Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú ako špecifická forma právnickej osoby definované v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“).

DAŇ Z PRÍJMOV

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“) považované za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

Registrácia na daň z príjmov

Registrácia na daň z príjmov je upravená v § 49a zákona o dani z príjmov a v § 67 zákona č. 563/2009 Z.

z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

S účinnosťou od 15. apríla 2024 v súlade s § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov právnickú osobu, ktorá je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra, zo živnostenského registra, z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov a registra pozemkových spoločenstiev zaregistruje správca dane v lehote a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.

Údaje z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov budú podkladom pre správcu dane pre vykonanie registrácie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov z úradnej moci. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov už nemá povinnosť predkladať formulár Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia.

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov je už registrované na daň z príjmov a vznikne mu povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo vyberať daň, nemá povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stalo platiteľom dane.

Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je daňovník povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali.

Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

Zdaňovanie príjmov z činnosti spoločenstva

Príjmy, ktoré sú predmetom dane

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie sú (podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov) príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, sú taxatívne vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie sú napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa.

Rovnako predmetom dane z príjmov právnických osôb nie je (ak nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) bodov 1. a 2. zákona o dani z príjmov) napr. ani:

V § 13 zákona o dani z príjmov sú uvedené príjmy, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane.

U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú (podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) od dane oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

Z uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov vyplýva, že príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, z reklám či z členských príspevkov (ak nie sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písmen b) až g) alebo odseku 2), príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmy z činností, ktoré sú podnikaním a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, nemôžu byť u týchto daňovníkov oslobodené od dane, aj keby boli vymedzené v osobitnom predpise, na základe ktorého títo daňovníci vznikli (napr. v osobitnom právnom predpise, v stanovách, štatúte, zriaďovateľskej alebo zakladateľskej listine a pod.).

Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z činnosti, za účelom ktorej vzniklo, t. j. z činnosti, ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom - zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tieto príjmy sú oslobodené od dane z príjmov za predpokladu, že nejde o príjmy uvedené v predchádzajúcom odseku. Príjmy z úhrad za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov sú pre spoločenstvo oslobodenými príjmami podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou

Príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19 % sú vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov.

Medzi takéto príjmy patria (podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov) aj príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorými sú:

1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,

2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

V zmysle uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov sa daňou vyberanou zrážkou zdaňujú aj úroky z omeškania za neuhradené sumy od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmluvných vzťahov, ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv.

Vybraním dane zrážkou z týchto príjmov pripísaných do fondu prevádzky, údržby a opráv sa daňová povinnosť daňovníka považuje za splnenú.

Platiteľom dane z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov je spoločenstvo alebo fyzická alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv – t. j. za rok 2024 do 31. januára 2025. Súčasne v rovnakej lehote je spoločenstvo povinné predložiť správcovi dane - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov OZN4313v20.

Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok, príjmy z podielových listov

Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynie výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, alebo výnos (príjem) z ich predaja, z tohto príjmu sa vyberie daň zrážkou.

Platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov] a z výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov] je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie. Tento platiteľ je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech – t. j. za rok 2024 do 31. januára 2025. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov OZN4315v20.

Daňou vyberanou zrážkou sa výnosy (príjmy) (podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov) zdania aj vtedy, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie zo zdrojov v zahraničí. Ak mu tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže v týchto prípadoch zamedziť dvojitému zdaneniu v príslušnom Oznámení platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa z okruhu príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí) vylučujú výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydaných v mene SR, iným členským štátom EÚ alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Z týchto príjmov vyplatených od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 sa daň bude vyberať zrážkou vo výške 16% (a z príjmov vyplatených po 31. decembri 2025 vo výške 13%) podľa § 43 ods. 3 písm. v) zákona o dani z príjmov a budú súčasťou nového oznámenia podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynú príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), zdaňujú sa zrážkou. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, daňová povinnosť sa aj v tomto prípade považuje u týchto daňovníkov za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane [§ 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov].

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je povinné s finančnou správou komunikovať elektronicky, preto uvedené tlačivá môže podať aj poštou alebo priniesť osobne na daňový úrad.

PRÍJMY ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, môže vyplácať príjmy napr. účtovníčke, upratovačke spoločenstva, „domovému dôverníkovi“ na základe zmluvy o pracovnom pomere, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov). V tomto prípade ide o príjmy zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu.

Ak spoločenstvo vypláca príjmy napr. na základe príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka a charakter vykonávaných pracovných činností pre spoločenstvo javí známky závislosti, takýto príjem sa radí ako príjem z obdobného vzťahu medzi zamestnávateľom (spoločenstvom) a zamestnancom (napr. domovým dôverníkom). Hlavnými znakmi príjmov zo závislej činnosti je výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v určenom pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami, na zodpovednosť zamestnávateľa a výkon práce pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Ak vypláca príjmy za práce vykonávané napr. podľa príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. a výkon práce pre spoločenstvo spĺňa podmienku, že fyzická osoba vykonáva činnosť podľa príkazov spoločenstva, nie pod svojím menom, nie na vlastný účet - ako je to napr. v prípade živnostníka, takéto príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti z obdobného vzťahu. Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností, čo sú hlavné znaky príjmov zo závislej činnosti.

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g).

Ak spoločenstvo vypláca odmenu predsedovi spoločenstva, resp. aj členom rady určenú zhromaždením v zmysle § 7c ods. 9 písm. k) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ide o odmenu za výkon funkcie v orgánoch spoločenstva, t.j. o príjem zo závislej činnosti. Odmenu zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k ich dobru.

Ak spoločenstvo vypláca mzdy/odmeny za prácu členom spoločenstva, ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov).

Ak sú za výkon funkcie poskytované odmeny alebo zľavy na príspevkoch na správu spoločenstva, tieto možno považovať za príjem zo závislej činnosti podľa ustanovenia § 5 zákona ako príjmy z obdobného vzťahu, a to pokiaľ ide o peňažné aj nepeňažné príjmy, poskytnuté v súvislosti s týmto vzťahom.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov sa vychádza z ustanovenia § 3 ods.6 daňového poriadku.

Zamestnancom sa (podľa § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov) rozumie daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).

Príjmami podľa odseku 1 sú (podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov) bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Všetky uvedené príjmy zo závislej činnosti zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň (podľa § 35 zákona o dani z príjmov), a to v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k dobru.

Lehota na odvedenie preddavkov je najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ požiada správcu dane, správca dane môže na žiadosť zamestnávateľa povoliť odvádzanie preddavkov inak.

Spoločenstvo (zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane) je povinné vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste a doručiť zamestnancovi najneskôr do:

Ak spoločenstvo vypláca príjmy zo závislej činnosti, je platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti a je povinné predkladať správcovi dane:
Mesačné prehľady a ročné hlásenie predkladá spoločenstvo na tlačivách, ktorých vzor určilo Ministerstvo financií SR. Tieto tlačivá ako aj ostatné tlačivá súvisiace s príjmami zo závislej činnosti sú uverejnené na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre »Daňové a colné formuláre.

DAŇOVÉ PRIZNANIE K DANI Z PRÍJMOV PRÁVNICKEJ OSOBY

Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je (podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov) daňovník povinný podať v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Túto lehotu si daňovník môže predĺžiť v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Lehota na podanie daňového priznania za kalendárny rok 2024 je 31. marec 2025.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v zákone o dani z príjmov.

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Ak spoločenstvo dosiahne v zdaňovacom období príjmy, ktoré sú predmetom dane, napr. úhrady za výkon správy bytov (aj keď sú podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane), je povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

V lehote na podanie daňového priznania je spoločenstvo povinné daň z príjmov právnickej osoby aj zaplatiť. Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur.

Aktuálne tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby nájdete na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre » Elektronické formuláre. Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2024 je platné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby DPPOv24.

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je povinné s finančnou správou komunikovať elektronicky, preto daňové priznanie môže podať aj poštou alebo priniesť osobne na daňový úrad.

ÚČTOVNÍCTVO A ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v elektronickej podobe v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (v zmysle § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Ak má teda účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie, toto predkladá daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov a v tomto termíne je zároveň povinná uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov riadnu, mimoriadnu a priebežnú individuálnu účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v elektronickej podobe.

Poznámka:

Schválenej ročnej účtovnej závierky spoločenstva vyplýva z § 7c písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2024:

Účtovnú závierku neziskovej účtovnej jednotky v jednoduchom účtovníctve (Úč NO)

Súčasti: Výkaz príjmov a výdavkov Úč NO 1-01

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva (UZNOv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• UZNOv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (platná od 1.1.2022)

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond,) účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu).

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• VP-UVNOv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva.

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave podvojného účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2024:

Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v podvojnom účtovníctve (Úč NUJ)

Súčasti: Súvaha Úč NUJ 1-01

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva (UZNUJv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022)

Upozornenie:
Podanie vyplneného formulára je umožnené až po priložení minimálne 1 súboru, ktorý reprezentuje Poznámky účtovnej jednotky, inak nebude účtovná závierka postúpená do registra.

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond, nadácia) účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu) dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• VP-UVNUJv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva

V súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2022 spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra účtovných závierok už len v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického tlačiva OZOZNv21 Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky (platné od 1.1.2022). Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky sa použije na všetky podania po 1. januári 2022, t. j. aj na roky pred 1.1.2022

Právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie (vrátane spoločenstva), sú podľa § 1 ods. 2 zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, čo znamená, že sú povinné viesť účtovníctvo a vždy zostaviť účtovnú závierku.

V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, a zároveň ak nie sú subjektom verejnej správy (podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve).

Upozornenie:

Na účely zákona o účtovníctve sa príjmom rozumie akýkoľvek prírastok peňažných prostriedkov, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný alebo tiež akýkoľvek prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný, napr. prijaté dotácie, prijatý úver pripísaný na účet, prijatý finančný dar pripísaný na účet alebo vložený v hotovosti do pokladne, atď. Ak teda účtovná jednotka nepodniká, nie je subjektom verejnej správy, ale jej príjem spolu so všetkými prírastkami a ekvivalentami peňažných prostriedkov (prijatou dotáciou, úverom, atď.) je vyšší ako 200 000 eur, je povinná viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva, a to od účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom suma príjmov presiahla 200 000 eur.

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Prechod sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

Pri prechode medzi účtovnými sústavami postupuje účtovná jednotka podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov

Spoločenstvá účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva pri vedení účtovníctva postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. septembra 2018 č. MF/13416/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania nevyčerpaného zostatku peňažných prostriedkov sociálneho fondu v prípade, ak účtovná jednotka už nezamestnáva žiadnych zamestnancov, spresňuje sa účtovanie dotácií, spresňuje sa účtovanie pomerne odpočítanej dane z pridanej hodnoty v jednom zdaňovacom období. Od 1.1.2024 je opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. MF/011687/2023-74. Zmeny spresňujú účtovanie stravovacích poukážok, elektronických stravovacích kariet, rekreačných poukazov, elektronických rekreačných poukazov, finančného príspevku na stravovanie zamestnanca. Ďalej bolo upravené účtovanie zmarených investícií a škôd v rámci uzávierkových účtovných operácii. Rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania ceny platenej v hotovosti sa v peňažnom denníku účtujú na základe účtovných záznamov, ktorými sú doklad z pokladnice e-kasa klient alebo príjmový pokladničný doklad, z ktorých je zrejmé zaokrúhlenie ceny platenej v hotovosti, a to podľa charakteru. Nadobudnutie tovaru alebo služby sa účtuje v pôvodnej nezaokrúhlenej cene. Pri inkase platobnou kartou sa v peňažnom denníku účtuje priebežná položka v stĺpci príjmu v sume prijatej tržby a v členení podľa odseku 12 písm. d). Na základe výpisu z účtu v banke sa účtuje v deň zúčtovania inkasa príjem na účte v banke a súčasne priebežná položka v stĺpci výdavku. Rovnako sa postupuje aj pri inkase elektronickou stravovacou kartou alebo elektronickým rekreačným poukazom, pričom podkladom na zúčtovanie priebežnej položky je okrem výpisu z účtu v banke aj vyúčtovanie od dodávateľa elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov. Ak dodávateľ elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov úhradu za poskytnutú službu zníži o svoju províziu, rozdiel, ktorý vznikne v priebežných položkách v dôsledku účtovania vyššej sumy v priebežných položkách na strane príjmu ako je účtovaná suma v priebežných položkách na strane výdavku, sa účtuje ako výdavok v členení podľa odseku 12 písm. e) druhého bodu. Od 1.1.2025 je opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2024 č. MF/013647/2024-74. Zmeny spresňujú účtovanie kryptoaktív a tokenov elektronických peňazí.

Podľa § 25 ods. 4 tohto opatrenia sa vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uvádzajú jednotlivé položky príjmov a výdavkov v členení podľa druhov za nezdaňovanú činnosť a za zdaňovanú činnosť v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta.

Účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v lehote:

a) na podávanie daňového priznania, ak má účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie,

b) ustanovenej osobitným predpisom, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom (napr. § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov), alebo

c) do šiestich mesiacov od konca účtovného obdobia, za ktoré sa ukladá, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve.

Ak spoločenstvá majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR MF/24342/2007-74 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. septembra 2018 č. č. MF/13135/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania fondov, rezerv na prebiehajúce súdne spory, kritérií na stanovenie odpisových plánov, účtovania predpisu zrážkovej dane, účtovania dotácií prostredníctvom účtu 384 – Výnosy budúcich období, povinnosti účtovania o zákazkovej výrobe, účtovania pohľadávok a záväzkov voči dobrovoľníkom. Od 1.1.2025 je opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2024 č. MF/013620/2024-74. Zmeny spresňujú účtovanie kryptoaktív, tokenov elektronických peňazí a účtovanie dotácií v priebehu účtovného obdobia.

Ďalej postupy účtovania ustanovujú účtovanie dotácie v prípade, ak poskytovateľ dotácie v zmluve určí sumu finančných prostriedkov, ktoré je prijímateľ povinný prerozdeliť určeným právnickým osobám. Postup účtovania je určený pre prijímateľa tejto dotácie ako aj pre právnickú osobu, ktorej sú dotácie prerozdelené.

Podľa § 4 ods. 1 písm. g) cit. opatrenia je účtovná jednotka povinná pri vytváraní analytických účtov zohľadňovať potreby členenia aj podľa osobitných predpisov (napr. zákon o dani z príjmov). Spoločenstvo účtujúce v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť v účtovníctve sledovať osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré vstupujú do základu dane a osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré nevstupujú do základu dane.

S účinnosťou od 1.1.2024 a 1.4.2024 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. MF/013340/2023-74. Toto opatrenie upravuje účtovanie pri zlúčení, splynutí, rozdelení a zrušení neziskovej účtovnej jednotky s likvidáciou. Tiež sa spresňuje účtovanie na účte 518 – Ostatné služba v týchto prípadoch: náklady na diaľničné známky, obstaranie elektronicky dodávanej služby, obstaranie elektronickej knihy alebo elektronickej periodickej publikácie, ktorú získala účtovná jednotka v elektronickej podobe prostredníctvom trvalého prístupového práva.

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtujúce v sústave podvojného účtovníctva zostavujú účtovnú závierku podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania v znení neskorších predpisov

Podľa § 4 cit. opatrenia, účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok, ak má účtovná jednotka povinnosť:

a) podať daňové priznanie podľa osobitných predpisov (§ 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. , § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

b) overiť účtovnú závierku audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve alebo podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 445/2008 Z. z. ) alebo
c) ukladať účtovnú závierku podľa osobitných predpisov (napríklad § 3 ods. 7 zákona č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení zákona č. 547/2011 Z. z. ).

Účtovná závierka účtovnej jednotky sa ukladá do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Sumy v účtovných závierkach pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania sa vykazujú v eurocentoch, v poznámkach v celých eurách alebo v eurocentoch.

Výročná správa účtovnej jednotky sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 23a ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Ďalšie informácie k ukladaniu dokumentov do registra účtovných závierok nájdu účtovné jednotky na stránke Finančnej správy SR v časti FaQ/Informácie k aktuálnym daňovým a colným povinnostiam/Účtovníctvo.

Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica

Centrum podpory pre dane
Január 2025

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú ako špecifická forma právnickej osoby definované v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“).

DAŇ Z PRÍJMOV

Na účely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“) považované za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

Registrácia na daň z príjmov

Registrácia na daň z príjmov je upravená v § 49a zákona o dani z príjmov a v § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Daňovníci nezriadený alebo nezaložený na podnikanie majú povinnosť požiadať o registráciu správcu dane, ak:

Upozornenie:

S účinnosťou od 1.1.2023 novelou zákona o dani z príjmov a daňového poriadku došlo k zmenám v registrácii, a to k registrácii pre daň z príjmov právnickej osoby z úradnej moci na základe zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej „RPO“). Registrácia z úradnej moci sa týka právnických osôb zapísaných do RPO s povolením alebo oprávnením na podnikanie, účinným od 01. januára 2023, zo zdrojových registrov - z obchodného registra a živnostenského registra.

Táto zmena sa však daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie, ak začnú vykonávať podnikateľskú činnosť po 1.1.2023 na základe povolenia alebo oprávnenia na podnikanie nedotkne.

Ak daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sú už registrovaní na daň z príjmov a po 1.1.2023 im vzniká povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo vyberať daň, nemajú povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stali platiteľom dane.
uvedeného v § 43 ods. 17 zákona o dani z príjmov. Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je daňovník povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.


Zdaňovanie príjmov z činnosti spoločenstva

Príjmy, ktoré sú predmetom dane Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie sú (podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov) príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z uvedených činností, tieto sú predmetom dane z príjmov právnickej osoby. Predmetom dane spoločenstva sú aj príjmy plynúce z úhrad za výkon správy bytov.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, sú taxatívne vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie sú napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa.

Rovnako predmetom dane z príjmov právnických osôb nie je (ak nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) bodov 1. a 2. zákona o dani z príjmov) napr. ani: Príjmy oslobodené od dane V § 13 zákona o dani z príjmov sú uvedené príjmy, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú (podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) od dane oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

Z uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov vyplýva, že príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, z reklám či z členských príspevkov (ak nie sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písmen b) až g) alebo odseku 2), príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmy z činností, ktoré sú podnikaním a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, nemôžu byť u týchto daňovníkov oslobodené od dane, aj keby boli vymedzené v osobitnom predpise, na základe ktorého títo daňovníci vznikli (napr. v osobitnom právnom predpise, v stanovách, štatúte, zriaďovateľskej alebo zakladateľskej listine a pod.). Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z činnosti, za účelom ktorej vzniklo, t.j. z činnosti, ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom - zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tieto príjmy sú oslobodené od dane z príjmov za predpokladu, že nejde o príjmy uvedené v predchádzajúcom odseku. Príjmy z úhrad za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov sú pre spoločenstvo oslobodenými príjmami podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou

Príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19 % sú vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov.

1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

V zmysle uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov sa daňou vyberanou zrážkou zdaňujú aj úroky z omeškania za neuhradené sumy od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmluvných vzťahov, ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv. povinnosť daňovníka považuje za splnenú. Platiteľom dane z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov je spoločenstvo alebo fyzická alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv – t. j. za rok 2023 do 31. januára 2024. Súčasne v rovnakej lehote je spoločenstvo povinné predložiť správcovi dane OZN4313v20 - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok, príjmy z podielových listov
Platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov] a z výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov] je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie. Tento platiteľ je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech – t. j. za rok 2023 do 31. januára 2024. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane OZN4315v20 - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov. Daňou vyberanou zrážkou sa výnosy (príjmy) (podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov) zdania aj vtedy, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie zo zdrojov v zahraničí. Ak mu tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže v týchto prípadoch zamedziť dvojitému zdaneniu v príslušnom Oznámení platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynú príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), zdaňujú sa zrážkou. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, daňová povinnosť sa aj v tomto prípade považuje u týchto daňovníkov za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane [§ 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov].
komunikovať elektronicky, preto uvedené tlačivá môže podať aj poštou alebo priniesť osobne na daňový úrad.

Príjmy zo závislej činnosti

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, môže vyplácať príjmy napr. účtovníčke, upratovačke spoločenstva, „domovému dôverníkovi“ na základe zmluvy o pracovnom pomere, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov). V tomto prípade ide o príjmy zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu.

Ak spoločenstvo vypláca príjmy napr. na základe príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka a charakter vykonávaných pracovných činností pre spoločenstvo javí známky závislosti, takýto príjem sa radí ako príjem z obdobného vzťahu medzi zamestnávateľom (spoločenstvom) a zamestnancom (napr. domovým dôverníkom). Hlavnými znakmi príjmov zo závislej činnosti je výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v určenom pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami, na zodpovednosť zamestnávateľa a výkon práce pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Ak vypláca príjmy za práce vykonávané napr. podľa príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. a výkon práce pre spoločenstvo spĺňa podmienku, že fyzická osoba vykonáva činnosť podľa príkazov spoločenstva, nie pod svojím menom, nie na vlastný účet - ako je to napr. v prípade živnostníka, takéto príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti z obdobného vzťahu. Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností, čo sú hlavné znaky príjmov zo závislej činnosti.

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g).

Ak spoločenstvo vypláca odmenu predsedovi spoločenstva, resp. aj členom rady určenú zhromaždením v zmysle § 7c ods. 9 písm. k) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ide o odmenu za výkon funkcie v orgánoch spoločenstva, t.j. o príjem zo závislej činnosti. Odmenu zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k ich dobru. Ak spoločenstvo vypláca mzdy/odmeny za prácu členom spoločenstva, ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov). Ak sú za výkon funkcie poskytované odmeny alebo zľavy na príspevkoch na správu spoločenstva, tieto možno považovať za príjem zo závislej činnosti podľa ustanovenia § 5 zákona ako príjmy z obdobného vzťahu, a to pokiaľ ide o peňažné aj nepeňažné príjmy, poskytnuté v súvislosti s týmto vzťahom.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov sa vychádza z ustanovenia § 3 ods.6 daňového poriadku.

Zamestnancom sa (podľa § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov) rozumie daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).

Príjmami podľa odseku 1 sú (podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov) bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Všetky uvedené príjmy zo závislej činnosti zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň (podľa § 35 zákona o dani z príjmov), a to v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k dobru. Lehota na odvedenie preddavkov je najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ požiada správcu dane, správca dane môže na žiadosť zamestnávateľa povoliť odvádzanie preddavkov inak.

Spoločenstvo (zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane) je povinné vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste a doručiť zamestnancovi najneskôr do:
Ak spoločenstvo vypláca príjmy zo závislej činnosti, je platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti a je povinné predkladať správcovi dane: Mesačné prehľady a ročné hlásenie predkladá spoločenstvo na tlačivách, ktorých vzor určilo Ministerstvo financií SR. Tieto tlačivá ako aj ostatné tlačivá súvisiace s príjmami zo závislej činnosti sú uverejnené na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre »Daňové a colné formuláre. Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je (podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov) daňovník povinný podať v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Túto lehotu si daňovník môže predĺžiť v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Lehota na podanie daňového priznania za kalendárny rok 2023 je 2. apríl 2024.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v zákone o dani z príjmov. Ak spoločenstvo dosiahne v zdaňovacom období príjmy, ktoré sú predmetom dane, napr. úhrady za výkon správy bytov (aj keď sú podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane), je povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Aktuálne tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby nájdete na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre » Elektronické formuláre. Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2023 je platné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby DPPOv22. ÚČTOVNÍCTVO A ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (v zmysle § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov). Ak má teda účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie, toto predkladá daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov a v tomto termíne je zároveň povinná uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov riadnu, mimoriadnu a priebežnú individuálnu účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v elektronickej podobe. Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2023: Účtovnú závierku neziskovej účtovnej jednotky v jednoduchom účtovníctve (Úč NO)
Súčasti: Výkaz príjmov a výdavkov Úč NO 1-01
Výkaz o majetku a záväzkoch Úč NO 2-01

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva (UZNOv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• UZNOv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (platná od 1.1.2022)

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond,) účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu).

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• VP-UVNOv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva.

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave podvojného účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2023:

Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v podvojnom účtovníctve (Úč NUJ)
Súčasti: Súvaha Úč NUJ 1-01 Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva (UZNUJv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022)

UPOZORNENIE:
Podanie vyplneného formulára je umožnené až po priložení minimálne 1 súboru, ktorý reprezentuje Poznámky účtovnej jednotky, inak nebude účtovná závierka postúpená do registra.

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond, nadácia) účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu) dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• VP-UVNUJv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva

V súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2022 spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra účtovných závierok už len v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického tlačiva OZOZNv21 Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky (platné od 1.1.2022). Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky sa použije na všetky podania po 1. januári 2022, t. j. aj na roky pred 1.1.2022

Právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie (vrátane spoločenstva), sú podľa § 1 ods. 2 zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, čo znamená, že sú povinné viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku. V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, a zároveň ak nie sú subjektom verejnej správy (podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve).
UPOZORNENIE
Na účely zákona o účtovníctve sa príjmom rozumie akýkoľvek prírastok peňažných prostriedkov, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný alebo tiež akýkoľvek prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný, napr. prijaté dotácie, prijatý úver pripísaný na účet, prijatý finančný dar pripísaný na účet alebo vložený v hotovosti do pokladne, atď. Ak teda účtovná jednotka nepodniká, nie je subjektom verejnej správy, ale jej príjem spolu so všetkými prírastkami a ekvivalentami peňažných prostriedkov (prijatou dotáciou, úverom, atď.) je vyšší ako 200 000 eur, je povinná viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva, a to od účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom suma príjmov presiahla 200 000 eur.

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Prechod sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

Pri prechode medzi účtovnými sústavami postupuje účtovná jednotka podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov Spoločenstvá účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva pri vedení účtovníctva postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. septembra 2018 č. MF/13416/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania nevyčerpaného zostatku peňažných prostriedkov sociálneho fondu v prípade, ak účtovná jednotka už nezamestnáva žiadnych zamestnancov, spresňuje sa účtovanie dotácií, spresňuje sa účtovanie pomerne odpočítanej dane z pridanej hodnoty v jednom zdaňovacom období. Od 1.1.2024 je opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. MF/011687/2023-74 . Zmeny spresňujú účtovanie stravovacích poukážok, elektronických stravovacích kariet, rekreačných poukazov, elektronických rekreačných poukazov, finančného príspevku na stravovanie zamestnanca. Ďalej bolo upravené účtovanie zmarených investícií a škôd v rámci uzávierkových účtovných operácii. Rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania ceny platenej v hotovosti sa v peňažnom denníku účtujú na základe účtovných záznamov, ktorými sú doklad z pokladnice e-kasa klient alebo príjmový pokladničný doklad, z ktorých je zrejmé zaokrúhlenie ceny platenej v hotovosti, a to podľa charakteru. Nadobudnutie tovaru alebo služby sa účtuje v pôvodnej nezaokrúhlenej cene. Pri inkase platobnou kartou sa v peňažnom denníku účtuje priebežná položka v stĺpci príjmu v sume prijatej tržby a v členení podľa odseku 12 písm. d). Na základe výpisu z účtu v banke sa účtuje v deň zúčtovania inkasa príjem na účte v banke a súčasne priebežná položka v stĺpci výdavku. Rovnako sa postupuje aj pri inkase elektronickou stravovacou kartou alebo elektronickým rekreačným poukazom, pričom podkladom na zúčtovanie priebežnej položky je okrem výpisu z účtu v banke aj vyúčtovanie od dodávateľa elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov. Ak dodávateľ elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov úhradu za poskytnutú službu zníži o svoju províziu, rozdiel, ktorý vznikne v priebežných položkách v dôsledku účtovania vyššej sumy v priebežných položkách na strane príjmu ako je účtovaná suma v priebežných položkách na strane výdavku, sa účtuje ako výdavok v členení podľa odseku 12 písm. e) druhého bodu.

Podľa § 25 ods. 4 tohto opatrenia sa vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uvádzajú jednotlivé položky príjmov a výdavkov v členení podľa druhov za nezdaňovanú činnosť a za zdaňovanú činnosť v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta.

Účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v lehote: a) na podávanie daňového priznania, ak má účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie,
b) ustanovenej osobitným predpisom, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom (napr. § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov), alebo
c) do šiestich mesiacov od konca účtovného obdobia, za ktoré sa ukladá, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve. Ak spoločenstvá majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR MF/24342/2007-74 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. septembra 2018 č. č. MF/13135/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania fondov, rezerv na prebiehajúce súdne spory, kritérií na stanovenie odpisových plánov, účtovania predpisu zrážkovej dane, účtovania dotácií prostredníctvom účtu 384 – Výnosy budúcich období, povinnosti účtovania o zákazkovej výrobe, účtovania pohľadávok a záväzkov voči dobrovoľníkom.

Ďalej postupy účtovania ustanovujú účtovanie dotácie v prípade, ak poskytovateľ dotácie v zmluve určí sumu finančných prostriedkov, ktoré je prijímateľ povinný prerozdeliť určeným právnickým osobám. Postup účtovania je určený pre prijímateľa tejto dotácie ako aj pre právnickú osobu, ktorej sú dotácie prerozdelené.

Podľa § 4 ods. 1 písm. g) cit. opatrenia je účtovná jednotka povinná pri vytváraní analytických účtov zohľadňovať potreby členenia aj podľa osobitných predpisov (napr. zákon o dani z príjmov). Spoločenstvo účtujúce v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť v účtovníctve sledovať osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré vstupujú do základu dane a osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré nevstupujú do základu dane. S účinnosťou od 1.1.2024 a 1.4.2024 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. MF/013340/2023-74. Toto opatrenie upravuje účtovanie pri zlúčení, splynutí, rozdelení a zrušení neziskovej účtovnej jednotky s likvidáciou. Tiež sa spresňuje účtovanie na účte 518 – Ostatné služba v týchto prípadoch: náklady na diaľničné známky, obstaranie elektronicky dodávanej služby, obstaranie elektronickej knihy alebo elektronickej periodickej publikácie, ktorú získala účtovná jednotka v elektronickej podobe prostredníctvom trvalého prístupového práva.

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtujúce v sústave podvojného účtovníctva zostavujú účtovnú závierku podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania v znení neskorších predpisov Podľa § 4 cit. opatrenia, účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok, ak má účtovná jednotka povinnosť: a) podať daňové priznanie podľa osobitných predpisov (§ 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. , § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
b) overiť účtovnú závierku audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve alebo podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 445/2008 Z. z. ) alebo
c) ukladať účtovnú závierku podľa osobitných predpisov (napríklad § 3 ods. 7 zákona č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení zákona č. 547/2011 Z. z. ).

Účtovná závierka účtovnej jednotky sa ukladá do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Výročná správa účtovnej jednotky sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 23a ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z.).

Ďalšie informácie k ukladaniu dokumentov do registra účtovných závierok nájdu účtovné jednotky na stránke Finančnej správy SR v časti FaQ/Informácie k aktuálnym daňovým a colným povinnostiam/Účtovníctvo.



Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica
Centrum podpory pre dane
Január 2024

(1) S účinnosťou od 01.01.2018 sa v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) ustanovuje na účely tohto zákona pojem „konečný príjemca príjmu“ a postup platiteľa dane v prípade, ak nevie preukázať osobu konečného príjemcu príjmu daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúceho zo zdrojov na území Slovenskej republiky (ďalej len „osoba konečného príjemcu príjmu“).

(2) Účelom zavedenia konceptu „konečného príjemcu príjmu“ na účely zákona o dani z príjmov je predchádzať a zamedzovať cezhraničným praktikám možného zneužitia práva prostredníctvom „účelovo vložených“ subjektov zdanenia, s cieľom zamedziť týmto praktikám najmä v prípadoch, ak dochádza k neoprávnenému uplatňovaniu daňovej výhody podľa § 13 ods. 2 písm. f) a h) zákona o dani z príjmov, resp. vyhýbaniu sa dani prostredníctvom obchádzania osobitného režimu „zvýšenej“ sadzby dane alebo „zvýšeného“ zabezpečenia dane (zdaňovania) vo vzťahu k daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 43 ods. 1 alebo § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

(3) Keďže

• pri zdanení príjmu, resp. zabezpečení dane zo zdaniteľného príjmu podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov je platiteľ dane povinný uplatniť zvýšenú sadzbu dane, resp. zvýšené zabezpečenie dane, ak nevie identifikovať a preukázať osobu konečného príjemcu príjmu,
• zákon o dani z príjmov, ani iný právny predpis, neustanovuje spôsob, formu, rozsah a periodicitu preukazovania tejto skutočnosti,
• koncept môže všeobecne postihovať aj prípady, v rámci ktorých je „vkladanie a reťazenie“ viacerých subjektov ekonomicky opodstatnené alebo, účelom ktorých nie je neoprávnené uplatňovanie daňových zvýhodnení alebo vyhýbanie sa daňovej povinnosti,
• primeranosť požiadavky na preukazovanie tejto skutočnosti by mala byť založená na rovnováhe medzi potrebou dokumentov preukazujúcich túto skutočnosť a administratívnym zaťažením, ktoré pri získavaní týchto dokumentov vznikne,
• praktické problémy spojené s dostupnosťou relevantných dokumentov na účely preukazovania tejto skutočnosti, v kontraste s prísnymi dôsledkami nepreukázania tejto skutočnosti, môžu v konkrétnych prípadoch pre daňové subjekty predstavovať neistotu, významné riziko a administratívnu záťaž,

(4) Ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak, platiteľom dane podľa § 43 a § 44 tohto zákona je tuzemská fyzická alebo právnická osoba alebo zahraničná fyzická alebo právnická osoba uvedená v § 48, ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje zdaniteľnú úhradu (príjem) v prospech daňovníka (platiteľ príjmu), a to aj v prípade, ak tento príjem „vypláca“ prostredníctvom inej osoby, resp. viacerých osôb (napr. sprostredkovateľa v rámci reťazca finančných vzťahov a transakcií).

(5) Platiteľ dane je povinný zraziť daň alebo sumu na zabezpečenie dane od daňovníka v správnej výške, a túto včas odviesť správcovi dane, pričom za ňu majetkovo zodpovedá [pozri § 2 písm. v) zákona o dani z príjmov]. Ak platiteľ dane nezrazí alebo neodvedie daň alebo sumu na zabezpečenie dane včas a v správnej výške, vymáha sa od neho rovnako ako ním nezaplatená daň alebo suma na zabezpečenie dane [pozri § 43 ods. 12 alebo § 44 ods. 6 zákona o dani z príjmov]. Za porušenie zákonnom ustanovených povinností platiteľa dane, ktoré sú správnym deliktom podľa Daňového poriadku, sa platiteľovi dane ukladajú tiež sankcie vo forme pokuty a úroku z omeškania.

(6) Zodpovednosť platiteľa dane za daň alebo sumu na zabezpečenie dane a sankcie podľa odseku (5) tejto informácie sa uplatňujú aj v prípade, ak platiteľ dane nevie identifikovať a preukázať osobu konečného príjemcu zdaniteľného príjmu podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, a pri zdanení tohto príjmu nepostupuje spôsobom podľa § 43 ods. 25 alebo § 44 ods. 7 [pozri odsek (14) tejto informácie].

(7) Platiteľ dane predkladá správcovi dane dokumenty preukazujúce osobu konečného príjemcu príjmu [pozri odseky (24) až (26) tejto informácie] na základe výzvy správcu dane na preukázanie tejto skutočnosti, v rámci preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a dodržiavania ustanovení zákona o dani z príjmov platiteľom dane. Platiteľ dane nepredkladá správcovi dane dokumenty preukazujúce osobu konečného príjemcu príjmu automaticky, napr. v rámci plnenia oznamovacej povinnosti platiteľa dane podľa § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

(8) Predmetom dane vyberanej zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov alebo zabezpečenia dane podľa § 44 zákona o dani z príjmov, a uplatnenia konceptu konečného príjemcu príjmu, je iba zdaniteľný príjem podľa § 16 ods. 1. V prípade cezhraničných daňových právnych vzťahov ide o príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane nielen podľa zákona o dani z príjmov, ale ani podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy [pozri § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov].


(9) Na účely zákona o dani z príjmov sa rozumie konečným príjemcom príjmu osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu alebo stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou; za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu [pozri § 2 písm. af) zákona o dani z príjmov].

(10) Všeobecná interpretácia konceptu konečného príjemcu príjmu na účely zákona o dani z príjmov je založená na interpretácii konceptu skutočného vlastníka/konečného príjemcu príjmu na účely medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Koncept na účely zákona o dani z príjmov je však potrebné v konkrétnych prípadoch interpretovať najmä v kontexte účelu a cieľa jeho zavedenia v tomto zákone [pozri odsek (2) tejto informácie].

(11) Konečným príjemcom príjmu je osoba skutočného príjemcu (vlastníka) tohto príjmu, ktorá - má z tohto príjmu vlastný ekonomický prospech (úžitok) a znáša riziká súvisiace s týmto príjmom - má skutočnú kontrolu nad týmto príjmom a právo tento príjem využívať (nakladať s ním) bez obmedzení - nemá právnu alebo inú povinnosť previesť tento príjem (v súvislosti s jeho vyplatením) na inú osobu - vo vzťahu k tomuto príjmu koná nezávisle a vo vlastnom mene, a nie za inú osobu ako sprostredkovateľ. Konečným príjemcom tohto príjmu
(12) Ak nejde o zneužitie práva [pozri § 3 ods. 6 druhá veta Daňového poriadku], konečným príjemcom príjmu môže byť tiež napr. poskytovateľ sublicencie [pozn. nadobúdateľ licencie, ktorý so súhlasom poskytovateľa práva, t.j. autora, vlastníka, resp. iného nositeľa tohto práva, poskytol svoje takto nadobudnuté autorské, obchodné, priemyselné, resp. iné obdobné práva z licenčnej zmluvy s poskytovateľom práva úplne alebo čiastočne na tretiu osobu, a má právo za takto poskytnuté práva prijímať od tejto osoby odmenu (licenčný poplatok)], resp. subjekt kolektívneho investovania, ktorý má právnu a daňovú subjektivitu, ak dôvodom distribúcie (výplaty) výnosov z investovania investorom je výlučne (zákonom ustanovený) mechanizmus kolektívneho investovania.

(13) Konečným príjemcom príjmu, resp. jeho časti naopak nie je zahraničný transparentný subjekt [pozri obdoba transparentného subjektu podľa § 17j ods. 2 zákona o dani z príjmov], ktorý podľa daňových právnych predpisov štátu jeho založenia alebo zriadenia nie je osobou podliehajúcou dani z tohto príjmu (daňovníkom), a ktorého príjmy, resp. ich časť je zdaňovaná prostredníctvom inej osoby (jeho spoločníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či transparentný spôsob zdanenia jeho príjmov, resp. časti príjmov uplatňovaný v zahraničí sa uplatní aj pri ich zdanení na území Slovenskej republiky [pozri § 43 ods. 24 písm. b) zákona o dani z príjmov].

(14) Ak platiteľ dane nevie identifikovať a preukázať osobu konečného príjemcu zdaniteľného príjmu podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov (napr. v prípade ak uvedená skutočnosť mu nie je zo strany bezprostredného príjemcu tohto príjmu alebo inej osoby preukázaná, je mu preukázaná, ale nie dostatočne, resp. má o preukázanej skutočnosti pochybnosti), pri zdanení tohto príjmu podľa zákona o dani z príjmov sa neuplatnia žiadne výhody a úľavy týkajúce sa osoby daňovníka, pričom platiteľ dane zrazí daň podľa § 43 alebo sumu na zabezpečenie dane podľa § 44 vo výške 35 % z tohto príjmu, a v oznámení podľa § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi tohto príjmu [pozri § 43 ods. 25 alebo § 44 ods. 7 zákona o dani z príjmov].


(15) S ohľadom na požadovanú primeranosť, efektívnosť a vykonateľnosť požiadavky na preukazovanie osoby konečného príjemcu zdaniteľného príjmu, spôsob, forma, rozsah („hĺbka“) a periodicita identifikovania a preukazovania tejto skutočnosti platiteľom dane závisí od okolností a skutočností týkajúcich sa jednotlivých prípadov, najmä od významnosti rizík a rozsahu rizikovosti týchto prípadov cezhraničných vzťahov, ktorá je platiteľom dane posudzovaná v kontexte účelu a cieľa zavedenia konceptu osoby konečného príjemcu zdaniteľného príjmu v zákone o dani z príjmov [pozri odsek (2) tejto informácie].


(16) Možnými indikátormi rizikovosti cezhraničných prípadov týkajúcej sa osoby príjemcu zdaniteľného príjmu sú napr. závislosť platiteľa a príjemcu príjmu a/alebo personálna prepojenosť ich štatutárov - absencia skutočnej hospodárskej činnosti príjemcu príjmu (žiadne činnosti, aktíva, resp. práva spojené s vlastníctvom aktív, zamestnanci, prevádzkové priestory, riziká, napr. iba prázdna „poštová schránka“ bez „substance“, sprostredkovateľ a pod.) - nevyužitie ekonomických výhod z príjmu v hospodárskej činnosti jeho príjemcu - lokalizácia rezidencie príjemcu príjmu v štáte s výhodnejším daňovým režimom (nielen v nespolupracujúcich štátoch, ale aj v štátoch EÚ) – závislosť príjemcu príjmu na inej osobe pri rozhodovaní o nakladaní s príjmom - mobilné aktivity príjemcu príjmu (napr. poskytovanie nehmotného majetku, holdingové spoločnosti, riadenie, servisné strediská, financovanie, leasing, správa fondov, bankovníctvo, poisťovníctvo poskytované v rámci skupiny podnikov) - absencia právnej subjektivity príjemcu príjmu - absencia verejnej regulácie činnosti príjemcu príjmu (napr. komerčné neregulované investičné fondy) - daňová transparentnosť, resp. komisionárska štruktúra príjemcu príjmu (napr. trust, nadácia, treuhand, správa cudzieho majetku, konzorcium osôb) – zmena rezidencie príjemcu príjmu - novozaložený a/alebo neznámy a netransparentný príjemca príjmu (absencia, resp. veľmi obmedzené množstvo verejne dostupných informácií o príjemcovi príjmu) - zlá povesť, podozrivé a/alebo neštandardné správanie príjemcu príjmu a pod.

(17) Možnými indikátormi rizikovosti cezhraničných prípadov týkajúcej sa zdaniteľného príjmu vyplácaného jeho príjemcovi sú napr. vysoké (významné) sumy platieb „pasívneho“ príjmu (úroky, dividendy, licenčné poplatky, nájomné, príjmy z prevodu aktív...) - významný výnos zrážkovej dane z tohto príjmu –- nezdaňovanie príjmu v štáte rezidencie príjemcu, resp. kdekoľvek inde mimo územia Slovenskej republiky - neštandardné zmluvy týkajúce sa príjmu s neštandardnými podmienkami - zmluvy na postúpenie práv (napr. sublicencie, podnájomné zmluvy, zmluvy o postúpení pohľadávok) v prípade aktív vlastnených inými osobami ako osobou príjemcu príjmu - požiadavka platby príjmu na účet inej (neznámej) osoby, zriadeného v inom štáte, ako v štáte lokalizácie príjemcu príjmu - existencia nadväzujúcich zmlúv a reťazca štruktúrovaných transakcií ustanovujúcich záväzok príjemcu príjmu (v súvislosti s vyplateným príjmom) previesť tento príjem na inú osobu - nové zmluvy a/alebo zmeny obchodných podmienok, transakcií a režimu zdaňovania (napr. zmeny príjemcu, právneho titulu platby, účtu) v období krátko pred výplatou príjmu (napr. zmeny v štruktúre akcionárov s lokalizáciou v štáte s výhodnejším daňovým režimom na základe reštrukturalizácie v skupine) - podozrivé a/alebo účelové zmeny obchodných podmienok a transakcií, ktoré nemajú právne a/alebo ekonomické opodstatnenie a pod.


(18) Platiteľ dane posudzuje rizikovosť a úroveň rizikovosti svojho prípadu na základe dostupných informácií a dokumentov o skutočnostiach a okolnostiach relevantných pre identifikáciu rizík [pozri príklady indikátorov rizikovosti uvedené v odsekoch (16) a (17) tejto informácie], ktoré má platiteľ dane k dispozícii, ktoré mu poskytne príjemca zdaniteľného príjmu alebo iný dotknutý subjekt, resp. ktoré si zaobstará sám, a to aj bez súčinnosti s týmito osobami.

(19) „Nízko rizikový prípad“, v ktorom nie je prítomný žiadny z možných indikátorov rizikovosti, môže predstavovať napr. prípad „aktívnych“ zdaniteľných príjmov (napr. príjmov z technických služieb) s nízkou (nie významnou) hodnotou, ak platiteľ a príjemca týchto príjmov nie sú závislé osoby, príjemca týchto príjmov je renomovaným a dlhodobým poskytovateľom služieb (nielen) pre platiteľa príjmov, je rezidentom spolupracujúceho štátu a má personálne a materiálne vybavenie a kapacity potrebné na výkon činnosti generujúcej tieto príjmy, resp. tiež napr. prípad zdaniteľných príjmov (napr. úrokových príjmov) plynúcich z rutinných bankových operácií alebo štandardného investovania v rámci kolektívneho investovania prostredníctvom subjektov podliehajúcich prísnej verejnej regulácii a dohľadu.

(20) „Mierne rizikový prípad“, v ktorom je prítomný možný individuálny indikátor rizikovosti, môže predstavovať napr. prípad „pasívnych“ zdaniteľných príjmov (napr. príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky) ocenených v obvyklej výške, ak príjemca týchto príjmov je daňovo transparentným subjektom so sídlom na území členského štátu EÚ a partner tohto subjektu nie je dostatočne identifikovaný a známy.

(21) „Rizikový prípad“, v ktorom je prítomná kombinácia viacerých možných indikátorov rizikovosti, môže naopak predstavovať napr. prípad úhrady „pasívnych“ zdaniteľných príjmov (napr. licenčných poplatkov) s vysokou (významnou) hodnotou, ak platiteľ a príjemca týchto príjmov sú závislé osoby, na príjemcu príjmov boli postúpené práva v súvislosti s aktívami generujúcimi tieto príjmy, ktoré vlastní iná osoba, úhrady týchto príjmov nie sú ekonomicky opodstatnené, príjemca príjmov nemá personálne a materiálne vybavenie a kapacity na nakladanie s týmito aktívami, je rezidentom nespolupracujúceho štátu, platiteľ príjmov neuhrádza tieto príjmy na účet osoby príjemcu.

(22) Rovnako „rizikový prípad“ môže tiež predstavovať napr. prípad „pasívnych“ zdaniteľných príjmov (napr. úrokov), ak platiteľ a príjemca týchto príjmov sú závislé osoby, príjemca týchto príjmov je „čistou“ holdingovou spoločnosťou, ktorá má sídlo na území členského štátu EÚ, je daňovo transparentným subjektom, ktorého partner má rezidenciu v nespolupracujúcom štáte, príjemca týchto príjmov nemá personálne a materiálne vybavenie a kapacity na výkon skutočnej hospodárskej činnosti, poskytnutie úveru financuje príjemca prostredníctvom finančných prostriedkov jeho úveru od inej závislej osoby.


(23) Rozhodnutie o spôsobe, forme, rozsahu a periodicite preukazovania osoby konečného príjemcu príjmu, je v konkrétnom prípade založené iba na subjektívnom (vlastnom) posúdení platiteľa dane, pričom v kontexte ustanovenej zodpovednosti platiteľa dane za daň závisí najmä od rizikovosti jednotlivých prípadov [pozri odsek (15) tejto informácie], ktorú posudzuje platiteľ dane podľa svojej úvahy.

(24) V „nízko rizikovom prípade“ cezhraničného vzťahu [pozri odsek (19) tejto informácie] môže byť osoba konečného príjemcu zdaniteľného príjmu identifikovaná a preukázaná platiteľom dane najmä na základe a prostredníctvom čestného vyhlásenia príjemcu príjmu, ktorého odporúčaný vzor je uvedený v prílohe č. 1 tejto informácie, resp. v osobitných prípadoch tiež iným vierohodným spôsobom, ktorý je pre príslušnú transakciu obvyklý, efektívny a primeraný (napr. prostredníctvom priameho alebo nepriameho vyhlásenia o preukazovanej skutočnosti v znení všeobecných obchodných podmienok, resp. obchodných zmlúv, výstupov z procesov identifikovania a preverovania obchodných partnerov a klientov v prípade regulovaných subjektov).

(25) V „mierne rizikovom prípade“ cezhraničného vzťahu [pozri odsek (20) tejto informácie] môže byť osoba konečného príjemcu zdaniteľného príjmu identifikovaná a preukázaná platiteľom dane najmä na základe a prostredníctvom vyhlásenia príjemcu príjmu uvedeného v odseku (24) tejto informácie a vyhodnotenia informácií uvedených v dotazníku vyplneného príjemcom príjmu, ktorého odporúčaný vzor je uvedený v prílohe č. 2 tejto informácie. Správca dane môže pri uplatňovaní zodpovednosti platiteľa dane za daň prihliadať na skutočnosť že platiteľ dane môže vyhodnotiť informácie uvádzané v dotazníku najmä na základe informácií z verejne dostupných zdrojov (napr. účtovných závierok, výročných správ), resp. ktoré je schopný si zaobstarať sám, ak platiteľ dane a príjemca príjmu sú nezávislé osoby. (26) V „rizikovom prípade“ cezhraničného vzťahu [pozri odseky (21) a (22) tejto informácie] môže byť osoba konečného príjemcu zdaniteľného príjmu identifikovaná a preukázaná platiteľom dane najmä na základe a prostredníctvom vyhlásenia príjemcu príjmu uvedeného v odseku (24) tejto informácie, vyhodnotenia informácií uvedených v dotazníku vyplneného príjemcom príjmu uvedeného v odseku (25) tejto informácie a dokumentov preukazujúcich tvrdenia príjemcu príjmu uvedené v tomto vyhlásení a dotazníku, ktorých odporúčané príklady sú uvedené v prílohe č. 3 tejto informácie. Správca dane môže pri uplatňovaní zodpovednosti platiteľa dane za daň prihliadať na problémy platiteľa dane spojené s dostupnosťou dokumentov preukazujúcich tvrdenia príjemcu príjmu uvedené v dotazníku, ak platiteľ dane a príjemca príjmu sú nezávislé osoby, resp. ak tieto problémy sú spojené s obchodným tajomstvom, ochranou osobných údajov, resp. inými objektívnymi právnymi obmedzeniami.

(27) Dokumenty preukazujúce osobu konečného príjemcu zdaniteľného príjmu [pozri odseky (24) až (26) tejto informácie], ktoré sa týkajú konkrétnej úhrady zdaniteľného príjmu podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmu, môžu byť platiteľom dane použité aj pri inej úhrade tohto príjmu, ak v období pred úhradou tohto príjmu nenastali žiadne nové skutočnosti a okolnosti ovplyvňujúce identifikovanie a preukázanie uvedenej skutočnosti. V takomto prípade sa platiteľ dane pri preukazovaní osoby konečného príjemcu tohto príjmu môže odvolať na dokumenty týkajúce sa predchádzajúcej úhrady, resp. viacerých predchádzajúcich úhrad tohto príjmu.

(28) Splnenie tohto odporúčania Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky k spôsobu, forme a rozsahu preukazovania uvedenej skutočnosti daňovými subjektmi neznamená, že správca dane nemôže v konkrétnych prípadoch (napr. v prípadoch vykazujúcich znaky zneužitia práva podľa § 3 ods. 6 druhej vety Daňového poriadku) požadovať od daňových subjektov aj ďalšie doplňujúce informácie, dokumenty, a detailnejšie preukazovanie tejto skutočností v rozsahu presahujúcom odporúčanie uvedené v tejto informácii, pričom prihliada na reálnu dostupnosť týchto informácií a dokumentov [pozri odseky (25) a (26) tejto informácie].

(29) Periodicita aktualizácie, rovnako ako spôsob, forma a rozsah, dokumentov preukazujúcich osobu konečného príjemcu zdaniteľného príjmu závisí najmä od rizikovosti jednotlivých prípadov [pozri odsek (15) tejto informácie]. V kontexte ustanovenej zodpovednosti platiteľa dane za daň, rozhodnutie o aktualizácii týchto dokumentov je, aj s ohľadom na rôznorodosť a špecifickosť jednotlivých prípadov, ponechané na vlastnom uvážení platiteľa dane.


Záver

(30) Táto informácia k spôsobu, forme, rozsahu (minimálnemu štandardu) a periodicite preukazovania osoby konečného príjemcu zdaniteľných príjmov na účely zákona o dani z príjmov nie je právne záväzná, má pre daňové subjekty (iba) odporúčací charakter a je možné ju primerane uplatniť aj na účely príslušných medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. (31) Táto informácia bola vypracovaná v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Slovenskou komorou daňových poradcov, ktorí ju daňovým subjektom, k naplneniu cieľov tejto informácie uvedených v odseku (3) tejto informácie, tiež spoločne odporúčajú v ich cezhraničných daňových vzťahoch uplatňovať.


Prílohy
3x


Vypracoval:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
odbor daňovej metodiky august 2023


Časť I – Identifikácia osoby, ktorá je konečným príjemcom príjmu

- meno a priezvisko/obchodné meno alebo názov
- štát rezidencie
- daňové identifikačné číslo, rodné číslo/dátum narodenia/IČO v štáte rezidencie
- adresa trvalého pobytu/sídla v štáte rezidencie (ulica, súpisné/orientačné číslo, PSČ, obec, štát)



Časť II – Identifikácia príjmu a osoby, ktorá je platiteľom príjmu/dane

- druh príjmu^**) a právny/iný dôvod vyplatenia príjmu (napr. vykonaná činnosť, vlastníctvo aktív alebo účtu, obchodná zmluva, partnerstvo, štatút, zakladateľská listina, faktúra...)
- meno a priezvisko/obchodné meno alebo názov
- daňové identifikačné číslo, rodné číslo/dátum narodenia/IČO na území Slovenskej republiky
- adresa trvalého pobytu/sídla (ulica, súpisné/orientačné číslo, PSČ, obec, štát) na území Slovenskej republiky



Časť III – Čestné vyhlásenie osoby, ktorá je konečným príjemcom príjmu

Týmto čestne vyhlasujem, že vo vzťahu k zdaniteľnému príjmu uvedenému v Časti II tohto vyhlásenia:

- som osobou, ktorej príjem plynie v jej vlastný prospech a mám právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu / som stálou prevádzkarňou tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, - nie som osobou, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu,
- nie som osobou, ktorá je transparentným subjektom,
- som rezidentom štátu uvedeného v Časti I tohto vyhlásenia a
- všetky údaje a informácie uvedené v tomto vyhlásení sú pravdivé, úplné a správne, pričom sa tiež zaväzujem bezodkladne informovať platiteľa príjmu o akýchkoľvek zmenách skutočností a okolností, ktoré môžu mať vplyv na môj status konečného príjemcu príjmu v ďalšom období.

---

^*) čestné vyhlásenie urobené samostatne pre každý príjem sa predkladá platiteľovi príjmu/dane
^**) medzinárodne používaný slovný názov príjmu s použitím terminológie podľa MZ OECD ^***) nehodiace sa preškrtnite
Časť IV – Potvrdenie zahraničného správcu dane****⁾

- názov a adresa miestne príslušného správcu dane príjemcu príjmu v zahraničí


Týmto potvrdzujeme X, že:

- osoba uvedená v Časti I. tohto vyhlásenia je rezidentom ................................. (názov štátu rezidencie)

- berieme na vedomie údaje uvedené v Časti II. tohto vyhlásenia

- nie sú nám známe skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s údajmi uvedenými v Časti III tohto vyhlásenia.




V (miesto)..................................., dátum...................... Úradná pečiatka, podpis...........................................

---

^****) nepovinná súčasť čestného vyhlásenia príjemcu príjmu, ak zahraničný správca dane takéto potvrdenie nevydáva (pozn. potvrdenie zahraničného správcu dane výrazným spôsobom zvyšuje vierohodnosť a dôkaznú hodnotu čestného vyhlásenia príjemcu príjmu)





V (miesto)....................................., dátum...............................

Podpis (konečný príjemca príjmu)...........................................





Príloha
doplňujúce informácie, najmä napr. dokumenty preukazujúce rezidenciu konečného príjemcu príjmu (potvrdenie vydané zahraničným správcom dane, resp. vyhlásenie príjemcu príjmu o uvedenej skutočnosti), ak súčasťou čestného vyhlásenia nie je potvrdenie zahraničného správcu dane uvedené v Časti IV tohto vyhlásenia




Časť I – Identifikácia osoby/subjektu, ktorá/ý je príjemcom príjmu

- meno a priezvisko/obchodné meno alebo názov
- štát rezidencie
- daňové identifikačné číslo, rodné číslo/dátum narodenia/IČO v štáte rezidencie
- adresa trvalého pobytu/sídla v štáte rezidencie (ulica, súpisné/orientačné číslo, PSČ, obec, štát)

Časť II – Identifikácia osoby, ktorá je platiteľom príjmu/dane

- meno a priezvisko/obchodné meno alebo názov
- daňové identifikačné číslo, rodné číslo/dátum narodenia/IČO na území Slovenskej republiky
- adresa trvalého pobytu/sídla (ulica, súpisné/orientačné číslo, PSČ, obec, štát) na území Slovenskej republiky

Časť III – Možné otázky týkajúca sa osoby/subjektu, ktorá/ý je príjemcom príjmu^**)

Vo vzťahu k príjmu uvedenému v Časti IV písm. A. tohto dotazníka (ďalej len „predmetný príjem“) uveďte prosím odpovede na nasledovné otázky týkajúce sa osoby/subjektu, ktorá/ý je príjemcom tohto príjmu (ďalej len „príjemca“):

A. Uveďte prosím dátum narodenia/založenia/zriadenia/vzniku príjemcu.

B. Uveďte prosím, či príjemca má právnu subjektivitu a uveďte prosím právnu formu/právne usporiadanie príjemcu (napr. fyzická osoba, typ obchodnej spoločnosti, partnerstvo, medzinárodná organizácia, vláda, investičný/dôchodkový fond, zverenecký fond, trust, súkromná nadácia, treuhand, združenie/konzorcium osôb).

C. Uveďte prosím štát, podľa ktorého právnych predpisov je príjemca založený/zriadený/vznikol.

D. Uveďte prosím adresu a štát, v ktorom je miesto skutočného vedenia príjemcu.

E. Uveďte prosím predmet činnosti príjemcu.

F. Uveďte prosím kontaktné údaje (napr. zástupca, telefón, e-mail) a adresu webového sídla príjemcu.

---

^*) dotazník vyplnený samostatne pre každý príjem sa predkladá platiteľovi dane (pozn. príjemca príjmu sa môže odvolať na vyplnený dotazník týkajúci sa predchádzajúcej úhrady tohto príjmu predložený platiteľovi dane, ak informácie týkajúce sa predchádzajúcej úhrady tohto príjmu môžu byť platiteľom dane použité aj pri inej úhrade tohto príjmu, a ak v období pred úhradou tohto príjmu nenastali žiadne nové skutočnosti a okolnosti ovplyvňujúce identifikovanie a preukázanie osoby konečného príjemcu tohto príjmu) ^**) nehodiace sa preškrtnite, resp. doplňte ďalšie otázky G. Uveďte prosím kritérium, ktoré bolo uplatnené pri určení štátu rezidencie príjemcu podľa lokálneho daňového práva/príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (napr. trvalý pobyt, bydlisko, sídlo, miesto skutočného vedenia). H. Je predmetný príjem plynúci príjemcovi generovaný jeho vlastnou činnosťou alebo majetkom? Ak nie, uveďte prosím detaily tejto skutočnosti (napr. ak vo vzťahu k predmetnému príjmu koná prijímateľ za inú osobu ako sprostredkovateľ, resp. ak prijímateľ nakladá s cudzím majetkom).

I. Má príjemca stálu prevádzkareň, ktorej je možné priradiť predmetný príjem, umiestnenú mimo štátu svojej rezidencie? Ak áno, uveďte prosím detaily tejto skutočnosti.

J. Je príjemca, podľa podmienok ustanovených daňovým právom Slovenskej republiky, vo vzťahu k platiteľovi predmetného príjmu považovaný za závislú osobu? Ak áno, uveďte prosím detaily tejto skutočnosti.

K. Vykonáva príjemca podstatné funkcie (skutočnú ekonomickú činnosť), a riadi a znáša zodpovednosť a riziká, spojené s predmetným príjmom? Ak áno, uveďte prosím stručné detaily tejto skutočnosti a stručný popis všetkých druhov ekonomických činností príjemcu spojených s predmetným príjmom.

L. Disponuje príjemca primeraným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon funkcií, a riadenie a znášanie rizík, spojených s predmetným príjmom? Ak áno, uveďte prosím detaily tejto skutočnosti.

M. Plynie predmetný príjem príjemcovi v jeho vlastný ekonomický prospech (úžitok), t.j. dochádza u príjemcu, aj po prípadnom ďalšom nakladaní s týmto príjmom, k reálnemu dosiahnutiu zisku spojeného s predmetným príjmom alebo jeho použitiu na rozvoj, zabezpečenie alebo udržanie vlastnej činnosti alebo zdaneniu tohto zisku v štáte jeho rezidencie?

N. Získa príjemca, resp. iná osoba v spojení s predmetným príjmom akékoľvek daňové zvýhodnenie pri zdanení tohto príjmu v štáte svojej rezidencie? Ak áno, uveďte prosím osoby, ktoré daňové zvýhodnenie získali, štát ich rezidencie a detaily tejto skutočnosti.

O. Má príjemca právo využívať príjem neobmedzene, bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem (v súvislosti s jeho prijatím) na inú osobu? Ak nie, uveďte prosím detaily súvisiace s povinnosťou prevodu príjmu príjemcu na inú osobu (napr. identifikáciu osoby, na ktorú je predmetný príjem prevedený, právny/iný dôvod tohto prevodu príjmu, časové aspekty tohto prevodu príjmu, súvislosť tohto prevodu príjmu so samotným prijatím príjmu).

P. Zdaňuje príjemca predmetný príjem v štáte svojej rezidencie osobne? Ak nie, a príjemca je, podľa daňového práva štátu jeho založenia, transparentným subjektom zdanenia, uveďte prosím dôvod, rozsah a formu transparentného zdaňovania predmetného príjmu, identifikujte osobu/osoby, ktoré zdaňujú tento príjem (vrátane ich rezidencie), spôsob delenia tohto príjmu medzi tieto osoby a iné detaily tejto skutočnosti.

Časť IV – Možné otázky týkajúce sa príjmu vyplácaného osobe, ktorá je príjemcom tohto príjmu^**)

Uveďte prosím odpovede na nasledovné otázky týkajúce sa predmetného príjmu vyplácaného príjemcovi:

A. Popíšte prosím skutočný obsah plnenia príjemcu generujúceho predmetný príjem z činnosti alebo z nakladania s majetkom, právny a ekonomický charakter (druh) predmetného príjmu, a uveďte prosím jeho názov s použitím terminológie používanej v medzinárodnom zmluvnom daňovom práve.

---

^**) nehodiace sa preškrtnite, resp. doplňte ďalšie otázky

B. Uveďte prosím právny/iný dôvod vyplatenia predmetného príjmu príjemcovi (zmluvná/iná právna povinnosť vyplývajúca napr. z obchodnej/inej zmluvy, osobitného právneho predpisu, zákona, štatútu/zakladateľskej listiny subjektu) a detaily týkajúce sa tejto skutočnosti (napr. názov obchodnej/inej zmluvy, dátum uzatvorenia tejto zmluvy, znenie príslušného ustanovenia zákona).

C. Uveďte prosím výšku (sumu) a splatnosť vyplateného predmetného príjmu. D. Plynul v predchádzajúcom období rovnaký, resp. obdobný príjem ako je predmetný príjem plynúci príjemcovi, inej osobe, ktorá je rezidentom iného štátu (napr. inému členovi skupiny prepojených podnikov)? Ak áno, identifikujte a uveďte prosím túto osobu (vrátane jej rezidencie), dôvod zmeny osoby príjemcu a ďalšie detaily týkajúce sa uvedenej skutočnosti.

E. Plynul v predchádzajúcom období rovnaký, resp. obdobný príjem ako je predmetný príjem plynúci príjemcovi, na základe inej/rovnakej ale upravenej zmluvy? Ak áno, uveďte prosím dôvody uzavretia novej zmluvy, resp. zmeny pôvodných zmluvných podmienok upravenej zmluvy (napr. zmena predmetu plnenia, právneho titulu vyplatenia príjmu, výšky a/alebo splatnosti príjmu, bankového účtu), a detaily týkajúce sa tejto skutočnosti

F. Plynie predmetný príjem na aktívny bankový/iný účet vo vlastníctve príjemcu, ktorý je vedený v štáte rezidencie príjemcu, a ku ktorému má príjemca udelené poverenie na prístup alebo vydávanie pokynov na platbu? Ak nie, uveďte prosím dôvody a okolnosti tejto skutočnosti. G. Je predmetný príjem skutočne zdaňovaný (je predmetom dane a nie je od dane oslobodený) v štáte rezidencie príjemcu, resp. kdekoľvek inde mimo územia Slovenskej republiky? Ak nie, uveďte dôvody jeho nezdaňovania.

H. Ak príjemcovi predmetný príjem plynie z nakladania s majetkom, ktorý je vo vlastníctve inej osoby (príjemca nakladá s cudzím majetkom), uveďte dôvod a detaily tejto skutočnosti (napr. existencia zmluvy na postúpenie práv - zmluva o sublicencii, podnájomná zmluva, zmluva o postúpení pohľadávok, či zmluvy o syndikovanom úvere, identifikácia osoby vlastníka/oprávneného držiteľa majetku, výška spoluúčasti na financovaní).



Týmto čestne vyhlasujem, že všetky odpovede, údaje a informácie uvedené v tomto dotazníku sú pravdivé, úplné a správne, pričom sa tiež zaväzujem bezodkladne informovať platiteľa príjmu o akýchkoľvek zmenách skutočností a okolností uvedených v tomto dotazníku, ktoré môžu mať vplyv na určenie osoby konečného príjemcu predmetného príjmu v ďalšom období.



V (miesto)....................................., dátum...............................

Podpis (príjemca príjmu)....................................................




Príloha doplňujúce informácie

---

^**) nehodiace sa preškrtnite, resp. doplňte ďalšie otázky


- rodný list/zakladateľská listina príjemcu príjmu
- výpis z obchodného, resp. iného verejného registra osôb alebo podnikateľov
- oprávnenie/licencia na výkon činnosti príjemcu príjmu
- potvrdenie o daňovej registrácii príjemcu príjmu
- potvrdenie o daňovej rezidencii príjemcu príjmu
- dokumenty, resp. popis skutočností preukazujúcich komerčné a ekonomické zdôvodnenie založenia, zriadenia, resp. vzniku príjemcu príjmu
- zoznam členov vrcholového manažmentu príjemcu príjmu a dokumenty preukazujúce adresy ich bydliska a daňovú rezidenciu
- dokumenty, resp. popis skutočností preukazujúcich lokalizáciu miesta výkonu činnosti vrcholového manažmentu, vedenia účtovnej/inej dokumentácie, hlavných bankových účtov a korešpondencie vrcholového manažmentu príjemcu príjmu
- občiansky/identifikačný preukaz príjemcu príjmu, doklad o pobyte, pobytový preukaz, pas, doklad o vlastníctve/prenájme nehnuteľnosti/obydlia príjemcu príjmu na účely určenia jeho rezidencie
- účtovná závierka príjemcu príjmu vrátane príloh
- daňové priznania príjemcu príjmu
- potvrdenie zahraničného správcu dane o zdaniteľnosti príjmu a zaplatení dane z príjmu príjemcu v zahraničí
- právny rámec a popis transparentného zdaňovania príjmu príjemcu v zahraničí
- právny rámec a popis daňového zvýhodnenia príjemcu príjmu v zahraničí
- dokumentácia príjemcu príjmu k transferovému oceňovaniu medzi závislými osobami
- dokumenty, resp. popis skutočností preukazujúcich organizačnú štruktúru (schému) skupiny závislých osôb, ktorej súčasťou je príjemca príjmu, vrátane dokumentov identifikujúcich jej jednotlivých členov a popisujúcich organizačnú a vlastnícku štruktúru
- dokumenty preukazujúce dispozíciu materiálnych a personálnych podmienok potrebných pre výkon vlastnej činnosti a riadenie a znášanie súvisiacich rizík príjemcu príjmu
- výpis z registra konečných užívateľov výhod
- dokumenty preukazujúce výkon skutočnej ekonomickej činnosti príjemcu príjmu, a tiež schopnosť samostatne a nezávisle vykonávať kontrolu a rozhodovať o činnosti a majetku, riadiť a znášať riziká prostredníctvom vlastného personálu a dostatočného základného imania príjemcu príjmu
- dokumenty (objednávky, obchodné zmluvy) preukazujúce právny/iný dôvod vyplatenia príjmu príjemcovi
- dokumenty (rozhodnutie orgánov právnickej osoby) o rozdelení zisku a vyplatení podielov na zisku
- dokumenty, resp. popis skutočností preukazujúcich absenciu povinnosti príjemcu príjmu previesť tento príjem na inú osobu
- dokumenty preukazujúce existenciu nadväzujúcich obchodných/iných zmlúv a reťazca štruktúrovaných transakcií priamo alebo nepriamo ustanovujúcich záväzok príjemcu previesť príjem na inú osobu
- bankové dokumenty preukazujúce vlastníctvo účtu príjemcom príjmu
- dokumenty preukazujúce oprávnenie príjemcu nakladať s majetkom, ktorý je vo vlastníctve inej osoby, napr.
zmluva o sublicencii, podnájomná zmluva, zmluva o postúpení pohľadávok, zmluva o syndikovanom úvere
- ďalšie možné dokumenty...

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú ako špecifická forma právnickej osoby definované v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“).


DAŇ Z PRÍJMOV

Na účely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“) považované za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

Registrácia na daň z príjmov

Od 1. januára 2023 právnická osoba pri plnení registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti postupuje podľa § 49a zákona o dani z príjmov a podľa § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). - a je zapísané do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci od 1. januára 2023, na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra a zo živnostenského registra a z iných registrov podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle, zaregistruje správca dane v lehote a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci v lehote do 30 dní odo dňa zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt, ak mu predtým nebolo oznámené. - nie je registrovaná podľa predchádzajúceho (prvého) odseku a vznikla jej povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, má povinnosť požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať. uvedeného v § 43 ods. 17 zákona o dani z príjmov. Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je daňovník povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.


Zdaňovanie príjmov z činnosti spoločenstva

Príjmy, ktoré sú predmetom dane Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie sú (podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov) príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z uvedených činností, tieto sú predmetom dane z príjmov právnickej osoby. Predmetom dane spoločenstva sú aj príjmy plynúce z úhrad za výkon správy bytov.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, sú taxatívne vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie sú napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa.

Rovnako predmetom dane z príjmov právnických osôb nie je (ak nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) bodov 1. a 2. zákona o dani z príjmov) napr. ani: Príjmy oslobodené od dane V § 13 zákona o dani z príjmov sú uvedené príjmy, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú (podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) od dane oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

Z uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov vyplýva, že príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, z reklám či z členských príspevkov (ak nie sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písmen b) až g) alebo odseku 2), príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmy z činností, ktoré sú podnikaním a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, nemôžu byť u týchto daňovníkov oslobodené od dane, aj keby boli vymedzené v osobitnom predpise, na základe ktorého títo daňovníci vznikli (napr. v osobitnom právnom predpise, v stanovách, štatúte, zriaďovateľskej alebo zakladateľskej listine a pod.). Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z činnosti, za účelom ktorej vzniklo, t.j. z činnosti, ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom - zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tieto príjmy sú oslobodené od dane z príjmov za predpokladu, že nejde o príjmy uvedené v predchádzajúcom odseku. Príjmy z úhrad za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov sú pre spoločenstvo oslobodenými príjmami podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou

Príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19 % sú vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov.
prevádzky, údržby a opráv, ktorými sú:

1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

V zmysle uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov sa daňou vyberanou zrážkou zdaňujú aj úroky z omeškania za neuhradené sumy od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmluvných vzťahov, ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv. povinnosť daňovníka považuje za splnenú. Platiteľom dane z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov je spoločenstvo alebo fyzická alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv – t. j. za rok 2022 do 31. januára 2023. Súčasne v rovnakej lehote je spoločenstvo povinné predložiť správcovi dane OZN4313v20 - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok, príjmy z podielových listov
pokladničných poukážok, alebo výnos (príjem) z ich predaja, z tohto príjmu sa vyberie daň zrážkou.

Platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov] a z výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov] je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie. Tento platiteľ je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech – t. j. za rok 2022 do 31. januára 2023. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane OZN4315v20 - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov. Daňou vyberanou zrážkou sa výnosy (príjmy) (podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov) zdania aj vtedy, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie zo zdrojov v zahraničí. Ak mu tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže v týchto prípadoch zamedziť dvojitému zdaneniu v príslušnom Oznámení platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynú príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), zdaňujú sa zrážkou. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, daňová povinnosť sa aj v tomto prípade považuje u týchto daňovníkov za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane [§ 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov].

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je povinné s finančnou správou komunikovať elektronicky, preto uvedené tlačivá môže podať aj poštou alebo priniesť osobne na daňový úrad.

Príjmy zo závislej činnosti

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, môže vyplácať príjmy napr. účtovníčke, upratovačke spoločenstva, „domovému dôverníkovi“ na základe zmluvy o pracovnom pomere, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov). V tomto prípade ide o príjmy zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu.

Ak spoločenstvo vypláca príjmy napr. na základe príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka a charakter vykonávaných pracovných činností pre spoločenstvo javí známky závislosti, takýto príjem sa radí ako príjem z obdobného vzťahu medzi zamestnávateľom (spoločenstvom) a zamestnancom (napr. domovým dôverníkom). Hlavnými znakmi príjmov zo závislej činnosti je výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v určenom pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami, na zodpovednosť zamestnávateľa a výkon práce pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Ak vypláca príjmy za práce vykonávané napr. podľa príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. a výkon práce pre spoločenstvo spĺňa podmienku, že fyzická osoba vykonáva činnosť podľa príkazov spoločenstva, nie pod svojím menom, nie na vlastný účet - ako je to napr. v prípade živnostníka, takéto príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti z obdobného vzťahu. Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností, čo sú hlavné znaky príjmov zo závislej činnosti.

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g).

Ak spoločenstvo vypláca odmenu predsedovi spoločenstva, resp. aj členom rady určenú zhromaždením v zmysle § 7c ods. 9 písm. k) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ide o odmenu za výkon funkcie v orgánoch spoločenstva, t.j. o príjem zo závislej činnosti. Odmenu zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k ich dobru. Ak spoločenstvo vypláca mzdy/odmeny za prácu členom spoločenstva, ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov). Ak sú za výkon funkcie poskytované odmeny alebo zľavy na príspevkoch na správu spoločenstva, tieto možno považovať za príjem zo závislej činnosti podľa ustanovenia § 5 zákona ako príjmy z obdobného vzťahu, a to pokiaľ ide o peňažné aj nepeňažné príjmy, poskytnuté v súvislosti s týmto vzťahom.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov sa vychádza z ustanovenia § 3 ods.6 daňového poriadku.

Zamestnancom sa (podľa § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov) rozumie daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).

Príjmami podľa odseku 1 sú (podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov) bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Všetky uvedené príjmy zo závislej činnosti zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň (podľa § 35 zákona o dani z príjmov), a to v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k dobru. Lehota na odvedenie preddavkov je najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ požiada správcu dane, správca dane môže na žiadosť zamestnávateľa povoliť odvádzanie preddavkov inak.

Spoločenstvo (zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane) je povinné vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste a doručiť zamestnancovi najneskôr do:
Ak spoločenstvo vypláca príjmy zo závislej činnosti, je platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti a je povinné predkladať správcovi dane: Mesačné prehľady a ročné hlásenie predkladá spoločenstvo na tlačivách, ktorých vzor určilo Ministerstvo financií SR. Tieto tlačivá ako aj ostatné tlačivá súvisiace s príjmami zo závislej činnosti sú uverejnené na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre »Daňové a colné formuláre. Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je (podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov) daňovník povinný podať v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Túto lehotu si daňovník môže predĺžiť v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Lehota na podanie daňového priznania za kalendárny rok 2022 je 31. marec 2023.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v zákone o dani z príjmov. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Ak spoločenstvo dosiahne v zdaňovacom období príjmy, ktoré sú predmetom dane, napr. úhrady za výkon správy bytov (aj keď sú podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane), je povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. V lehote na podanie daňového priznania je spoločenstvo povinné daň z príjmov právnickej osoby aj zaplatiť. Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur. Aktuálne tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby nájdete na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre » Elektronické formuláre. Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2021 je platné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby DPPOv22. elektronicky, preto daňové priznanie môže podať aj poštou alebo priniesť osobne na daňový úrad.

ÚČTOVNÍCTVO A ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (v zmysle § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov). Ak má teda účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie, toto predkladá daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov a v tomto termíne je zároveň povinná uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov je od 1.1.2022 v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (novela zákona č. 456/2021 Z. z.) povinné ukladať dokumenty podľa § 23 ods. 2 – to znamená, aj riadnu, mimoriadnu a priebežnú individuálnu účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v elektronickej podobe.

ZMENA formulára pri podávaní účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2022

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2021, t.j. prvýkrát za účtovné obdobie k 31.12.2022: Účtovnú závierku neziskovej účtovnej jednotky v jednoduchom účtovníctve (Úč NO)
Súčasti: Výkaz príjmov a výdavkov Úč NO 1-01
Výkaz o majetku a záväzkoch Úč NO 2-01

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva (UZNOv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• UZNOv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (platná od 1.1.2022)

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond,) účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu).

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• VP-UVNOv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva.

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave podvojného účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2021, t.j. prvýkrát za účtovné obdobie k 31.12.2022:

Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v podvojnom účtovníctve (Úč NUJ)
Súčasti: Súvaha Úč NUJ 1-01 Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva (UZNUJv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022)

UPOZORNENIE:

Podanie vyplneného formulára je umožnené až po priložení minimálne 1 súboru, ktorý reprezentuje Poznámky účtovnej jednotky, inak nebude účtovná závierka postúpená do registra.

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond, nadácia) účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu) dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• VP-UVNUJv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva

V súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2022 spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra účtovných závierok už len v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického tlačiva OZOZNv21 Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky (platné od 1.1.2022). Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky sa použije na všetky podania po 1. januári 2022, t.j. aj na roky pred 1.1.2022

Právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie (vrátane spoločenstva), sú podľa § 1 ods. 2 zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, čo znamená, že sú povinné viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku. V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, a zároveň ak nie sú subjektom verejnej správy (podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve). UPOZORNENIE
Na účely zákona o účtovníctve sa príjmom rozumie akýkoľvek prírastok peňažných prostriedkov, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný alebo tiež akýkoľvek prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný, napr. prijaté dotácie, prijatý úver pripísaný na účet, prijatý finančný dar pripísaný na účet alebo vložený v hotovosti do pokladne, atď. Ak teda účtovná jednotka nepodniká, nie je subjektom verejnej správy, ale jej príjem spolu so všetkými prírastkami a ekvivalentami peňažných prostriedkov (prijatou dotáciou, úverom, atď.) je vyšší ako 200 000 eur, je povinná viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva, a to od účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom suma príjmov presiahla 200 000 eur.

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Prechod sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

Pri prechode medzi účtovnými sústavami postupuje účtovná jednotka podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov Spoločenstvá účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva pri vedení účtovníctva postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. septembra 2018 č. MF/13416/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania nevyčerpaného zostatku peňažných prostriedkov sociálneho fondu v prípade, ak účtovná jednotka už nezamestnáva žiadnych zamestnancov, spresňuje sa účtovanie dotácií, spresňuje sa účtovanie pomerne odpočítanej dane z pridanej hodnoty v jednom zdaňovacom období.

Podľa § 25 ods. 4 tohto opatrenia sa vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uvádzajú jednotlivé položky príjmov a výdavkov v členení podľa druhov za nezdaňovanú činnosť a za zdaňovanú činnosť v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta.

Účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v lehote: a) na podávanie daňového priznania, ak má účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie,
b) ustanovenej osobitným predpisom, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom (napr. § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov), alebo
c) do šiestich mesiacov od konca účtovného obdobia, za ktoré sa ukladá, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve. Ak spoločenstvá majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR MF/24342/2007-74 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. septembra 2018 č. č. MF/13135/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania fondov, rezerv na prebiehajúce súdne spory, kritérií na stanovenie odpisových plánov, účtovania predpisu zrážkovej dane, účtovania dotácií prostredníctvom účtu 384 – Výnosy budúcich období, povinnosti účtovania o zákazkovej výrobe, účtovania pohľadávok a záväzkov voči dobrovoľníkom.
Ďalej postupy účtovania ustanovujú účtovanie dotácie v prípade, ak poskytovateľ dotácie v zmluve určí sumu finančných prostriedkov, ktoré je prijímateľ povinný prerozdeliť určeným právnickým osobám. Postup účtovania je určený pre prijímateľa tejto dotácie ako aj pre právnickú osobu, ktorej sú dotácie prerozdelené.

Podľa § 4 ods. 1 písm. g) cit. opatrenia je účtovná jednotka povinná pri vytváraní analytických účtov zohľadňovať potreby členenia aj podľa osobitných predpisov (napr. zákon o dani z príjmov). Spoločenstvo účtujúce v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť v účtovníctve sledovať osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré vstupujú do základu dane a osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré nevstupujú do základu dane.

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtujúce v sústave podvojného účtovníctva zostavujú účtovnú závierku podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania v znení neskorších predpisov Podľa § 4 cit. opatrenia, účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok, ak má účtovná jednotka povinnosť: a) podať daňové priznanie podľa osobitných predpisov (§ 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. , § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
b) overiť účtovnú závierku audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve alebo podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 445/2008 Z. z. ) alebo
c) ukladať účtovnú závierku podľa osobitných predpisov (napríklad § 3 ods. 7 zákona č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení zákona č.
Účtovná závierka účtovnej jednotky sa ukladá do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Výročná správa účtovnej jednotky sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 23a ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z.).

Ďalšie informácie k ukladaniu dokumentov do registra účtovných závierok nájdu účtovné jednotky na stránke Finančnej správy SR v časti FaQ/Informácie k aktuálnym daňovým a colným povinnostiam/Účtovníctvo.

Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica
Centrum podpory pre dane
Január 2023

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú ako špecifická forma právnickej osoby definované v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“).


DAŇ Z PRÍJMOV

Na účely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„spoločenstvo") považované za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

Registrácia na daň z príjmov

Od 1. januára 2023 právnická osoba pri plnení registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti postupuje podľa § 49a zákona o dani z príjmov a podľa § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). - získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie.
Povinnosť požiadať správcu dane o registráciu na daň z príjmov právnických osôb má spoločenstvo v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom toto povolenie alebo oprávnenie na podnikanie získalo. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je právnická osoba oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.

- nie je registrovaná podľa predchádzajúceho (prvého) odseku a vznikla jej povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať.
Povinnosť požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane má spoločenstvo v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať. Ak právnická osoba už je registrovaná podľa prvého odseku, je povinná na účel vykonania zmien v registrácii oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane. To znamená, že ak spoločenstvo je už registrované na daň z príjmov a vznikne mu povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo vyberať daň, má povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stalo platiteľom dane (nevzniká mu registračná povinnosť).
Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je daňovník povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku (napr. ak dôjde k zmene názvu), oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.


Zdaňovanie príjmov z činnosti spoločenstva

Príjmy, ktoré sú predmetom dane Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie sú (podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov) príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z uvedených činností, tieto sú predmetom dane z príjmov právnickej osoby. Predmetom dane spoločenstva sú aj príjmy plynúce z úhrad za výkon správy bytov.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, sú taxatívne vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie sú napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa.

Rovnako predmetom dane z príjmov právnických osôb nie je (ak nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) bodov 1. a 2. zákona o dani z príjmov) napr. ani: Príjmy oslobodené od dane V § 13 zákona o dani z príjmov sú uvedené príjmy, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú (podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) od dane oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

Z uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov vyplýva, že príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, z reklám či z členských príspevkov (ak nie sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písmen b) až g) alebo odseku 2), príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmy z činností, ktoré sú podnikaním a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, nemôžu byť u týchto daňovníkov oslobodené od dane, aj keby boli vymedzené v osobitnom predpise, na základe ktorého títo daňovníci vznikli (napr. v osobitnom právnom predpise, v stanovách, štatúte, zriaďovateľskej alebo zakladateľskej listine a pod.). Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z činnosti, za účelom ktorej vzniklo, t.j. z činnosti, ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom - zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tieto príjmy sú oslobodené od dane z príjmov za predpokladu, že nejde o príjmy uvedené v predchádzajúcom odseku. Príjmy z úhrad za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov sú pre spoločenstvo oslobodenými príjmami podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou

Príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19 % sú vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov.

1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

V zmysle uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov sa daňou vyberanou zrážkou zdaňujú aj úroky z omeškania za neuhradené sumy od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmluvných vzťahov, ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv. Platiteľom dane z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov je spoločenstvo alebo fyzická alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv – t. j. za rok 2022 do 31. januára 2023. Súčasne v rovnakej lehote je spoločenstvo povinné predložiť správcovi dane OZN4313v20 - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok, príjmy z podielových listov

Platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov] a z výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov] je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie. Tento platiteľ je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech – t. j. za rok 2022 do 31. januára 2023. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane OZN4315v20 - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov. Daňou vyberanou zrážkou sa výnosy (príjmy) (podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov) zdania aj vtedy, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie zo zdrojov v zahraničí. Ak mu tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže v týchto prípadoch zamedziť dvojitému zdaneniu v príslušnom Oznámení platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynú príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), zdaňujú sa zrážkou. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, daňová povinnosť sa aj v tomto prípade považuje u týchto daňovníkov za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane [§ 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov].

Príjmy zo závislej činnosti

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, môže vyplácať príjmy napr. účtovníčke, upratovačke spoločenstva, „domovému dôverníkovi“ na základe zmluvy o pracovnom pomere, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov). V tomto prípade ide o príjmy zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu.

Ak spoločenstvo vypláca príjmy napr. na základe príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka a charakter vykonávaných pracovných činností pre spoločenstvo javí známky závislosti, takýto príjem sa radí ako príjem z obdobného vzťahu medzi zamestnávateľom (spoločenstvom) a zamestnancom (napr. domovým dôverníkom). Hlavnými znakmi príjmov zo závislej činnosti je výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v určenom pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami, na zodpovednosť zamestnávateľa a výkon práce pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Ak vypláca príjmy za práce vykonávané napr. podľa príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. a výkon práce pre spoločenstvo spĺňa podmienku, že fyzická osoba vykonáva činnosť podľa príkazov spoločenstva, nie pod svojím menom, nie na vlastný účet - ako je to napr. v prípade živnostníka, takéto príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti z obdobného vzťahu. Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností, čo sú hlavné znaky príjmov zo závislej činnosti.

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g).

Ak spoločenstvo vypláca odmenu predsedovi spoločenstva, resp. aj členom rady určenú zhromaždením v zmysle § 7c ods. 9 písm. k) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ide o odmenu za výkon funkcie v orgánoch spoločenstva, t.j. o príjem zo závislej činnosti. Odmenu zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k ich dobru. Ak spoločenstvo vypláca mzdy/odmeny za prácu členom spoločenstva, ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov). Ak sú za výkon funkcie poskytované odmeny alebo zľavy na príspevkoch na správu spoločenstva, tieto možno považovať za príjem zo závislej činnosti podľa ustanovenia § 5 zákona ako príjmy z obdobného vzťahu, a to pokiaľ ide o peňažné aj nepeňažné príjmy, poskytnuté v súvislosti s týmto vzťahom.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov sa vychádza z ustanovenia § 3 ods.6 daňového poriadku.

Zamestnancom sa (podľa § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov) rozumie daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).

Príjmami podľa odseku 1 sú (podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov) bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Všetky uvedené príjmy zo závislej činnosti zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň (podľa § 35 zákona o dani z príjmov), a to v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k dobru. Lehota na odvedenie preddavkov je najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ požiada správcu dane, správca dane môže na žiadosť zamestnávateľa povoliť odvádzanie preddavkov inak.

Spoločenstvo (zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane) je povinné vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste a doručiť zamestnancovi najneskôr do:
Ak spoločenstvo vypláca príjmy zo závislej činnosti, je platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti a je povinné predkladať správcovi dane: Mesačné prehľady a ročné hlásenie predkladá spoločenstvo na tlačivách, ktorých vzor určilo Ministerstvo financií SR. Tieto tlačivá ako aj ostatné tlačivá súvisiace s príjmami zo závislej činnosti sú uverejnené na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre »Daňové a colné formuláre. Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je (podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov) daňovník povinný podať v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Túto lehotu si daňovník môže predĺžiť v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Lehota na podanie daňového priznania za kalendárny rok 2022 je 31. marec 2023.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v zákone o dani z príjmov. Ak spoločenstvo dosiahne v zdaňovacom období príjmy, ktoré sú predmetom dane, napr. úhrady za výkon správy bytov (aj keď sú podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane), je povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. V lehote na podanie daňového priznania je spoločenstvo povinné daň z príjmov právnickej osoby aj zaplatiť. Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur. Aktuálne tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby nájdete na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre » Elektronické formuláre. Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2021 je platné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby DPPOv22.
ÚČTOVNÍCTVO A ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (v zmysle § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov). Ak má teda účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie, toto predkladá daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov a v tomto termíne je zároveň povinná uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov je od 1.1.2022 v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (novela zákona č. 456/2021 Z. z.) povinné ukladať dokumenty podľa § 23 ods. 2 – to znamená, aj riadnu, mimoriadnu a priebežnú individuálnu účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v elektronickej podobe.

ZMENA formulára pri podávaní účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2022:

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2021, t.j. prvýkrát za účtovné obdobie k 31.12.2022: Účtovnú závierku neziskovej účtovnej jednotky v jednoduchom účtovníctve (Úč NO)
Súčasti: Výkaz príjmov a výdavkov Úč NO 1-01
Výkaz o majetku a záväzkoch Úč NO 2-01

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva (UZNOv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• UZNOv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (platná od 1.1.2022)

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond,) účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu).

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• VP-UVNOv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva.

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave podvojného účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2021, t.j. prvýkrát za účtovné obdobie k 31.12.2022:

Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v podvojnom účtovníctve (Úč NUJ)
Súčasti: Súvaha Úč NUJ 1-01 Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva (UZNUJv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022)

UPOZORNENIE:

Podanie vyplneného formulára je umožnené až po priložení minimálne 1 súboru, ktorý reprezentuje Poznámky účtovnej jednotky, inak nebude účtovná závierka postúpená do registra.

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond, nadácia) účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu) dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• VP-UVNUJv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva

V súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2022 spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra účtovných závierok už len v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického tlačiva OZOZNv21 Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky (platné od 1.1.2022). Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky sa použije na všetky podania po 1. januári 2022, t.j. aj na roky pred 1.1.2022

Právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie (vrátane spoločenstva), sú podľa § 1 ods. 2 zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, čo znamená, že sú povinné viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku. V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období
200 000 eur, a zároveň ak nie sú subjektom verejnej správy (podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve). UPOZORNENIE
Na účely zákona o účtovníctve sa príjmom rozumie akýkoľvek prírastok peňažných prostriedkov, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný alebo tiež akýkoľvek prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný, napr. prijaté dotácie, prijatý úver pripísaný na účet, prijatý finančný dar pripísaný na účet alebo vložený v hotovosti do pokladne, atď. Ak teda účtovná jednotka nepodniká, nie je subjektom verejnej správy, ale jej príjem spolu so všetkými prírastkami a ekvivalentami peňažných prostriedkov (prijatou dotáciou, úverom, atď.) je vyšší ako 200 000 eur, je povinná viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva, a to od účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom suma príjmov presiahla 200 000 eur.

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Prechod sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

Pri prechode medzi účtovnými sústavami postupuje účtovná jednotka podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov Spoločenstvá účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva pri vedení účtovníctva postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. septembra 2018 č. MF/13416/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania nevyčerpaného zostatku peňažných prostriedkov sociálneho fondu v prípade, ak účtovná jednotka už nezamestnáva žiadnych zamestnancov, spresňuje sa účtovanie dotácií, spresňuje sa účtovanie pomerne odpočítanej dane z pridanej hodnoty v jednom zdaňovacom období.

Podľa § 25 ods. 4 tohto opatrenia sa vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uvádzajú jednotlivé položky príjmov a výdavkov v členení podľa druhov za nezdaňovanú činnosť a za zdaňovanú činnosť v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta.

Účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v lehote: a) na podávanie daňového priznania, ak má účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie,
b) ustanovenej osobitným predpisom, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom (napr. § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov), alebo
c) do šiestich mesiacov od konca účtovného obdobia, za ktoré sa ukladá, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve. Ak spoločenstvá majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR MF/24342/2007-74 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. septembra 2018 č. č. MF/13135/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania fondov, rezerv na prebiehajúce súdne spory, kritérií na stanovenie odpisových plánov, účtovania predpisu zrážkovej dane, účtovania dotácií prostredníctvom účtu 384 – Výnosy budúcich období, povinnosti účtovania o zákazkovej výrobe, účtovania pohľadávok a záväzkov voči dobrovoľníkom.
Ďalej postupy účtovania ustanovujú účtovanie dotácie v prípade, ak poskytovateľ dotácie v zmluve určí sumu finančných prostriedkov, ktoré je prijímateľ povinný prerozdeliť určeným právnickým osobám. Postup účtovania je určený pre prijímateľa tejto dotácie ako aj pre právnickú osobu, ktorej sú dotácie prerozdelené.

Podľa § 4 ods. 1 písm. g) cit. opatrenia je účtovná jednotka povinná pri vytváraní analytických účtov zohľadňovať potreby členenia aj podľa osobitných predpisov (napr. zákon o dani z príjmov). Spoločenstvo účtujúce v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť v účtovníctve sledovať osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré vstupujú do základu dane a osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré nevstupujú do základu dane.

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtujúce v sústave podvojného účtovníctva zostavujú účtovnú závierku podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania v znení neskorších predpisov Podľa § 4 cit. opatrenia, účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok, ak má účtovná jednotka povinnosť: a) podať daňové priznanie podľa osobitných predpisov (§ 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. , § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
b) overiť účtovnú závierku audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve alebo podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 445/2008 Z. z. ) alebo
c) ukladať účtovnú závierku podľa osobitných predpisov (napríklad § 3 ods. 7 zákona č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení zákona č. 547/2011 Z. z. ).

Účtovná závierka účtovnej jednotky sa ukladá do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Výročná správa účtovnej jednotky sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 23a ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z.).

Ďalšie informácie k ukladaniu dokumentov do registra účtovných závierok nájdu účtovné jednotky na stránke Finančnej správy SR v časti FaQ/Informácie k aktuálnym daňovým a colným povinnostiam/Účtovníctvo.

Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica
Centrum podpory pre dane
Január 2023

Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu pri zdanení:
• príspevku za ubytovanie odídenca poskytnutého podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a
• príspevku za ubytovanie poskytnutého podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podpore cestovného ruchu“),
podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) vydáva Finančné riaditeľstvo SR nasledovné usmernenie. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila uznesením č. 142/2022 zo dňa 26. februára 2022 mimoriadnu situáciu, a to na právnom základe ustanovenia § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov s cieľom utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie a zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny. V súvislosti s vyhlásením tejto mimoriadnej situácie Národná rada Slovenskej republiky dňa 22.03.2022 schválila zákon č. 92/2022 Z. z. o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine (ďalej len „zákon č. 92/2022 Z. z.“). Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. od 30.03.2022. V čl. V zákona č. 92/2022 Z. z. sa novelizuje zákon o azyle a v čl. XIX zákona č. 92/2022 Z. z. sa novelizuje zákon o podpore cestovného ruchu. Príspevok za ubytovanie odídenca podľa zákona o azyle V súlade s § 36a ods. 1 zákona o azyle vláda môže rozhodnúť o poskytnutí príspevku za ubytovanie odídenca (ďalej len „príspevok“) prostredníctvom obce, v ktorej územnom obvode sa poskytuje odídencovi ubytovanie. Ustanovenie § 36a ods. 2 zákona o azyle vymedzuje podmienky poskytnutia príspevku, osobu, ktorej sa príspevok poskytuje, povinnosti tejto osoby, ako aj povinnosti odídenca a tiež osobu, ktorej sa príspevok neposkytne. Príspevok poskytuje obec osobe, ktorá vlastní nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie v jej územnom obvode, ktorá v nej poskytne bezodplatne ubytovanie odídencovi (ďalej len „oprávnená osoba“). V súlade s § 36a ods. 2 zákona o azyle sa príspevok poskytuje za noc ubytovania odídenca a možno ho poskytnúť aj najviac za sedem nocí poskytovania ubytovania prechádzajúcich dňu poskytnutia dočasného útočiska odídencovi, najskôr však od 26. februára 2022. V § 36a ods. 3 zákona o azyle sa stanovuje maximálna súhrnná suma príspevkov poskytovaných v súlade s nariadením vlády vydaným podľa § 36a ods. 9 zákona o azyle vo väzbe na počet obytných miestnosti v nehnuteľnosti podľa § 36a ods. 2 prvej vety zákona o azyle. Ustanovenie § 36a ods. 4 až 6 zákona o azyle definuje ďalšie oprávnené osoby, ktorým možno poskytnúť príspevok a podmienky poskytnutia príspevku týmto osobám. V súlade s § 36a ods. 7 obec vypláca príspevok oprávnenej osobe, ak sú splnené podmienky podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, a oprávnená osoba predložila obci výkaz s vymedzenými náležitosťami v zákonom stanovenej lehote. Za podmienok uvedených v § 36a ods. 7 zákona o azyle Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) poskytuje obci sumu zodpovedajúcu príspevkom uplatneným oprávnenými osobami za príslušný kalendárny mesiac do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje. Obec vypláca príspevok jednotlivým oprávneným osobám a jednotlivým ďalším oprávneným osobám do 5 pracovných dní od prijatia sumy poukázanej od MV SR. Podľa § 36a ods. 1 a 9 zákona o azyle vláda nariadením č. 99/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca, ktoré nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia (31.03.2022) ustanovila výšku jednotlivých príspevkov a dobu ich poskytovania, náležitosti zmluvy podľa § 36a ods. 2 zákona o azyle a ďalšie podmienky poskytovania finančných prostriedkov obci a poskytovania príspevku oprávnenej osobe alebo ďalšej oprávnenej osobe. Podľa § 36a ods. 10 zákona o azyle vláda môže nariadením ustanoviť ďalšie oprávnené osoby a iné podmienky poskytovania príspevku pre ďalšie oprávnené osoby. Príspevok za ubytovanie podľa zákona o podpore cestovného ruchu V súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou bola v zákone o podpore cestovného ruchu doplnená legislatívna úprava, na základe ktorej sa budú poskytovať príspevky za poskytnutie ubytovania odídencovi a s ním spojené služby v ubytovacom zariadení fyzickým osobám alebo právnickým osobám poskytujúcim ubytovanie.
V súlade s § 27k zákona o podpore cestovného ruchu Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „MDaV SR“) poskytne príspevok za ubytovanie v ubytovacom zariadení na území Slovenskej republiky. Ubytovacím zariadením sa rozumie budova, v ktorej sa verejnosti celoročne alebo sezónne poskytuje prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. O príspevok za ubytovanie môže požiadať fyzická osoba alebo právnická osoba poskytujúca ubytovanie (ďalej len „osoba poskytujúca ubytovanie“) v ubytovacom zariadení podľa § 10 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), odo dňa vyhlásenia mimoriadnej situácie, ak poskytne ubytovanie odídencovi a uzavrie s MDaV SR zmluvu o poskytnutí príspevku za ubytovanie. V súlade s § 27k ods. 9 zákona o podpore cestovného ruchu výšku príspevku za ubytovanie, dobu jeho poskytovania a náležitosti zmluvy o poskytnutí príspevku za ubytovanie ustanovila vláda nariadením č. 100/2022 Z. z. o príspevku za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti so situáciou na Ukrajine, ktoré nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia (31.03.2022). Zdanenie príspevku podľa § 36a zákona o azyle a príspevku za ubytovanie podľa § 27k zákona o podpore cestovného ruchu poskytnutého právnickej osobe Podľa § 52a ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“), nárok na dotáciu (príspevok), ako odplata za minulé alebo budúce splnenie určitých podmienok, účtuje na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo 347 – Ostatné dotácie, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. Dotácia poskytnutá s cieľom okamžitej finančnej pomoci, bez predpokladu budúcich súvisiacich nákladov, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sú splnené podmienky na účtovanie nároku na dotáciu. Vo všeobecnosti platí, že dotácie, podpory a príspevky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie a iných zdrojov sú predmetom dane z príjmov a sú zdaniteľným príjmom. Ak je príspevok podľa § 36a zákona o azyle poskytnutý prostredníctvom obce oprávnenej osobe alebo ďalšej oprávnenej osobe, ktorá je právnickou osobou a nemá príjem z prenájmu v zmysle § 13 zákona o dani z príjmov od dane oslobodený, príjem (výnos) z poskytnutého príspevku sa zahrnie do základu dane v súlade s účtovníctvom [§ 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov] v tom zdaňovacom období, v ktorom sú splnené podmienky na účtovanie nároku na dotáciu (príspevok). Ak príjem (výnos) z poskytnutého príspevku je zdaniteľným príjmom v zdaňovacom období, v ktorom sú splnené podmienky na účtovanie nároku na dotáciu (bez predpokladu budúcich súvisiacich nákladov), výdavky oprávnenej právnickej osoby, napr. prevádzkové výdavky na služby a energie nehnuteľnosti poskytnutej na bývanie resp. výdavky ďalšej oprávnenej (právnickej) osoby na prevádzku nebytovej budovy slúžiacej na krátkodobé ubytovanie, sú daňovým výdavkom v súlade s § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov. Ak je príjemcom príspevku podľa § 36a zákona o azyle právnická osoba, ktorá je na účely zákona o dani z príjmov považovaná podľa § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov za daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, pričom príjem z prenájmu (príspevku) podľa § 13 zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov oslobodený, napr. obec, VÚC, príjem (výnos) zo zaúčtovaného príspevku nezahrnie do základu dane a výdavky (náklady), ktoré možno priamo priradiť k príspevku, napr. výdavky (náklady) na spotrebu energií v poskytnutej nehnuteľnosti alebo nebytovej budove, sa v nadväznosti na § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov neuplatnia. Poznámka:
Príjmy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktorí sú uvedení v 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov, sú podľa znenia § 13 ods. 1 písm. a) tohto zákona od dane oslobodené, ak plynú z činností, na ktorej účel vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, nájomného, z reklám, z členských príspevkov, ak nie sú ďalej oslobodené podľa § 13 ods. 1 písm. b) až f) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážkou).
Od dane z príjmov právnickej osoby sú podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodené príjmy rozpočtových organizácií z prenájmu a predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa a podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy obcí a VÚC z prenájmu a z predaja majetku. Príspevok za ubytovanie podľa zákona o cestovnom ruchu, ktorý je poskytovaný právnickej osobe poskytujúcej ubytovanie v ubytovacom zariadení podľa § 10 živnostenského zákona, tzn. v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti, resp. činnosti, z ktorej príjmy podliehajú zdaneniu, sa zahrnie do základu dane v súlade s účtovníctvom [§ 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov] v tom zdaňovacom období, v ktorom sú splnené podmienky na účtovanie nároku na dotáciu.
Výdavky oprávnenej právnickej osoby vynaložené v súvislosti s ubytovacím zariadením sú daňovým výdavkom v súlade s § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov. Zdanenie príspevku podľa § 36a zákona o azyle a príspevku za ubytovanie podľa § 27k o zákona podpore cestovného ruchu poskytnutého fyzickej osobe Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov, ak nejde o platby poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Príspevok podľa § 36a zákona o azyle aj príspevok za ubytovanie podľa § 27k zákona o cestovnom ruchu je poskytovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu. Príspevok podľa § 36a zákona o azyle môže byť fyzickej osobe poskytnutý v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, rovnako aj bez súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Ak je príspevok podľa § 36a zákona o azyle poskytnutý fyzickej osobe, pričom nie je poskytnutý v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, je v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov príjmom oslobodeným od dane z príjmov fyzickej osoby. Príjem oslobodený od dane sa nezahŕňa do základu dane. Ak je príspevok podľa § 36a zákona o azyle poskytnutý fyzickej osobe v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, potom v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov nie je príjmom oslobodeným od dane z príjmov fyzickej osoby. Príspevok za ubytovanie podľa § 27k zákona o podpore cestovného ruchu je poskytovaný fyzickej osobe, ktorá poskytuje ubytovanie a s ním spojené služby v ubytovacom zariadení podľa § 10 živnostenského zákona, tzn. je poskytovaný v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. V súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov tento príspevok nie je príjmom oslobodeným od dane z príjmov fyzickej osoby. Príspevok podľa § 36a zákona o azyle a príspevok za ubytovanie podľa § 27k zákona o podpore cestovného ruchu, ktorý v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov nie je oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby, je zdaniteľným príjmom fyzickej osoby podľa § 6 zákona o dani z príjmov a zahŕňa sa do základu dane v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Výdavky vynaložené daňovníkom v súvislosti s poskytnutím ubytovania, na ktoré bol poskytnutý príspevok podľa § 36a zákona o azyle a príspevok za ubytovanie podľa § 27k zákona o podpore cestovného ruchu zahrnovaný do základu dane, napr. prevádzkové výdavky na služby a energie nehnuteľnosti poskytnutej na bývanie sú daňovým výdavkom v súlade s § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov. U daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, a ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov sa pri zahrnutí dotácie, podpory a príspevku do základu dane postupuje v súlade s § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Postup zahrnovania dotácií, podpôr a príspevkov do základu dane, ktorý je upravený v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, je možné uplatniť len v takom prípade, ak dotácia, podpora a príspevok boli poskytnuté na úhradu výdavkov. Ak však dotácia, podpora a príspevok nie je viazaná na výdavky príjemcu, zahrnie sa v plnej výške do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich daňovník prijal. Príspevky podľa § 36a zákona o azyle a príspevky za ubytovanie podľa § 27k zákona o podpore cestovného ruch nie sú poskytované účelovo na úhradu výdavkov, preto sa na ich zahrnutie do základu dane neuplatní postup podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Daňovník zahrnie prijatý príspevok podľa § 36a zákona o azyle, resp. príspevok za ubytovanie podľa § 27k zákona o podpore cestovného ruchu medzi zdaniteľné príjmy v čase ich prijatia. Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, a ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov zahrnie prijatý príspevok podľa § 36a zákona o azyle, resp. príspevok za ubytovanie podľa § 27k zákona o podpore cestovného ruchu medzi zdaniteľné príjmy v čase prijatia. Výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov nemôže daňovník uplatniť pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník, ktorý je fyzickou osobou, účtuje v sústave podvojného účtovníctva, príspevok podľa § 36a zákona o azyle, resp. príspevok za ubytovanie podľa § 27k zákona o podpore cestovného ruchu, ktorý je zdaniteľným príjmom, zahrnie do základu dane v súlade s podvojným účtovníctvom rovnako ako daňovník, ktorý je právnickou osobou podnikateľom. Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica
Odbor daňovej metodiky
Apríl 2022

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú ako špecifická forma právnickej osoby definované v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“).

DAŇ Z PRÍJMOV

Na účely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“) považované za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

Registrácia na daň z príjmov

Od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 právnická osoba pri plnení registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti postupuje podľa § 52zzi ods. 6 až 16 zákona o dani z príjmov a podľa § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Spoločenstvo, ktoré je právnickou osobou nezaloženou na podnikanie, má povinnosť požiadať o registráciu správcu dane, ak: - získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie.
Povinnosť požiadať správcu dane o registráciu na daň z príjmov právnických osôb má spoločenstvo v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom toto povolenie alebo oprávnenie na podnikanie získalo. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je právnická osoba oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.

- nie je registrovaná podľa predchádzajúceho (prvého) odseku a vznikla jej povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať.
Povinnosť požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je daňovník povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku (napr. ak dôjde k zmene názvu), oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží daňový subjekt správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii.

Zdaňovanie príjmov z činnosti spoločenstva

Príjmy, ktoré sú predmetom dane Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie sú (podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov) príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z uvedených činností, tieto sú predmetom dane z príjmov právnickej osoby. Predmetom dane spoločenstva sú aj príjmy plynúce z úhrad za výkon správy bytov.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, sú taxatívne vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie sú napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa.
Príjmy oslobodené od dane V § 13 zákona o dani z príjmov sú uvedené príjmy, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú (podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) od dane oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

Z uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov vyplýva, že príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, z reklám či z členských príspevkov (ak nie sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písmen b) až g) alebo odseku 2), príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmy z činností, ktoré sú podnikaním a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, nemôžu byť u týchto daňovníkov oslobodené od dane, aj keby boli vymedzené v osobitnom predpise, na základe ktorého títo daňovníci vznikli (napr. v osobitnom právnom predpise, v stanovách, štatúte, zriaďovateľskej alebo zakladateľskej listine a pod.). z činnosti, ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom - zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tieto príjmy sú oslobodené od dane z príjmov za predpokladu, že nejde o príjmy uvedené v predchádzajúcom odseku. Príjmy z úhrad za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov sú pre spoločenstvo oslobodenými príjmami podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou

Príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19 % sú vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov.

Medzi takéto príjmy patria (podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov) aj príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorými sú:

1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

V zmysle uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov sa daňou vyberanou zrážkou zdaňujú aj úroky z omeškania za neuhradené sumy od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmluvných vzťahov, ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv. Vybraním dane zrážkou z týchto príjmov pripísaných do fondu prevádzky, údržby a opráv sa daňová povinnosť daňovníka považuje za splnenú. Platiteľom dane z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov je spoločenstvo alebo fyzická alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv – t. j. za rok 2020 do 1. februára 2021. Súčasne v rovnakej lehote je spoločenstvo povinné predložiť správcovi dane OZN4313v20 - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok, príjmy z podielových listov

Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynie výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, alebo výnos (príjem) z ich predaja, z tohto príjmu sa vyberie daň zrážkou.

Platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov] a z výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov] je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie. Tento platiteľ je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech – t. j. za rok 2020 do 1. februára 2021. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane OZN4315v20 - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov. Vybraním dane zrážkou sa pri tomto druhu príjmu považuje daňová povinnosť za splnenú. Daňou vyberanou zrážkou sa výnosy (príjmy) (podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov) zdania aj vtedy, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie zo zdrojov v zahraničí. Ak mu tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže v týchto prípadoch zamedziť dvojitému zdaneniu v príslušnom Oznámení platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynú príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), zdaňujú sa zrážkou. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, daňová povinnosť sa aj v tomto prípade považuje u týchto daňovníkov za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane [§ 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov].

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je povinné s finančnou správou komunikovať elektronicky, preto uvedené tlačivá môže podať aj poštou alebo priniesť osobne na daňový úrad.

Príjmy zo závislej činnosti

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, môže vyplácať príjmy napr. účtovníčke, upratovačke spoločenstva, „domovému dôverníkovi“ na základe zmluvy o pracovnom pomere, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov). V tomto prípade ide o príjmy zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu.

Ak vypláca príjmy za práce vykonávané napr. podľa príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. a výkon práce pre spoločenstvo spĺňa podmienku, že fyzická osoba vykonáva činnosť podľa príkazov spoločenstva, nie pod svojím menom, nie na vlastný účet - ako je to napr. v prípade živnostníka, takéto príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti z obdobného vzťahu. Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností, čo sú hlavné znaky príjmov zo závislej činnosti.

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g).

Ak spoločenstvo vypláca odmenu predsedovi spoločenstva, resp. aj členom rady určenú zhromaždením v zmysle § 7c ods. 9 písm. k) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ide o odmenu za výkon funkcie v orgánoch spoločenstva, t.j. o príjem zo závislej činnosti. Odmenu zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k ich dobru. Ak spoločenstvo vypláca mzdy/odmeny za prácu členom spoločenstva, ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov). Ak sú za výkon funkcie poskytované odmeny alebo zľavy na príspevkoch na správu spoločenstva, tieto možno považovať za príjem zo závislej činnosti podľa ustanovenia § 5 zákona ako príjmy z obdobného vzťahu, a to pokiaľ ide o peňažné aj nepeňažné príjmy, poskytnuté v súvislosti s týmto vzťahom.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov sa vychádza z ustanovenia § 3 ods. 6 daňového poriadku.

Zamestnancom sa (podľa § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov) rozumie daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).

Príjmami podľa odseku 1 sú (podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov) bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Všetky uvedené príjmy zo závislej činnosti zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň (podľa § 35 zákona o dani z príjmov), a to v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k dobru. Lehota na odvedenie preddavkov je najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ požiada správcu dane, správca dane môže na žiadosť zamestnávateľa povoliť odvádzanie preddavkov inak.

Spoločenstvo (zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane) je povinné vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste a doručiť zamestnancovi najneskôr do:
Ak spoločenstvo vypláca príjmy zo závislej činnosti, je platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti a je povinné predkladať správcovi dane: Mesačné prehľady a ročné hlásenie predkladá spoločenstvo na tlačivách, ktorých vzor určilo Ministerstvo financií SR. Tieto tlačivá ako aj ostatné tlačivá súvisiace s príjmami zo závislej činnosti sú uverejnené na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre »Daňové a colné formuláre. Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je (podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov) daňovník povinný podať v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Túto lehotu si daňovník môže predĺžiť v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Lehota na podanie daňového priznania za kalendárny rok 2020 je 31. marec 2021.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v zákone o dani z príjmov. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Ak spoločenstvo dosiahne v zdaňovacom období príjmy, ktoré sú predmetom dane, napr. úhrady za výkon správy bytov (aj keď sú podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane), je povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Daňové priznanie je spoločenstvo povinné podať aj vtedy, ak ho na podanie vyzve daňový úrad. V lehote na podanie daňového priznania je spoločenstvo povinné daň z príjmov právnickej osoby aj zaplatiť. Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur. Aktuálne tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby nájdete na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre
» Elektronické formuláre. Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020 je platné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby DPPOv20. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je povinné s finančnou správou komunikovať elektronicky, preto daňové priznanie môže podať aj poštou alebo priniesť osobne na daňový úrad. ÚČTOVNÍCTVO A ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (v zmysle § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov). Ak má teda účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie, toto predkladá daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov a v tomto termíne je zároveň povinná uložiť do registra účtovných závierok účtovnú závierku:

• ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva

Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v jednoduchom účtovníctve (Úč NO)
Súčasti: Výkaz príjmov a výdavkov Úč NO 1-01
Výkaz o majetku a záväzkoch Úč NO 2-01

• ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva

Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v podvojnom účtovníctve (Úč NUJ)
Súčasti: Súvaha Úč NUJ 1-01
Právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie (vrátane spoločenstva), sú podľa § 1 ods. 2 zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, čo znamená, že sú povinné viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku. V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, a zároveň ak nie sú subjektom verejnej správy (podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve).

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Prechod sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

Pri prechode medzi účtovnými sústavami postupuje účtovná jednotka podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov Spoločenstvá účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva pri vedení účtovníctva postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. septembra 2018 č. MF/13416/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania nevyčerpaného zostatku peňažných prostriedkov sociálneho fondu v prípade, ak účtovná jednotka už nezamestnáva žiadnych zamestnancov, spresňuje sa účtovanie dotácií, spresňuje sa účtovanie pomerne odpočítanej dane z pridanej hodnoty v jednom zdaňovacom období.

Podľa § 25 ods. 4 tohto opatrenia sa vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uvádzajú jednotlivé položky príjmov a výdavkov v členení podľa druhov za nezdaňovanú činnosť a za zdaňovanú činnosť v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta.

Účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa ukladá v registri účtovných závierok v lehote: a) na podávanie daňového priznania, ak má účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie,
b) ustanovenej osobitným predpisom, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom (napr. § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby _{v znení neskorších predpisov),} alebo
c) do šiestich mesiacov od konca účtovného obdobia, za ktoré sa ukladá, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve. Ak spoločenstvá majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR MF/24342/2007-74 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. septembra 2018 č.
č. MF/13135/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania fondov, rezerv na prebiehajúce súdne spory, kritérií na stanovenie odpisových plánov, účtovania predpisu zrážkovej dane, účtovania dotácií prostredníctvom účtu 384 – Výnosy budúcich období, povinnosti účtovania o zákazkovej výrobe, účtovania pohľadávok a záväzkov voči dobrovoľníkom.
Ďalej postupy účtovania ustanovujú účtovanie dotácie v prípade, ak poskytovateľ dotácie v zmluve určí sumu finančných prostriedkov, ktoré je prijímateľ povinný prerozdeliť určeným právnickým osobám. Postup účtovania je určený pre prijímateľa tejto dotácie ako aj pre právnickú osobu, ktorej sú dotácie prerozdelené.

Podľa § 4 ods. 1 písm. g) cit. opatrenia je účtovná jednotka povinná pri vytváraní analytických účtov zohľadňovať potreby členenia aj podľa osobitných predpisov (napr. zákon o dani z príjmov). Spoločenstvo účtujúce v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť v účtovníctve sledovať osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré vstupujú do základu dane a osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré nevstupujú do základu dane.

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtujúce v sústave podvojného účtovníctva zostavujú účtovnú závierku podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania v znení neskorších predpisov

Podľa § 4 cit. opatrenia, účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa ukladá v listinnej podobe alebo elektronickej podobe do registra účtovných závierok, ak má účtovná jednotka povinnosť:

a) podať daňové priznanie podľa osobitných predpisov (§ 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. , § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
b) overiť účtovnú závierku audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve alebo podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 445/2008 Z. z. ) alebo
c) ukladať účtovnú závierku podľa osobitných predpisov (napríklad § 3 ods. 7 zákona č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení zákona č. 547/2011 Z. z. ).

Účtovná závierka účtovnej jednotky sa ukladá do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Účtovnú závierku a oznámenie o schválení účtovnej závierky podáva na daňový úrad spoločenstvo vlastníkov bytov osobne alebo poštou, ak nekomunikuje s FS SR elektronicky. Výročná správa účtovnej jednotky sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 23a ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z.).

Ďalšie informácie k ukladaniu dokumentov do registra účtovných závierok nájdu účtovné jednotky na stránke Finančnej správy SR v časti FaQ/Informácie k aktuálnym daňovým a colným povinnostiam/Účtovníctvo.


Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica
Centrum podpory pre dane
Január 2021