32 vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť v sume 760 eur a v riadku 36 uviedol sumu +820 eur a v riadku 37 uviedol sumu +760 eur.
Pri podávaní dodatočného daňového priznania sa postupuje podľa § 16 daňového poriadku. V dodatočnom daňovom priznaní sa uvedú všetky údaje v správnej výške. Údaje v dodatočnom daňovom priznaní nahrádzajú údaje posledného daňového priznania.
Poznámka: Dodatočné daňové priznanie sa podáva aj v prípade, ak daňové priznanie neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov (napr. oslobodených od dane) za príslušné zdaňovacie obdobie.
Osobitné pokyny
53. Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň (§ 69 ods. 5), je povinná podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3 (bod 4 poučenia) a túto daň zaplatiť. Daňové priznanie vyplní táto osoba len v rozsahu, ktorý sa jej týka.
54. Ak osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň, nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná podať podľa § 78 ods. 4 daňové priznanie (bod 5 poučenia). Daňové priznanie vyplní táto osoba len v rozsahu, ktorý sa jej týka. Napríklad:
- na prvej strane tlačiva neuvádza identifikačné číslo pre daň (nemá ho pridelené), identifikuje sa podľa bodu 10 poučenia, v kolónke „Zdaňovacie obdobie“ uvedie mesiac, v ktorom jej vznikla daňová povinnosť,
- na druhej strane tlačiva vyplní riadky 07, 08 a 17,
- na tretej strane tlačiva vyplní riadky 32 a 35.
Zároveň je táto osoba povinná k daňovému priznaniu priložiť podľa § 78 ods. 5 úradne overenú kópiu dokladu o kúpe nového dopravného prostriedku, prípadne poskytnúť ďalšie informácie na správne určenie dane požadované daňovým úradom.
55. Osoba, ktorá nie je platiteľom (napr. občan, nezisková organizácia, rozpočtová alebo príspevková organizácia, zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom) a príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, môže uplatniť odpočítanie dane podaním daňového priznania podľa bodu 6 poučenia. Výšku a moment odpočítania dane určí táto osoba podľa § 52.
Táto osoba môže odpočítať daň zahrnutú do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu, a to do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň. Daňové priznanie vyplní táto osoba len v rozsahu, ktorý sa jej týka. Napríklad:
- na prvej strane tlačiva neuvádza identifikačné číslo pre daň (nemá ho pridelené), identifikuje sa podľa bodu 10 poučenia, v kolónke „Zdaňovacie obdobie“ uvedie mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný, v kolónke „Názov alebo obchodné meno právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby“, uvedie okrem svojich identifikačných údajov podľa predtlače, aj číslo účtu, na ktorý sa má poukázať odpočítaná daň, ktorú správca dane vráti,
- na tretej strane tlačiva vyplní riadky 19 a 33.
Poznámka: Suma v riadkoch 19 a 33 vyjadruje uplatnenie odpočítania dane, ktoré pre uvedené osoby nepredstavuje nadmerný odpočet. Daňový úrad vráti uplatnenú odpočítanú daň do 30 dní od podania daňového priznania.
____________________
Ministerstvo financií SR
Jún 2025
Na stiahnutie:
Ďalšie nové dokumenty
Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH
Informácia je určená pre platiteľov dovážajúcich tovar do tuzemska, ktorí na základe § 84a zákona o DPH sú od 1. júla 2025 povinní platiť daň z pridanej hodnoty z dovezeného tovaru formou samozdanenia.
Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO
Informácia je určená pre zahraničné spoločnosti, ktoré sú daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ak vykonávajú činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizujú prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky). V taktom prípade sa stávajú súčasne platiteľom dane a vzniká im povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. V informácií sa uvádza ako sa v tomto prípade podá Oznámenie a ako sa má zaplatiť daň z finančných transakcií.
Overovanie IČ DPH
DPH 222/04IČ DPH je dôležitá informácia o podnikateľovi vo vzťahu k uplatňovaniu DPH. V Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý umožňuje filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra.
Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025
DPH 222/04 DPH 222/04, § 19Diskutovaná problematika: Nájom nehnuteľností s ohľadom na uplatňovanie sadzieb DPH na dodávky energií v kontexte zložených plnení v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora C-572/07, C-392/11 a C-42/14 (téma SKDP)
Odborný dokument
Vyberanie správnych poplatkov podľa položiek sadzobníka
3/SP/2025/MP
Metodický pokyn k vyberaniu správnych poplatkov podľa jednotlivých položiek sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
Obsah:
Úvod
1. diel Položka 1 sadzobníka
2. diel Položka 2 sadzobníka
3. diel Položka 143 sadzobníka
4. diel Položka 144 sadzobníka
5. diel Spoločné, zrušovacie a záverečné ustanovenia
(2) Orgány FS vyberajú poplatky za úkony a konania podľa nasledovných položiek Sadzobníka správnych poplatkov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch. Sadzobník bol spracovaný do číselníka správnych poplatkov (ďalej len „číselník“). V číselníku sú uvedené úkony a konania, o ktoré môže poplatník požiadať orgány FS.
Položka 1
1. fyzická osoba..... 25 €
2. právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie..... 250 €
Poplatok zaplatený podľa tejto položky sa vráti, ak sa obnova konania povolí alebo ak sa podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vyhovelo v plnom rozsahu.
V agende poskytovaných spoplatnených služieb orgánov FS sú to položky:
ID služby | Názov | Elektronické podanie € | Cena v € | Sadzobník |
1064 | 19.2.1.1. Návrh na obnovu konania ak návrh podáva FO podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 12,50 € | 25 € | Položka 1,
1. bod |
1065 | 19.2.1.2. Návrh na obnovu konania ak návrh podáva PO alebo FO oprávnená na podnikanie podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 200 € | 250 € | Položka 1,
2. bod |
1066 | 19.2.1.3. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ak tento podáva FO podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 12,50 € | 25 € | Položka 1,
1. bod |
1067 | 19.2.1.4. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ak tento podáva PO alebo FO oprávnená na podnikanie podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 200 € | 250 € | Položka 1,
2. bod |
1073 | 19.2.2.1. Návrh na obnovu konania ak návrh podáva FO podľa zákona č. 71/1967 Zb. | 12,50 € | 25 € | Položka 1,
1. bod |
1074 | 19.2.2.2. Návrh na obnovu konania ak návrh podáva PO alebo FO oprávnená na podnikanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. | 200 € | 250 € | Položka 1,
2. bod |
1075 | 19.2.2.3. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ak tento podáva FO podľa zákona č. 71/1967 Zb. | 12,50 € | 25 € | Položka 1,
1. bod |
1076 | 19.2.2.4. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ak tento podáva PO alebo FO opráv. na podnikanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. | 200 € | 250 € | Položka 1,
2. bod |
(4) Ak fyzická osoba návrh na obnovu konania alebo podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania k rozhodnutiu, ktoré bolo vydané počas jej podnikania, podáva po ukončení jej podnikateľskej činnosti, zaplatí poplatok vo výške 25 € podľa položky 1 bodu 1 sadzobníka, nakoľko v čase podania napr. podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania už nemala oprávnenie na podnikanie, tzn. nebola fyzickou osobou – podnikateľom.
2. diel Položka 2 sadzobníka
a) vyhotovenie odpisu (fotokópie), listinnej podoby elektronického dokumentu, výpisu alebo písomnej informácie z úradných kníh, úradných záznamov, evidencií, registrov listín a zo spisov alebo súkromných spisov v úradnej úschove, za každú aj začatú stranu..... 2 €
c) osvedčenie odpisu (fotokópie), listinnej podoby elektronického dokumentu, výpisu alebo písomnej informácie z úradných kníh, úradných záznamov, registrov listín a zo spisov alebo súkromných spisov v úradnej úschove, za každú aj začatú stranu v slovenskom jazyku..... 2 €
o) vyhotovenie fotokópie listiny, ktorá je súčasťou podania na začatie konania na správnom orgáne podľa osobitných predpisov8c) za každé aj začaté dve strany.....1 €
Oslobodenie
Od poplatkov podľa písm. a) a c) tejto položky sú oslobodené osvetové strediská, hvezdárne, planetáriá, knižnice, múzeá, galérie a štátne divadlá.
ID služby | Názov | Elektronické podanie € | Cena v € | Sadzobní k |
1052 | 19.1.6.1. Vyhotovenie odpisu (fotokópie), listinnej podoby elektronického dokumentu, výpisu zo spisového materiálu za každú aj začatú stranu | 1 € | 2 € | Položka 2 písm. a) |
1053 | 19.1.6.2. Osvedčenie odpisu (fotokópie), listinnej podoby elektronického dokumentu, výpisu zo spisového materiálu v SJ, za každú aj začatú stranu | 1 € | 2 € | Položka 2 písm. c) |
1056 | 19.1.6.3. Oznámenie, či určitý daňový subjekt je registrovaný, alebo aké číslo mu bolo pridelené pri registrácii, na žiadosť daňového subjektu podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 1 € | 2 € | Položka 2 písm. a) |
2545 | 19.2.4.3. Vyhotovenie fotokópie listiny, ktorá je súčasťou podania na začatie konania na správnom orgáne podľa osobitných predpisov za každé aj začaté dve strany |
| 1 €
osobné podanie (kopírovanie dokumentu, ktorý sa prikladá k podaniu) | Položka 2 písm. o) |
(5) Ustanovenie § 23 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) stanovuje, že na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis alebo vyhotoví fotokópiu alebo listinnú podobu elektronického dokumentu a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom. Osvedčenie zhody písomností správca dane vykoná len na základe požiadavky daňového subjektu alebo jeho zástupcu.
(6) Vyhotovenie odpisu (fotokópie) a rovnako aj osvedčenie odpisu (fotokópie) s originálom sa viaže na zaplatenie poplatku podľa položky 2 písm. a) a c) sadzobníka vo výške 2 €, za každú aj začatú stranu.
(7) Ak správca dane na žiadosť oznámi, odkedy je určitý daňový subjekt/poplatník registrovaný, kedy mu bola registrácia zrušená alebo aké číslo mu bolo pridelené pri registrácii, alebo potvrdí, či číslo, ktoré daňový subjekt/poplatník uviedol, mu bolo pridelené pri registrácii, vydaním potvrdenia (oznámenia) správca dane vyhotovuje písomnú informáciu zo svojej úradnej evidencie, čo zodpovedá úkonu, ktorý je uvedený v položke 2 písm. a) sadzobníka. Za uvedený úkon vyberie poplatok podľa položky 2 písm. a) sadzobníka, za každú aj začatú stranu v sume 2 €.
(8) Ak podľa § 6 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch daňový subjekt/poplatník podá žiadosť elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom poštového podniku vykonávajúceho činnosť osvedčujúcej osoby a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku je 50 % z poplatku určeného podľa sadzobníka. V položke 2 písm. a) sadzobníka nie je ustanovené inak, čo znamená, že pri elektronickom podaní žiadosti sa sadzba poplatku znižuje na sumu 1 €, za každú aj začatú stranu.
(9) V poskytovaných spoplatnených službách v agende orgánov FS je to položka ID služby 1056 - Oznámenie, či určitý daňový subjekt/poplatník je registrovaný, alebo aké číslo mu bolo pridelené pri registrácii, na žiadosť daňového subjektu zákona č. 563/2009 Z. z., položka 2 písm. a) sadzobníka, suma poplatku 2 €, elektronické podania 1 €.
(10) Ak správca dane na žiadosť oznámi, že určitý daňový subjekt/poplatník nie je registrovaný (tzn. správca nemá vo svojej úradnej evidencii údaje o registrácii daňového subjektu), za potvrdenie (oznámenie) nevyberie poplatok. Dôvodom je, že uvedený úkon sa nenachádza v sadzobníku.
Položka 2 písm. a) a c) úkon vykonaný v elektronickej podobe
ID služby | Názov | Elektronické podanie € | Cena v € | Sadzobní k |
2533 | 19.3.1.1. Vyhotovenie odpisu (fotokópie), listinnej podoby elektronického dokumentu, výpisu zo spisového materiálu, za každú aj začatú stranu | 2 €
na počet strán sa neprihliada
| 2 €
na počet strán sa neprihliada | Položka 2 písm. a) |
2534 | 19.3.1.2. Osvedčenie odpisu (fotokópie), listinnej podoby elektronického dokumentu, výpisu zo spisového materiálu v SJ, za každú aj začatú stranu | 2 €
na počet strán sa neprihliada | 2 €
na počet strán sa neprihliada | Položka 2 písm. c) |
2535 | 19.3.1.3. Oznámenie, či určitý daňový subjekt je registrovaný, alebo aké číslo mu bolo pridelené pri registrácii, na žiadosť daňového subjektu podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 2 €
na počet strán sa neprihliada | 2 €
na počet strán sa neprihliada | Položka 2 písm. a) |
(11) Pri uplatnení poplatku podľa § 6 ods. 3 zákona o správnych poplatkoch za účelom uplatnenia zvýhodnenej sadzby poplatku nie je rozhodujúca forma podania návrhu na vykonanie úkonu ale rozhodujúci je spôsob jeho vykonania – výlučne v elektronickej podobe.
(12) Ak sa úkon podľa položky 2 písm. a) a c) sadzobníka vykoná v elektronickej podobe na základe návrhu podaného elektronickými prostriedkami alebo aj písomne v listinnej podobe podľa § 6 ods. 3 zákona o správnych poplatkoch, tak sa spoplatňuje celý úkon sadzbou poplatku určenou v sadzobníku, inak sadzbou poplatku v najnižšej sume ustanovenej v sadzobníku, ak je táto ustanovená; na počet strán sa v tomto prípade neprihliada.
3. diel Položka 143 sadzobníka
a) vydanie rozhodnutia o delegovaní miestnej príslušnosti na správu dane, vydanie rozhodnutia o predĺžení lehoty, vydanie rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty, vydanie rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach, vydanie rozhodnutia o povolení úľavy na dani alebo odpustení daňového nedoplatku na dani v daňovom konaní na základe žiadosti daňového subjektu podľa osobitného predpisu32a)...... 14 €
b) vydanie potvrdenia obcou32a) alebo orgánom finančnej správy podľa osobitného predpisu32aa) 5 €
c) doplnenie údajov na predtlačenom tlačive, ktoré predloží žiadateľ..... 2 €
Oslobodenie
1. Od poplatku podľa tejto položky je oslobodené vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii a vydanie potvrdenia o zaplatení dane na území Slovenskej republiky pre nerezidentné osoby na účely aplikácie medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
2. Od poplatku podľa tejto položky je oslobodené potvrdenie o registrácii podľa výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 63/161/1995 o náležitostiach žiadosti o vydanie povolenia na nákup liehu oslobodeného od spotrebnej dane z liehu.
Poznámka
Poplatok podľa položky 143 písm. b) sa nevyberie, ak sa potvrdenie vydáva na účely prepustenia zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
V agende poskytovaných spoplatnených služieb orgánov FS sú to položky:
ID služby | Názov | Elektronic ké podanie € | Cena v € | Sadzobník |
1051 | 19.1.1.1. Vydanie rozhodnutia o delegovaní miestnej príslušnosti na iného správcu dane na návrh daňového subjektu podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 7 € | 14 € | Položka 143 písm. a) |
1054 | 19.1.1.2. Vydanie rozhodnutia o predĺžení lehoty podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 7 € | 14 € | Položka 143 písm. a) |
1055 | 19.1.1.3. Vydanie rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 7 € | 14 € | Položka 143 písm. a) |
1060 | 19.1.1.4. Vydanie rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach na žiadosť daňového subjektu podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 7 € | 14 € | Položka 143 písm. a) |
1063 | 19.1.1.5. Vydanie rozhodnutia o povolení úľavy na dani alebo odpustení daňového nedoplatku v daňovom konaní podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 7 € | 14 € | Položka 143 písm. a) |
1058 | 19.1.2.1. Vydanie potvrdenia o stave osobného účtu na žiadosť daňového subjektu podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 2,50 € | 5 € | Položka 143 písm. b) |
1070 | 19.1.2.2. Vydanie potvrdenia orgánom finančnej správy na žiadosť daňového subjektu podľa zákona č. 563/2009 Z. z. a zákona č. 71/1967 Zb. | 2,50 € | 5 € | Položka 143 písm. b) |
1086 | 19.1.2.4. Vydanie potvrdenia o úhrade daň. záväzkov pre účely žiadosti o obnov. povolenia na prechodný pobyt podľa zákona č. 404/2011 Z. z. | 2,50 € | 5 € | Položka 143 písm. b) |
1088 | 19.1.3.1. Doplnenie údajov na predtlačenom tlačive, ktoré predloží žiadateľ | 1 € | 2 € | Položka 143 písm. c) |
(13) Podľa príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z., ktoré upravujú daňové konanie vo veci delegovania miestnej príslušnosti, predĺženia lehoty, odpustenia zmeškanej lehoty, povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach, povolenia úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku na dani môže správca dane rozhodnúť kladne ale aj záporne.
(14) Na základe uvedeného, ak správca dane na základe žiadosti daňového subjektu/poplatníka o vydanie rozhodnutia o delegovaní miestnej príslušnosti na správu dane, vydanie rozhodnutia o predĺžení lehoty, vydanie rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty, vydanie rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach v daňovom konaní žiadosti vyhovie a vydá kladné rozhodnutie alebo nevyhovie a vydá negatívne rozhodnutie v danej veci, uvedený úkon podlieha poplatku podľa položky 143 písm. a) sadzobníka, nakoľko spoplatnené je vydanie rozhodnutia. V takom prípade nie je dôvod na vrátenie poplatku.
4. diel Položka 144 sadzobníka
c) povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie podľa osobitného predpisu32a)..... | 25 € |
e) udelenie súhlasu s nakladaním s predmetom záložného práva32a)..... | 14 € |
f) žiadosť o prerušenie daňového konania32a)..... | 14 € |
V agende poskytovaných spoplatnených služieb orgánov FS sú to položky:
ID služby | Názov | Elektronické podanie € | Cena v € | Sadzobník |
1069 | 19.1.5.2. Povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 12,50 € | 25 € | Položka 144 písm. c) |
1068 | 19.1.4.3. Udelenie súhlasu s nakladaním s predmetom záložného práva podľa zákona
č. 563/2009 Z. z. | 7 € | 14 € | Položka 144 písm. e) |
1061 | 19.1.4.4. Žiadosť o prerušenie daňového konania podľa zákona č. 563/2009 Z. z. | 7 € | 14 € | Položka 144 písm. f) |
(15) V nadväznosti na znenie spoplatňovaného úkonu, podľa položky 144 písm. c) sadzobníka je spoplatnené povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie podľa § 157 zákona č. 563/2009 Z. z. Podľa § 157 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy zo sankcie alebo o odpustenie sankcie sa zašle daňovému subjektu/poplatníkovi písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.
(16) V prípade, ak orgán FS nevyhovie žiadosti daňového subjektu/poplatníka o povolenie úľavy zo sankcie alebo o odpustenie sankcie, tzn. keď vydá oznámenie o nevyhovení žiadosti o povolenie úľavy zo sankcie alebo o odpustenie sankcie podľa § 157 zákona č. 563/2009 Z. z., môže poplatník požiadať o vrátenie zaplateného poplatku v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch a to z dôvodu, že zaplatil poplatok bez toho aby bol na to povinný.
(17) Rovnako sa postupuje, ak poplatník požiada o odpustenie sankcie podľa § 157 daňového poriadku a orgán FS žiadosti nevyhovie alebo ak poplatník požiada podľa § 70 daňového poriadku o povolenie úľavy na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku na dani a orgán FS tejto žiadosti nevyhovie.
(18) Ak orgán FS na základe žiadosti daňového subjektu/poplatníka bude vydávať jedno rozhodnutie o odpustení sankcie alebo povolení úľavy zo sankcie podľa § 157 zákona č. 563/2009 Z. z., poplatok je 25 €. Pri návrhu podanom elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom poštového podniku vykonávajúceho činnosť osvedčujúcej osoby podľa § 6 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch, je sadzba poplatku 50 % z poplatku určeného podľa sadzobníka, tzn. v tomto prípade 12,50 €.
5. diel Spoločné, zrušovacie a záverečné ustanovenia
(19) Tento metodický pokyn nadobúda účinnosť dňa 13. marca 2025.
Vypracoval: Odbor daňovej metodiky
marec 2025
Vzťah k:
Na stiahnutie:
Ďalšie nové dokumenty
Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH
Informácia je určená pre platiteľov dovážajúcich tovar do tuzemska, ktorí na základe § 84a zákona o DPH sú od 1. júla 2025 povinní platiť daň z pridanej hodnoty z dovezeného tovaru formou samozdanenia.
Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO
Informácia je určená pre zahraničné spoločnosti, ktoré sú daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ak vykonávajú činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizujú prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky). V taktom prípade sa stávajú súčasne platiteľom dane a vzniká im povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. V informácií sa uvádza ako sa v tomto prípade podá Oznámenie a ako sa má zaplatiť daň z finančných transakcií.
Overovanie IČ DPH
DPH 222/04IČ DPH je dôležitá informácia o podnikateľovi vo vzťahu k uplatňovaniu DPH. V Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý umožňuje filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra.
Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025
DPH 222/04 DPH 222/04, § 19Diskutovaná problematika: Nájom nehnuteľností s ohľadom na uplatňovanie sadzieb DPH na dodávky energií v kontexte zložených plnení v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora C-572/07, C-392/11 a C-42/14 (téma SKDP)
Odborný dokument
K § 12 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch
2/SP/2025/MP
Metodický pokyn k § 12 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
Obsah:
Úvod
1. diel Zachovanie lehoty, ak v posledný deň lehoty sa poplatok zaplatí na pošte
2. diel Zachovanie lehoty, ak v posledný deň lehoty sa poplatok zaplatí v hotovosti alebo platobnou kartou na správnom orgáne
3. diel Zachovanie lehoty, ak v posledný deň lehoty poplatník predloží platné potvrdenie o úhrade poplatku z technického zariadenia prevádzkovateľa systému umiestneného na pošte
4. diel Zachovanie lehoty, ak v posledný deň lehoty sa poplatok odpíše z účtu poplatníka v banke alebo v pobočke zahraničnej banky
5. diel Spoločné, zrušovacie a záverečné ustanovenia
Príloha č. 1 Vzor potvrdení o úhrade poplatku a PnÚ
(2) Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotnú aplikáciu ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch pri posudzovaní dodržiavania lehoty na zaplatenie správneho poplatku (ďalej len „poplatku“) poplatníkom v nadväznosti na spôsoby a formy platenia poplatkov za spoplatnené úkony a konania, o ktoré môže poplatník orgány finančnej správy, ktorými sú Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy (ďalej len „orgán FS“) požiadať.
(3) Poplatníkom podľa § 3 zákona o správnych poplatkoch je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dala podnet na úkon alebo konanie.
(4) Lehota na zaplatenie poplatku je podľa § 12 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch zachovaná, ak v posledný deň lehoty
a) sa poplatok zaplatí na pošte,
b) sa poplatok zaplatí v hotovosti alebo platobnou kartou na správnom orgáne,
c) poplatník predloží platné potvrdenie o úhrade poplatku z technického zariadenia prevádzkovateľa systému umiestneného na pošte,
d) sa poplatok odpíše z účtu poplatníka v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
(5) Zachovanie lehoty podľa § 12 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch súvisí s prípadmi, kedy nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume a poplatníkovi bola orgánom FS zaslaná výzva na zaplatenie poplatku podľa § 8 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch.
1. diel Zachovanie lehoty, ak v posledný deň lehoty sa poplatok zaplatí na pošte
(6) Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o správnych poplatkoch je lehota zachovaná, ak sa poplatok v posledný deň lehoty zaplatí na pošte.
(7) Na pošte sa poplatok platí poštovým poukazom. Poplatník môže poplatok zaplatiť poštovým poukazom, ktorý prijal ako súčasť platobného predpisu na zaplatenie správneho poplatku (ďalej len „PnÚ“) od príslušného orgánu FS. V tomto PnÚ sú vopred vyplnené identifikačné a platobné údaje na zaplatenie poplatku (vzor PnÚ je uvedený v prílohe č. 1 metodického pokynu).
(8) Moment zaplatenie poplatku nastáva dňom zaplatenia poplatku poštovým poukazom na Slovenskej pošte, a. s.
Príklad č. 1
Poplatník podal dňa 16.1.2025 na orgán FS žiadosť o spoplatnený úkon, pričom pri podaní žiadosti poplatok nezaplatil. Orgán FS vyzval poplatníka na zaplatenie poplatku a spolu s výzvou mu doručil PnÚ. Poplatok je na základe doručenej písomnej výzvy splatný dňa 13.02.2025. Poplatník dňa 13.02.2025 zaplatil poplatok poštovým poukazom na pobočke Slovenskej pošty, a. s., na účet, ktorý bol uvedený na poštovom poukaze. Poplatok bol zaplatený v posledný deň lehoty na zaplatenie spôsobom podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o správnych poplatkoch.
(9) Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o správnych poplatkoch lehota na zaplatenie poplatku je zachovaná, ak v posledný deň lehoty sa poplatok zaplatí v hotovosti alebo platobnou kartou na orgáne FS.
(10) V hotovosti, a to do 300 eur vrátane alebo platobnou kartou môže poplatník zaplatiť poplatok na orgáne FS prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, ktorým je Slovenská pošta, a. s. (ďalej len „prevádzkovateľ systému“), ak orgán FS má pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky.
(11) Technickým vybavením pre tento spôsob zaplatenia je tzv. softvérová pokladňa a samoobslužný platobný kiosk (ďalej len „kiosk“).
(12) Orgány FS nemajú vytvorené podmienky na zaplatenie poplatku prostredníctvom softvérovej pokladne. Znamená to, že zaplatiť poplatok v hotovosti, resp. platobnou kartou do softvérovej pokladne úradu na orgánoch FS nie je možné.
(13) Zaplatenie poplatku je možné v hotovosti alebo platobnou kartou prostredníctvom kiosku, v ktorom je aktivovaný Katalóg vybraných služieb orgánov FS: Agenda Colných a Daňových úradov. Kiosk je umiestnený v budove Daňového úradu Bratislava na Ševčenkovej ulici alebo vo vybraných kioskoch umiestnených na úradoch Ministerstva vnútra SR (vzor potvrdenia o úhrade poplatku zakúpeného na kiosku je uvedený v prílohe č. 1 metodického pokynu).
(14) Vo všetkých kioskoch iných správnych orgánov je možné zaplatiť poplatok len na základe vygenerovaného PnÚ orgánom FS načítaním QR kódu a to z dôvodu, že na týchto kioskoch nie je aktivovaný Katalóg služieb orgánov FS.
(15) Ďalšou možnosťou úhrady je úhrada poplatku prostredníctvom mobilnej alebo webovej aplikácie eKolok, nazývanej aj Virtuálny kiosk Slovenskej pošty, a. s. Viac informácií k úhrade poplatku cez aplikácie je možné nájsť na stránke prevádzkovateľa systému. QR kód pre kiosk alebo aplikáciu eKolok sa nachádza v doručenom PnÚ. Na úhradu poplatku týmto spôsobom je možné použiť platobnú kartu (vzor PnÚ je uvedený v prílohe č. 1 metodického pokynu).
(16) Poplatník prostredníctvom mobilnej alebo webovej aplikácie si vie zakúpiť Potvrdenie o úhrade poplatku na požadovanú službu a predkladá ho na orgáne FS spolu so žiadosťou o vykonanie úkonu alebo k uskutočneniu konania. Vopred zakúpené Potvrdenie o úhrade poplatku je možné na orgánoch FS použiť pri podaniach doručených osobne alebo poštou do 30 dní odo dňa jeho zakúpenia (vzor potvrdenia o úhrade poplatku zakúpeného v Mobilnej aplikácii eKolok je uvedený v prílohe č. 1 metodického pokynu). Viac informácií k aplikáciám je možné nájsť na stránke prevádzkovateľa systému.
(17) Moment zaplatenia poplatku v týchto prípadoch nastáva:
- úhradou PnÚ vydaného orgánom FS v kiosku, cez mobilnú alebo webovú aplikáciu za požadovanú službu,
- predložením/doručením platného Potvrdenia o úhrade poplatku.
(18) Príklad č. 2
Poplatník podal dňa 3.1.2025 na orgán FS žiadosť o spoplatnený úkon, pričom pri podaní žiadosti poplatok nezaplatil. Orgán FS vyzval poplatníka na zaplatenie poplatku a spolu s výzvou mu doručil PnÚ. Poplatok je na základe doručenej písomnej výzvy splatný dňa 30.01.2025. Poplatník dňa 30.01.2025 zaplatil poplatok načítaním QR kódu s doručeného PnÚ na kiosku s aktivovanou agendou colných a daňových úradov. Poplatok bol zaplatený v posledný deň lehoty na zaplatenie spôsobom podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o správnych poplatkoch.
(19) Podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona o správnych poplatkoch je lehota na zaplatenie poplatku zachovaná, ak v posledný deň lehoty poplatník predloží orgánu FS platné potvrdenie o úhrade poplatku z technického zariadenia prevádzkovateľa systému umiestneného na pošte.
(20) Potvrdenie o úhrade správneho poplatku (tzv. eKolok) si môže poplatník zakúpiť na vybraných pobočkách prevádzkovateľa systému, vydáva sa na základe poplatníkom zvolenej hodnoty bez uvedenia konkrétnej služby orgánu verejnej moci a je platné 2 roky odo dňa jeho zakúpenia (vzor potvrdenia o úhrade poplatku zakúpeného na pošte je uvedený v prílohe č. 1 metodického pokynu).
(21) Moment zaplatenia poplatku v týchto prípadoch nastáva:
- predložením/doručením platného Potvrdenia o úhrade správneho poplatku zakúpeného na pošte orgánu FS. Ak poplatník doručuje Potvrdenie o úhrade správneho poplatku prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, poplatok je zaplatený v deň odovzdania potvrdenia na poštovú prepravu podľa ustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
(22) Príklad č. 3
Poplatník dňa 3.1.2025 podal osobne na orgán FS žiadosť o spoplatnený úkon, pričom pri podaní žiadosti poplatok nezaplatil. Orgán FS poplatníka vyzval na zaplatenie poplatku spolu s vygenerovaným PnÚ. Poplatok je na základe doručenej výzvy splatný do 30.1.2025. Poplatník dňa 30.01.2025 zakúpil na pobočke pošty Potvrdenie o úhrade správneho poplatku (eKolok) na požadovanú hodnotu, ktoré v ten istý deň odovzdal na poštovú prepravu. Poplatníkom v tomto prípade bola dodržaná lehota na zaplatenie poplatku a to spôsobom podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona o správnych poplatkoch.
(23) Podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona o správnych poplatkoch je lehota zachovaná, ak v posledný deň lehoty sa poplatok odpíše z účtu poplatníka v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
(24) Moment zaplatenia poplatku nastáva:
- odpísaním platby z účtu poplatníka v banke alebo v pobočke zahraničnej banky poukázanej na účet prevádzkovateľa systému, ktorý je určený na platenie poplatkov.
(25) Orgány FS sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov preto poplatky platené poštovým poukazom, platobnou kartou, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.
5. diel Spoločné, zrušovacie a záverečné ustanovenia
(26) Tento metodický pokyn nadobúda účinnosť dňa 13. marca 2025.
Vypracoval: Odbor daňovej metodiky
marec 2025
Vzťah k:
Na stiahnutie:
Ďalšie nové dokumenty
Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH
Informácia je určená pre platiteľov dovážajúcich tovar do tuzemska, ktorí na základe § 84a zákona o DPH sú od 1. júla 2025 povinní platiť daň z pridanej hodnoty z dovezeného tovaru formou samozdanenia.
Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO
Informácia je určená pre zahraničné spoločnosti, ktoré sú daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ak vykonávajú činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizujú prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky). V taktom prípade sa stávajú súčasne platiteľom dane a vzniká im povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. V informácií sa uvádza ako sa v tomto prípade podá Oznámenie a ako sa má zaplatiť daň z finančných transakcií.
Overovanie IČ DPH
DPH 222/04IČ DPH je dôležitá informácia o podnikateľovi vo vzťahu k uplatňovaniu DPH. V Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý umožňuje filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra.
Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025
DPH 222/04 DPH 222/04, § 19Diskutovaná problematika: Nájom nehnuteľností s ohľadom na uplatňovanie sadzieb DPH na dodávky energií v kontexte zložených plnení v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora C-572/07, C-392/11 a C-42/14 (téma SKDP)
Odborný dokument
Podávanie kontrolného výkazu k DPH v období, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba platiteľom dane
1/DPH/2025/MU
Usmernenie k podávaniu kontrolného výkazu k DPH v období, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba platiteľom dane v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 85kn ods. 6
Podľa § 78a ods. 14 zákona o DPH účinného od 1.1.2025 platiteľ dane, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, je povinný podať kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal kontrolný výkaz v lehote podľa odseku 1, v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím. Toto ustanovenie platí podľa § 85kn ods. 6 zákona o DPH primerane aj v prípade, ak zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH do 31.12.2024, avšak žiadosť o registráciu podala až po 1.1.2025, resp. daňový úrad túto skutočnosť zistil až po 1.1.2025 (ďalej len „zdaniteľná osoba“).
Zdaniteľná osoba je povinná podať kontrolný výkaz podľa spomínaného prechodného ustanovenia za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane. Toto obdobie sa určí podľa § 55 ods. 3 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2024 alebo podľa § 55 ods. 4 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2024, v závislosti od toho, či ide o tuzemskú zdaniteľnú osobu alebo o zahraničnú zdaniteľnú osobu nasledovne:
- v prípade tuzemskej zdaniteľnej osoby toto obdobie začína 22. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň.
- v prípade zahraničnej zdaniteľnej osoby toto obdobie začína dňom, kedy uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň, keby mala postavenie platiteľa.
Kontrolný výkaz je zdaniteľná osoba povinná podať za každý kalendárny mesiac, za ktorý v dôsledku nesplnenia registračnej povinnosti nepodala kontrolný výkaz v lehote do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Kontrolný výkaz nie je povinná podať za kalendárny mesiac, za ktorý podáva daňové priznanie, v ktorom:
b) je povinná uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d).
Uvádzanie údajov v jednotlivých častiach kontrolného výkazu Údaje zo zdanených výstupných plnení
Údaje o dodaniach tovarov a služieb, pri ktorých je povinná zdaniteľná osoba odviesť daň za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane, vstupujú do časti D kontrolného výkazu v členení podľa uplatnených sadzieb dane. V prípade, ak ide o dodania, ktoré sú evidované pokladnicou e-kasa klient vstupujú do časti D.1 kontrolného výkazu. V prípade, ak ide o dodanie tovarov alebo služieb, ktoré sa neevidujú pokladnicou e-kasa klient zahrnie ich zdaniteľná osoba do časti D.2 kontrolného výkazu.
Údaje z opravných faktúr
Ak zdaniteľná osoba po registrácii za platiteľa dane vyhotoví opravné faktúry pre svojho zákazníka k dodaniam tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré dodala ešte v čase, keď nemala splnenú registračnú povinnosť a nemala postavenie platiteľa dane (v období, v ktorom mala byť platiteľom dane), a to z dôvodu, aby mal jeho odberateľ relevantný doklad pre uplatnenie odpočítania dane, je v prvom rade potrebné uviesť, že zákon o DPH takúto situáciu jednoznačne nerieši. Zároveň je potrebné vychádzať z toho, že je to výnimočná situácia, kedy po registrácii za platiteľa dane na opravných faktúrach prvýkrát uvádza svoje IČ DPH a pôvodne fakturovanú cenu pre svojho zákazníka opravuje tak, že na opravných faktúrach vyčísľuje základ dane a daň. Pritom môže nastať situácia, že pôvodnú dohodnutú protihodnotu nezvyšuje, prípadne zvyšuje o samotnú sumu DPH. Keďže dodávateľ vyhotovil opravnú faktúru v čase, keď je už registrovaným platiteľom dane, zastávame názor, že údaje z opravnej faktúry uvádza v časti C1 kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie, v ktorom vyhotovil opravnú faktúru. V kolónke „Rozdiel základu dane v eurách“ a „Rozdiel dane v eurách“, uvedie platiteľ príslušný údaj ako je uvedený na opravnej faktúre.
Údaje z prijatých faktúr
Údaje z prijatých faktúr, podľa poučenia na vyplnenie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty, uvedie zdaniteľná osoba do časti B kontrolného výkazu.
Ing. Marcela Hricová riaditeľka odboru daňovej metodiky
v zastúpení
Ing. Adrian Vatrt
Vzťah k:
Na stiahnutie:
Ďalšie nové dokumenty
Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH
Informácia je určená pre platiteľov dovážajúcich tovar do tuzemska, ktorí na základe § 84a zákona o DPH sú od 1. júla 2025 povinní platiť daň z pridanej hodnoty z dovezeného tovaru formou samozdanenia.
Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO
Informácia je určená pre zahraničné spoločnosti, ktoré sú daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ak vykonávajú činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizujú prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky). V taktom prípade sa stávajú súčasne platiteľom dane a vzniká im povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. V informácií sa uvádza ako sa v tomto prípade podá Oznámenie a ako sa má zaplatiť daň z finančných transakcií.
Overovanie IČ DPH
DPH 222/04IČ DPH je dôležitá informácia o podnikateľovi vo vzťahu k uplatňovaniu DPH. V Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý umožňuje filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra.
Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025
DPH 222/04 DPH 222/04, § 19Diskutovaná problematika: Nájom nehnuteľností s ohľadom na uplatňovanie sadzieb DPH na dodávky energií v kontexte zložených plnení v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora C-572/07, C-392/11 a C-42/14 (téma SKDP)
Odborný dokument
Uplatňovanie vrátenia dane z tabaku alebo inej náplne ako tabak
Metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/007015/2025-732 k uplatňovaniu vrátenia dane z tabaku alebo inej náplne ako tabak osobe, ktorá bezdymový tabakový výrobok na daňovom území vyrobila a k uplatňovaniu vrátenia dane z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami osobe, ktorá výrobok súvisiaci s tabakovými výrobkami na daňovom území vyrobila
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 160 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v záujme zabezpečenia jednotného postupu pri posudzovaní oprávnenosti nároku na vrátenie dane z tabaku alebo inej náplne ako tabak v bezdymovom tabakovom výrobku alebo z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami osobe, ktorá tieto výrobky vyrobila na daňovom území, so zreteľom na zmysel a účel zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktoré sa majú praktickým uplatňovaním dosiahnuť, vydáva toto usmernenie:
Zákon v § 1 upravuje zdaňovanie tabakových výrobkov, tabakovej suroviny, bezdymového tabakového výrobku a výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami spotrebnou daňou (ďalej len „daň“) na území Slovenskej republiky (ďalej len „daňové územie“).
Podľa § 19aa ods. 29 písm. a) zákona daňová povinnosť z bezdymového tabakového výrobku na daňovom území vzniká dňom vyrobenia bezdymového tabakového výrobku na daňovom území a platiteľom dane je podľa § 19aa ods. 30 písm. a) zákona osoba, ktorá bezdymový tabakový výrobok na daňovom území vyrobila.
Podľa § 19ab ods. 33 písm. a) zákona daňová povinnosť z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami na daňovom území vzniká dňom vyrobenia výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami na daňovom území a platiteľom dane je podľa § 19ab ods. 34 písm. a) osoba, ktorá výrobok súvisiaci s tabakovými výrobkami na daňovom území vyrobila.
Keďže daň z bezdymového tabakového výrobku a z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami (ďalej len „výrobky“) je daňou z ich spotreby na daňovom území, nie je zámerom zákona ustanoviť Slovenskej republike nárok na daňový príjem z tejto dane, pokiaľ po vzniku daňovej povinnosti z dôvodu vyrobenia týchto výrobkov na daňovom území dôjde k ich dodaniu na územie iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) alebo k ich vývozu mimo územia Európskej únie (ďalej len „tretí štát“). Je pritom irelevantné, či sa na území toho štátu uplatňuje daň z týchto výrobkov.
V § 19aa ods. 36 a § 19ab ods. 40 zákona, ktoré upravujú nárok na vrátenie dane z tabaku alebo inej náplne ako tabak v bezdymovom tabakovom výrobku alebo z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami, nie je pritom explicitne ustanovené vrátenie dane osobe podľa § 19aa ods. 30 písm. a) a §19ab ods. 34 písm. a) zákona, ak tieto výrobky následne dodala na územie iného členského štátu osobe na podnikateľské účely alebo ich vyviezla na územie tretieho štátu.
V súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad I. ÚS 155/2017 a II. ÚS 106/2022) je jednotlivé ustanovenia zákona potrebné vnímať ako súčasť celku a nemali by sa interpretovať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti a v nadväznosti na sledovaný zmysel a účel zákona. V kontexte uvedeného je potrebné sa odchýliť od doslovného znenia zákona, ak to jeho účel a zmysel vyžaduje. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ratio legis, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách zákonného predpisu, ale i v zákonných princípoch právneho štátu. Pokiaľ by sa pri riešení (rozhodovaní) aplikovalo len doslovné znenie zákona, a nie aj ratio legis, porušila by sa zásada zákonnosti. Mal by sa preto použiť taký výklad, ktorý najviac rešpektuje práva a právom chránené záujmy jednotlivcov pri napĺňaní spomínaného zmyslu a účelu zákona, a nie na ich ťarchu.
V súlade s uvedeným, ak daň z tabaku alebo inej náplne ako tabak v bezdymovom tabakovom výrobku alebo daň z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami preukázateľne zdanenými na daňovom území možno vrátiť osobe, ktorá ich z iného členského štátu na daňovom území prijala alebo ich z tretieho štátu na daňové územie doviezla, a ktoré boli tou osobou dodané na územie iného členského štátu osobe na podnikateľské účely alebo boli vyvezené na územie tretieho štátu, je možné vrátiť daň z tabaku alebo inej náplne ako tabak v bezdymovom tabakovom výrobku alebo daň z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami preukázateľne zdanenými na daňovom území aj osobe, ktorá bezdymový tabakový výrobok alebo výrobok súvisiaci s tabakovými výrobkami na daňovom území vyrobila a na územie iného členského štátu osobe na podnikateľské účely dodala alebo ich na územie tretieho štátu vyviezla, a to za rovnakých podmienok a postupu ako osobám výslovne uvedeným v § 19aa ods. 36 a § 19ab ods. 40 zákona.
generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Referent: JUDr. Lenka Celderová, tel. č.: 02/59 58 34 96 odbor nepriamych daní
Vzťah k:
Na stiahnutie:
Ďalšie nové dokumenty
Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH
Informácia je určená pre platiteľov dovážajúcich tovar do tuzemska, ktorí na základe § 84a zákona o DPH sú od 1. júla 2025 povinní platiť daň z pridanej hodnoty z dovezeného tovaru formou samozdanenia.
Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO
Informácia je určená pre zahraničné spoločnosti, ktoré sú daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ak vykonávajú činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizujú prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky). V taktom prípade sa stávajú súčasne platiteľom dane a vzniká im povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. V informácií sa uvádza ako sa v tomto prípade podá Oznámenie a ako sa má zaplatiť daň z finančných transakcií.
Overovanie IČ DPH
DPH 222/04IČ DPH je dôležitá informácia o podnikateľovi vo vzťahu k uplatňovaniu DPH. V Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý umožňuje filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra.
Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025
DPH 222/04 DPH 222/04, § 19Diskutovaná problematika: Nájom nehnuteľností s ohľadom na uplatňovanie sadzieb DPH na dodávky energií v kontexte zložených plnení v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora C-572/07, C-392/11 a C-42/14 (téma SKDP)
Odborný dokument
Minimálna daň právnickej osoby podľa § 46b zákona o DzP
9/DZPaU/2025/MP
Metodický pokyn k minimálnej dani právnickej osoby podľa § 46b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
1. diel Daňovník, ktorý má povinnosť platiť minimálnu daň
2. diel Zníženie minimálnej dane na polovicu
3. diel Splatnosť minimálnej dane
4. diel Daňovník, ktorý neplatí minimálnu daň
5. diel Minimálna daň v zdaňovacom období kratšom ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov
6. diel Minimálna daň platená daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou
7. diel Započítanie kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní
8. diel Zánik nároku na zápočet minimálnej dane
9. diel Minimálna daň a zaplatené preddavky na daň
10. diel Minimálna daň a podiel zaplatenej dane
- je jeho daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane,
- vykázal daňovú stratu.
Vzor tlačiva daňového priznania, ktorý je určený pre zdaňovacie obdobia 2022 a 2023, označený DPPOv22, č. MF/016108/2022-721 nezohľadňuje inštitút minimálnej dane.
Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2024 (ďalej len „zdaňovacie obdobie 2024“) je určený nový vzor tlačiva daňového priznania, označený DPPOv24, č. MF/012481/2024-721, v ktorom sú zapracované zmeny týkajúce sa minimálnej dane. Uvedený vzor tlačiva daňového priznania sa použije pri podávaní daňových priznaní u daňovníkov, ktorým posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie najskôr po 31.12.2024.
Úhrn zdaniteľných príjmov sa v oboch tlačivách daňových priznaní uvádza v riadku 560.
- neprevyšujúce sumu 50 000 eur vrátane, platí minimálnu daň vo výške 340 eur,
- prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur vrátane, platí minimálnu daň vo výške 960 eur,
- prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur vrátane, platí minimálnu daň vo výške 1 920 eur,
- prevyšujúce sumu 500 000 eur, platí minimálnu daň vo výške 3 840 eur.
ZDP stanovuje už len jedno kritérium, od ktorého sa odvíja výška minimálnej dane. Týmto kritériom je úhrn zdaniteľných príjmov, ktoré daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie.
Z uvedeného vyplýva, že pre platenie minimálnej dane už nie je rozhodujúce, aký ročný obrat daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie a ani skutočnosť, či daňovník bol alebo nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, tak ako tomu bolo pri platení daňovej licencie, ktorú bol povinný platiť daňovník – právnická osoba, za zdaňovacie obdobia 2014 až 2017, resp. hospodárske roky 2014/2015 až 2017/2018 podľa vtedy platného ZDP.
Obchodná spoločnosť (s. r. o.) má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Za zdaňovacie obdobie 2024 dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 45 000 eur. V daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie vykáže daňovú povinnosť vo výške 500 eur. Je povinná platiť minimálnu daň?
Za zdaňovacie obdobie 2024 spoločnosť nie je povinná platiť minimálnu daň, keďže jej daňová povinnosť (500 eur) je vyššia ako ustanovená výška minimálnej dane (pri zdaniteľných príjmoch 45 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 340 eur).
Obchodná spoločnosť (s. r. o.) má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Za zdaňovacie obdobie 2024 dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 200 000 eur. V daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie vykáže daňovú stratu. Je povinná platiť minimálnu daň?
Spoločnosť je povinná platiť minimálnu daň vo výške 960 eur, keďže za zdaňovacie obdobie vykáže daňovú stratu (pri zdaniteľných príjmoch 200 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 960 eur). Celú výšku minimálnej dane si bude môcť započítať na daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená, tzn. v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027, ale len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane.
Obchodná spoločnosť (a. s.) má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Za zdaňovacie obdobie 2024 dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 550 000 eur. V daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie vykáže daňovú povinnosť vo výške 3 000 eur. Je povinná platiť minimálnu daň?
Spoločnosť je povinná platiť minimálnu daň vo výške 3 840 eur, keďže za zdaňovacie obdobie 2024 vykáže daňovú povinnosť (3 000 eur), ktorá je nižšia ako je ustanovená výška minimálnej dane (pri zdaniteľných príjmoch 550 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 3 840 eur). Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní vo výške 840 eur (3 840 – 3 000) si bude môcť započítať na daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená, tzn. v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027, ale len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane.
Riadok 810 (minimálna daň) v tlačive daňového priznania (DPPOv24) vypĺňa každý daňovník, aj ten, ktorý nemá povinnosť platiť minimálnu daň.
Daňovník, ktorý má povinnosť platiť minimálnu daň, v tlačive daňového priznania (DPPOv24) vyplní okrem riadku 810, aj riadky 820, 830 a 900.
Daňovník, ktorý si bude započítavať, kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní, v tlačive daňového priznania (DPPOv24) vyplní riadok 810 a riadky 910, 920 a 1000. Takýto daňovník vypĺňa aj tabuľku K (uvedené sa bude týkať až daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025, v ktorom bude započítavať kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou za zdaňovacie obdobie 2024).
neprevyšujúce sumu 50 000 eur (vrátane), platí minimálnu daň vo výške 170 eur,
prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúcu sumu 250 000 eur (vrátane), platí minimálnu daň vo výške 480 eur,
prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúcu sumu 500 000 eur (vrátane), platí minimálnu daň vo výške 960 eur,
prevyšujúce sumu 500 000 eur, platí minimálnu daň vo výške 1 920 eur.
Obchodná spoločnosť (a. s.) má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Za zdaňovacie obdobie 2024 dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 300 000 eur. V roku 2024 predstavoval priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách 20, z toho priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím bol 5. V daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie spoločnosť vykáže daňovú povinnosť vo výške 2 000 eur. Ak spoločnosti vznikne povinnosť platiť minimálnu daň, môže si ju znížiť na polovicu?
U spoločnosti priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie predstavuje 25 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách (5 / 20), preto si môže znížiť minimálnu daň na polovicu. Za zdaňovacie obdobie 2024 spoločnosť nie je povinná platiť minimálnu daň, keďže jej daňová povinnosť (2 000 eur) je vyššia ako ustanovená výška minimálnej dane (pri zdaniteľných príjmoch 300 000 eur je ustanovená polovičná výška minimálnej dane 960 eur).
Obchodná spoločnosť (a. s.) má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Za zdaňovacie obdobie 2024 dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 650 000 eur. V roku 2024 predstavoval priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách 30, z toho priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím bol 8. V daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie spoločnosť vykáže daňovú stratu vo výške 5 500 eur. Ak spoločnosti vznikne povinnosť platiť minimálnu daň, môže si ju znížiť na polovicu?
U spoločnosti priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie predstavuje 26,67 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách (8 / 30), preto si môže znížiť minimálnu daň na polovicu.
Spoločnosť je povinná platiť minimálnu daň vo výške 1 920 eur, keďže za zdaňovacie obdobie vykáže daňovú stratu (pri zdaniteľných príjmoch 650 000 eur je ustanovená polovičná výška minimálnej dane 1 920 eur). Celú výšku minimálnej dane si bude môcť započítať na daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená, tzn. v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027, ale len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane.
Obchodná spoločnosť (s. r. o.) má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Za zdaňovacie obdobie 2024 dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 350 000 eur. V roku 2024 zamestnávala 3 zamestnancov so zdravotným postihnutím na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa § 223 Zákonníka práce. Za uvedené zdaňovacie obdobie vykáže v daňovom priznaní daňovú stratu. Môže si spoločnosť znížiť minimálnu daň na polovicu?
Podľa štvrťročného výkazu o práci do evidenčného počtu zamestnancov sa nezahŕňajú osoby, s ktorými boli uzavreté dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 až 228 Zákonníka práce). Spoločnosť si nemôže znížiť minimálnu daň na polovicu a za zdaňovacie obdobie roka 2024 je povinná zaplatiť minimálnu daň vo výške 1 920 eur (pri zdaniteľných príjmoch 350 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 1 920 eur). Celú výšku minimálnej dane si bude môcť započítať na daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená, tzn. v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027, ale len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane.
Daňovník, ktorému sa znižuje minimálna daň na polovicu podľa § 46b ods. 3 ZDP, v tlačive daňového priznania (DPPOv24) označí zaškrtávacie pole týkajúce sa polovičnej výšky minimálnej dane a vyplní riadky 810, 820, 830 a 900.
daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok 2024, ktorý nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, zaplatí minimálnu daň v lehote na podanie daňového priznania za dané zdaňovacie obdobie, tzn. do 31.03.2025,
daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok 2024, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 ZDP, zaplatí minimálnu daň v tejto predĺženej lehote na podanie daňového priznania. Napr. daňovník, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania do 30.06.2025, zaplatí minimálnu daň do 30.06.2025,
na daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorý začal v roku 2023 a skončil v roku 2024 (hospodársky rok 2023/2024) sa nevzťahuje povinnosť platiť minimálnu daň, keďže takéto zdaňovacie obdobie začalo pred 01.01.2024. Napr. za hospodársky rok od 01.05.2023 do 30.04.2024 s lehotou na podanie daňového priznania do 31.07.2024, daňovník neplatil minimálnu daň, keďže zdaňovacie obdobie začalo pred 01.01.2024,
daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorý začal v roku 2024 a skončí v roku 2025 (hospodársky rok 2024/2025), zaplatí minimálnu daň v lehote na podanie daňového priznania za dané zdaňovacie obdobie. Napr. za hospodársky rok od 01.02.2024 do 31.01.2025 v lehote do 30.04.2025 (za predpokladu, že nebude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania),
daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 zmenil zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí pomernú časť minimálnej dane za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou alebo daňovou povinnosťou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie podľa prechodného ustanovenia § 52zzz ods. 7 ZDP. Napr. ak daňovník zmenil zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok od 01.05.2024, za zdaňovacie obdobie od 01.01.2024 do 30.04.2024 platí minimálnu daň spolu s minimálnou daňou za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka od 01.05.2024 do 30.04.2025, tzn. v lehote do 31.07.2025 (za predpokladu, že nebude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania),
daňovník, ktorý bude meniť zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok v roku 2025 a nasledujúcich, za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny bude platiť pomernú časť minimálnej dane podľa § 46b ods. 6 ZDP v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP. Napr. ak daňovník zmení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok od 01.04.2025, minimálnu daň za zdaňovacie obdobie od 01.01.2025 do 31.03.2025 zaplatí v lehote na podanie daňového priznania za dané zdaňovacie obdobie, tzn. do 30.06.2025 (za predpokladu, že nebude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania),
daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024, neplatí minimálnu daň (pomernú časť minimálnej dane) za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Napr. ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz 21.06.2024, za zdaňovacie obdobie od 01.01.2024 do 20.06.2024 neplatí minimálnu daň v súlade s prechodným ustanovením § 52zzz ods. 6 ZDP,
daňovník, ktorý sa bude zrušovať s likvidáciou alebo na ktorého bude vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2025, bude platiť minimálnu daň (pomernú časť minimálnej dane) za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu v súlade s § 46b ods. 6 ZDP v lehote na podanie daňového priznania
novovzniknutý daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,
Príklad č. 7
Obchodná spoločnosť (s. r. o.) bola zapísaná do obchodného registra dňa 16.05.2024. Za zdaňovacie obdobie od 16.05.2024 do 31.12.2024 vykáže daňovú stratu. Je povinná platiť minimálnu daň?
Keďže sa jedná o novovzniknutého daňovníka, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, spoločnosť neplatí za uvedené zdaňovacie obdobie minimálnu daň v súlade s § 46b ods. 7 písm. a) ZDP, aj keď za toto zdaňovacie obdobie vykáže daňovú stratu.
Poznámka:
Výnimka z neplatenia minimálnej dane sa vzťahuje na vyššie uvedených daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie bez ohľadu na skutočnosť, či vykonávajú len hlavnú (základnú) činnosť, z ktorej príjmy sú oslobodené od dane alebo vykonávajú aj podnikateľskú činnosť, z ktorej príjmy podliehajú zdaneniu.
Príklad č. 8
Občianske združenie za zdaňovacie obdobie 2024 dosiahlo zdaniteľné príjmy vo výške 50 000 eur. V daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie vykáže daňovú stratu. Je povinné platiť minimálnu daň?
Občianske združenie nie je povinné platiť minimálnu daň za zdaňovacie obdobie 2024 v súlade s § 46b ods. 7 písm. b) ZDP, aj keď za toto zdaňovacie obdobie vykáže daňovú stratu.
Príklad č. 9
Vzťahuje sa na bytové družstvo výnimka z platenia minimálnej dane podľa § 46b ods. 7 písm. b) ZDP?
Bytové družstvo môže v súlade s § 221 Obchodného zákonníka vzniknúť aj z iného účelu ako je podnikanie, preto sa posudzuje podľa účelu vzniku a jeho činnosti. Družstvo, ktoré nevzniklo za účelom podnikania, ani túto činnosť nevykonáva, je zdaňované rovnako, ako daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2 a 3 ZDP), a preto neplatí minimálnu daň v súlade s § 46b ods. 7 písm. b) ZDP.
Ak bytové družstvo vzniklo za účelom podnikania, pre účely ZDP sa posudzuje ako obchodná spoločnosť, preto v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahne daňovú stratu alebo daňovú povinnosť nižšiu ako je ustanovená výška minimálnej dane, je povinné platiť minimálnu daň podľa § 46b ZDP.
Poznámka:
Za chránenú dielňu sa na účely zákona č. 5/2004 Z. z. považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, na ktorom sú pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času a nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce a na ktorom pracuje v pracovnom pomere najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.
Za chránené pracovisko sa na účely tohto zákona považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto, na ktorom zamestnáva občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere a na ktorom sú pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času a nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, a toto pracovné miesto nie je zriadené v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.
Zákon č. 5/2004 Z. z. zároveň vymedzuje, kto sa rozumie občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, aké podmienky musia byť splnené, aby bolo daňovníkovi priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva na základe písomnej žiadosti úrad práce sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa zriaďuje pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce. Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa priznáva na neurčitý čas. Zoznam chránených dielní a chránených pracovísk ústredie práce sociálnych vecí a rodiny a úrad práce sociálnych vecí a rodiny zverejňuje a polročne aktualizuje na svojom webovom sídle.
Pre neplatenie minimálnej dane nie je rozhodujúce, či daňovník chránenú dielňu alebo chránené pracovisko prevádzkuje počas celého zdaňovacieho obdobia, resp. k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Minimálnu daň neplatí daňovník, ktorý aspoň časť zdaňovacieho obdobia prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko.
Príklad č. 10
Obchodná spoločnosť (s. r. o.) prevádzkuje chránenú dielňu od 03.06.2024. Za zdaňovacie obdobie 2024 vykáže daňovú stratu. Vzťahuje sa na obchodnú spoločnosť výnimka z platenia minimálnej dane podľa § 46b ods. 7 písm. c) ZDP?
Príklad č. 11
Za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, tzn. za obdobie od 01.01.2024 do 14.04.2024, mala spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie podľa § 49 ods. 2 ZDP v lehote do 31.07.2024 za predpokladu, že nemala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Za uvedené zdaňovacie obdobie neplatila minimálnu daň v súlade s prechodným ustanovením § 52zzz ods. 6 ZDP.
Za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo dňom vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie (§ 41 ods. 4 ZDP), spoločnosť neplatí minimálnu daň v súlade s § 46b ods. 7 písm. d) ZDP.
Poznámka:
Ak daňovník vstúpi do likvidácie v priebehu roka 2025, za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, bude povinný platiť minimálnu daň v pomernej výške podľa počtu mesiacov zdaňovacieho obdobia v súlade s § 46b ods. 6 ZDP (ak za zdaňovacie obdobie vykáže daňovú stratu alebo daňovú povinnosť nižšiu ako je ustanovená výška minimálnej dane).
daňovník, za zdaňovacie obdobie počas konkurzu (§ 41 ods. 6 ZDP),
Príklad č. 12
Na obchodnú spoločnosť (s. r. o.) bol dňa 19.07.2024 vyhlásený konkurz. Ako bude platiť minimálnu daň?
Za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, tzn. za obdobie od 01.01.2024 do 18.07.2024, mala spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie podľa § 49 ods. 2 ZDP v lehote do 31.10.2024 za predpokladu, že nemala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Za uvedené zdaňovacie obdobie neplatí minimálnu daň v súlade s prechodným ustanovením § 52zzz ods. 6 ZDP.
Za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu (§ 41 ods. 6 ZDP), spoločnosť neplatí minimálnu daň v súlade s § 46b ods. 7 písm. d) ZDP.
zrušujúci sa daňovník za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (§ 41 ods. 8 prvá veta ZDP),
zrušujúci sa daňovník zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8 druhá veta ZDP,
daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak prestáva byť daňovým rezidentom a súčasne mu vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 12 ZDP,
daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka za zdaňovacie obdobie ukončené dňom výmazu daňovníka z obchodného registra (§ 41 ods. 13 ZDP),
Príklad č. 13
Súd dňa 31.01.2024 zverejnil v Obchodnom vestníku oznámenie o predpoklade úpadku obchodnej spoločnosti (s. r. o.). Do 6 mesiacov od zverejnenia tohto oznámenia nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol podaný ani návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Z uvedených dôvodov súd dňa 31.07.2024 spoločnosť vymazal z obchodného registra. Vzťahuje sa na daňovníka povinnosť platiť minimálnu daň?
Za zdaňovacie obdobie od 01.01.2024 do 31.07.2024, tzn. zdaňovacie obdobie ukončené dňom výmazu daňovníka z obchodného registra, podal daňové priznanie posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom spoločnosti z obchodného registra v lehote do 31.10.2024. Podľa § 46b ods. 7 písm. d) ZDP spoločnosť za uvedené zdaňovacie obdobie nebola povinná platiť minimálnu daň.
pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 97/2013 Z. z.“) a jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujú sumu 10 000 eur,
Vyššie uvedené činnosti pozemkové spoločenstvo vykonáva v súlade s osobitnými predpismi, ktorými sú zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov.
Ak sú zdaniteľné príjmy (výnosy) z činnosti pozemkového spoločenstva vyššie ako 10 000 eur alebo ak pozemkové spoločenstvo vykonáva aj inú podnikateľskú činnosť podľa osobitného predpisu (§ 3 a § 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov) je povinné platiť minimálnu daň.
daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti. Ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti, do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie. V tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná.
registrovaný sociálny podnik podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
Poznámka:
Registrovaný sociálny podnik bol doplnený do § 46b ods. 7 písm. g) ZDP medzi daňovníkov, ktorí neplatia minimálnu daň, novelou ZDP účinnou od 01.01.2025 (zákonom č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií).
Podľa prechodného ustanovenia § 52zzzb ods. 8 ZDP sa § 46b ods. 7 v znení účinnom od 01.01.2025 prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31.12.2024. Znamená to, že už pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 sa registrovaný sociálny podnik považuje za daňovníka, ktorý neplatí minimálnu daň.
Obchodná spoločnosť (a. s.) vstúpi do likvidácie dňa 05.05.2025. Za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, tzn. zdaňovacie obdobie od 01.01.2025 do 04.05.2025, dosiahne zdaniteľné príjmy vo výške 250 000 eur. V daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie vykáže daňovú stratu. Je povinná platiť minimálnu daň?
Keďže spoločnosť vykáže za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádza dňu vstupu do likvidácie, daňovú stratu, je povinná platiť pomernú časť z minimálnej dane. Zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov, preto v súlade s § 46b ods. 6 ZDP je povinná platiť minimálnu daň vo výške 400 eur (pri zdaniteľných príjmoch 250 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 960 eur, pomerná časť sa vypočíta: 960 eur / 12 mesiacov = 80 eur x 5 mesiacov). Minimálna daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania, tzn. do 01.09.2025 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.08.2025), za predpokladu, že daňovník nepožiada správcu dane o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania.
Výnimka:
Podľa prechodného ustanovenia § 52zzz ods. 6 ZDP daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024, neplatí minimálnu daň za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,
Príklad č. 15
Spoločnosť A sa ku dňu 01.05.2025 (rozhodný deň) zlúči so spoločnosťou B. Spoločnosti A vznikne povinnosť platiť minimálnu daň za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu a spoločnosti B vznikne povinnosť platiť minimálnu daň za zdaňovacie obdobie 2025.
Spoločnosť B, ktorá je právnym nástupcom spoločnosti A a podáva za daňovníka zaniknutého bez likvidácie (spoločnosť A) daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 01.01.2025 do 30.04.2025, platí za toto zdaňovacie obdobie pomernú časť z minimálnej dane podľa § 46b ods. 6 ZDP vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia [(ustanovená výška minimálnej dane / 12 mesiacov) x 4 mesiace]. Minimálna daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania za dané zdaňovacie obdobie, tzn. do 01.09.2025 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.08.2025) za predpokladu, že daňovník nebude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.
Spoločnosť B, ktorá je právnym nástupcom spoločnosti A, za zdaňovacie obdobie 2025 platí minimálnu daň v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 v závislosti od výšky zdaniteľných príjmov, ktoré dosiahne za dané zdaňovacie obdobie.
Spoločnosť B ako právny nástupca spoločnosti A, ktorá zanikne bez likvidácie, nemá nárok na zápočet minimálnej dane v súlade s § 46b ods. 8 ZDP, ktorú zaplatila za spoločnosť A za zdaňovacie obdobie od 01.01.2025 do 30.04.2025.
dňom predchádzajúcim dňu zmeny zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok na hospodársky rok alebo naopak,
Príklad č. 16
Daňovník zmení ku dňu 01.06.2025 zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok. Za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny bude daňovník povinný podať daňové priznanie podľa § 49 ods. 2 ZDP, tzn. za zdaňovacie obdobie od 01.01.2025 do 31.05.2025 do 01.09.2025 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.08.2025; predpokladáme, že si daňovník nepredĺži lehotu na podanie daňového priznania). V daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie daňovník dosiahne zdaniteľné príjmy vo výške 600 000 eur a vykáže daňovú povinnosť vo výške 1 000 eur. Je povinný platiť za uvedené zdaňovacie obdobie minimálnu daň a v akej lehote?
Za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny je pomerná časť minimálnej dane vo výške 1 600 eur [pri zdaniteľných príjmoch 600 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 3 840 eur; pomerná časť minimálnej dane sa vypočíta: (1/12 x 3 840) x 5 mesiacov]. Daňovník je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške 1 600 eur, keďže za zdaňovacie obdobie vykáže daňovú povinnosť, ktorá je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane. Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní vo výške 600 eur (1 600 – 1 000) si bude môcť započítať na daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená, ale len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane.
Výnimka:
Podľa prechodného ustanovenia § 52zzz ods. 7 ZDP daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí minimálnu daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.
Príklad č. 17
Daňovník zmenil ku dňu 01.07.2024 zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok. Za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny bol daňovník povinný podať daňové priznanie podľa § 49 ods. 2 ZDP, tzn. za zdaňovacie obdobie od 01.01.2024 do 30.06.2024 bol povinný podať daňové priznanie do 30.09.2024 (predpokladáme, že daňovník nemal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania). V daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie daňovník dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 300 000 eur a vykázal daňovú povinnosť vo výške 500 eur. Je povinný platiť za uvedené zdaňovacie obdobie minimálnu daň a v akej lehote?
Za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny je pomerná časť minimálnej dane vo výške 960 eur [pri zdaniteľných príjmoch 300 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 1 920 eur; pomerná časť minimálnej dane sa vypočíta: (1/12 x 1 920) x 6 mesiacov]. Daňovník zaplatil daňovú povinnosť uvedenú v daňovom priznaní vo výške 500 eur v lehote na podanie daňového priznania, tzn. do 30.09.2024 a len rozdiel medzi minimálnou daňou a daňovou povinnosťou vo výške 460 eur (960 - 500) zaplatí spolu s minimálnou daňou alebo daňovou povinnosťou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, tzn. v lehote na podanie daňového priznania za hospodársky rok od 01.07.2024 do 30.06.2025, tzn. do 30.09.2025 (za predpokladu, že si nepredĺži lehotu na podanie daňového priznania).
Príklad č. 18
Daňovník uvedený v príklade 17 v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny vykázal daňovú stratu vo výške 1 000 eur. V tomto prípade celú výšku minimálnej dane (960 eur) zaplatí spolu s minimálnou daňou alebo daňovou povinnosťou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, tzn. v lehote na podanie daňového priznania za hospodársky rok od 01.07.2024 do 30.06.2025.
Upozornenie:
Ak lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie pred zmenou kalendárneho roka na hospodársky rok pripadne po 31.12.2024, daňovník podáva daňové priznanie na tlačive označenom DPPOv24, č. MF/012481/2024-721, ktoré zohľadňuje inštitút minimálnej dane. Daňovník vyplní v tlačive daňového priznania tabuľku L - Výpočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP, ak v kalendárnom roku 2024 dochádza k zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok v nadväznosti na § 52zzz ods. 7. Sumu z riadka 4 tabuľky L uvedie v riadku 840 tlačiva daňového priznania za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.
Ak lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie pred zmenou kalendárneho roka na hospodársky rok pripadla do 31.12.2024, daňovník podal daňové priznanie na tlačive označenom DPPOv22, č. MF/016108/2022-721, ktoré nezohľadňuje inštitút minimálnej dane. Daňovník v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy mohol uviesť výpočet pomernej časti minimálnej dane podľa § 46b ods. 6 ZDP vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia. Ak vypočítaná pomerná časť minimálnej dane bola väčšia ako daň uvedená v riadku 800 daňového priznania, daňovník zaplatil daň uvedenú v riadku 800 v lehote na podanie daňového priznania a len kladný rozdiel medzi pomernou časťou minimálnej dane a daňou vypočítanou v daňovou priznaní zaplatí v lehote na podanie daňového priznania za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie podľa § 52zzz ods. 7 ZDP. Ak daňovník za zdaňovacie obdobie pred zmenou kalendárneho roka na hospodársky rok vykázal daňovú stratu, celá pomerná časť minimálnej dane je splatná v lehote na podanie daňového priznania za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie podľa § 52zzz ods. 7 ZDP. Aj v týchto prípadoch daňovník uvedie kladný rozdiel medzi pomernou časťou minimálnej dane a daňovou povinnosťou alebo celú minimálnu daň v riadku 840 tlačiva daňového priznania za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.
Spoločnosť A zanikla v roku 2024 v dôsledku premeny, splynula so spoločnosťou B, ktorá je jej právnym nástupcom. Rozhodný deň bol stanovený na 15.10.2024. Za zdaňovacie obdobie od 01.01.2024 do 14.10.2024 podá daňové priznanie za zaniknutého daňovníka jej právny nástupca (spoločnosť B) v súlade s § 49 ods. 6 ZDP v lehote do 31.01.2025 (predpokladáme, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania). V daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie dosiahla spoločnosť A daňovú stratu vo výške 2 000 eur a zdaniteľné príjmy vo výške 350 000 eur. Bola povinná platiť minimálnu daň a v akej výške?
Spoločnosti A vznikla povinnosť platiť za zdaňovacie obdobie od 01.01.2024 do 14.10.2024 pomernú časť z minimálnej dane podľa § 46b ods. 6 ZDP vo výške 1 600 eur [pri zdaniteľných príjmoch 350 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 1 920 eur; pomerná časť minimálnej dane sa vypočíta: [(1/12 x 1 920) x 10 mesiacov]. Minimálna daň bola splatná v lehote na podanie daňového priznania za dané zdaňovacie obdobie, tzn. do 31.01.2025.
Spoločnosť B ako právny nástupca spoločnosti A, ktorá zanikla bez likvidácie, nemá nárok na zápočet minimálnej dane v súlade s § 46b ods. 8 ZDP, ktorú zaplatila za spoločnosť A za zdaňovacie obdobie od 01.01.2024 do 14.10.2024.
- daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má obchodne registrovanú organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby na území SR, ktorá je zároveň stálou prevádzkarňou, má povinnosť platiť minimálnu daň, ak daňová povinnosť z príjmov prisúditeľných tejto stálej prevádzkarni je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane,
- daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorému vznikne stála prevádzkareň zahraničnej právnickej osoby na území SR bez registrácie organizačnej zložky, má povinnosť platiť minimálnu daň, ak daňová povinnosť z príjmov prisúditeľných tejto stálej prevádzkarni je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane,
- daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má obchodne registrovanú organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby na území SR, ktorá nezakladá vznik stálej prevádzkarne na území SR, pričom tomuto daňovníkovi neplynú iné zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR, nemá povinnosť platiť minimálnu daň, pretože negeneruje zdaniteľný príjem na území SR,
- zahraničnej právnickej osobe plynú zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR bez registrácie organizačnej zložky a bez existencie stálej prevádzkarne na území SR. Tento daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (táto zahraničná právnická osoba) má povinnosť platiť minimálnu daň, ak si vysporadúva daňovú povinnosť z predmetných zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR prostredníctvom podaného daňového priznania, ak jeho daňová povinnosť je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane.
v daňovom priznaní
Obchodná spoločnosť (s. r. o.) má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Za zdaňovacie obdobia 2024 až 2028 dosiahne zdaniteľné príjmy prevyšujúce 500 000 eur a daňovú povinnosť, resp. daňovú stratu, viď tabuľka. Ako bude postupovať pri platení minimálnej dane a pri započítavaní kladného rozdielu medzi ustanovenou výškou minimálnej dane a daňovou povinnosťou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach?
(Pre zjednodušenie v príklade neuvažujeme s platením preddavkov na daň a s odpočtom daňovej straty.)
ZO | Daňová povinnosť vykázaná v DP | Povinnosť platiť min. daň | Zápočet min. dane z minulých ZO | Suma na zaplatenie v lehote na podanie DP | Zostatok min. dane na zápočet v budúcich ZO | |
áno/nie | Suma min. dane | |||||
2024 | 0 | áno | 3 840 | - | 3 840 | 3 840 |
(daňová strata 5 000) | ||||||
2025 | 5 500 | nie | - | 1 660 max. do výšky dane prevyšujúcej sumu min. dane (5 500 – 3 840) | 3 840 | 2 180 (2 180 = 3 840 – 1 660) |
2026 | 3 000 | áno | 3 840 | - | 3 840 | 840 + 2 180 (840 = 3 840 – 3 000) |
2027 | 4 500 | nie | - | 660 max. do výšky dane prevyšujúcej sumu min. dane (4 500 – 3 840) | 3 840 | 840 na zápočet 1 520 (2 180 – 660) stráca nárok |
2028 | 5 000 | nie | - | 840 max. do výšky dane prevyšujúcej sumu min. dane (5 000 – 3 840) | 3 840 | 0 |
Za zdaňovacie obdobie 2024 daňovník vykáže daňovú stratu vo výške 5 000 eur, preto je povinný platiť minimálnu daň vo výške 3 840 eur (pri zdaniteľných príjmoch vyšších ako 500 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 3 840 eur). Keďže za zdaňovacie obdobie vykáže daňovú stratu, môže si započítať celú výšku minimálnej dane v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027, na tú časť daňovej povinnosti, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane v týchto zdaňovacích obdobiach.
Za zdaňovacie obdobie 2025 daňovník vykáže daňovú povinnosť vo výške 5 500 eur, tzn. nie je povinný platiť minimálnu daň (daňová povinnosť je vyššia ako ustanovená výška minimálnej dane 3 840 eur). Na časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane vo výške 1 660 eur (5 500 – 3 840), započíta časť z minimálnej dane 3 840 eur zaplatenej v zdaňovacom období 2024. Za zdaňovacie obdobie 2025 zaplatí daň vo výške 3 840 eur (5 500 – 1 660).
Za zdaňovacie obdobie 2026 daňovník vykáže daňovú povinnosť vo výške 3 000 eur, ktorá je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane, preto je povinný platiť minimálnu daň vo výške 3 840 eur (pri zdaniteľných príjmoch vyšších ako 500 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 3 840 eur). Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a skutočnou daňou vykázanou v daňovom priznaní vo výške 840 eur (3 840 – 3 000) si môže započítať na tú časť daňovej povinnosti, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane v zdaňovacích obdobiach 2027 až 2029.
Za zdaňovacie obdobie 2027 daňovník vykáže daňovú povinnosť vo výške 4 500 eur, tzn. nie je povinný platiť minimálnu daň (daňová povinnosť je vyššia ako ustanovená suma minimálnej dane 3 840 eur). Na časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane vo výške 660 eur (4 500 – 3 840), započíta časť zo zostávajúcej časti minimálnej dane vo výške 2 180 eur zaplatenej za zdaňovacie obdobie 2024. Na zápočet zostávajúcej časti minimálnej dane zaplatenej za zdaňovacie obdobie 2024 vo výške 1 520 eur (3 840 – 1 660 – 660) stráca nárok, keďže zdaňovacie obdobie 2027 je posledným zdaňovacím obdobím, v ktorom si môže započítať minimálnu daň za zdaňovacie obdobie 2024. Za zdaňovacie obdobie 2027 zaplatí daň vo výške 3 840 eur (4 500 – 660).
Za zdaňovacie obdobie 2028 daňovník vykáže daňovú povinnosť vo výške 5 000 eur, tzn. nie je povinný platiť minimálnu daň (daňová povinnosť je vyššia ako ustanovená výška minimálnej dane 3 840 eur). Daňová povinnosť prevyšuje sumu minimálnej dane o 1 660 eur, preto daňovník môže započítať celý kladný rozdiel vo výške 840 eur medzi minimálnou daňou a skutočnou daňou vykázanou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2026.
Daňovník, ktorý bude započítavať minimálnu daň alebo kladný rozdiel podľa § 46b ods. 5 ZDP, v tlačive daňového priznania (DPPOv24) označí zaškrtávacie pole týkajúce sa započítania minimálnej dane, vyplní riadky 810, 910, 920 a 1000 a vyplní tabuľku K daňového priznania.
(23) Podľa § 46b ods. 8 ZDP nárok na zápočet minimálnej dane alebo kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní zaniká:
ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia v ustanovenej trojročnej lehote,
ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu,
ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.
Obchodná spoločnosť uvedená v príklade č. 14, ktorá vstúpi do likvidácie 05.05.2025, vykáže za zdaňovacie obdobie 2024 daňovú stratu, tzn. je povinná zaplatiť minimálnu daň za zdaňovacie obdobie 2024 vo výške 1 920 eur (za zdaňovacie obdobie vykáže zdaniteľné príjmy vo výške 270 000 eur, pri ktorých je ustanovená výška minimálnej dane 1 920 eur). Za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu vstupu do likvidácie (zdaňovacie obdobie od 01.01.2025 do 04.05.2025), je povinná zaplatiť minimálnu daň vo výške 400 eur (pri zdaniteľných príjmoch 250 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 960 eur, pomerná časť sa vypočíta: 960 eur / 12 mesiacov = 80 eur x 5 mesiacov).
Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie (ku dňu 05.05.2025) mu zaniká nárok na zápočet minimálnej dane zaplatenej za zdaňovacie obdobie 2024 vo výške 1 920 eur a minimálnej dane zaplatenej za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu vstupu daňovníka do likvidácie vo výške 400 eur v súlade s § 46b ods. 8 ZDP.
vyššia ako minimálna daň, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte minimálnej dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,
nižšia ako minimálna daň, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou bude možné započítať.
Obchodná spoločnosť (s. r. o.) má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Za zdaňovacie obdobia 2023 až 2028 vykáže zdaniteľné príjmy vyššie ako 500 000 eur a daňovú povinnosť - viď tabuľka. Ako bude postupovať pri platení minimálnej dane a zápočte preddavkov na daň v jednotlivých zdaňovacích obdobiach?
ZO | Daňová povinnosť vykázaná v DP | Preddavky na daň zaplatené v ZO | Povinnosť platiť min. daň | Kladný rozdiel určený na zápočet v nasled. ZO | Zápočet min. dane/ kladného rozdielu v ZO | Daň na úhradu/ preplatok | |
áno/nie | Suma min. dane | ||||||
2023 | 8 000 | - | nie | - | - | - | 8 000 |
2024 | 2 000 | 6 000 | áno | 3 840 | 1 840 | - | - 2 160 |
2025 | 6 000 | 2 000 | nie | - | - | 1 840 | 2 160 |
2026 | 3 000 | 4 500 | áno | 3 840 | 840 | - | - 660 |
2027 | 6 500 | 1 500 | nie | - | - | 840 | 4 160 |
2028 | 2 800 | 4 875 | áno | 3 840 | 1 040 | - | - 1 035 |
Na základe daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 daňovníkovi vznikla po lehote na podanie daňového priznania, povinnosť platiť v zdaňovacom období 2024 štvrťročné preddavky na daň vo výške 2 000 eur, spolu za zdaňovacie obdobie 2024 zaplatí preddavky na daň vo výške 6 000 eur. Preddavky na daň vo výške 2 000 eur zaplatí aj za prvý štvrťrok 2025.
V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 daňovník vykáže daňovú povinnosť 2 000 eur, ktorá je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane, preto je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške 3 840 eur (pri zdaniteľných príjmoch vyšších ako 500 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 3 840 eur). Keďže daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobie 2024 preddavky na daň vo výške 6 000 eur, rozdiel medzi zaplatenými preddavkami na daň a minimálnou daňou vo výške 2 160 eur (3 840 - 6 000) si môže započítať na budúce preddavky na daň alebo požiadať správcu dane o jeho vrátenie. Zároveň kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vykázanou v daňovom priznaní vo výške 1 840 eur (3 840 – 2 000) si môže daňovník započítať na daňovú povinnosť, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane v zdaňovacích obdobiach rokov 2025 až 2027.
Daňovník má v zdaňovacom období roka 2025 predpísané a zaplatené preddavky na daň za prvý štvrťrok 2025 vo výške 2 000 eur (na základe daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023). Po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 mu nevznikne povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 42 ZDP. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025 daňovník vykáže daňovú povinnosť 6 000 eur, ktorá je vyššia ako ustanovená výška minimálnej dane. Daňovník má možnosť započítať si kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vykázanou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2024 vo výške 1 840 eur. Keďže daňovník za zdaňovacie obdobie roka 2025 zaplatil preddavky na daň vo výške 2 000 eur, za zdaňovacie obdobie zaplatí daň vo výške 2 160 eur (6 000 – 1 840 – 2 000).
Na základe daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2025 daňovníkovi vznikne povinnosť platiť v zdaňovacom období 2026 štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 500 eur, spolu za zdaňovacie obdobie zaplatí preddavky na daň vo výške 4 500 eur. Preddavky na daň vo výške 1 500 eur zaplatí aj za prvý štvrťrok 2026.
V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2026 daňovník vykáže daňovú povinnosť 3 000 eur, ktorá je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane, preto je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške 3 840 eur (pri zdaniteľných príjmoch vyšších ako 500 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 3 840 eur). Keďže daňovník zaplatí za zdaňovacie obdobie roka 2026 preddavky na daň vo výške 4 500 eur, rozdiel medzi zaplatenými preddavkami na daň a minimálnou daňou vo výške 660 eur (3 840 – 4 500) si môže započítať na budúce preddavky na daň alebo požiadať správcu dane o jeho vrátenie. Zároveň kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vykázanou v daňovom priznaní vo výške 840 eur (3 840 – 3 000) si môže daňovník započítať na daňovú povinnosť, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane v zdaňovacích obdobiach 2027 až 2029.
Daňovník má v zdaňovacom období roka 2027 predpísané a zaplatené preddavky na daň za prvý štvrťrok 2027 vo výške 1 500 eur (na základe daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2025). Po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2026 mu nevznikne povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 42 ZDP. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2027 daňovník vykáže daňovú povinnosť 6 500 eur, ktorá je vyššia ako ustanovená výška minimálnej dane. Daňovník má možnosť započítať si kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vykázanou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2026 vo výške 840 eur. Keďže daňovník za zdaňovacie obdobie roka 2027 zaplatil preddavky na daň vo výške 1 500 eur, za zdaňovacie obdobie zaplatí daň vo výške 4 160 eur (6 500 – 840 – 1 500).
Na základe daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2027 daňovníkovi vznikne povinnosť platiť v zdaňovacom období 2028 štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 625 eur, spolu za zdaňovacie obdobie zaplatí preddavky na daň vo výške 4 875 eur.
V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2028 daňovník vykáže daňovú povinnosť 2 800 eur, ktorá je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane, preto je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške 3 840 eur (pri zdaniteľných príjmoch vyšších ako 500 000 eur je ustanovená výška minimálnej dane 3 840 eur). Nakoľko daňovník zaplatí za zdaňovacie obdobie 2028 preddavky na daň vo výške 4 875 eur, rozdiel medzi zaplatenými preddavkami na daň a minimálnou daňou vo výške 1 035 eur (3 840 - 4 875) si môže započítať na budúce preddavky na daň alebo požiadať správcu dane o jeho vrátenie. Zároveň kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vykázanou v daňovom priznaní vo výške 1 040 eur (3 840 – 2 800) si môže daňovník započítať na daňovú povinnosť, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane v zdaňovacích obdobiach 2029 až 2031.
Obchodná spoločnosť (s. r. o.) zaplatí za zdaňovacie obdobie 2024 minimálnu daň vo výške 3 840 eur. Môže spoločnosť z celej výšky zaplatenej minimálnej dane poukázať podiel zaplatenej dane na osobitné účely?
V súlade s § 50 ods. 1 písm. b) ZDP, ak daňovník najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 daruje finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane (v uvedenom prípade najmenej vo výške 19,20 eur) daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie, môže vyhlásiť v daňovom priznaní, že podiel z celej výšky zaplatenej minimálnej dane, tzn. 76,80 eur (2 % z 3 840 eur), sa má poukázať ním určenému prijímateľovi.
Ak by daňovník najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 daroval finančné prostriedky v nižšej výške ako 0,5 % zaplatenej dane alebo nedaroval žiadne finančné prostriedky daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie, môže poukázať podiel zaplatenej dane len do výšky 1 % zaplatenej minimálnej dane, tzn. 38,40 eur (1 % z 3 840 eur).
Február 2025
Vzťah k:
Na stiahnutie:
Ďalšie nové dokumenty
Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH
Informácia je určená pre platiteľov dovážajúcich tovar do tuzemska, ktorí na základe § 84a zákona o DPH sú od 1. júla 2025 povinní platiť daň z pridanej hodnoty z dovezeného tovaru formou samozdanenia.
Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO
Informácia je určená pre zahraničné spoločnosti, ktoré sú daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ak vykonávajú činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizujú prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky). V taktom prípade sa stávajú súčasne platiteľom dane a vzniká im povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. V informácií sa uvádza ako sa v tomto prípade podá Oznámenie a ako sa má zaplatiť daň z finančných transakcií.
Overovanie IČ DPH
DPH 222/04IČ DPH je dôležitá informácia o podnikateľovi vo vzťahu k uplatňovaniu DPH. V Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý umožňuje filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra.
Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025
DPH 222/04 DPH 222/04, § 19Diskutovaná problematika: Nájom nehnuteľností s ohľadom na uplatňovanie sadzieb DPH na dodávky energií v kontexte zložených plnení v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora C-572/07, C-392/11 a C-42/14 (téma SKDP)
Odborný dokument
Uplatnenie daňového bonusu na dieťa u zamestnávateľa
8/DZPaU/2025/MU
Usmernenie k uplatneniu daňového bonusu na vyživované dieťa u zamestnávateľa v priebehu roka 2025
Národná rada SR dňa 3. októbra 2024 schválila zákon č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. V článku III tohto zákona sa s účinnosťou od 1. januára 2025 zmenilo a doplnilo aj ustanovenie § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
FR SR vzhľadom na nejednotný postup pri aplikácii ustanovenia § 33 ods. 9 ZDP vydáva usmernenie k postupu zamestnávateľa, v prípade priznania daňového bonusu na vyživované dieťa (ďalej len „daňový bonus“) v priebehu zdaňovacieho obdobia 2025.
Podľa ustanovenia § 33 ods. 9 ZDP v znení účinnom od 1. januára 2025, nárok na daňový bonus si môže uplatniť len daňovník, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) alebo neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident).
Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident), má možnosť si uplatniť nárok na daňový bonus aj v priebehu roka (u zamestnávateľa), ak okrem iného splní podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období len zo zdrojov na území SR, čo zamestnanec potvrdzuje v novom vyhlásení (§ 36 ods. 6 ZDP). Pri uplatnení daňového bonusu tento zamestnanec nebude sledovať úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí. Ak teda daňovníkove príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí, uvedené nebude mať vplyv na priznanie daňového bonusu.
Zamestnávateľ nepozastaví priznanie a výplatu daňového bonusu, ak pôjde napr. o príjem:
• zamestnanca, ktorý je na pracovnej ceste v zahraničí (napr. dva dni),
• vodiča kamiónu, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu so slovenským zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane a vodič prácu vykonáva (jazdí) v rámci celej Európy.
Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident), má možnosť za splnenia všetkých ustanovených podmienok si uplatniť nárok na daňový bonus až po skončení zdaňovacieho obdobia.
Zamestnávateľ v priebehu roka 2025 môže prihliadnuť na daňový bonus len vtedy, ak zamestnanec podpíše nový vzor vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP – VYH36v25, ktorého vzor určilo FRSR v prílohe č. 1 informácie č. 33/DZPaU/2024/I.
Problematika bola riešená v spolupráci s MF SR.
Vypracoval: Odbor daňovej metodiky FR SR
Január 2025
Vzťah k:
Na stiahnutie:
Ďalšie nové dokumenty
Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH
Informácia je určená pre platiteľov dovážajúcich tovar do tuzemska, ktorí na základe § 84a zákona o DPH sú od 1. júla 2025 povinní platiť daň z pridanej hodnoty z dovezeného tovaru formou samozdanenia.
Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO
Informácia je určená pre zahraničné spoločnosti, ktoré sú daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ak vykonávajú činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizujú prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky). V taktom prípade sa stávajú súčasne platiteľom dane a vzniká im povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. V informácií sa uvádza ako sa v tomto prípade podá Oznámenie a ako sa má zaplatiť daň z finančných transakcií.
Overovanie IČ DPH
DPH 222/04IČ DPH je dôležitá informácia o podnikateľovi vo vzťahu k uplatňovaniu DPH. V Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý umožňuje filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra.
Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025
DPH 222/04 DPH 222/04, § 19Diskutovaná problematika: Nájom nehnuteľností s ohľadom na uplatňovanie sadzieb DPH na dodávky energií v kontexte zložených plnení v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora C-572/07, C-392/11 a C-42/14 (téma SKDP)
Odborný dokument
Uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane
6/DZPaU/2025/MP
Obsah:
Úvod
1. diel Vymedzenie nezdaniteľných častí základu dane
2. diel Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
3.2. Uplatnenie a preukazovanie nároku
5.2. Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane v prípade úmrtia daňovníka
5.3. Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane v prípade vykázania viacerých čiastkových základov dane
Úvod
Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotný postup pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
1. diel Vymedzenie nezdaniteľných častí základu dane
Z ustanovenia § 11 ods. 1 ZDP vyplýva, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej len „NČZD“) sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti) alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov.
NČZD v súlade s § 11 ZDP sú:
• NČZD na manželku (manžela) [§ 11 ods. 3 ZDP],
• NČZD, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8 ZDP).
Prehľad súm potrebných na výpočet NČZD za zdaňovacie obdobie | 2024 | 2025 |
platné životné minimum | 268,88 € | 273,99 € |
NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 ZDP] | ||
21,0-násobok platného životného minima | 5 646,48 € | 5 753,79 € |
92,8-násobok platného životného minima | 24 952,06 € | 25 426,27 € |
44,2-násobok platného životného minima | 11 884,50 € | 12 110,36 € |
NČZD na manželku (manžela) [§ 11 ods. 3 ZDP] | ||
19,2-násobok platného životného minima | 5 162,50 € | 5 260,61 € |
176,8-násobok platného životného minima | 47 537,98 € | 48 441,43 € |
63,4-násobok platného životného minima | 17 046,99 € | 17 370,97 € |
NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP | ||
v preukázateľne zaplatenej výške, v úhrne najviac | 180 € | 180 € |
V zmysle § 47 ZDP sa všetky prepočty podľa ZDP vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že
b) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu.
2. diel Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima. Ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima, NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane daňovníka.
V zmysle § 11 ods. 6 ZDP, nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“). Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP). Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Poznámka:
S účinnosťou od 01.07.2024 sa na účely výpočtu NČZD na daňovníka k sume vyplateného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok poberateľa dôchodku. Vyplácanie 13. dôchodku upravujú osobitné predpisy, ktorými sú § 78e zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 87/2024 Z. z. a § 77a až 77d zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 87/2024 Z. z. Na uplatnenie NČZD na daňovníka má vplyv len ten 13. dôchodok, ktorý sa vypláca v súvislosti s dôchodkom definovaným v § 11 ods. 6 ZDP.
Podľa § 32 ods. 11 ZDP, daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu [§ 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)].
Príklad č. 1
Daňovník v roku 2022 splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku, ale o výplatu tohto dôchodku požiadal až 04.07.2024. Daňovník si NČZD na daňovníka uplatňoval každoročne v plnej sume. Dňa 14.10.2024 bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný dôchodok k 03.01.2022. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 predstavovala sumu 5 642 €. Od ktorého mesiaca daňovník nemá nárok na NČZD na daňovníka?
Vzhľadom na to, že v roku 2024 je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023 v súlade s § 32 ods. 11 ZDP. V tomto daňovom priznaní si podľa § 11 ods. 6 ZDP neuplatní NČZD na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätne priznanom dôchodku, t. j. do 30.11.2024. V rovnakej lehote bude dodatočne priznaná daň splatná.
V prípade uplatnenia NČZD na daňovníka za rok 2024 sa postupuje podľa § 11 ods. 6 ZDP, t. j. ak úhrnná suma dôchodku vrátane 13. dôchodku je vyššia ako suma NČZD na daňovníka, nárok na NČZD na daňovníka za rok 2024 nevznikne.
Za zdaňovacie obdobie roku 2022 daňovník mal nárok na celú NČZD na daňovníka, pretože mu dôchodok nebol priznaný spätne k 01.01.2022.
Ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku a naďalej poberá napr. invalidný dôchodok.
K spätnému priznaniu starobného dôchodku na účely aplikácie § 11 ods. 6 ZDP nedochádza, ak bol daňovníkovi priznaný jednorazový doplatok k starobnému dôchodku za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, resp. spätne zvýšený starobný dôchodok za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.
Príklad č. 2
Sociálna poisťovňa oznámila daňovníkovi, že mu bude od 25.11.2024 vyplácaný starobný dôchodok preddavkovo v sume 368,50 € mesačne, a to do času, kedy bude vypočítaná skutočná výška starobného dôchodku. Daňovník, ktorému je starobný dôchodok priznaný preddavkovo, sa na účely uplatnenia NČZD na daňovníka považuje za poberateľa starobného dôchodku, preto preddavkovo vyplácaný starobný dôchodok je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na NČZD na daňovníka za rok 2025. K začiatku zdaňovacieho obdobia 2024 daňovník nebol poberateľom starobného dôchodku, preto uvedená skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024.
Nárok na NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP] možno uplatniť v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“), alebo osobne prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“).
Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP (ďalej len „vyhlásenie“) na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle. Zamestnanec toto vyhlásenie doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami.
Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 39 ods. 16 ZDP). Zamestnávateľ môže určiť podrobnejšie podmienky elektronickej komunikácie so zamestnancom napr. formou interného predpisu.
Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. 7 ZDP).
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na NČZD na daňovníka ku dňu, kedy táto skutočnosť nastala (§ 36 ods. 8 ZDP).
Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na NČZD na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení zamestnanec neuvedie inak (§ 36 ods. 1 ZDP).
Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Pri mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ NČZD na daňovníka postupne znižuje v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) ZDP až pri ročnom zúčtovaní [§ 35 ods. 1 písm. b) ZDP].
Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.
Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených (§ 37 ods. 3 ZDP).
Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov). Takýmto zamestnávateľom je zamestnávateľ, ktorý v zmysle zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. má poskytnutý prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne.
Ak si daňovník uvedený v § 11 ods. 6 ZDP uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. V daňovom priznaní uvádza úhrnnú sumu dôchodku, ktorú dosiahol za celé zdaňovacie obdobie len v prípade, ak si uplatňuje túto NČZD.
3. diel Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
V súlade s § 11 ods. 3 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Ak manželka (manžel) daňovníka má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Pokiaľ vlastný príjem manželky (manžela) presahuje túto sumu, NČZD na manželku (manžela) sa rovná nule.
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka. Ak manželka (manžel) mala vlastný príjem, potom takto vypočítaná suma sa zníži o vlastný príjem manželky (manžela).
Ak si daňovník v zdaňovacom období môže uplatniť NČZD na manželku (manžela) len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, potom si základ dane zníži len o NČZD na manželku (manžela) zodpovedajúcu 1/12 tejto NČZD za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD, pričom sa posudzujú celoročné príjmy manželky (manžela) bez ohľadu na to, v ktorých mesiacoch boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD (§ 11 ods. 5 ZDP).
- manželka (manžel) sa starala o vyživované maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“), v súlade s ktorým ide o dieťa do troch rokov veku, do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby), do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov [§ 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku], najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe alebo do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom dieťa začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie [§ 28a zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“)],
Príklad č. 3
Daňovník sa 15.12.2023 oženil. Jeho manželka 12.01.2024 porodila dieťa a od tohto dňa sa o toto dieťa začala starať. Daňovníkovi vznikol nárok na NČZD na manželku od mesiaca február 2024. Dňa 14.07.2024 sa manželka zamestnala, o dieťa sa aj naďalej stará, pričom počas pracovnej doby riadnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje daňovníkovou matkou. Môže si daňovník uplatniť NČZD na manželku aj po júli 2024?
V súlade s § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú nielen vtedy, ak manželka zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne, ale aj vtedy, ak riadnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje právnickou osobou alebo inou plnoletou fyzickou osobou, t. j. aj matkou daňovníka. Vzhľadom na uvedené, ak budú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže uplatniť NČZD na manželku aj po 14.07.2024.
- manželka (manžel) poberala peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý je vyplácaný v súlade s § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“),
Príklad č. 4
Manželka daňovníka od 01.12.2024 začala opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, za čo jej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím priznal nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie za mesiac december 2024 bude vyplatený dňa 20.01.2025. Môže si daňovník uplatniť NČZD na manželku od decembra 2024?
Nárok na peňažný príspevok na opatrovanie a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o jeho priznaní. Peňažný príspevok na opatrovanie sa vždy vypláca mesačne pozadu. V súlade s § 11 ods. 5 ZDP si môže daňovník uplatniť NČZD na manželku za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD. Ak daňovník preukáže rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že peňažný príspevok na opatrovanie bol manželke priznaný za mesiac december 2024, a tento jej bol aj vyplatený (bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci) a ak sú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD od decembra 2024.
- manželka (manžel) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“),
Príklad č. 5
Manželka daňovníka je od 15.12.2024 do 06.03.2025 dobrovoľne nezamestnaná. Dňa 07.03.2025 manželka požiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Za ktoré mesiace roka 2025 si daňovník bude môcť uplatniť NČZD na manželku?
Keďže na začiatku mesiacov január až marec 2025 nie je splnená ani jedna z podmienok ustanovených v § 11
ods. 4 písm. a) ZDP, daňovníkovi za tieto mesiace nevznikne nárok na NČZD na manželku. Až na začiatku mesiaca apríl 2025 splní jednu z ustanovených podmienok, t. j. je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a preto až od apríla 2025 si daňovník môže na manželku uplatniť NČZD, pričom musia byť splnené aj ďalšie ustanovené podmienky.
Príklad č. 6
Manžel zamestnankyne bol celý rok 2024 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky ustanovené podmienky na uplatnenie NČZD na manžela, zamestnankyňa si u zamestnávateľa v ročnom zúčtovaní uplatnila túto NČZD v plnej sume. V marci 2025 budú zistené nové skutočnosti, na základe ktorých bude manžel spätne k 01.07.2024 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Má manželka kvôli spätnému vyradeniu manžela z evidencie uchádzačov o zamestnanie povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024 a upraviť v ňom výšku NČZD na manžela?
Vzhľadom k tomu, že v marci 2025 nastane nová skutočnosť, na základe ktorej manželke nevzniká nárok na NČZD na manžela za celé zdaňovacie obdobie 2024, je povinná uplatniť postup podľa § 32 ods. 9 ZDP a § 16 ods. 2 daňového poriadku. Znamená to, že manželka podá daňové priznanie za rok 2024, ktoré sa podľa § 32 ods. 9 ZDP považuje za opravné alebo dodatočné daňové priznanie a v tomto daňovom priznaní si upraví výšku NČZD na manžela.
Dávky a príspevky poskytované slovenským občanom zo sociálneho systému iného členského štátu je potrebné z hľadiska dane z príjmov posudzovať rovnako, ako sa posudzujú obdobné dávky poskytované na území Slovenskej republiky podľa slovenských právnych noriem. Vyplýva to z realizácie koordinačných predpisov v oblasti systémov sociálneho zabezpečenia, t. j. aby všetky osoby pohybujúce sa voľne v rámci spoločenstva a osoby, ktoré sú od nich závislé (rodinní príslušníci) a ich pozostalí, mali v tejto oblasti zachované rovnaké práva a výhody (napr. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia). Napr., ak manželka, ktorá je občanom Slovenskej republiky, bude v Maďarsku zaradená do evidencie, ktorá zodpovedá systému evidencie uchádzačov o zamestnanie v Slovenskej republike, podmienka zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie bude splnená. Táto podmienka nie je splnená, ak manželka bola v súlade s ustanoveniami zákona o službách zamestnanosti zaradená do iných evidencií, napr. do evidencie záujemcov o zamestnanie.
Príklad č. 7
Manželka daňovníka v mesiacoch január až júl 2024 poberala invalidný dôchodok. Od augusta 2024 jej nárok na invalidný dôchodok zanikol z dôvodu, že 15.03.2024 posudkový lekár posúdil jej zdravotný stav tak, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Za ktoré mesiace roka 2024 si daňovník môže uplatniť NČZD na manželku?
Poberanie invalidného dôchodku nemá vplyv na uplatnenie NČZD na manželku. Vzhľadom na uvedené, ak sú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD za mesiace január až marec 2024, t. j. v mesiacoch, v ktorých sa manželka považovala za občana so zdravotným postihnutím.
Vlastným príjmom manželky (manžela) sa v súlade s § 11 ods. 4 písm. b) ZDP rozumie príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola povinná z tohto príjmu zaplatiť.
Legislatívna skratka „poistné a príspevky“ je zavedená v § 5 ods. 7 písm. e) ZDP. V súlade s citovaným ustanovením sa poistným a príspevkami rozumejú poistné na verejné zdravotné poistenie (napr. zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), poistné na sociálne poistenie (zákon č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), poistné na sociálne zabezpečenie (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie [zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“)] alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu.
Príklad č. 8
Manželka daňovníka bola celý rok 2024 zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V tomto zdaňovacom období predala garáž, ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve za 2 000 €, pričom poistné z tohto príjmu v zdaňovacom období 2024 neplatila. V roku 2025 zdravotná poisťovňa za zákonom stanovených podmienok vykoná manželke daňovníka ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2024 a výsledkom ročného zúčtovania poistného bude nedoplatok v sume 68 € viažuci sa k príjmom z predaja garáže (príjem podľa § 8 ZDP). Manželka tento nedoplatok zaplatí dňa 30.06.2025, t. j. po dni uplatnenia NČZD na manželku jej manželom. Môže sa pri výpočte vlastného príjmu za rok 2024 príjem manželky znížiť o poistné, ktoré zaplatí manželka až v zdaňovacom období roka 2025?
V súlade s § 11 ods. 4 písm. b) ZDP manželka daňovníka od príjmu dosiahnutého v zdaňovacom období 2024 môže odpočítať len to poistné, ktoré z tohto príjmu bola povinná zaplatiť a do dňa uplatnenia NČZD na manželku aj zaplatila. Vzhľadom k tomu, že poistné z tohto príjmu manželka zaplatí až po tom, ako si na ňu manžel NČZD uplatnil, o toto poistné sa môže znížiť príjem manželky na účely výpočtu NČZD na manželku len prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2024. Keďže poistné zaplatené 30.06.2025 sa viaže k príjmom za rok 2024, nie je možné odpočítať ho pri výpočte NČZD na manželku za rok 2025 od príjmov za rok 2025.
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa zahŕňajú všetky príjmy (tzv. hrubé príjmy), ktoré manželka (manžel) dosiahla v príslušnom zdaňovacom období, t. j. aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo príjmy oslobodené od dane. Výnimku predstavujú len príjmy, ktorými sú:
- zamestnanecká prémia podľa § 32a ZDP,
- daňový bonus podľa § 33 ZDP,
- zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
- štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie [zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 600/2003 Z. z.“)],
- štátne sociálne dávky, ktorými sú:
- príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí (zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
- rodičovský príspevok (zákon o rodičovskom príspevku),
- príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov),
- prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.),
- príplatok k dôchodku (zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov),
- príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov),
- kompenzačný príspevok baníkom (zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
- 13. dôchodok (zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 30.06.2024),
- príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie (zákon č. 526/2023 Z. z. o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinný od 01.01.2024).
Príklad č. 9
Daňovník od roku 2020 žil v domácnosti s manželkou Annou, ktorá sa podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Okrem invalidného dôchodku, ktorý celý rok poberala v úhrne 2000 €, nemala Anna v roku 2024 žiadny iný príjem. Dňa 20.02.2024 sa daňovník od manželky odsťahoval a začal žiť v domácnosti s novou partnerkou Elenou. S manželkou Annou ich súd rozviedol dňa 21.03.2024.
Dňa 06.07.2024 uzavrel daňovník sobáš s novou partnerkou Elenou, ktorej sa 30.07.2024 narodilo dieťa, o ktoré sa od tohto dňa začala starať. V roku 2024 manželka Elena poberala len materské dávky, v úhrne za rok 2024 v sume 500 €. V ktorých mesiacoch sú splnené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku a ktoré príjmy sa zahrnú do vlastného príjmu?
Podmienky na uplatnenie NČZD na manželku Annu (domácnosť, manželka bola občanom s ťažkým zdravotným postihnutím) boli súčasne splnené len v mesiacoch január a február 2024.
Podmienky na uplatnenie NČZD na manželku Elenu (domácnosť, starostlivosť o maloleté dieťa) boli súčasne splnené až od augusta 2024 (dieťa sa narodilo 30.07.2024, t. j. august 2024 je prvým kalendárnym mesiacom, na začiatku ktorého je splnená podmienka starostlivosti o maloleté dieťa).
Vlastný príjem na účely uplatnenia NČZD na manželku sa určí ako súčet ročného príjmu Anny (2000 €) a ročného príjmu Eleny (500 €), t. j. 2500 €, pričom daňovník si základ dane za rok 2024 môže znížiť o NČZD na manželku zodpovedajúcu 7/12 NČZD na manželku.
Vzhľadom na to, že spôsob zahrnutia príjmov plynúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželky (manžela) do vlastného príjmu manželky (manžela) na účely uplatnenia NČZD na manželku (manžela) ZDP špecificky neupravuje (na rozdiel od zahrnovania takýchto príjmov do základu dane podľa § 4 ods. 8 ZDP), uvedené príjmy sa do vlastného príjmu manželky (manžela) zahrnú buď v sume zodpovedajúcej 1/2 dosiahnutých príjmov, alebo v sume vyplývajúcej z dohody manželov podľa § 4 ods. 8 ZDP.
Príklad č. 10
V roku 2024 manželom plynul príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP vo výške 10 000 €. Nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Manželia sa dohodli, že do základu dane si príjmy z prenájmu v súlade s § 4 ods. 8 ZDP zahrnú tak, že na manžela z celkových príjmov z prenájmu pripadne suma 9 500 €, z čoho 500 € je oslobodených od dane, t. j. do základu dane si manžel zahrnie 9 000 €. Na manželku pripadne 500 €, čo je suma oslobodená od dane, ktorá sa do základu dane nezahŕňa. Aká suma z celkových príjmov sa má zahrnúť do vlastného príjmu manželky na účely uplatnenia NČZD na manželku?
Predmetné príjmy sa do vlastného príjmu manželky zahrnú v sume vyplývajúcej z dohody manželov, čo je 500 €.
Pojem „domácnosť“ je ustanovený v § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Adresa trvalého pobytu manžela a manželky pri uplatnení NČZD na manželku (manžela) nemá vplyv na uplatnenie tejto NČZD.
Príklad č. 11
Daňovník si za rok 2024 uplatnil NČZD na manželku, ktorá sa považuje za občana so zdravotným postihnutím. Do marca roku 2024 manželia bývali spoločne v mieste trvalého pobytu. V apríli 2024 manžel zveril manželku do domova sociálnych služieb, t. j. aktuálna adresa trvalého pobytu manželky je adresa domova sociálnych služieb. Vznikne manželovi nárok na uplatnenie NČZD na manželku za celé zdaňovacie obdobie 2024?
Adresa trvalého pobytu manžela a manželky pri uplatnení NČZD na manželku nie je podstatná, a preto ak manžel preukáže, že s manželkou naďalej žijú v spoločnej domácnosti, t. j. spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby, manželovi vznikne nárok na NČZD na manželku aj za obdobie, počas ktorého je jeho manželka umiestnená v domove sociálnych služieb.
3.2 Uplatnenie a preukazovanie nároku
Nárok na NČZD na manželku (manžela) [§ 11 ods. 3 a 4 ZDP] si môže daňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania, alebo sám podaním daňového priznania. NČZD na manželku (manžela) sa v závislosti od výšky vykázaného základu dane (čiastkového základu dane) postupne znižuje, pričom jej nárok vzniká len v tom mesiaci, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD.
NČZD na manželku (manžela) za podmienok ustanovených v § 11 ods. 3 a 4 ZDP si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 11 ods. 7 ZDP).
V súlade s § 37 ods. 1 písm. a) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi:
• čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela), ktoré je súčasťou žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania (§ 38 ZDP).
V súlade s § 37 ods. 3 ZDP, uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených, resp. za predpokladu, že sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie NČZD na manželku (manžela).
Príklad č. 12
Manželka zamestnanca sa stará o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Aké doklady má predložiť zamestnanec zamestnávateľovi na preukázanie nároku na NČZD na manželku? Zamestnanec predloží zamestnávateľovi tri doklady, ktorými preukazuje nárok na NČZD na manželku, t. j. sobášny list, rodný list dieťaťa a posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa. Vlastný príjem manželky zamestnanec zamestnávateľovi nepreukazuje, ale v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uvedie (vyhlási) výšku jej vlastného príjmu.
Príklad č. 13
Zamestnanec s manželkou vyživujú v spoločnej domácnosti jedno dieťa, ktoré 15.07.2024 dovŕšilo päť rokov veku. Dieťa je od 01.09.2024 povinné plniť predprimárne vzdelávanie. Môže si zamestnanec uplatniť NČZD na manželku za celý rok 2024, ak splnil všetky zákonné podmienky?
Podmienka starostlivosti o vyživované maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskom prídavku bola splnená len za mesiace január až august 2024, a preto nárok na NČZD na manželku za rok 2024 môže zamestnanec uplatniť len za tieto mesiace. Nárok na NČZD na manželku za mesiace september až december 2024 zamestnancovi nevzniká.
Zamestnanec na preukázanie nároku na túto NČZD predloží zamestnávateľovi dva doklady, a to sobášny list a rodný list dieťaťa. Plnenie povinnosti predprimárne sa vzdelávať zamestnanec nepreukazuje špecifickým dokladom. Zamestnávateľ podmienku veku dieťaťa overí z údaja uvedeného v rodnom liste dieťaťa.
V prípade, že zamestnanec v minulosti preukázal zamestnávateľovi splnenie podmienok na uplatnenie NČZD na manželku (manžela) predložením príslušných dokladov a nedošlo v nich k zmene údajov rozhodujúcich na priznanie tejto NČZD, nie je povinný tieto doklady opätovne predložiť.
Daňovník, ktorý si túto NČZD uplatňuje prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal, pričom správca dane je oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uplatnenú NČZD na manželku (manžela) preukázal. Daňovník v príslušnom daňovom priznaní uvedie okrem iných údajov potrebných na uplatnenie tejto NČZD aj úhrnnú sumu vlastného príjmu manželky (manžela).
4. diel Nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie
NČZD podľa ustanovenia § 11 ods. 8 ZDP sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu (zákon č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu [zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DDS“)] a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.
V súlade s § 11 ods. 9 ZDP je možné príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (ďalej len „CODP“) a príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len „DDS“) podľa § 11 ods. 8 ZDP odpočítať od základu dane v sume, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 € za rok. Pri výpočte úhrnu príspevkov sporiteľa na CODP a príspevkov účastníka na DDS, platených zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP.
Podľa § 11 ods. 10 ZDP na uplatnenie tejto NČZD musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:
• daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o DDS, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 10 písm. a) ZDP.
Predmetnú NČZD si za podmienok ustanovených v § 11 ods. 8 ZDP môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 11 ods. 7 ZDP).
Príklad č. 14
Daňovník si od roku 2012 platil príspevky na DDS na základe účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou bol dávkový plán. Dňa 16.11.2024 požiada o zrušenie tejto účastníckej zmluvy a vyplatenie príspevkov, pričom v súlade so zákonom o DDS sa daňovníkovi vo februári 2025 vyplatí jednorazové vyrovnanie. Daňovník v novembri 2024 uzatvoril novú účastnícku zmluvu, na základe ktorej si platil príspevky na DDS vo výške 100 eur za mesiac. Môže si daňovník uplatniť NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP na príspevky preukázateľne zaplatené za mesiace november a december 2024?
V súlade s § 57 ods. 5 zákona o DDS účastnícka zmluva zaniká vyplatením jednorazového vyrovnania. Znamená to, že účastnícka zmluva daňovníka, ktorej súčasťou bol dávkový plán, zanikne až vo februári 2025, a preto daňovník nesplnil podmienku podľa § 11 ods. 10 ZDP.
Nárok na NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP si môže daňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania, alebo osobne prostredníctvom podaného daňového priznania.
Pri výpočte úhrnu príspevkov na CODP a DDS platených zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP, t. j. príspevky na CODP a DDS uhradené zamestnávateľom za zamestnanca do 31.01. po skončení zdaňovacieho obdobia sú súčasťou úhrnu príspevkov na CODP a DDS za toto zdaňovacie obdobie. Zamestnanci, ktorí si príspevky na CODP a DDS platia sami, postup podľa § 4 ods. 3 ZDP neuplatnia.
V súlade s § 37 ods. 1 písm. c) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP vystaveného oprávneným subjektom. Takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou alebo poskytovateľom CODP.
Ak za zamestnanca príspevok na CODP a DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania vyhlási, že spĺňa podmienky ustanovené v § 11 ods. 10 ZDP, potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať nárok na túto NČZD.
Daňovník, ktorý si NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP uplatňuje prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. Správca dane je oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uplatnenú NČZD preukázal.
Príklad č. 15
Daňovník v januári 2010 uzatvoril účastnícku zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorej súčasťou je dávkový plán. V marci 2025 uzatvorí zmluvu s poskytovateľom CODP. Daňovník si v priebehu roka 2025 platil príspevky na DDS v sume 10 € mesačne a príspevky na CODP v sume 10 € mesačne. Úhrnná suma príspevkov zaplatených na základe účastníckej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a poskytovateľom CODP za rok 2025 bude v sume 220 €. V akej výške si môže daňovník uplatniť NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP? Daňovník v tomto prípade nesplnil jednu z podmienok uvedených v § 11 ods. 10 ZDP, nakoľko má uzatvorenú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorej súčasťou je dávkový plán.
Pokiaľ by daňovník mal uzatvorenú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorá by spĺňala podmienky podľa § 11 ods. 10 ZDP, a zároveň by si platil príspevky na základe zmluvy o CODP, mohol by si uplatniť NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP vo výške preukázateľne zaplatených príspevkov v príslušnom zdaňovacom období, maximálne v sume 180 € za rok.
5. diel Špecifické ustanovenia
Zvýšenie základu dane o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie:
Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa osobitného predpisu (§ 19 zákona o DDS), a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil NČZD, ktorou sú príspevky na DDS, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na DDS, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane (§ 11 ods. 11 ZDP).
Základ dane môže daňovník zvýšiť o uplatnené príspevky na DDS buď jednorazovo v jednom zdaňovacom období, alebo základ dane bude zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však v lehote ustanovenej v § 11 ods. 11 ZDP.
Poznámka:
Predčasným výberom podľa § 19 zákona o DDS sa rozumie suma zodpovedajúca súčinu aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky zo dňa predchádzajúceho dňu určenému v žiadosti o vyplatenie predčasného výberu a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek z príspevkov zaplatených účastníkom. Vyplatením predčasného výberu účastnícka zmluva nezaniká.
Zvýšenie základu dane o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie: V súlade s § 11 ods. 9 ZDP účinným do 31.12.2019, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil NČZD, ktorou je suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Ustanovenie § 11 ods. 9 ZDP v znení účinnom do 31.12.2019 sa použije aj po 31.12.2019 (§ 52zza ods. 2 ZDP).
Poznámka:
Sumou podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. sa rozumie suma zodpovedajúca súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu, osobe, na ktorej meno bol vedený osobný dôchodkový účet, na ktorom boli tieto dôchodkové jednotky evidované, a ak to nie je možné, osobe, ktorá preukáže, že má na tieto finančné prostriedky nárok.
V zmysle § 49 ods. 4 ZDP, ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič.
Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak dedič podá žiadosť najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie takéhoto daňového priznania.
V zmysle § 49 ods. 5 ZDP, ak daňovník pred svojím úmrtím mal povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, je dedič, s výnimkou Slovenskej republiky, povinný podať daňové priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie takéhoto daňového priznania.
Dedič v daňovom priznaní podanom za zomrelého daňovníka za ustanovených podmienok uplatní aj NČZD uvedené v § 11 ZDP.
Príklad č. 16
Zamestnanec, ktorý nie je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP, počas roka 2025 poberá zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa. Zamestnávateľ tomuto zamestnancovi zráža zo mzdy príspevky na DDS. Dňa 26.08.2025 zamestnanec zomrie a daňové priznanie za príslušnú časť roka za zomrelého zamestnanca, t. j. do 26.11.2025 podá dedič (§ 49 ods. 4 ZDP), ktorým je manželka zamestnanca. Ktoré z uvedených NČZD môže manželka uplatniť za zomrelého zamestnanca, ak bude po celý rok 2025 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberať dávku v hmotnej núdzi?
Manželka v daňovom priznaní, ktoré podá za zomrelého manžela v lehote do 26.11.2025, zníži základ dane (čiastkový základ dane) o sumy:
- NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP na príspevky na DDS zrazené zamestnávateľom do dňa smrti manžela maximálne do výšky 180 €.
Pri podaní daňového priznania za zomrelého zamestnanca, za predpokladu splnenia zákonných podmienok, je možné uplatniť (znížiť základ dane zomrelého zamestnanca) o NČZD na manželku, avšak nie v daňovom priznaní podanom v lehote do 26.11.2025. Jednou z podmienok na uplatnenie tejto NČZD je podmienka výšky vlastného príjmu manželky za celé zdaňovacie obdobie, ktorú možno jednoznačne určiť až k 31.12.2025, pričom do vlastných príjmov manželky je potrebné započítať aj dávku v hmotnej núdzi. Vzhľadom na uvedené, túto NČZD bude možné uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia, napr. podaním dodatočného daňového priznania.
V súlade s § 11 ods. 12 ZDP, ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 ZDP a § 6 ods. 1 a 2 ZDP, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP o NČZD uvedené v § 11 ods. 2, 3 a 8 ZDP. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si zníži len o NČZD uvedené v § 11 ods. 2, 3, 8 a 12 ZDP prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP.
Príklad č. 17
Daňovník v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie 2024 vykázal čiastkový základ dane z príjmov podľa:
- § 6 ods. 1 ZDP v sume 1 000 €,
- § 6 ods. 3 ZDP v sume 8 000 €.
V podanom daňovom priznaní si daňovník najskôr zníži čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP o sumu NČZD na daňovníka a sumu NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP. Vzhľadom na to, že čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP je nižší ako úhrn týchto NČZD, daňovník si čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP zníži len o pomernú časť súm týchto NČZD. Následne si daňovník zníži čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP o zostávajúcu časť úhrnu súm týchto NČZD, maximálne však do výšky čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Vzhľadom na nízky čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, si daňovník nemôže uplatniť sumy týchto NČZD v maximálnej možnej výške. O sumy NČZD podľa § 11 ZDP nemožno znížiť čiastkový základ dane zistený z iných príjmov ako sú príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov.
Vypracoval: Odbor daňovej metodiky FR SR Január 2025
Vzťah k:
Na stiahnutie:
Ďalšie nové dokumenty
Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH
Informácia je určená pre platiteľov dovážajúcich tovar do tuzemska, ktorí na základe § 84a zákona o DPH sú od 1. júla 2025 povinní platiť daň z pridanej hodnoty z dovezeného tovaru formou samozdanenia.
Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO
Informácia je určená pre zahraničné spoločnosti, ktoré sú daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ak vykonávajú činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizujú prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky). V taktom prípade sa stávajú súčasne platiteľom dane a vzniká im povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. V informácií sa uvádza ako sa v tomto prípade podá Oznámenie a ako sa má zaplatiť daň z finančných transakcií.
Overovanie IČ DPH
DPH 222/04IČ DPH je dôležitá informácia o podnikateľovi vo vzťahu k uplatňovaniu DPH. V Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý umožňuje filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra.
Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025
DPH 222/04 DPH 222/04, § 19Diskutovaná problematika: Nájom nehnuteľností s ohľadom na uplatňovanie sadzieb DPH na dodávky energií v kontexte zložených plnení v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora C-572/07, C-392/11 a C-42/14 (téma SKDP)
Odborný dokument
Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a DZP
39/DZPaU/2024/MP
Metodický pokyn k uplatneniu daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
Obsah:
Úvod
1. diel Legislatívny rámec
2. diel Podmienky nároku
3. diel Spôsob výpočtu a doba nároku
4. diel Uplatnenie a preukazovanie nároku
5. diel Záver
Príloha č. 1 až 3
Zákonom č. 508/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie (ďalej len „zákon č. 508/2023 Z. z.“) sa v článku I s účinnosťou od 01.01.2024 mení a dopĺňa zákon č. 595/2023 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) tak, že sa upravujú podmienky a sumy pri uplatnení daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 9 ods. 2 písm. n) ZDP (ďalej len „DB na zaplatené úroky“) a zavádza možnosť uplatnenia daňového zvýhodnenia zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie z dôvodu nárastu úroku za zdaňovacie obdobie roka 2023 podľa § 52zzy ZDP (ďalej len „DB zo zvýšenia zaplatenej splátky“). Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotný postup pri uplatnení DB na zaplatené úroky od 01.01.2024, prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2024.
1. diel Legislatívny rámec
V súlade s § 9 ods. 2 písm. n) ZDP od dane z príjmov fyzickej osoby je oslobodená suma DB na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie s odkazom na § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úveroch“) podľa § 33a ZDP a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Poznámka:
Od dane z príjmov fyzickej osoby je oslobodená aj suma DB zo zvýšenia zaplatenej splátky (§ 52zzy ods. 13 ZDP), ktorú bolo možné uplatniť len za zdaňovacie obdobie 2023 (podrobnejšie v Usmernení k uplatneniu daňového bonusu na zaplatené úroky a daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky vydaného v januári 2024).
V súlade s § 1 ods. 6 a 7 zákona o úveroch na účely uplatňovania sumy DB na zaplatené úroky a DB zo zvýšenia zaplatenej splátky sa za úver na bývanie považuje len úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, a ktorý poskytuje veriteľ podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona o úveroch (napr. banka, zahraničná banka, ktorá má povolenie NBS podľa osobitného predpisu a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje alebo sľubuje poskytnúť úver na bývanie) okrem stavebnej sporiteľne (§ 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) spotrebiteľovi na tieto účely:
a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti,
b) výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo
c) zmena dokončenej stavby [§ 139b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov] určenej na bývanie (ďalej len „úver na bývanie“).
Tuzemskou nehnuteľnosťou určenou na bývanie sa na účely § 1 ods. 6 zákona o úveroch rozumie rodinný dom alebo byt podľa § 43b ods. 3 až 6 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
2. diel Podmienky nároku
V súlade s § 52zzy ods. 1 a 2 ZDP ustanovenie § 33a v znení účinnom:
V súlade s § 33a ods. 1 ZDP daňovníkovi vzniká nárok na DB na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie (§ 1 ods. 7 zákona o úveroch), ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami (§ 116 a 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), ak má
a) najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver,
b) priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie; priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 ZDP a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP.
Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2023 dosiahla 1 430 €, z čoho vyplýva, že 1,6 násobok tejto sumy predstavuje 2 288 €.
Legislatívna úprava do 31.12.2023
V súlade s § 33a ods. 1 ZDP v znení účinnom do 31.12.2023 daňovníkovi vzniká nárok na DB na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 € na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie (§ 1 ods. 7 zákona o úveroch), ktorou je byt alebo rodinný dom, ak má najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver a ak má priemerný mesačný príjem vypočítaný z ustanovených príjmov najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie. Ak priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2022 je 1 304 €, potom 1,3 násobok tejto sumy predstavuje 1 695,20 €.
Daňovník (dlžník), ktorý uzatvorí zmluvu o úvere na bývanie, sám zistí, či on alebo jeho spoludlžník (spoludlžníci) prekročili alebo neprekročili ustanovenú sumu príjmu (ide o tzv. hrubé príjmy) pre vznik nároku na DB na zaplatené úroky. Túto skutočnosť zisťuje, napr. z dokladu, ktorý zamestnávateľ vystavuje každému zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“).
Za tú istú zmluvu o úvere na bývanie sa považuje aj zmena tejto zmluvy, pričom ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté (§ 33a ods. 2 ZDP).
V súlade s § 33a ods. 4 ZDP, ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na DB na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi (ďalej len „spoludlžník“),
• priemerný mesačný príjem podľa § 33a ods. 1 písm. b) ZDP dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca podľa § 33a ods. 1 písm. b) ZDP,
• spoludlžníkovi nárok na DB na zaplatené úroky nevzniká.
Podmienky priemerného mesačného príjmu dlžníka a spoludlžníkov [§ 33a ods. 1 písm. b) a ods. 4 písm. b) ZDP] musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (§ 33a ods. 5 ZDP).
Nárok na DB na zaplatené úroky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje nárok na DB na zaplatené úroky (§ 33a ods. 6 ZDP).
1. Daňovník (dlžník), ktorý podal žiadosť o úver 04.01.2024, nemá nárok na DB na zaplatené úroky, ak v deň podania žiadosti o úver, t. j. 04.01.2024 dosiahol 36 rokov veku. Ak by daňovník 36 rokov dosiahol 05.01.2024, potom by ustanovenú podmienku (podmienku veku) splnil.
DB na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa § 33a ods. 1 ZDP, najviac však do výšky 1 200 € za rok (§ 33a ods. 3 ZDP).
Legislatívna úprava do 31.12.2023
V súlade s § 33a ods. 3 ZDP v znení účinnom do 31.12.2023, DB na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa § 33a ods. 1 ZDP (úroky vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie najviac zo sumy 50 000 €), najviac však do výšky 400 € za rok.
Nárok na DB na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť DB na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v § 33a ods. 3 ZDP pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na DB na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila (§ 33a ods. 7 ZDP). Bližšie pozri v prílohe č. 1, kde uvádzame porovnanie súm a podmienok nároku na DB na zaplatené úroky, ak daňovník uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie do 31.12.2023 alebo po 31.12.2023.
V súlade s § 26a zákona o úveroch veriteľ (banka) je povinný na požiadanie spotrebiteľa, ktorému bol poskytnutý úver na bývanie, vydať a doručiť tomuto spotrebiteľovi potvrdenie, na účely uplatnenia DB na zaplatené úroky (ďalej len „potvrdenie z banky podľa § 26a“), a to v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti spotrebiteľom. Vzor potvrdenia z banky podľa § 26a (príloha č. 4 zákona o úveroch) tvorí prílohu č. 2 a 3 tohto metodického pokynu.
Banka na požiadanie daňovníka, ktorý uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie:
- najskôr po 31.12.2023, vystaví potvrdenie na priznanie sumy DB na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP v znení zákona č. 508/2023 Z. z., v ktorom okrem iného uvedie aj výšku úrokov zaplatených v príslušnom roku na základe zmluvy vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie (bez ustanovenej hranice). DB na zaplatené úroky si daňovník vypočíta len na základe údajov, ktoré bude mať uvedené v potvrdení z banky. V potvrdení z banky bude okrem iného uvedený aj dátum uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie, deň, od ktorého je úver na bývanie úročený a taktiež výška úrokov zaplatených v kalendárnom roku.
1. Daňovníkovi (dlžníkovi), ktorý uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie v máji 2024, vznikol nárok na DB na zaplatené úroky za rok 2024. Za rok 2024 zaplatil úroky vo výške 500 € a úver na bývanie sa začal úročiť od 25.12.2024. Daňovník si môže za zdaňovacie obdobie 2024 uplatniť DB na zaplatené úroky len v pomernej v sume 100 €, a to aj napriek tomu, že 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období predstavuje sumu 250 €. Pomernú časť pripadajúcu na jeden kalendárny mesiac 100 € vypočíta z maximálnej ročnej sumy DB na zaplatené úroky, t. j. zo sumy 1 200 € (1 200 €/12*1).
2. Daňovník, ktorý uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie v januári 2024, v roku 2024 zaplatí úroky v sume
4. diel Uplatnenie a preukazovanie nároku
DB na zaplatené úroky si môže daňovník uplatniť po skončení zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, v ročnom zúčtovaní alebo osobne prostredníctvom daňového priznania.
Ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP a ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 38 ZDP. Zamestnávateľ vykoná výpočet dane (§ 38 ods. 4 ZDP) a súčasne prihliadne okrem iného aj na DB na zaplatené úroky, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „žiadosť“).
Nárok na DB na zaplatené úroky preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi v súlade s § 37 ods. 5 ZDP, t. j. predloží potvrdenie z banky podľa § 26a, a v žiadosti podpíše čestné vyhlásenie o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 01.01.2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu (§ 122ya ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.). Zamestnanec, ktorý si u zamestnávateľa uplatní nárok na DB na zaplatené úroky, potvrdenie z banky podľa § 26a zamestnávateľovi predloží najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia (38 ods. 5 ZDP), a ak by uvedené potvrdenie v ustanovenej lehote zamestnávateľovi nepredložil, bol by povinný podať daňové priznanie (§ 32 ZDP).
Na účely preukazovania nároku podľa § 37 ods. 1 až 5 ZDP, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku aj na DB na zaplatené úroky, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane sú zamestnávateľ, správca dane a Ministerstvo financií Slovenskej republiky oprávnení spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ, správca dane a Ministerstvo financií Slovenskej republiky sú na tieto účely oprávnení aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania (§ 37 ods. 6 ZDP).
DB na zaplatené úroky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa ZDP zníženej o daňový bonus podľa § 33 ZDP (§ 33a ods. 9 ZDP). Ak suma dane zníženej o daňový bonus podľa § 33 ZDP vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného DB na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou DB na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus podľa § 33 ZDP, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku (§ 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.).
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si DB na zaplatené úroky je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie v súlade s § 32 ods. 10 ZDP, a to potvrdením z banky podľa § 26a, ktorého kópia je prílohou daňového priznania.
DB na zaplatené úroky podľa § 33a ods. 1 až 9 ZDP si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33a ods. 10 ZDP).
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou do „úhrnu jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP)“ započíta všetky príjmy, ktoré sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky, t. j. nielen zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ale aj ostatné príjmy zdaniteľné podľa ZDP, napr. zdaniteľné príjmy podľa § 8 ZDP. Do úhrnu „všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí“, započíta všetky „celosvetové“ príjmy, ktoré sú v štáte rezidencie tohto daňovníka zdaniteľné podľa daňových právnych predpisov platných na území tohto štátu.
V súlade s § 33a ods. 11 ZDP, ak zomrie daňovník, ktorému vznikol nárok na DB na zaplatené úroky, nárok na DB na zaplatené úroky si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie po zomrelom daňovníkovi. Podmienky podľa § 33a ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. b) a c) ZDP sa neuplatnia, pričom ustanovenia § 33a ods. 1 ZDP úvodnej vety a ods. 2 a 6 tým nie sú dotknuté. Nárok na DB na zaplatené úroky sa uplatní u zomrelého daňovníka za mesiace žitia vrátane mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, a u daňovníka, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci úmrtia daňovníka až do uplynutia päťročnej lehoty na uplatnenie nároku na DB na zaplatené úroky, ktorá sa počíta od vzniku nároku na DB na zaplatené úroky u zomrelého daňovníka.
V súlade s § 52zm ods. 1 ZDP DB na zaplatené úroky sa prvýkrát uplatní na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31.12.2017. Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 01.01.2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na DB na zaplatené úroky tomuto daňovníkovi prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.
1. Daňovník, ktorý v roku 2024 má zvýšené splátky úveru na bývanie z dôvodu nárastu úroku, nemá možnosť za zdaňovacie obdobie 2024 uplatniť si DB zo zvýšených zaplatených splátok (tento daňový bonus bolo možné uplatniť len za zdaňovacie obdobie 2023), ale môže si za splnenia ustanovených podmienok uplatniť nárok na DB na zaplatené úroky.
V súlade s § 33a ods. 12 ZDP Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky poskytuje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili DB na zaplatené úroky vrátane celkovej výšky uplatneného DB na zaplatené úroky za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
December 2024
Príloha č. 1 Porovnanie súm a podmienok nároku na DB na zaplatené úroky, ak daňovník uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie do 31.12.2023 alebo po 31.12.2023:

** Priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.
*** Nie je prekročený max. limit za štyri mesiace 400/12*4=133,32 €.
****Nie je prekročený max. limit za osem mesiacov 1 200/12*8=800 €.
Príloha č. 2 – zmluvy uzatvorené do 31.12.2023
Potvrdenie podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o úveroch na bývanie“) na priznanie sumy daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
za rok...
týkajúce sa zmluvy o úvere na bývanie č. ........ uzavretej dňa.......... (ďalej len „zmluva“) Názov banky alebo pobočky zahraničnej banky (ďalej len „banka“) týmto potvrdzuje pre dlžníka zo zmluvy:
Dlžník
Meno, priezvisko:
Dátum narodenia:
Trvalý pobyt:
Spoludlžník (spoludlžníci) Meno, priezvisko:
Dátum narodenia:
Trvalý pobyt:
, že
2. uvedený(í) dlžník, spoludlžník (spoludlžníci) bol(i) dlžníkom (dlžníkmi) zo zmluvy aj ku dňu jej uzavretia/alebo/na uvedeného dlžníka prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie po osobe, ktorá zomrela a ktorá bola dlžníkom zo zmluvy ku dňu jej uzavretia,
3. na základe zmluvy je financovaná jedna tuzemská nehnuteľnosť určená na bývanie podľa § 1 ods. 7 zákona o úveroch na bývanie prostredníctvom poskytnutia úveru na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie,
4. úver na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie sa začal úročiť dňa...,
5. výška úrokov zaplatených v roku... na základe zmluvy vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie, najviac však zo sumy 50 000 eur, predstavuje... eur,
6. dlžník má/nemá s bankou uzatvorenú inú zmluvu o úvere na bývanie, ktorá spĺňa podmienky podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie.
V ...
Za banku... .
Príloha č. 3 – zmluvy uzatvorené po 31.12.2023
Potvrdenie podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o úveroch na bývanie“) na priznanie sumy daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 508/2023 Z. z.
za rok...
týkajúce sa zmluvy o úvere na bývanie č. ........ uzavretej dňa.......... (ďalej len „zmluva“) Názov banky alebo pobočky zahraničnej banky (ďalej len „banka“) týmto potvrdzuje pre dlžníka zo zmluvy:
Dlžník
Meno, priezvisko:
Dátum narodenia:
Trvalý pobyt:
Spoludlžník (spoludlžníci) Meno, priezvisko:
Dátum narodenia:
Trvalý pobyt:
, že
2. uvedený(í) dlžník, spoludlžník (spoludlžníci) bol(i) dlžníkom (dlžníkmi) zo zmluvy aj ku dňu jej uzavretia/alebo/na uvedeného dlžníka prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie po osobe, ktorá zomrela a ktorá bola dlžníkom zo zmluvy ku dňu jej uzavretia,
3. na základe zmluvy je financovaná jedna tuzemská nehnuteľnosť určená na bývanie podľa § 1 ods. 7 zákona o úveroch na bývanie prostredníctvom poskytnutia úveru na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie,
4. úver na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie sa začal úročiť dňa...,
5. výška úrokov zaplatených v roku... na základe zmluvy vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie predstavuje... eur,
6. dlžník má/nemá s bankou uzatvorenú inú zmluvu o úvere na bývanie, ktorá spĺňa podmienky podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie.
V ...
Za banku... .
Vzťah k:
Na stiahnutie:
Ďalšie nové dokumenty
Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH
Informácia je určená pre platiteľov dovážajúcich tovar do tuzemska, ktorí na základe § 84a zákona o DPH sú od 1. júla 2025 povinní platiť daň z pridanej hodnoty z dovezeného tovaru formou samozdanenia.
Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO
Informácia je určená pre zahraničné spoločnosti, ktoré sú daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ak vykonávajú činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizujú prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky). V taktom prípade sa stávajú súčasne platiteľom dane a vzniká im povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. V informácií sa uvádza ako sa v tomto prípade podá Oznámenie a ako sa má zaplatiť daň z finančných transakcií.
Overovanie IČ DPH
DPH 222/04IČ DPH je dôležitá informácia o podnikateľovi vo vzťahu k uplatňovaniu DPH. V Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý umožňuje filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra.
Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025
DPH 222/04 DPH 222/04, § 19Diskutovaná problematika: Nájom nehnuteľností s ohľadom na uplatňovanie sadzieb DPH na dodávky energií v kontexte zložených plnení v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora C-572/07, C-392/11 a C-42/14 (téma SKDP)
Odborný dokument
Platenie preddavkov na DzP právnickej osoby podľa § 42 zákona o DzP
37/DZPaU/2024/MP
Obsah:
Úvod
1. diel Výška preddavkov na daň a lehoty ich platenia
2. diel Platenie preddavkov na daň
2.2. Platenie preddavkov na daň po lehote na podanie daňového priznania
4. diel Platenie preddavkov na daň novými daňovníkmi v zdaňovacom období, v ktorom vznikli a v nasledujúcom zdaňovacom období
5. diel Platenie preddavkov na daň pri zmene právnej formy daňovníka
6. diel Platenie preddavkov na daň právnym nástupcom
7. diel Platenie preddavkov na daň pri zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok
8. diel Platenie preddavkov na daň daňovníkmi, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie
9. diel Platenie preddavkov na daň na základe rozhodnutia správcu dane - preddavky na daň inak
10. diel Započítanie preddavkov na daň na úhradu dane uvedenú v daňovom priznaní
11. diel Vrátenie preddavkov na daň alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň
12. diel Oznamovacia povinnosť správcu dane
13. diel Spoločné, zrušovacie a záverečné ustanovenia
(1) Metodický pokyn je zameraný na problematiku platenia preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 42 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) od 01.01.2025.
(2) Preddavok na daň je definovaný v § 2 písm. u) ZDP ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.
(3) Preddavky na daň sa platia miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (§ 51c ods. 1 ZDP).
(4) Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby (ďalej len „preddavky na daň“) upravuje § 42 ZDP.
(5) V súlade s § 47 ZDP sa preddavky na daň zaokrúhľujú s presnosťou na dve desatinné miesta matematicky, pričom v prípade viacstupňového výpočtu dochádza k zaokrúhľovaniu na každom stupni výpočtu.
(6) V § 42 ods. 1 až 3 ZDP je upravené platenie preddavkov na daň a lehoty ich platenia (mesačne, štvrťročne) nasledovne:
ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa § 42 ods. 6 ZDP presiahla sumu 5 000 € a nepresiahla sumu 16 600 €, daňovník platí štvrťročné preddavky na daň (§ 42 ods. 2 ZDP), ktoré sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka.
Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“).
Daňovník (a. s.) má zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 01.11.2024 do 31.10.2025. Daňovníkovi v tomto zdaňovacom období vznikne povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň. V akých lehotách sú splatné preddavky na daň?
Štvrťročné preddavky na daň u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorý začal 01.11.2024 a skončí 31.10.2025, sú splatné do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka, tzn. do 31.01.2025, 30.04.2025, 31.07.2025 a 31.10.2025.
(7) V súlade s § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ak pripadne deň splatnosti preddavku na daň, resp. lehota na podanie daňového priznania, na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom splatnosti preddavku na daň, resp. lehoty na podanie daňového priznania je najbližší nasledujúci pracovný deň.
V roku 2025 sa posúva splatnosť preddavkov na daň za mesiac:
máj 2025 na 02.06.2025 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.05.2025),
august 2025 na 01.09.2025 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.08.2025), november 2025 na 01.12.2025 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 30.11.2025).
(9) Daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok 2025 (ďalej len „zdaňovacie obdobie 2025“) platí v zdaňovacom období 2025 preddavky na daň, ktoré sú splatné po lehote na podanie daňového priznania za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie, na základe dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024.
(10) Za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 01.01.2024, je pre právnickú osobu podľa § 15 písm. b) prvého bodu ZDP sadzba dane zo základu dane zníženého o daňovú stratu
1b. 21 % pre ostatných daňovníkov, na ktorých sa nevzťahuje sadzba dane 15 %.
(11) V súlade s prechodným ustanovením § 52zzz ods. 1 ZDP sa ustanovenie § 15 písm. b) prvého bodu podbodu 1a. v znení účinnom od 01.01.2024 prvýkrát použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 01.01.2024.
(12) Z uvedeného vyplýva, že daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 (ďalej len „hospodársky rok 2024/2025“) uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Zákonom č. 278/2024 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2025 menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, dochádza k zmenám sadzieb dane a hraníc zdaniteľných príjmov v ZDP. Za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 01.01.2025, je pre právnickú osobu podľa § 15 písm. b) prvého bodu ZDP sadzba dane zo základu dane zníženého o daňovú stratu
1a. 10 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 € vrátane,
1b. 21 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 100 000 € a neprevyšujúcu sumu 5 000 000 € vrátane,
1c. 24 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 5 000 000 €.
V súlade s prechodným ustanovením § 52zzzb ods. 4 ZDP sa ustanovenie § 15 písm. b) prvého bodu v znení účinnom od 01.01.2025 prvýkrát použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 01.01.2025.
(13) Úhrn zdaniteľných príjmov daňovník uvádza v daňovom priznaní v riadku 560.
(14) Pri vyplnení riadka 560 daňového priznania vychádza daňovník:
nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, účtujúci v sústave podvojného účtovníctva z tabuľky C1 (riadok 6),
nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva z tabuľky C2 (riadok 6),
účtujúci podľa IFRS z tabuľky G1 (riadok 1), upraveného o položky vzťahujúce sa k výnosom z tabuľky G3 (riadok 2 a 3) alebo z tabuľky G2 (riadok 1),
nerezident z tabuľky H (riadok 1 a riadok 2 až 10 stĺpca 1).
K problematike vymedzenia zdaniteľných príjmov (výnosov) na účely uplatňovania 15 % sadzby dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z § 17 ods. 1 písm. b) až d) ZDP, bolo vypracované usmernenie č. 18/DZPaU/2021/MU, ktoré bolo dňa 11.02.2021 publikované na webe finančnej správy. Predmetné usmernenie sa bude primerane uplatňovať aj pre vymedzenie zdaniteľných príjmov (výnosov) na účely uplatňovania 10 %, 21 % a 24 % sadzby dane podľa § 15 písm. b) prvého bodu ZDP účinného od 01.01.2025.
(16) Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 ZDP, preddavky na daň neplatí:
daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období počas likvidácie alebo počas konkurzu podľa § 41 ods. 4 a 6 ZDP [§ 42 ods. 3 písm. b) ZDP];
Daňovník počas reštrukturalizácie platí preddavky na daň rovnako ako pred povolením reštrukturalizácie, čo súvisí so skutočnosťou, že podľa § 14 ods. 2 ZDP povolením reštrukturalizácie u daňovníka nedochádza k zmene zdaňovacieho obdobia, tzn. daňovník podáva daňové priznanie tak, ako keby k povoleniu reštrukturalizácie nedošlo. Daňovníkovi povolením reštrukturalizácie nevzniká samostatné zdaňovacie obdobie [§ 42 ods. 3 písm. b) ZDP];
(17) ZDP v § 42 osobitne upravuje platenie preddavkov na daň:
po lehote na podanie daňového priznania na základe dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
(19) Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP, sa lehota na podanie daňového priznania predlžuje na základe oznámenia alebo žiadosti daňovníka za podmienok uvedených v § 49 ods. 3 ZDP.
(20) V roku 2025 má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2024 do 31.03.2025 za predpokladu, že nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 ZDP.
(21) Ak si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024, napr.
(22) Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím (§ 42 ods. 7 ZDP). Pri stanovení poslednej známej daňovej povinnosti sa vychádza z daňového priznania podaného za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, pričom pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako, ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, vrátane použitia sadzby dane podľa § 15 ZDP uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
(23) Pri platení preddavkov na daň počnúc 01.01.2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 (tzn. do 31.03.2025, za predpokladu, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania), sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023, pričom pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane znížený o odpočet daňovej straty (riadok 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023) prepočíta sadzbou dane uvedenou v tomto v daňovom priznaní (riadok 550 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023), tzn. 15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560 tohto daňového priznania a odpočítajú sa úľavy na dani z príjmov vyplývajúce zo ZDP (riadok 610 tohto daňového priznania).
Za zdaňovacie obdobie 2023 bola pre právnickú osobu podľa § 15 písm. b) prvého bodu ZDP sadzba dane zo základu dane zníženého o daňovú stratu
1a. 15 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 49 790 € vrátane,
1b. 21 % pre ostatných daňovníkov, na ktorých sa nevzťahuje sadzba dane 15 %.
(24) Z vyššie uvedeného vyplýva, že daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 sa vypočíta:
(25) Riadok 610 daňového priznania vypĺňa daňovník, ktorý si uplatňuje úľavu na dani podľa ZDP, napr. podľa:
§ 30b (úľava na dani pre prijímateľa stimulov v súlade so zákonom č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj v z. n. p.),
§ 30d (úľava na dani pre registrované sociálne podniky v súlade so zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch v z. n. p.).
(26) Z vyššie uvedeného vyplýva, že daňovník do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 pokračuje v platení preddavkov na daň z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Daňovník (s. r. o.) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 v riadku 500 vykázal základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 58 523,58 €, v riadku 560 vykázal zdaniteľné príjmy presahujúce 49 790 €, v riadku 610 vykázal úľavu na dani z príjmov podľa § 30a ZDP vo výške 2 200,50 €. V riadku 1110 daňového priznania uviedol daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň vo výške 10 089,45 € [(58 523,58 x 21 % = 12 289,95) – 2 200,50], z čoho mu vyplynula povinnosť platiť v zdaňovacom období 2024 štvrťročné preddavky na daň vo výške 2 522,36 € (1/4 z 10 089,45). Na základe akej daňovej povinnosti a v akej výške bude platiť preddavky na daň v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024?
Daňovník bude aj v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 naďalej platiť štvrťročný preddavok na daň vo výške 2 522,36 € z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 v riadku 1110.
Daňovník (s. r. o.) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 v riadku 500 vykázal základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 27 396,58 €, v riadku 560 vykázal zdaniteľné príjmy nepresahujúce 49 790 €, riadok 610 nevyplnil (neuplatňuje žiadnu úľavu na dani z príjmov podľa ZDP). V riadku 1110 daňového priznania uviedol daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň vo výške 4 109,49 € (27 396,58 x 15 %), z čoho mu nevyplynula povinnosť platiť v zdaňovacom období 2024 preddavky na daň. Na základe akej daňovej povinnosti a v akej výške bude platiť preddavky na daň v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024?
Daňovník vychádza pri platení preddavkov na daň z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 v riadku 1110. Keďže táto daň je nižšia ako 5 000 €, v roku 2025 mu nevzniká povinnosť platiť preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania.
Daňovník (a. s.) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 v riadku 500 vykázal základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 125 123,50 €, v riadku 560 vykázal zdaniteľné príjmy nepresahujúce 49 790 €, v riadku 610 vykázal úľavu na dani z príjmov podľa § 30a ZDP vo výške 1 500 €. V riadku 1110 daňového priznania uviedol daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň vo výške 17 268,53 € [(125 123,50 x 15 % = 18 768,53) – 1 500], z čoho mu vyplynula povinnosť platiť v zdaňovacom období 2024 mesačné preddavky na daň vo výške 1 439,04 € (1/12 zo 17 268,53). Na základe akej daňovej povinnosti a v akej výške bude platiť preddavky na daň v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024?
Daňovník bude aj v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 naďalej platiť mesačné preddavky na daň vo výške 1 439,04 € z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 v riadku 1110.
(27) Po lehote na podanie daňového priznania platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá je definovaná v § 42 ods. 6 ZDP.
(28) Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu (riadok 500), uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. b) ZDP (riadok 550) uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy na dani z príjmov vyplývajúce z tohto zákona (riadok 610).
(29) Pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, z ktorej sa platia preddavky na daň, sa nezohľadňuje:
odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e ZDP (riadok 502 daňového priznania),
Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj (riadok 501), odpočet výdavkov (nákladov) na investície (riadok 502), zápočet dane zaplatenej v zahraničí (riadok 710) a daň zaplatená zrážkou považovaná za preddavok na daň (riadok 1030) sa nezohľadňujú ani pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti, z ktorej sú platené preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania.
(30) Preddavky na daň v zdaňovacom období 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024, tzn. po 31.03.2025 (za predpokladu, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania), sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
(31) Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 - Úľava na dani, tzn.
ak daňovník v zdaňovacom období 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (riadok 560 daňového priznania),
Daňovník (a. s.) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 v riadku 500 vykáže základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 79 523 €, v riadku 560 vykáže zdaniteľné príjmy nepresahujúce 60 000 €, v riadku 610 vykáže úľavu na dani z príjmov podľa § 30a ZDP vo výške 2 500 €. V akej výške bude platiť preddavky na daň v roku 2025 po lehote na podanie daňového priznania?
Daňovník v riadku 1110 daňového priznania uvedie daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 9 428,45 € [(79 523 x 15 % = 11 928,45) – 2 500], z čoho mu vyplynie povinnosť platiť v roku 2025 štvrťročné preddavky na daň vo výške 2 357,11 € (1/4 z 9 428,45).
Štvrťročný preddavok na daň vo výške 2 357,11 € bude platiť aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
Daňovník (s. r. o.) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 v riadku 500 vykáže základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 230 523 €, v riadku 560 vykáže zdaniteľné príjmy presahujúce 60 000 €, riadok 610 nevyplní (neuplatňuje žiadnu úľavu na dani z príjmov podľa ZDP). V akej výške bude platiť preddavky na daň v roku 2025 po lehote na podanie daňového priznania?
Daňovník v riadku 1110 daňového priznania uvedie daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 48 409,83 € (230 523 x 21 %), z čoho mu vyplynie povinnosť platiť v roku 2025 mesačné preddavky na daň vo výške 4 034,15 € (1/12 zo 48 409,83).
Mesačné preddavky na daň vo výške 4 034,15 € bude platiť aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
(32) Podľa § 42 ods. 5 ZDP, ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie podľa § 42 ods. 1 a 2 ZDP.
Daňovník v riadku 1110 daňového priznania uvedie daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 5 273,93 € (35 159,50 x 15 %), z čoho mu vznikne povinnosť platiť v roku 2025 štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 318,48 € (1/4 z 5 273,93).
V súlade s § 42 ods. 8 ZDP daňovník vyrovná sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní, tzn. zaplatí 1 318,48 € do 30.04.2025. Štvrťročný preddavok na daň vo výške 1 318,48 € bude platiť aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
Daňovník (s. r. o.) vznikol podľa výpisu z obchodného registra dňa 18.11.2024. V podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 nevykáže daň (v riadku 400 uvedie daňovú stratu – 10 300 €). V akej výške bude platiť preddavky na daň v roku 2025 po lehote na podanie daňového priznania?
Nakoľko daňovník v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 vykáže daňovú stratu, v roku 2025 neplatí preddavky na daň.
S účinnosťou od 01.01.2024 bola v § 46b ZDP pre daňovníka – právnickú osobu stanovená povinnosť platiť minimálnu daň právnickej osoby, ktorou sa rozumie daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45. Minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je jeho daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane alebo za ktoré vykázal daňovú stratu. Jej výška závisí od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov), ktoré daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie (riadok 560 daňového priznania).
Z minimálnej dane právnickej osoby daňovník neplatí preddavky na daň, keďže suma minimálnej dane právnickej osoby nepresahuje 5 000 €.
(33) Podľa § 42 ods. 9 ZDP účinného od 01.01.2021 daňovník, ktorý do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie platil preddavky na daň v nižšej výške (alebo neplatil preddavky na daň), ako mu vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, nerobí vyrovnanie vzniknutého rozdielu v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania a preddavky na daň zaplatené na príslušné zdaňovacie obdobie sa započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie. To znamená, že preddavky na daň platené do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa nedorovnávajú podľa výšky dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ale zostanú v takej výške, v akej boli predpísané a zaplatené. Nedochádza k zmene výšky preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania ani z dôvodu, ak do lehoty na podanie daňového priznania bola ich výška určená na základe 15 % sadzby dane a po lehote na podanie daňového priznania bude ich výška určená na základe 21 % sadzby dane alebo naopak.
(34) Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému určil správca dane platenie preddavkov na daň inak podľa § 42 ods. 10 ZDP. Zrušenie vyrovnania rozdielu vzniknutého na zaplatených preddavkoch na daň do lehoty na podanie daňového priznania znamená, že ani preddavky na daň, ktoré daňovník platí do lehoty na podanie daňového priznania na základe rozhodnutia o určení preddavkov na daň inak, nepodliehajú vyrovnaniu.
Daňovník (a. s.), ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 neplatí preddavky na daň (v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 vykázal daňovú stratu). V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 v riadku 500 vykáže základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 45 236,50 €, v riadku 560 vykáže zdaniteľné príjmy presahujúce 60 000 €, riadok 610 nevyplní (neuplatňuje žiadnu úľavu na dani z príjmov podľa ZDP). V riadku 1110 vykáže daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 9 499,67 € (45 236,50 x 21 %). Ako bude platiť preddavky na daň po lehote na podanie daňového priznania?
Na základe dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 daňovníkovi vznikne v roku 2025 povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 2 374,92 € (1/4 z 9 499,67).
V súlade s § 42 ods. 9 ZDP daňovníkovi nevzniká povinnosť vyrovnať rozdiel na zaplatených preddavkoch na daň za I. štvrťrok 2025 vo výške 2 374,92 € (2 374,92 - 0).
Daňovník bude mať v zdaňovacom období 2025 predpísané preddavky na daň za II. až IV. štvrťrok 2025 vo výške 3 x 2 374,92 €.
Štvrťročný preddavok na daň vo výške 2 374,92 € bude platiť aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
Daňovník (s. r. o.), ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024, platí štvrťročný preddavok na daň za I. štvrťrok 2025 vo výške 2 542,50 € [v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 vykázal základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 67 800 €, v riadku 560 vykázal zdaniteľné príjmy nepresahujúce 49 790 €, riadok 610 nevyplnil (neuplatňoval žiadnu úľavu na dani z príjmov podľa ZDP), v riadku 1110 vykázal daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 10 170 € (67 800 x 15 %), z čoho 1/4 predstavuje 2 542,50 €]. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 v riadku 500 vykáže základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 123 000 €, v riadku 560 vykáže zdaniteľné príjmy presahujúce 60 000 €, v riadku 610 uplatňuje úľavu na dani z príjmov podľa § 30a ZDP vo výške 1 750 €. V riadku 1110 vykáže daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 24 080 € [(123 000 x 21 % = 25 830) – 1 750]. Ako bude platiť preddavky na daň po lehote na podanie daňového priznania?
Na základe dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 daňovníkovi vznikne povinnosť platiť mesačné preddavky na daň vo výške 2 006,67 € (1/12 z 24 080).
V súlade s § 42 ods. 9 ZDP daňovníkovi nevzniká povinnosť vyrovnať rozdiel na zaplatených preddavkoch na daň za I. štvrťrok 2025 vo výške 3 477,51 € [(3 x 2 006,67) – 2 542,50].
Po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 bude platiť mesačné preddavky na daň vo výške 2 006,67 €, tzn. za mesiace apríl až december 2025.
Daňovník bude mať v zdaňovacom období 2025 predpísané preddavky na daň za I. štvrťrok 2025 vo výške 2 542,50 €, za mesiace apríl až december 2025 mesačné preddavky na daň vo výške 9 x 2 006,67 €. Mesačné preddavky na daň vo výške 2 006,67 € bude daňovník platiť aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
Správca dane určil daňovníkovi (a. s.) platenie preddavkov na daň inak rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 ZDP za I. štvrťrok 2025 vo výške 500 €. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 daňovník v riadku 500 vykáže základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 144 000 €, v riadku 560 vykáže zdaniteľné príjmy presahujúce 60 000 €, riadok 610 nevyplní (neuplatňuje úľavu na dani z príjmov podľa ZDP). V riadku 1110 vykáže daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 30 240 € (144 000 x 21 %). Ako bude platiť preddavky na daň po lehote na podanie daňového priznania?
Na základe dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 daňovníkovi vznikne povinnosť platiť mesačné preddavky na daň vo výške 2 520 € (1/12 z 30 240).
Keďže v § 42 ods. 9 ZDP bola zrušená povinnosť vyrovnať rozdiel na zaplatených preddavkoch na daň platených od začiatku zdaňovacieho obdobia, rozdiel v preddavkoch na daň sa nevyrovnáva ani v prípade preddavkov na daň určených rozhodnutím. Znamená to, že daňovník bude mať v zdaňovacom období 2025 predpísané preddavky na daň za I. štvrťrok 2025 vo výške 500 € (určené rozhodnutím), za apríl až december 2025 vo výške 9 x 2 520 €.
Mesačné preddavky na daň vo výške 2 520 € bude platiť aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
(35) Povinnosť vyrovnať rozdiel na preddavkoch na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania sa vzťahuje len na nového daňovníka, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát. Takýto daňovník v zdaňovacom období, v ktorom vznikol a ani v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania v súlade s § 42 ods. 8 ZDP (viac v 4. diele).
(36) V súlade s § 42 ods. 9 ZDP, ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky na daň alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Správca dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.
Príklad č. 12
Po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 daňovníkovi vznikne na zaplatených preddavkoch na daň do lehoty na podanie tohto daňového priznania preplatok vo výške 1 622,02 € [(2 x 3 439) - (6 x 1 416,67)]. Tento preplatok správca dane použije na budúce preddavky na daň alebo ho na základe žiadosti daňovníkovi vráti. Pri vrátení postupuje podľa § 79 daňového poriadku.
Daňovník bude platiť štvrťročný preddavok na daň vo výške 3 439 € aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
Daňovník (a. s.), ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 do 31.05.2025 (keďže 31.05.2025 je sobota, v súlade s § 27 daňového poriadku je posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania 02.06.2025, tzn. najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.05.2025). Do lehoty na podanie tohto daňového priznania platí daňovník mesačné preddavky na daň vo výške 1 800 € (1/12 z daňovej povinnosti 21 600 € uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023), tzn. mesačné preddavky na daň za január až máj 2025 vo výške 5 x 1 800 € (predpokladáme, že uvedené preddavky na daň budú aj zaplatené). Po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 vznikne daňovníkovi povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 3 270 € (1/4 z 13 080). Daňovník v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 uvedie daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 13 080 €.
Po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 daňovníkovi vznikne na zaplatených preddavkoch na daň do lehoty na podanie tohto daňového priznania preplatok vo výške 5 730 € [3 270 - (5 x 1 800)]. Do predpisu vyrovnania preddavkov na daň vstupujú len preddavky na daň splatné do lehoty na podanie daňového priznania. Tento preplatok správca dane použije na budúce preddavky na daň alebo ho na základe žiadosti daňovníkovi vráti. Pri vrátení preplatku postupuje podľa § 79 daňového poriadku.
Daňovník bude mať za II. až IV. štvrťrok 2025 predpísané preddavky na daň vo výške 3 270 €. Daňovník bude platiť štvrťročný preddavok na daň vo výške 3 270 € aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
Daňovník (s. r. o.), ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 (do 31.03.2025) zaplatí mesačný preddavok na daň za január 2025 vo výške 3 000 € (1/12 z daňovej povinnosti 36 000 € uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023). Správca dane vyhovie žiadosti daňovníka a určí daňovníkovi platenie preddavkov na daň inak rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 ZDP za február a marec 2025 vo výške 500 € (2 x 500). Po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 vznikne daňovníkovi povinnosť platiť mesačné preddavky na daň vo výške 1 500 € (1/12 z 18 000 €). Daňovník v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2021 uvedie daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 18 000 €.
Po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 daňovníkovi vznikne na zaplatených preddavkoch na daň do lehoty na podanie tohto daňového priznania preplatok vo výške 1 500 € {[1 500 + (2 x 500)] - [3 000 + (2 x 500)]}. Preddavky na daň za február a marec 2025, ktoré boli určené rozhodnutím správcu dane podľa § 42 ods. 10 ZDP, nepodliehajú vyrovnaniu. Tento preplatok správca dane použije na budúce preddavky na daň alebo ho na základe žiadosti daňovníkovi vráti. Pri vrátení postupuje podľa § 79 daňového poriadku.
Daňovník bude platiť mesačné preddavky na daň vo výške 1 500 € aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
Daňovník (s. r. o.), ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 do 30.6.2025. Do lehoty na podanie daňového priznania platí mesačné preddavky na daň vo výške 1 800 € (1/12 z daňovej povinnosti 21 600 € uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023) za január až apríl 2025 (4 x 1 800). Správca dane vyhovie žiadosti daňovníka a určí mu platenie preddavkov na daň inak rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 ZDP za máj a jún 2025 vo výške 0 €. Po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 vznikne daňovníkovi povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 2 000 € (1/4 z 8 000 €). Daňovník v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 uvedie daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 8 000 €.
Po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 daňovníkovi vznikne na zaplatených preddavkoch na daň do lehoty na podanie tohto daňového priznania preplatok vo výške 4 533,33 € {[2 000 + (2 000 / 3)*] – (4 x 1 800)]}.
* Do vyrovnania vstupuje preddavok na daň za II. štvrťrok 2025 v pomernej výške z dôvodu, že daňovník má rozhodnutím správcu dane podľa § 42 ods. 10 ZDP určené preddavky na daň za máj a jún 2025 vo výške 0 € a aj pre vyrovnanie sa akceptuje táto výška (preddavky na daň určené rozhodnutím nepodliehajú vyrovnaniu). Z uvedeného dôvodu do vyrovnania vstupuje len 1/3 zo štvrťročného preddavku na daň pripadajúca na apríl 2025, tzn. 666,67 € (2000 / 3). Tento preplatok správca dane použije na budúce preddavky na daň alebo ho na základe žiadosti daňovníkovi vráti. Pri vrátení preplatku postupuje správca dane podľa § 79 daňového poriadku.
Daňovník bude platiť štvrťročný preddavok na daň vo výške 2 000 € aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
(37) Preddavky na daň určené rozhodnutím inak podľa § 42 ods. 10 ZDP nepodliehajú vyrovnaniu. Znamená to, že ak má daňovník určené rozhodnutím preddavky na daň inak, napr. za január až marec 2025 vo výške 500 €, tieto nevstupujú do predpisu vyrovnania ani v prípade, keď po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 daňovníkovi nevznikne povinnosť platiť preddavky na daň. Tieto preddavky na daň sú platené na zdaňovacie obdobie 2025 a započítajú sa na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (po skončení zdaňovacieho obdobia v súlade s § 51c ods. 1 ZDP).
4. diel Platenie preddavkov na daň novými daňovníkmi v zdaňovacom období, v ktorom vznikli a v nasledujúcom zdaňovacom období
(38) Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozštiepením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol (úvodná veta § 42 ods. 4 ZDP).
(39) Správca dane však môže daňovníkovi aj na obdobie po jeho vzniku v odôvodnených prípadoch určiť platenie preddavkov na daň inak rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 ZDP.
(40) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní (§ 42 ods. 8 ZDP).
Príklad č. 16
Daňovník v riadku 1110 uvedie daň vo výške 5 250 € (25 000 x 21 %), ktorá mu zakladá v roku 2025 po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 312,50 € (1/4 z 5 250), tzn. štvrťročné preddavky na daň za II. až IV. štvrťrok 2025. Rozdiel na preddavkoch na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vo výške 1 312,50 € (1 312,50 – 0), vyrovnáva v súlade s § 42 ods. 8 ZDP do konca mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania, tzn. do 30.06.2025.
Daňovník bude mať v roku 2025 predpísané vyrovnanie preddavkov na daň splatné 30.06.2025 vo výške 1 312,50 € a štvrťročné preddavky na daň za II. až IV. štvrťrok 2025 vo výške 3 x 1 312,50 €.
Štvrťročný preddavok na daň vo výške 1 312,50 € bude platiť aj v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2026.
Ustanovenie § 42 ods. 8 ZDP stanovuje povinnosť vyrovnať rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania. Lehota na podanie daňového priznania je v súlade s § 49 ods. 2 ZDP tri kalendárne mesiace po uplynutí zdaňovacieho obdobia za predpokladu, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania do 31.05.2025, keďže 31.05.2025 je sobota, v súlade s § 27 daňového poriadku je posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania 02.06.2025, tzn. najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.05.2025. V prípade, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, je daňovníkovi poskytnutá možnosť podania daňového priznania najbližší nasledujúci pracovný deň, pričom lehota na podanie daňového priznania je stále tri mesiace po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak vychádzame z týchto skutočností, daňovník, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania do 31.05.2025, je povinný štvrťročný preddavok na daň za I. štvrťrok 2025, resp. mesačné preddavky na daň za január až máj 2025 vyrovnať do 30.6.2025, tzn. do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania.
(41) Daňovník, ktorý počas roka 2025 zmení právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy, tzn. z dane uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 [§ 42 ods. 4 písm. a) ZDP].
(42) Zmenou právnej formy právnická osoba nezaniká. Pri zmenách právnej formy medzi kapitálovými obchodnými spoločnosťami (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným) a družstvom nedochádza k zmene spôsobu zdaňovania. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa nemení, transformovaná spoločnosť pokračuje v platení preddavkov na daň počas celého zdaňovacieho obdobia vo výške vypočítanej z dane za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy. Rovnako sa postupuje aj pri zmene právnej formy jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť.
S. r. o. dňom 15.04.2025 zmení právnu formu na a. s. (dňa 15.07.2025 bude zmena zapísaná v obchodnom registri). Podľa § 42 ods. 4 písm. a) ZDP pri zmene právnej formy platí spoločnosť preddavky na daň naďalej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k tejto zmene. V súlade s § 41 ods. 7 ZDP zmenou právnej formy s. r. o. na a. s. nedochádza k zmene zdaňovacieho obdobia, tzn. a. s. podá daňové priznanie za celé zdaňovacie obdobie 2025. S. r. o. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 vykáže v riadku 1110 daňovú povinnosť vo výške 25 172,70 € (v riadku 500 vykáže základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 119 870 €, v riadku 560 zdaniteľné príjmy prevyšujúce 60 000 €, riadok 610 nevyplní). V akej výške bude spoločnosť platiť preddavky na daň v roku 2025?
S. r. o. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 v riadku 1110 uvedie daň vo výške 25 172,70 € (119 870 x 21 %), ktorá jej zakladá v roku 2025 po lehote na podanie daňového priznania povinnosť platiť mesačné preddavky na daň vo výške 2 097,73 € (1/12 z 25 172,70). V platení mesačných preddavkov na daň bude spoločnosť pokračovať aj po 15.07.2025, kedy dôjde k zmene jej právnej formy na a. s.
Spoločnosť bude platiť mesačné preddavky na daň vo výške 2 097,73 € aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
(43) Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2023 Z. z.“) účinný od 01.03.2024 už nepripúšťa zmenu právnej formy verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, tzn. osobných spoločností na kapitálové obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným) alebo družstvo a naopak.
Ustanovenie § 105 zákona č. 309/2023 Z. z. vymedzuje prípady, v ktorých je prípustná zmena právnej formy.
Ide o nasledovné prípady:
- verejná obchodná spoločnosť môže zmeniť právnu formu na komanditnú spoločnosť,
- komanditná spoločnosť môže zmeniť právnu formu na verejnú obchodnú spoločnosť,
- spoločnosť s ručením obmedzeným môže zmeniť právnu formu na akciovú spoločnosť, jednoduchú spoločnosť na akcie alebo družstvo,
- akciová spoločnosť môže zmeniť právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným, jednoduchú spoločnosť na akcie alebo družstvo, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
- jednoduchá spoločnosť na akcie môže zmeniť právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť,
- zmena právnej formy akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním je neprípustná,
- zmena právnej formy spoločnosti alebo družstva, kde nástupníckou spoločnosťou by bola akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním, je neprípustná,
- družstvo môže zmeniť právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.
(45) Zákonom č. 309/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 01.03.2024 zaviedla jednotná úprava vnútroštátnych a zahraničných premien obchodných spoločností a družstiev a zmien ich právnych foriem do slovenského právneho poriadku. Zákon č. 309/2023 Z. z. novelizuje s účinnosťou od 01.03.2024 aj ZDP.
K novele ZDP (zákon č. 309/2023 Z. z.) bola vypracovaná informácia č. 22/DZPaU/2023/I, ktorá bola dňa 24.08.2023 publikovaná na webe finančnej správy.
(46) Právny nástupca daňovníka zrušeného alebo zaniknutého bez likvidácie platí preddavky na daň podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d) ZDP.
(47) Daňovník, ktorý počas roka:
sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane o daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,
(48) Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím, zlúčil sa s iným daňovníkom alebo vznikol rozštiepením, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d) ZDP, a to až do lehoty na podanie daňového priznania.
Spoločnosť A (s. r. o.) sa v súlade s ustanoveniami zákona č. 309/2023 Z. z. dňa 12.5.2025 (rozhodný deň) rozštiepi na dve novozaložené spoločnosti B (s. r. o.) a C (s .r. o.).
V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 vykáže spoločnosť A v riadku 600 daň pred uplatnením úľav na dani a zároveň v riadku 1110 daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 54 000 €, z ktorej jej vyplynie povinnosť platiť v roku 2025 po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 mesačné preddavky na daň vo výške 4 500 € (1/12 z 54 000). Z tejto daňovej povinnosti zaplatí posledné mesačné preddavky na daň vo výške 4 500 € za apríl 2025. Do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 platila mesačné preddavky na daň za január až marec 2025 vo výške 2 500 € na základe dane uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 (v riadku 1110 tohto daňového priznania uviedla daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 30 000 €).
Mesačné preddavky na daň vo výške 2 500 € za január až marec 2025 a mesačné preddavky na daň vo výške 4 500 € za apríl 2025 spolu vo výške 12 000 € [(3 x 2 500) + (1 x 4 500)] si spoločnosť A započíta s daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie od 01.01.2025 do 11.05.2025. Lehota na podanie predmetného daňového priznania je do 01.09.2025 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.08.2025), za predpokladu, že nedôjde k jej predĺženiu.
Vlastné imanie zaniknutej spoločnosti si nástupnícke spoločnosti rozdelia v pomere 40 % spoločnosť B a 60 % spoločnosť C. Na účely výpočtu preddavkov na daň novovzniknutých spoločností v roku 2025 sa daň spoločnosti A vykázaná za zdaňovacie obdobie 2024 rozdelí v pomere, v akom sa rozdelí jej vlastné imanie na novovzniknuté spoločnosti.
Spoločnosť B: 40 % z 54 000 €, tzn. 21 600 €, z čoho pre spoločnosť B vyplýva povinnosť platiť mesačné preddavky na daň vo výške 1 800 € (1/12 z 21 600) za máj až december 2025.
Z tejto daňovej povinnosti bude platiť spoločnosť B preddavky na daň aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 12.05.2025 do 31.12.2025, tzn. mesačné preddavky na daň vo výške 1 800 €.
Z tejto daňovej povinnosti bude platiť spoločnosť C preddavky na daň aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 12.05.2025 do 31.12.2025, tzn. mesačné preddavky na daň vo výške 2 700 €.
(49) Daňovník, ktorý počas roka vznikol splynutím, zlúčil sa s iným daňovníkom alebo vznikol rozštiepením, môže požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň inak podľa § 42 ods. 10 ZDP, resp. správca dane môže z vlastného podnetu stanoviť takémuto daňovníkovi platenie preddavkov na daň inak.
(50) Podľa § 3 ods. 6 až 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) daňovník môže zmeniť účtovné obdobie na hospodársky rok, a to na základe písomného oznámenia daňovému úradu doručenému v ustanovenej lehote. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, musí účtovná jednotka uplatňovať minimálne jedno účtovné obdobie. Obdobne postupuje daňovník aj pri zmene hospodárskeho roka na kalendárny rok alebo pri zmene hospodárskeho roka na iný hospodársky rok.
(51) Ak v súlade so zákonom o účtovníctve došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Zdaňovacie obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok sa považuje za samostatné zdaňovacie obdobie (§ 41 ods. 10 ZDP). Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP (§ 41 ods. 9 ZDP).
(52) V ZDP nie je osobitne upravené platenie preddavkov na daň pri zmene účtovného (zdaňovacieho) obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak. Vo všeobecnosti však možno primerane postupovať podľa jednotlivých odsekov § 42 ZDP, ktoré upravujú platenie preddavkov na daň. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je hospodársky rok, sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho dňu zmeny zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie, tzn. daňová povinnosť vykázaná za obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok predstavuje daňovú povinnosť za celé zdaňovacie obdobie.
(53) Vzhľadom k tomu, že v uvedených prípadoch možno predpokladať, že suma preddavkov na daň vypočítaných na základe dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 10 ZDP, ktoré je kratšie ako kalendárny rok, nebude zodpovedať očakávanej daňovej povinnosti, na ktorú sú preddavky na daň platené, odporúčame, aby daňovník v týchto prípadoch požiadal správcu dane o stanovenie platenia preddavkov na daň inak, resp. aby správca dane z vlastného podnetu stanovil platenie preddavkov na daň inak (napr. podľa výšky dane, ktorá bola vypočítaná za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok a ktorý bezprostredne predchádza obdobiu, v ktorom došlo k zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok).
(54) V súlade s § 42 ods. 2 ZDP u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok je štvrťročný preddavok na daň splatný do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2023 a skončí v priebehu roka 2024, uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 49 790 € vrátane.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025, uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začne v priebehu roka 2025 a skončí v priebehu roka 2026, uplatní zníženú sadzbu dane 10 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy (výnosy) do 100 000 € vrátane.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začne v priebehu roka 2025 a skončí v priebehu roka 2026, uplatní sadzbu dane 21 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce 100 000 € a neprevyšujúce 5 000 000 € vrátane.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začne v priebehu roka 2025 a skončí v priebehu roka 2026, uplatní zvýšenú sadzbu dane 24 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce 5 000 000 €.
Spoločnosť (a. s.) oznámi v lehote do 17.05.2025 zmenu účtovného obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok, ktorý začne od 01.06.2025 (tzn. hospodársky rok od 01.06.2025 do 31.05.2026). Na základe daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 spoločnosti nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň v roku 2024, ani v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 (za zdaňovacie obdobie 2023 spoločnosť vykázala daňovú stratu).
Na základe daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024, v ktorom v riadku 1110 vykáže daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 24 000 €, vznikne spoločnosti povinnosť platiť mesačné preddavky na daň vo výške 2 000 € (1/12 z 24 000). Spoločnosť nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za uvedené zdaňovacie obdobie. V súlade s § 42 ods. 9 ZDP spoločnosti nevznikne povinnosť vyrovnať rozdiel na preddavkoch na daň za január až marec 2025 vo výške 6 000 € [(3 x 2 000) - 0] do 30.04.2025. Vznikne jej povinnosť platiť mesačné preddavky na daň vo výške 2 000 € za apríl a máj 2025 (2 x 2 000 €). Na základe daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie od začiatku roka 2025 do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok, tzn. za zdaňovacie obdobie od 01.01.2025 do 31.05.2025, ktorého lehota na podanie je do 01.09.2025 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.08.2025), jej vznikne povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 2 800 € (1/4 z 11 200). V riadku 1110 tohto daňového priznania vykáže daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 11 200 €.
A. Ako má spoločnosť platiť preddavky na daň počas hospodárskeho roka?
B. V ktorom daňovom priznaní si spoločnosť započíta na úhradu dane preddavky na daň zaplatené za mesiace január až máj 2025?
C. Podliehajú preddavky na daň zaplatené v hospodárskom roku do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 01.01.2025 do 31.05.2025 vyrovnaniu?
A. Spoločnosť v hospodárskom roku od 01.06.2025 do 31.05.2026 platí preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (obdobie od 01.01.2025 do 31.05.2025), tzn. do 01.09.2025 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.08.2025), z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024, tzn. z daňovej povinnosti 24 000 €. Na základe tejto daňovej povinnosti jej v súlade s § 42 ods. 1 ZDP vznikne povinnosť platiť mesačné preddavky na daň vo výške 2 000 € za jún až august 2025, tzn. spolu 6 000 € (3 x 2 000).
C. V hospodárskom roku od 01.06.2025 do 31.05.2026 preddavky na daň zaplatené do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (obdobie od 01.01.2025 do 31.05.2025), tzn. mesačné preddavky na daň vo výške 2 000 € za jún až august 2025 (spolu 6 000 €) sú vyššie ako preddavky na daň, ktoré jej vyplynú platiť na základe dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie od 01.01.2025 do 31.05.2025 (povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 2 800 €), spoločnosti k 01.09.2025 vznikne preplatok na zaplatených preddavkoch na daň vo výške 3 200 € [2 800 - (3 x 2000)]. Keďže zaplatené preddavky na daň sú vyššie, použijú sa na budúce preddavky na daň alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia daňového poriadku.
(55) Povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 42 ZDP sa vzťahuje aj na daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, vymedzených v § 12 ods. 3 ZDP. Takíto daňovníci sú povinní platiť preddavky na daň, ak v predchádzajúcom zdaňovacom období dosiahli príjmy podliehajúce zdaneniu a z týchto príjmov vykázali daňovú povinnosť vyššiu, ako je hranica pre platenie štvrťročných preddavkov na daň, tzn.
Občianske združenie vykázalo za zdaňovacie obdobie 2023 daňovú povinnosť vo výške 2 500 €, preto mu nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň v roku 2024 ani za I. štvrťrok 2025. Občianske združenie v zdaňovacom období 2024 dosiahlo okrem príjmov zo základnej činnosti, na ktorej účel vzniklo, a ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP a príjmov z členských príspevkov, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP, aj príjmy z predaja majetku vo výške 150 000 €, ktoré sú zdaniteľným príjmom podľa § 2 písm. h) ZDP. V riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 vykáže základ dane z príjmov vo výške 110 000 €, v riadku 560 vykáže zdaniteľné príjmy presahujúce 60 000 €. Riadok 610 nevyplní (neuplatňuje žiadnu úľavu na dani z príjmov podľa ZDP). Občianske združenie si nepredĺži lehotu na podanie daňového priznania. Ako bude platiť preddavky na daň po lehote na podanie daňového priznania? Občianske združenie uvedie v riadku 1110 daňového priznania daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 23 100 € (110 000 x 0,21), z čoho mu vyplynie povinnosť platiť v roku 2025 po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 mesačné preddavky na daň vo výške 1 925 € (1/12 z 23 100) za apríl až december 2025.
Občianske združenie bude platiť mesačné preddavky na daň vo výške 1 925 € aj v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.
Pretože pre občianske združenie predstavuje príjem z predaja majetku jednorazový príjem, môže požiadať správcu dane o platenie preddavkov na daň inak podľa § 42 ods. 10 ZDP.
(56) Podľa § 42 ods. 10 ZDP správca dane môže na základe žiadosti daňovníka alebo z vlastného podnetu rozhodnutím zmeniť preddavky na daň platené podľa pravidiel upravených ZDP, a to ak ide o:
prípady, kedy daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane (napr. po daňovej kontrole) alebo dodatočným daňovým priznaním (podanie dodatočného daňového priznania u právnickej osoby nezakladá povinnosť upraviť platenie preddavkov na daň).
(57) Správca dane môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v ustanovení § 42 ods. 10 ZDP.
(58) Podľa § 51c ods. 1 ZDP sa preddavky na daň platia v eurách a po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.
(59) V daňovom priznaní v časti - Daň upravená o preddavky na daň a minimálnu daň, v riadku 1010 - Úhrn preddavkov zaplatených za zdaňovacie obdobie podľa § 42 a 51c ods. 1 ZDP (uhradených do lehoty na podanie daňového priznania) sa uvádza suma preddavkov na daň zaplatených v zdaňovacom období podľa § 42 a § 51c ods. 1 ZDP (znížená o časť prevyšujúcu preddavky na daň zaplatené do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá bola daňovníkovi vrátená na základe žiadosti podľa § 42 ods. 9 ZDP). Do tejto sumy sa započítavajú aj preddavky na daň, ktoré daňovník uhradil po skončení zdaňovacieho obdobia, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania, ak sa vzťahujú k daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva (napr. preddavok na daň za december 2025, ktorý daňovník uhradí až vo februári 2026). Súčasťou tejto sumy je aj preplatok, ak bol použitý na úhradu preddavkov na daň podľa § 79 daňového poriadku. Do tejto sumy sa nezapočítavajú preddavky na daň platené daňovníkom na budúce zdaňovacie obdobie do lehoty na podania daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, napr. mesačné preddavky na daň platené za január, február a marec 2026, ktoré sa zahrnú do sumy preddavkov na daň zaplatených na zdaňovacie obdobie 2026. V riadku 1010 daňového priznania daňovník uvádza aj sumu zaplatených preddavkov na daň, ktoré boli platené vo vyššej výške, ako mu vyplýva zo ZDP alebo boli platené bez právneho dôvodu a v priebehu zdaňovacieho obdobia nepožiadal o ich vrátenie v súlade s § 42 ods. 12 ZDP, tzn. aj takéto zaplatené preddavky na daň si daňovník po skončení zdaňovacieho obdobia započíta na úhradu daňovej povinnosti v súlade s § 51c ods. 1 ZDP.
(60) Ak z podaného daňového priznania vyplynie, že daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie je vyššia ako preddavky na daň zaplatené v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré boli platené, daňovník je povinný daň doplatiť v lehote na podanie daňového priznania, tzn. za zdaňovacie obdobie 2025 do 31.03.2026, resp. v predĺženej lehote na podanie daňového priznania, ak si daňovník túto lehotu predĺži podľa § 49 ods. 3 ZDP.
(61) Ak daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní je nižšia ako zaplatené preddavky na daň, daňovníkovi vznikne daňový preplatok a daňovník môže požiadať o jeho vrátenie. Pri vrátení preplatku na dani správca dane postupuje podľa § 79 daňového poriadku.
(62) Podľa § 46b ods. 9 ZDP, ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 ZDP vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je
nižšia ako minimálna daň, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou bude možné započítať.
Daňovník (s. r. o.), ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 neplatil preddavky na daň (v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2022 vykázal daňovú stratu). Na základe daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 v riadku 1110 vo výške 7 000 €, daňovníkovi vznikla v zdaňovacom období 2024 po lehote na podanie daňového priznania povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 750 € (1/4 zo 7 000) za II. až IV. štvrťrok 2024, tzn. spolu 5 250 € (3 x 1 750), ktoré aj zaplatil. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 daňovník vykáže daňovú stratu vo výške 5 000 €, v riadku 560 uvedie zdaniteľné príjmy (výnosy) vo výške 100 000 €. Daňovníkovi nevznikne povinnosť platiť preddavky na daň v roku 2025.
V súlade s § 46b ods. 2 ZDP je daňovník povinný za zdaňovacie obdobie 2024 zaplatiť minimálnu daň vo výške 960 € [za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) vo výške prevyšujúcej 50 000 € a neprevyšujúce 250 000 €]. Keďže daňovník zaplatil preddavky na daň na zdaňovacie obdobie 2024 vo výške 5 250 €, v súlade s § 46b ods. 9 ZDP započíta zaplatené preddavky na daň s výškou minimálnej dane (960 €), tzn. daňovníkovi vznikne preplatok vo výške 4 290 € (5 250 - 960).
Zároveň si daňovník bude môcť minimálnu daň vo výške 960 €, ktorú zaplatil za zdaňovacie obdobie 2024 započítať v súlade s § 46b ods. 5 ZDP v najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, tzn. v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027, ale len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane.
Daňovník (s. r. o.), ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 neplatil preddavky na daň (v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2022 vykázal daňovú stratu). Na základe daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 v riadku 1110 vo výške 6 000 €, daňovníkovi vznikla v zdaňovacom období 2024 po lehote na podanie daňového priznania povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 500 € (1/4 zo 6 000) za II. až IV. štvrťrok 2024, tzn. spolu 4 500 € (3 x 1 500), ktoré aj zaplatil. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 daňovník vykáže daňovú povinnosť vo výške 3 150 € (základ dane 15 000 x 21 %), v riadku 560 uvedie zdaniteľné príjmy (výnosy) vo výške 510 000 €. Daňovníkovi nevznikne povinnosť platiť preddavky na daň v roku 2025.
V súlade s § 46b ods. 2 ZDP je daňovník povinný za zdaňovacie obdobie 2024 zaplatiť minimálnu daň vo výške 3 840 € [za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce 500 000 €]. Keďže daňovník zaplatil preddavky na daň na zdaňovacie obdobie 2024 vo výške 4 500 €, v súlade s § 46b ods. 9 ZDP započíta zaplatené preddavky na daň s výškou minimálnej dane (3 840 €), tzn. daňovníkovi vznikne preplatok vo výške 660 € (4 500 - 3 840).
Zároveň si daňovník bude môcť kladný rozdiel vo výške 690 € medzi minimálnou daňou (3 840) a daňou vypočítanou v daňovom priznaní (3 150), ktorú zaplatil za zdaňovacie obdobie 2024 započítať v súlade s § 46b ods. 5 ZDP v najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, tzn. v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027, ale len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane.
(63) V súlade s § 42 ods. 12 ZDP správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka
rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa ZDP.
Na rozdiel od možnosti vrátenia preddavkov na daň zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania podľa § 42 ods. 9 ZDP, ustanovenie § 42 ods. 12 ZDP umožňuje vrátenie zaplatených preddavkov na daň alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak boli zaplatené bez právneho dôvodu (nad rámec ustanovení § 42 ZDP) alebo boli zaplatené vo vyššej výške, akú bol daňovník povinný platiť podľa ZDP. Pri vrátení takto vzniknutého preplatku správca dane postupuje podľa § 79 daňového poriadku.
(65) V súlade s § 42 ods. 13 ZDP výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania oznámi správca dane daňovníkovi najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca dane neuplatní postup podľa § 42 ods. 10 ZDP, tzn. nevydá rozhodnutie o určení platenia preddavkov na daň inak.
Napr., ak daňovníkovi so zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ktorý nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024, vznikne po lehote na podanie daňového priznania, tzn. po 31.03.2025 povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň, správca dane v súlade s § 42 ods. 13 ZDP oznámi daňovníkovi výšku a splatnosť štvrťročných preddavkov na daň za II. až IV. štvrťrok 2025, splatných 30.6.2025, 30.9.2025 a 31.12.2025, ako aj výšku a splatnosť štvrťročného preddavku na daň za I. štvrťrok 2026, splatného 31.03.2026.
(66) Do tohto metodického pokynu sú prevzaté všetky časti metodického pokynu č. 1/DZPaU/2022/MP k plateniu preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby od 01.01.2022, ktoré sú aktuálne aj po 01.01.2025, ktorý bol publikovaný dňa 05.01.2022 na webe finančnej správy.
(67) Zrušuje sa Metodický pokyn č. 1/DZPaU/2022/MP k plateniu preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 42 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov od 01.01.2022.
(68) Tento metodický pokyn nadobúda účinnosť dňa 5. decembra 2024.
Vypracoval: Odbor daňovej metodiky FR SR
December 2024
Vzťah k:
Na stiahnutie:
Ďalšie nové dokumenty
Finančná správa SR zverejnila informáciu k samozdaneniu pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 84a zákona o DPH
Informácia je určená pre platiteľov dovážajúcich tovar do tuzemska, ktorí na základe § 84a zákona o DPH sú od 1. júla 2025 povinní platiť daň z pridanej hodnoty z dovezeného tovaru formou samozdanenia.
Finančná správa SR zverejnila informáciu k dani z finančných transakcií pre zahraničné PO
Informácia je určená pre zahraničné spoločnosti, ktoré sú daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ak vykonávajú činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizujú prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky). V taktom prípade sa stávajú súčasne platiteľom dane a vzniká im povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. V informácií sa uvádza ako sa v tomto prípade podá Oznámenie a ako sa má zaplatiť daň z finančných transakcií.
Overovanie IČ DPH
DPH 222/04IČ DPH je dôležitá informácia o podnikateľovi vo vzťahu k uplatňovaniu DPH. V Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý umožňuje filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra.
Zápis zo zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť DPH z 23.01.2025
DPH 222/04 DPH 222/04, § 19Diskutovaná problematika: Nájom nehnuteľností s ohľadom na uplatňovanie sadzieb DPH na dodávky energií v kontexte zložených plnení v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora C-572/07, C-392/11 a C-42/14 (téma SKDP)