Vymedzenie daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie Rozdelenie daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie do dvoch skupín vyplýva zo skutočnosti, že zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2018 daňovníkom uvedeným v prvej skupine (občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby) oslobodil prijaté príjmy z reklamy určené na charitatívne účely do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie.

Rozšírením okruhu daňovníkov uvedených v prvej skupine od 1.1.2024 (o účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácie s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a subjekty výskumu a vývoja) sa uvedeným daňovníkom oslobodzujú prijaté príjmy z reklamy určené na charitatívne účely počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína 1.1.2024. Prijímateľmi oslobodených príjmov z charitatívnej reklamy môžu tak byť všetky subjekty, ktoré sú prijímateľmi podielu zaplatenej dane podľa § 50 ods. 4 zákona o dani z príjmov.

Zároveň od 1.1.2024 dochádza k zvýšeniu hornej hranice oslobodených príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy, a to z 20 000 eur na 30 000 eur za zdaňovacie obdobie v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Obchodné spoločnosti nezaložené za účelom podnikania sa nepovažujú za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania v zmysle § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.1

Považuje sa profesionálny športový klub založený podľa Obchodného zákonníka ako akciová spoločnosť za daňovníka nezriadeného alebo nezaloženého na podnikanie?

Nie, pretože ide o akciovú spoločnosť založenú za účelom podnikania a pre účely zákona o dani z príjmov sa tento športový klub považuje za klasickú obchodnú spoločnosť - podnikateľský subjekt.

V súlade s § 221 Obchodného zákonníka družstvo môže vzniknúť aj na iný účel ako podnikanie; bytové družstvá sú posudzované podľa účelu vzniku a ich činnosti. Družstvá, ktoré nevznikli na účely podnikania podľa § 2 ods 1 Obchodného zákonníka, ani túto činnosť nevykonávajú, sú zdaňované rovnako ako daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie.

Upozornenie:

Novelou Daňového poriadku účinnou od 1.1.2020 na účely tohto zákona a osobitných predpisov (aj zákona o dani z príjmov) sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene považuje za právnickú osobu (napríklad organizačné jednotky občianskeho združenia podľa § 11a zákona č .83/1990 Zb. o združovaní občanov v z .n. p.).

Registrácia na daň z príjmov

Registrácia na daň z príjmov je upravená v § 49a zákona o dani z príjmov a v § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

V prípade, ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie dosahujú akékoľvek príjmy podľa § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú tieto príjmy predmetom dane. V súvislosti s uvedeným, ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie získajú povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu v zmysle § 67 ods. 7 daňového poriadku.

Ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie ktoré nie sú registrované a vznikla im povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, majú povinnosť požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať.

Upozornenie:

S účinnosťou od 1.1.2023 novelou zákona o dani z príjmov a daňového poriadku došlo k zmenám v registrácii, a to k registrácii pre daň z príjmov právnickej osoby z úradnej moci na základe zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej „RPO“). Registrácia z úradnej moci sa týka právnických osôb zapísaných do RPO s povolením alebo oprávnením na podnikanie, účinným od 01. januára 2023, zo zdrojových registrov - z obchodného registra a živnostenského registra. Táto zmena sa však daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie, ak začnú vykonávať podnikateľskú činnosť po 1.1.2023 na základe povolenia alebo oprávnenia na podnikanie nedotkne. Výnimkou od 15.4.2024 sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko došlo k rozšíreniu zdrojových registrov pri registrácii z úradnej moci o register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Ak daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sú už registrovaní na daň z príjmov a po 1.1.2023 im vzniká povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo vyberať daň, nemajú povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stali platiteľom dane.

Registračná a oznamovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.2

Občianske združenie - športový klub dosiahlo v zdaňovacom období roka 2025 okrem príjmov z činnosti na ktorú bolo zriadené aj príjmy z predaja autobusu. Má občianske združenie povinnosť registrovať sa u správcu dane?

Občianske združenie nemá povinnosť registrácie. Povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2025 však vzniká, pretože dosiahlo príjmy (z predaja majetku), ktoré sú príjmom, pri ktorom vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je daňovník povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali.

Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku (napr. ak dôjde k zmene názvu), oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

Zdaňovanie príjmov z činnosti daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie

Príjmy, ktoré sú predmetom dane

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú :

• príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť,
• príjmy z predaja majetku,
• príjmy z nájomného,
• príjmy z reklám,
• príjmy z členských príspevkov,
• príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov,
• príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Na príjmy, ktoré sú predmetom dane u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie, dosahované z kontrolovaných transakcií ustanovených v § 2 písm. ab) zákona o dani z príjmov medzi závislými osobami podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov musí byť aplikovaný postup podľa § 17 ods.5 zákona o dani z príjmov týkajúci sa určenia základu dane závislej osoby. Zároveň pri transakciách medzi závislými osobami musia byť dodržané ustanovenia § 18 zákona o dani z príjmov, ktorý ustanovuje pravidlá pre úpravu základu dane závislých osôb.

Hlavným poslaním daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie je vykonávanie neziskovej činnosti, ktorá vyplýva zo stanov, štatútu, zriaďovacej listiny alebo zakladateľskej listiny a zameraná je predovšetkým na verejnoprospešný účel. Títo daňovníci môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ak to osobitné predpisy na základe ktorých vznikli dovolia, resp. takúto činnosť vykonávajú so súhlasom svojho zriaďovateľa. Príjmy, ktoré sú predmetom dane automaticky nie sú zdaňované, pri ich posudzovaní je potrebné vychádzať z ustanovenia § 13 zákona o dani z príjmov, ktorý niektoré druhy príjmov, ktoré sú predmetom dane oslobodzuje od dane z príjmov.

Príklad č.3

Rozpočtová organizácia - základná škola prijala od svojho zriaďovateľa príspevky na svoju základnú činnosť a tiež prijala príjmy z prenájmu plaveckého bazénu poskytnutého verejnosti, ktoré boli súčasťou rozpočtu od zriaďovateľa. Sú tieto príjmy predmetom dane a zdaniteľným príjmom?

Áno, oba príjmy sú predmetom dane, ale následne sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.4

Profesionálny volejbalový športový klub založený podľa zákona o združovaní občanov prijal v roku 2024 sponzorské v zmysle zmluvy o sponzorstve v športe vo výške 15 000 eur. Je tento príjem predmetom dane?

Áno ide o príjem, ktorý je predmetom dane a súčasne je aj zdaniteľným príjmom, pretože nie je oslobodený podľa iných ustanovení § 13 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.5

Poľovnícke združenie má príjem z predaja diviny. Ide o zdaniteľný príjem?

Podľa § 2 písm. j) zákona č.274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) sa rozumie poľovníckym hospodárením súbor činností vykonávaných užívateľom poľovného revíru v oblasti poľovníckeho plánovania, ochrany, chovu, starostlivosti o zver a jej životné prostredie a lovu zveri smerujúcich na zabezpečenie normovaných kmeňových stavov zveri v požadovanej kvalite a štruktúre populácií pri zachovaní ekologickej rovnováhy v prírode. Právom a výkonom poľovníctva je podľa § 2 písm. q) zákona o poľovníctve súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty. Vzhľadom k tomu, že predaj ulovenej a inak usmrtenej zveri je právom a výkonom poľovníctva, možno túto činnosť považovať za základnú činnosť poľovníckeho združenia vymedzenú osobitným predpisom (zákonom o poľovníctve), to znamená, že na príjem za predaj zveriny je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.6

Občianske združenie (folklórny súbor) má príjem z predaja pripomienkových predmetov, pohľadníc, pamätných mincí pre turistov, CD, koláčov a pod. Zdaňujú sa tieto príjmy ako príjmy z predaja majetku, alebo ide o oslobodený príjem v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov? Ak ide o zdaňovaný príjem, aký výdavok si môže k uvedenému príjmu uplatniť občianske združenie (niekedy ide o predmety, ktoré si občianske združenie vyrobí samo)?

Ak základnou činnosťou občianskeho združenia určenou v stanovách nie je predaj pripomienkových predmetov, pohľadníc, pamätných mincí pre turistov, CD, koláčov a pod., ide o zdaniteľné príjmy, ktoré nespĺňajú podmienky oslobodenia podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ako daňové výdavky k týmto zdaniteľným príjmom si môže občianske združenie v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov uplatniť daňové výdavky (náklady) súvisiace priamo s uvedenými príjmami. Ak sa výdavky (náklady) súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, je potrebné aby daňovník vo svojej vnútornej smernici určil pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov podľa činností daňovníka pre potreby ich zahrnutia do základu dane.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, sú vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie je:

• prijatý podiel zaplatenej dane podľa § 50 zákona o dani z príjmov
• príjmy získané dedením (napr. § 460 až 487 Občianskeho zákonníka) a darovaním (napr. § 628 až 630 Občianskeho zákonníka) okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,
• príjmy z podielov na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva /§ 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov/ v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku; vyrovnací podiel; podiel na likvidačnom zostatku; podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou okrem príjmov z podielov na zisku vyplácaných právnickej osobe do nespolupracujúcich štátov a prijatých od právnickej osoby z nespolupracujúcich štátov a okrem príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov vyplácaného právnickej osobe, ktorý je predmetom dane a zdaniteľným príjmom aj u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie.

Príklad č.7

Tuzemské poľovnícke združenie ako nezisková organizácia je členom tuzemského pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, od ktorého v roku 2024 prijalo podiel na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie z výsledku hospodárenia z r. 2021 a 2022. Je tento príjem možné považovať za príjem, ktorý nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov?

Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (poľovníckeho združenia) na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykázaný za zdaňovacie obdobie 2021 a 2022, vyplácaný v roku 2024 nie je predmetom dane.

Príklad č.8

Obec prijala v r.2024 podiely na zisku vyplácané z výsledku hospodárenia vykázaného za účtovné obdobie 2022 od svojej tuzemskej dcérskej obchodnej spoločnosti vo výške 5 000 eur. Ide o zdaniteľný príjem?

Nie, pretože podiely na zisku vyplácané tuzemskou obchodnou spoločnosťou inej tuzemskej spoločnosti v roku 2024 nie sú naďalej predmetom dane.

Príklad č.9

Občianske združenie prijalo v roku 2024 podiel zaplatenej dane (príjem 2 % z podielu zaplatenej dane) vo výške 3 500 eur. Ide o zdaniteľný príjem?

Nie, príjem z podielu zaplatenej dane nie je predmetom dane v nadväznosti na § 12 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Upozornenie:

Príjemcom podielu zaplatenej dane podľa § 50 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú len v zákone vymedzení daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie:

• občianske združenie - z. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p,
• nadácia - z. č. 34/2002 Z. z.,
• neinvestičný fond - z.č. 147/1997 Z. z.,
• nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby - z. č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z.,
• účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti - § 6 ods. 1 písm. h) a k) z. č. 308/1991 Zb.,
• organizácia s medzinárodným prvkom – zákon č. 116/1985 Zb. v znení z. č 157/1989 Zb.,
• subjekty výskumu a vývoja- § 7 písm. a) a b) z. č. 172/2005 Z. z. a z. č. 575/2001 Z. z.,
• Slovenský Červený kríž

Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy od 1.1.2020 už nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane.

Príjemcovia podielu zaplatenej dane môžu prijaté prostriedky využiť len na účely uvedené v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Upozornenie:

Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ktorý je zapísaný do registra mimovládnych neziskových organizácii podľa z. č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak prijímateľ ktorým je nadácia, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, neinvestičný fond, občianske združenie a jeho organizačné zložky, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov, organizácia s medzinárodným prvkom nebude zapísaný v tomto registri, nárok na podiel zaplatenej dane mu zaniká. Splnenie tejto podmienky overuje prijímateľovi každoročne notár spolu s ostatnými podmienkami, ktoré prijímateľ musí dodržať pre účely zápisu do zoznamu prijímateľov podielu zaplatenej dane na príslušné zdaňovacie obdobie.

Príjmy oslobodené od dane

Príjmy právnických osôb oslobodené od dane sú uvedené v § 13 zákona o dani z príjmov. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je predmetom dane podľa § 2 písm. b) a § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Medzi príjmy oslobodené od dane u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie patria:

Príklad č.10

Nadácia prenajímala v roku 2024 časť svojich administratívnych priestorov podnikateľskému subjektu. Podliehajú príjmy z prenájmu budovy zdaneniu aj napriek tomu, že v zriaďovacej listine má nadácia prenájom priestorov uvedený ako svoju hlavnú činnosť ?

Áno, keďže ide o príjem ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený podľa iných ustanovení zákona o dani z príjmov, ide o zdaniteľný príjem napriek skutočnosti, že je uvedený v zriaďovacej listine nadácie ako hlavná činnosť.

Príklad č.11

Rozpočtová organizácia zriadená obcou – základná škola dosiahla v zdaňovacom období roku 2024 príjmy z nájomného a tieto boli súčasťou rozpočtu od zriaďovateľa. Uvedený príjem je oslobodený od dane podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.12

Príspevková organizácia – mestské múzeum dosiahla v roku 2024 príjmy z prenájmu časti priestorov múzea pre konanie rôznych spoločenských akcií podnikateľov aj širokej verejnosti. Ide o zdaniteľný príjem príspevkovej organizácie, pretože tieto príjmy nie sú oslobodené od dane.

Upozornenie:

Príspevkové organizácie nemajú príjmy z predaja a prenájmu ich majetku oslobodené od dane, u týchto daňovníkov ide o zdaniteľný príjem.

Príklad č.13

Obec predala v r.2024 obchodný podiel, ktorý vlastnila od roku 2011. Podlieha tento príjem zdaneniu?

Nie, pretože obce a vyššie územné celky majú všetky príjmy plynúce z predaja a prenájmu ich majetku (aj finančného majetku) oslobodené od dane podľa §13 ods.1 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.14

Nadácia účtujúca v sústave podvojného účtovníctva prijala od obchodnej spoločnosti v roku 2024 príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 23 800 eur, ktoré zaúčtovala do výnosov a uviedla ich na riadku 100 tlačiva daňového priznania právnických osôb ako súčasť výsledku hospodárenia. Vzhľadom na novelizované znenie § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov celá výška príjmu z charitatívnej reklamy predstavuje oslobodený príjem od dane.

Príklad č.15

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva sa v r.2024 zmluvne dohodlo s obchodnou spoločnosťou na poskytnutí prostriedkov na reklamu na charitatívne účely vo výške 17 000 eur, ktoré v decembri 2024 aj skutočne prijalo na účet. Do konca roka 2025 však vyčerpalo z týchto prostriedkov len sumu 10 000 eur. Ako uvedie príjemca tieto skutočnosti v daňovom priznaní za rok 2024 a 2025?

V roku 2024 zaúčtuje občianske združenie výnosy v sume 17 000 eur účtovným zápisom na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky a v prospech účtu /602- Tržby z predaja služieb. Príjem prostriedkov zaúčtuje účtovným zápisom na ťarchu účtu 221- Banka a v prospech účtu 315 – Ostatné pohľadávky. V daňovom priznaní za rok 2024 bude suma 17 000 eur súčasťou riadku 100 – Výsledok hospodárenia pred zdanením a súčasne bude uvedená na riadku 230 daňového priznania ako oslobodený príjem (suma 17 000 eur je do výšky limitu zákonom oslobodených príjmov). Ak však vyčerpá do konca roka 2025 tieto prostriedky len vo výške 10 000 eur, v daňovom priznaní za rok 2025 bude suma 7 000 eur uvedená na riadku 180 ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

Upozornenie:

Príjmy (výnosy) z reklám plynúce občianskym združeniam, nadáciám, neinvestičným fondom, neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby, účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a subjekty výskumu a vývoja, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva sa nezahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtovali do výnosov, ale až v zdaňovacom období, v ktorom ich prijali.

Príklad č.16

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva účtovalo v roku 2024 vo výnosoch príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 20 000 eur, ale do 31.decembra 2024 ich skutočne neprijalo. Zaúčtovaný výnos bude súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 100 tlačiva daňového priznania, ale súčasne ho občianske združenie uvedie na riadku 230 tlačiva daňového priznania ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia. Ak príjmy z reklamy na charitatívne účely prijme napr. v marci 2025, v daňovom priznaní za rok 2025 uvedie sumu 20 000 eur na riadku 180 (pretože sú súčasťou základu dane po prijatí) a súčasne sumu 20 000 eur uvedie na riadku 230 tlačiva daňového priznania ako príjem oslobodený od dane.

Príklad č.17

Občianske združenie dosiahlo v roku 2024 príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 35 000 eur. Zdaneniu podlieha len suma 5 000 eur (35 000-30 000). Celkové výdavky (náklady) k príjmom z reklamy boli zaúčtované vo výške 14 000 eur.

Akým spôsobom prepočítať výdavky priradené k oslobodeným príjmom, ktoré nie sú daňovými výdavkami a výdavky priradené k zdaňovaným príjmom ?

Ak vzniká povinnosť zdaniť len časť príjmu (časť je oslobodená), je potrebné aj výdavky (náklady) rozdeliť na časť vzťahujúcu sa k oslobodeným príjmom a časť vzťahujúcu sa k zdaniteľným príjmom v súlade s § 21 ods.1 písm. j) zákona o dani z príjmov. Pre prepočet je možné využiť dva spôsoby:

- výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom bola suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane

Výpočet: 30 000/35 000 = 85,71%, 85,71% zo sumy 14 000 eur = 12 000 eur sú výdavky priradené k oslobodeným príjmom a rozdiel vo výške 2 000 eur (14 000 eur - 12 000 eur) sú výdavky priradené k zdaňovaným príjmom z reklamy. Základ dane zo zdaniteľných príjmov z reklamy sa vypočíta takto:

- pomer celkových výdavkov priradených k reklame k celkovým príjmom z reklamy

Výpočet: 14 000/35 000 = 40% , týmto percentom sa vynásobí zdaniteľný príjem z reklám (5 000 eur*40% = 2 000 eur). Základ dane zo zdaniteľných príjmov z reklamy sa vypočíta takto :

Poznámka:

Ustanovenie § 12 ods. 3 písm. a) a ustanovenie § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1.1.2024 sa uplatní prvýkrát u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok začínajúci najskôr 1.1.2024 alebo hospodársky rok, do ktorého spadá 1.1.2024.

Príklad č.18

Cirkevná organizácia dosahuje príjem z členských príspevkov podľa jej štatútu. Ide o príjem oslobodený od dane alebo o príjem, ktorý je predmetom dane a súčasne je zdaniteľným príjmom?

Príjmy z členských príspevkov sú v súlade s § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane všetkých daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie. Následne však podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú v cirkevných organizáciách od dane oslobodené aj výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Príjmy z príspevkov od členov sú v registrovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach oslobodené od dane.

Príklad č.19

Sú členské príspevky prijaté poľovníckym združením, ktoré je založené podľa zákona o poľovníctve oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, alebo podliehajú zdaneniu?

V súlade s § 32 zákona o poľovníctve sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená za účelom dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Poľovnícke združenia pred účinnosťou zákona o poľovníctve, tzn. do 01.09.2009 boli zakladané podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov ako občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva. V súlade s § 1 ods. 3 písm. d) zákona o združovaní občanov sa tento zákon od 01.09.2009 už na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje.

Z prechodného ustanovenia § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve vyplýva, že občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva podľa zákona o združovaní občanov sú poľovníckou organizáciou podľa zákona o poľovníctve, ktorá bola povinná do 31.01.2010 uviesť svoje stanovy do súladu so zákonom o poľovníctve.

Podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov právnickej osoby oslobodené členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami.

Nakoľko v ustanovení § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov nie je pri pojme „občianske združenie“ uvedený odkaz na konkrétny právny predpis (napr. na zákon o združovaní občanov), na účely predmetného ustanovenia aj poľovnícku organizáciu zriadenú podľa zákona o poľovníctve možno považovať vzhľadom na podmienky jej vzniku za občianske združenie, a preto aj členské príspevky podľa stanov poľovníckej organizácie je možné považovať za oslobodené od dane z príjmov právnickej osoby.

Členenie výdavkov vynaložených k príjmom dosiahnutých zo zdaňovanej a z nezdaňovanej činnosti pre účely vyčíslenia základu dane

Pri uplatnení oslobodenia od dane je zároveň potrebné vzhľadom na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov zo základu dane vylúčiť výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom a výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane podľa § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov (príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy oslobodené od dane).

Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie dosahujú výdavky (náklady), ktoré sa súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, napr. náklady na administratívne a prevádzkové činnosti. Takýto daňovník vo svojej vnútornej smernici určí pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov pre potreby ich zahrnutia do základu dane z príjmov. Vnútorná smernica (rozvrhový kľúč) musí však zodpovedať právnej úprave zákona o dani z príjmov Spôsob určenia daňového výdavku k zdaniteľnému príjmu závisí od individuálnych podmienok a povahy činnosti daňovníka.

K príjmom zo zdaňovanej činnosti možno priradiť výdavky pomocou koeficientov, ktoré vyjadrujú pomer medzi týmito nákladmi a príslušnou zdaňovanou činnosťou. Kritériom pre rozdelenie spoločných nákladov môže byť napr. počet odpracovaných hodín zamestnancom v rámci jednotlivých činností, počet najazdených kilometrov vozidlom pri jednotlivých činnostiach, výmera priestorov v m2, ktoré sú určené na prenájom majetku a pod.

Ak v internej smernici daňovníka nie je uvedené pravidlo (rozvrhový kľúč), ktorým boli priraďované výdavky k jednotlivým činnostiam, daňovník pre účely uznania daňových výdavkov do základu dane z príjmov musí preukázať výpočet, ktorým určil percentuálny pomer použitý pri uplatnení daňových výdavkov z celkových výdavkov. Aj účtovná jednotka (daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť viesť analytické účty vo vzťahu k zdaňovanej a nezdaňovanej činnosti.

Predaj majetku a uplatnenie výdavkov

Pri predaji majetku daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie dochádza k realizácii príjmu, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. Postup daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri predaji majetku upravuje § 17 ods. 16 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia sa pri predaji majetku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov môže uplatniť cena, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí v súlade s účtovnými predpismi, tzn. obstarávacia cena, všeobecná cena, resp. v špecifických prípadoch darovaného a vloženého majetku cena uvedená v § 25 ods. 1 písm. a), f), g) zákona o dani z príjmov. Súčasťou ocenenia majetku sú náklady na technické zhodnotenie vymedzené v § 29 zákona o dani z príjmov.

• Predaj majetku používaného na činnosť, príjmy z ktorej sú predmetom dane

Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie predáva majetok, ktorý bol využívaný na dosahovanie príjmov (zdaňovaná činnosť), pri jeho predaji sa do základu dane zahrnie rozdiel medzi príjmom z predaja tohto majetku a vstupnou cenou podľa § 25 zákona o dani z príjmov, ktorou bol majetok ocenený pri jeho nadobudnutí (napr. obstarávacia cena, všeobecná cena, vlastné náklady a iné), zníženou o odpisy uplatnené ako daňový výdavok. To znamená, zdaní sa rozdiel medzi predajnou cenou a daňovou zostatkovou cenou.

Príklad č.20

Nadácia mala v r. 2024 príjem z predaja budovy vo výške 35 000 eur. Budova bola nadobudnutá za 20 000 eur, v predchádzajúcich rokoch ju nadácia príležitostne prenajímala a k príjmu z prenájmu uplatňovala v pomernej výške aj daňové odpisy, celkom vo výške 5 000 eur. V akej výške je možné uplatniť výdavok k príjmu z predaja tohto majetku?

Pokiaľ daňovník predáva majetok, ktorý bol daňovo odpisovaný, pri predaji sa do základu dane zahrnie daňový výdavok vo výške rozdielu medzi cenou tohto majetku pri jeho nadobudnutí a uplatnenými daňovými odpismi

/20 000 - 5 000 = 15 000 eur/. Zdaneniu podlieha základ dane vo výške 20 000 eur /35 000-15 000 /.

• Predaj majetku používaného na základnú (hlavnú) činnosť

Ak majetok nebol používaný na činnosť, z ktorej príjmy by boli predmetom dane (zdaňovanú činnosť), daňovník neuplatňoval daňové odpisy z tohto majetku. V tomto prípade sa do základu dane zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, prípadne zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie (nadstavba, prístavba, stavebná úprava, rekonštrukcia a modernizácia).

Príklad č.21

Nadácia v r. 2024 predala budovu, ktorú využívala na účely svojej základnej činnosti (neuplatňovala daňové odpisy) za 100 000 eur. Pri nadobudnutí bola budova v účtovníctve ocenená vo výške 55 000 eur. Pred predajom boli na budove vykonané stavebné úpravy charakteru technického zhodnotenia v hodnote 10 000 eur. Môže sa stavebná úprava realizovaná v predchádzajúcich rokoch považovať za daňový výdavok daňovníka? Aká suma v tomto prípade podlieha zdaneniu?

Daňovým výdavkom na účely zistenia základu dane je suma, v ktorej bola budova zaevidovaná v účtovníctve nadácie, vrátane sumy vykonaného technického zhodnotenia, t. j. 65 000 eur (55 000 + 10 000). Zdaneniu podlieha suma 35 000 eur /100 000-65 000/.

Ustanovenie § 17 ods.16 zákona o dani z príjmov sa nevzťahuje na obce, VÚC a rozpočtové organizácie (ak majú príjmy z predaja majetku zahrnuté v rozpočte od zriaďovateľa), ktoré majú tieto príjmy oslobodené od dane.

Vstupná cena majetku pri začatí jeho používania na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane

Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený za účelom podnikania majetok používa na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, môže z tohto majetku uplatňovať daňové odpisy. Postup pri preradení majetku do majetku určeného na zabezpečenie zdaniteľného príjmu a začatí odpisovania je upravený v § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, je cena určená podľa § 25 ods.1 písmeno a) až c) zákona o dani z príjmov, pričom za roky v ktorom sa hmotný a nehmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.

To znamená, že:

Príklad č.22

Neinvestičný fond vlastní budovu, ktorú nadobudol kúpou v roku 2012 za 80 000 eur, ktorú začal v januári 2024 sčasti prenajímať (30 % z celkovej plochy budovy). Príjem z prenájmu za rok 2024 bol vo výške 4 500 eur. Ostatnú časť budovy využíva pre svoju základnú činnosť, na ktorú bol zriadený. Akú časť odpisov si môže uplatniť do daňových výdavkov v roku 2024 a v nasledujúcich rokoch za predpokladu prenájmu nehnuteľnosti za rovnakých podmienok?

Do daňových výdavkov sa uplatní len 30% ročných odpisov z budovy v zmysle § 24 ods. 4 zákona o daniach z príjmov, nakoľko zákon v tomto ustanovení definuje, že pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov. Zvyšná časť odpisov budovy sa považuje za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 1 písm. j ) zákona o dani z príjmov ako výdavok priradený k oslobodeným príjmom podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov, súvisiaci so základným poslaním.

Pri výpočte daňových odpisov neinvestičný fond vychádza z obstarávacej ceny nehnuteľnosti vo výške 80 000 eur, ktorú v roku 2024 bude odpisovať ako v 13.roku odpisovania podľa § 24 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Podľa Prílohy č.1 k zákonu o dani z príjmov je nehnuteľnosť zaradená v 6. odpisovej skupine, teda nehnuteľnosť sa odpisuje rovnomerným spôsobom odpisovania. Výška ročného odpisu je 1/40 vstupnej ceny podľa § 25 zákona o dani z príjmov. Pretože nehnuteľnosť sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, do daňových výdavkov sa zahrnie pomerná časť (30%) z vypočítaného odpisu.

Výpočet odpisov /v eurách/:

Obstarávacia cena majetku 80 000

Doba odpisovania 40 rokov
Výpočet ročného odpisu 80 000 /40 = 2 000 eur ročne

Ročný daňový odpis, ktorý môže byť zahrnutý do základu dane v r. 2024 = 2 000*30% = 600 eur.

Za zdaňovacie obdobie roka 2024 môže daňovník uplatniť pomernú časť daňového odpisu vo výške 600 eur ako v 13. roku odpisovania, pretože nehnuteľnosť bolo zaradená do majetku v roku 2012 a fond začal časť nehnuteľnosti poskytovať na prenájom v januári 2024, ak dosiahnutý príjem z prenájmu je aspoň vo výške 600 eur. Upozornenie:

Aj v prípade daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie sa pri prenajatom majetku aplikuje § 19 ods.3 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa odpisy zahrnú do daňových výdavkov len do výšky príjmov z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie.

Sadzba dane

V zdaňovacom období roka 2024 platí pre právnické osoby, ktorými sú aj daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sadzba dane z príjmov právnických osôb vo výške:

• 15% ak úhrn zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie nepresiahne 60 000 eur (vrátane)
• 21% ak úhrn zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie presiahne 60 000 eur

Počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1.januára 2025 sa stanovila zvýšená sadzba dane pre daňovníkov právnické osoby vo výške 24% , ak úhrn ich zdaniteľných príjmov presiahne sumu 5 000 000 eur .

Upozornenie:

Úhrn zdaniteľných príjmov sa vyčísli u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie z celkových príjmov (výnosov), ktoré sa uvádzajú v riadku 6 tabuľky C 1 alebo C2 tlačiva daňového priznania právnických osôb (teda ide o príjmy /výnosy/ z hlavnej /nezdaňovanej/ aj z vedľajšej /zdaňovanej/ činnosti), od ktorých sa odpočítajú predovšetkým príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy oslobodené od dane, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov). Takto vypočítaná výška zdaniteľných príjmov sa uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb platného pre rok 2024.

S účinnosťou od 1.1.2024 došlo k opätovnému zavedeniu minimálnej dane pre právnické osoby ustanovením § 46b zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Minimálnou daňou právnickej osoby ja daň po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázal:

• daňovú stratu
• alebo jeho daňová povinnosť je nižšia ako stanovená výška minimálnej dane

Výška minimálnej dane závisí len od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov), ktoré daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie.

Daňovníci, ktorí neplatia minimálnu daň, sú vymedzení v § 46b ods. 7 zákona o dani z príjmov. Do tohto okruhu daňovníkov patria aj daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie uvedení v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitných predpisov, na základe ktorých vznikli (napr. občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, obce a VÚC atď.); Upozornenie:

Výnimka z neplatenia minimálnej dane sa vzťahuje na daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie uvedeného v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na skutočnosť, či vykonávajú len hlavnú (základnú) činnosť, z ktorej príjmy sú oslobodené od dane alebo vykonávajú aj podnikateľskú činnosť, z ktorej príjmy podliehajú zdaneniu.

Príklad č.23

Občianske združenie športového charakteru, účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, dosiahlo za rok 2024 aj príjmy z prenájmu. Na riadku 6 tabuľky C2 vykázalo celkové výnosy (z hlavnej aj zdaňovanej činnosti) vo výške 785 260 eur, na riadku 220 tlačiva daňového priznania právnických osôb vykázalo príjmy z podielu zaplatenej dane a z prijatých darov vo výške 17 800 € (ide o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane), a na riadku 230 vykázala príjmy z činností, na ktoré bolo občianske združenie zriadené, vo výške 740 542,80 eur, ktoré sú oslobodené od dane. Ako vyčísli výšku zdaniteľných príjmov pre účely aplikácie správnej sadzby dane z príjmu právnických osôb?

Z celkových príjmov uvedených v riadku 6 tabuľky C2 vo výške 785 260 eur odpočíta sumu z riadku 220 (17 800 eur) a sumu z riadku 230 (740 542,80 eur). Úhrn zdaniteľných príjmov vo výške 26 917,20 eur uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb a použije sadzbu dane z príjmov vo výške 15%, ktorú uvedie na riadku 550, pretože úhrn zdaniteľných príjmov nepresiahol za zdaňovacie obdobie 2024 sumu 60 000 eur.

Príklad č.24

Obec účtujúca v sústave podvojného účtovníctva vykonávala v roku 2024 aj podnikateľskú činnosť v oblasti pestovania viniča a výroby vína. Za rok 2024 dosiahla celkovú výšku výnosov na riadku 6 tabuľky C1 (z hlavnej aj zdaňovanej činnosti ) vo výške 1 965 320,75 eur. Na riadku 220 tlačiva daňového priznania právnických osôb vykázala prijaté dividendy z rokov 2018 a 2019 vo výške 15 000 eur ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a na riadku 230 vykázala príjmy z činností na ktorú bola zriadená, vo výške 1 680 040 eur ako príjmy oslobodené od dane. Ako vyčísli výšku zdaniteľných príjmov (výnosov) pre účely aplikácie správnej sadzby dane z príjmu právnických osôb?

Z celkových výnosov uvedených v riadku 6 tabuľky C1 (1 965 320,75) odpočíta sumu z riadku 220 (15 000) a sumu z riadku 230 vo výške 1 680 040 eur. Úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) vo výške 270 280,75 eur uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb za rok 2024 a použije sadzbu dane z príjmov vo výške 21%, ktorú uvedie na riadku 550, pretože úhrn zdaniteľných príjmov presiahol sumu 60 000 eur.

Upozornenie:

Od 1.1.2021 bol v zákone o dani z príjmov zavedený inštitút mikrodaňovníka. Tento status môže získať aj daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie, ak dosiahol zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie 2024 neprevyšujúce 60 000 eur (riadok 560 daňového priznania) za podmienok ustanovených v §2 písm. w) zákona o dani z príjmov.

Počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1.januára 2024 pre použitie statusu mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona o dani z príjmov sa stanovila pevná suma zdaniteľných príjmov vo výške neprevyšujúcej 60 000 eur.

Príjmy vyberané zrážkou

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 7%, 10%, 19%, resp.35% sú vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov. Vybratím dane zrážkou sa u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie pri všetkých druhoch príjmov považuje daňová povinnosť za splnenú.

Ak je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie v postavení platiteľa dane vyberanej zrážkou je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech daňovníka. Súčasne je platiteľ v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa §43 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Od 1.1.2021 platí vzor oznámenia OZN4311v21, ktorý sa prvýkrát použil vo februári 2021 za plnenia podliehajúce zrážkovej dani podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov vyplatené v januári 2021 a je naďalej v platnosti.

Príklad č. 25

Mesto Košice pozvalo v rámci letného filmového festivalu v mesiaci jún 2024 umelcov z Českej republiky, ktorým vyplatilo honorár za ich osobné vystúpenie. Akým spôsobom má zdaniť predmetný príjem?

Príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sú podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu.

V zmysle článku 16 ods. 1 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z., ďalej len „zmluva“) príjmy, ktoré poberá rezident Českej republiky ako na verejnosti vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo ako hudobník, alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných činností v Slovenskej republike sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 zdaniť v SR. Právo na zdanenie predmetných príjmov má SR v zmysle slovenskej daňovej legislatívy.

Takýto príjem je podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou, ak sa nepostupuje podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov a nadväzne podľa ods. 14 tohto ustanovenia. Podľa § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov povinnosť vyberať daň zrážkou vo výške 19% ak ide o daňovníka zo spolupracujúceho štátu má slovenský platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka (bez ohľadu na moment vykonávania činnosti daňovníka). Ak ide o daňovníka z nespolupracujúceho štátu, platiteľ má povinnosť zraziť zrážkovú daň vo výške 35 % a odviesť správcovi dane. Súčasne má platiteľ povinnosť zaslať správcovi dane Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou do 15. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech daňovníka. Platiteľ dane teda umelcovi reálne vyplatí len príjem znížený o zrazenú daň, ktorú je povinný odviesť správcovi dane v súlade s § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Príjmy umelcov, z ktorých bola daň zrazená zrážkou, sa môžu v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov považovať za preddavok na daň. Ak sa daňovník (český umelec) rozhodne, že bude daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní v SR, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Od 1.1.2016 pri všetkých príjmoch, ktoré spadajú pod ustanovenia autorského zákona (autori, umelci) zdaňovaných daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa môže autor/umelec dopredu písomne dohodnúť (môže byť aj jednoduchá klauzula priamo v zmluve), že sa mu daň zrážať nebude, čo znamená, že bude podávať daňové priznanie, kde potom zaradí takto dosahované príjmy medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Táto úprava sa týka príjmov dosahovaných na území SR daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako aj daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Ak ide o príjmy podľa § 43 ods.13 zákona o dani z príjmov (príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv za prenájom, predaj spoločných priestorov, príjmy zo zmluvných pokút a úrokov z omeškania v spoločenstvách vlastníkov bytov) je platiteľ dane povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv. Súčasne je platiteľ v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov - vzor tohto oznámenia OZN4313v20 platí pre rok 2024 a povinnosť podať ho správcovi dane vzniká najneskôr do 31.1.2025.

Dani vyberanej zrážkou podlieha u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie aj výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, alebo výnos (príjem) z ich predaja. Platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok a z výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorý je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov vzor tohto oznámenia OZN4315v20 sa použije v zdaňovacom období, ktoré končí 31.12.2024 a povinnosť podať ho správcovi dane vzniká najneskôr do 31.1.2025.

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa z okruhu príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí) vylučujú výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydaných v mene SR, iným členským štátom EÚ alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Z týchto príjmov vyplatených od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 sa daň bude vyberať zrážkou vo výške 16% (a z príjmov vyplatených po 31. decembri 2025 vo výške 13%) podľa § 43 ods. 3 písm. v) zákona o dani z príjmov a budú súčasťou nového oznámenia podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Daňou vyberanou zrážkou sa výnosy (príjmy) z dlhopisov a pokladničných poukážok a z ich predaja zdania aj vtedy, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie zo zdrojov v zahraničí. Ak mu tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c)zákona o dani z príjmov. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže v týchto prípadoch zamedziť dvojitému zdaneniu v príslušnom Oznámení platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynú príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), zdaňujú sa zrážkou. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, daňová povinnosť sa aj v tomto prípade považuje u týchto daňovníkov za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane podľa § 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovník povinný podať v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Túto lehotu si daňovník môže predĺžiť v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Daňové priznanie podáva daňovník správcovi dane.

Daňovníci, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie majú negatívne vymedzenú povinnosť podať daňové priznanie v § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov :

Príklad č.26

Obec dosiahla príjmy zo štátneho rozpočtu na účely výkonu verejnej správy, príjmy z miestnych poplatkov a daní, dotáciu z Európskej únie a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Má povinnosť podať daňové priznanie?

Áno, pretože okrem príjmov vyberaných zrážkou dosiahla aj príjmy, ktoré sú predmetom dane a napriek skutočnosti, že sú tieto príjmy následne oslobodené od dane, vzniká jej povinnosť podať daňové priznanie. Oslobodenie si uplatní v daňovom priznaní.

Príklad č.27

Občianske združenie dosiahlo v roku 2024 príjmy z podielu zaplatenej dane, dary od fyzických a právnických osôb, príjmy z členských príspevkov určené v stanovách a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie?

Nie, pretože dosiahlo len príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (podiel zaplatenej dane, dary), príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane podľa §13 ods.2 písm. b) zákona o dani z príjmov a príjmy vyberané zrážkou (úroky).

Príklad č.28

Občianske združenie dosiahlo v roku 2024 príjmy z podielu zaplatenej dane, dary od fyzických a právnických osôb, príjmy z členských príspevkov určené v stanovách, dotáciu od obce na svoju činnosť a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Áno, pretože okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane (podiel zaplatenej dane, dary), príjmov z členských príspevkov oslobodených od dane podľa §13 ods.2 písm. b) zákona o dani z príjmov a príjmov vyberaných zrážkou (úroky) dosiahlo aj príjmy, ktoré sú predmetom dane (dotáciu od obce), ktoré sú následne oslobodené od dane, oslobodenie si občianske združenie uplatní v podanom daňovom priznaní.

Daňové priznanie je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie povinný podať aj vtedy, ak ho na podanie vyzve daňový úrad.

V lehote na podanie daňového priznania je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie povinný daň z príjmov právnickej osoby aj zaplatiť. Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur.

Vyplnenie daňového priznania

Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádzajú:

To znamená, že aj daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie pre účely zistenia základu dane vyplnia r. 100 daňového priznania - účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktorý následne upravujú na základ dane podľa § 14 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby určené predovšetkým nasledujúce riadky:

• r. 100 - účtovný výsledok hospodárenia v nadväznosti na údaje z tabuľky C1 alebo C2 uvedenej v III. Časti tlačiva daňového priznania,
• r.130 - výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov; ide o odpočet výdavkov vynaložených na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané do základu dane (prenos údajov z r. 14 tabuľky A uvedenej v III.časti tlačiva),
• r. 210 - príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, ak sú súčasťou účtovného výsledku hospodárenia uvedeného na r. 100 ( tieto príjmy sa tu uvedú len ak v súlade s platnými postupmi účtovania boli účtované do výnosov);od 1.1.2019 aj príjmy vyberané zrážkou podľa §43 zákona o dani z príjmov, u ktorých je vybratím dane zrážkou splnená daňová povinnosť,
• r. 220 - príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ak sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami na r.100 a nie sú uvedené na r. 210,
• r. 230 - všetky príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 zákona, ak sú tieto príjmy súčasne uvedené na r. 100,
• r.560 – úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) pre účely aplikácie zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %, ak ich úhrn nepresiahne 60 000 eur vrátane sa prvý krát použije v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr po 1.1.2024. Úhrn zdaniteľných príjmov sa vypočíta z riadku 6 tabuľky C1 a C2 predovšetkým znížený o tie príjmy (výnosy), ktoré nie sú predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov).

Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie realizuje kontrolované transakcie so závislými osobami podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov v tlačive daňového priznania označí túto skutočnosť v zaškrtávacom poli na prednej strane tlačiva a taktiež vyplní tabuľku I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona.

Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, ktoré je totožné so vzorom tlačiva vydaného Ministerstvom financií SR, je umiestnené aj na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2024 je platné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby - DPPOv24

Účtovníctvo daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie

Právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, sú podľa § 1 ods. 2 zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, čo znamená, že sú povinné viesť účtovníctvo a vždy zostaviť účtovnú závierku.

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie majú povinnosť v zmysle § 9 ods. 1 zákona č.431/2002 Z. z o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Výnimku tvoria v nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve títo daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie, ktorí môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva:

Na účely zákona o účtovníctve sa príjmom rozumie akýkoľvek prírastok peňažných prostriedkov, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný alebo tiež akýkoľvek prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný, napr. prijaté dotácie, prijatý úver pripísaný na účet, prijatý finančný dar pripísaný na účet alebo vložený v hotovosti do pokladne, atď. Ak teda účtovná jednotka nepodniká, nie je subjektom verejnej správy, ale jej príjem spolu so všetkými prírastkami a ekvivalentami peňažných prostriedkov (prijatou dotáciou, úverom, atď.) je vyšší ako 200 000 eur, je povinná viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva, a to od účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom suma príjmov presiahla 200 000 eur.

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Prechod sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia z dôvodu zmeny účtovnej sústavy.

Pri prechode medzi účtovnými sústavami postupuje účtovná jednotka podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92 , ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov

Upozornenie:

V zmysle zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike, a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2019 „registrovaný sociálny podnik“, ktorým môže byť aj občianske združenie, nadácia, účelové zariadenie cirkvi, nezisková organizácia je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Účtovným obdobím registrovaného sociálneho podniku je kalendárny rok.

Poznámka

Novelou Daňového poriadku účinnou od 1.1.2020 na účely tohto zákona a osobitných predpisov (aj zákona o dani z príjmov) sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene považuje za právnickú osobu (napríklad organizačné jednotky občianskeho združenia podľa §11a zákona č.83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p.) .

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (v zmysle § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Ak má teda účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie, toto predkladá daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov a v tomto termíne je zároveň povinná uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sú od 1.1.2022 v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (novela zákona č. 456/2021 Z.z.) povinní ukladať dokumenty podľa § 23 ods. 2 – to znamená, aj riadnu individuálnu účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v elektronickej podobe.

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva postupujú podľa Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení opatrenia č. MF/27210/2011-74, opatrenia č. MF/22612/2012-74, opatrenia č. MF/17695/201374, opatrenia č. MF/19751/2015-74, opatrenia č. MF/13416/2018-74, opatrenia č. MF/011075/2020-74, opatrenia č. MF/011077/2021-74, opatrenia č MF/011687/2023-74 a opatrenia č.MF/013647/2024-74.

Podľa § 25 ods. 4 tohto opatrenia sa vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uvádzajú jednotlivé položky príjmov a výdavkov v členení podľa druhov za nezdaňovanú činnosť a za zdaňovanú činnosť v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta.

Ukladanie účtovných dokumentov za účtovné obdobie po 31.12 2024:

Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2024 sa použije vzor účtovnej závierky neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/011077/202174 (FS pod por.č.21/2021) Úč NO, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú účtovné výkazy:

Vzor Účtovnej závierky UZNOv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (platná od 1.1.2022) sa prvýkrát použije pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky, mimoriadnej účtovnej závierky a priebežnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré začína po 31. decembri 2021. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie, ktorí majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení opatrenia z 27. novembra 2008 č. MF/24485/2008-74, opatrenia z 12. marca 2009 č. MF/10294/2009-74, opatrenia z 3. decembra 2009 č. MF/25238/2009-74, opatrenia z 26. novembra 2010 č. MF/25000/2010-74, opatrenia z 13. decembra 2011 č. MF/26582/2011-74, opatrenia z 20. novembra 2013 č. MF/17613/2013-74, opatrenia z 3. decembra 2014 č. MF/22612/2014-74, opatrenia z 2. decembra 2015 č. MF/19760/2015-74, opatrenia z 19. septembra 2018 č. MF/13135/2018-74, opatrenia z 5. decembra 2018 č. MF/16715/2018-74 , opatrenia z 9. decembra 2020 č. MF/014816/2020-74, opatrenia č. MF/013340/2023-74 a patrenia č.MF/013620/2024-74.

Daňovníci, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie účtujúci v sústave podvojného účtovníctva postupujú pri zostavovaní účtovnej závierky podľa Opatrenia MF SR z 30.októbra 2013 č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ktoré sa mení dopĺňa Opatrením MF SR z 3.novembra 2021 č. MF/011079/2021-74.

Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2024 sa použije vzor účtovnej závierky neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/011079/2021-74 (FS pod por.č 19/2021) Úč NUJ, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú účtovné výkazy:

• Súvaha Úč NUJ 1-01
• Výkaz ziskov a strát Úč NUJ 2-01
• Poznámky Úč NUJ 3-01

Vzor Účtovnej závierky UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022) sa prvýkrát použije pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky, mimoriadnej účtovnej závierky a priebežnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré začína po 31. decembri 2021. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie

§ UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022) Upozornenie:

Podanie vyplneného formulára je umožnené až po priložení minimálne 1 súboru, ktorý reprezentuje Poznámky účtovnej jednotky, inak nebude účtovná závierka postúpená do registra.

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond, nadácia) účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu).

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie

V súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2022 daňovník nezriadený alebo nezaložený na účely podnikania oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra účtovných závierok už len v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického tlačiva Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky - OZOZNv21 (platné od 1.1.2022).

Nový vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky sa použije na všetky podania po 1. januári 2022, t.j. aj na roky pred 1.1.2022.

Účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania ukladajú účtovné závierky do Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) elektronicky:

Povinnosť uložiť dokumenty do RÚZ sa nevzťahuje na účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem subjektov verejnej správy, ak:
Lehota na uloženie účtovnej závierky do RÚZ je 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. § 49 ods. 2 a ods. 3 zákona o dani z príjmov, § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch v z. n. p.; § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v z. n. p., atď. ).

Sumy v účtovných závierkach pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania sa vykazujú v eurocentoch, v poznámkach v celých eurách alebo v eurocentoch.

Príklad č.29

Aká je lehota na uloženie účtovnej závierky k 31.12.2024 neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby podľa zákona č. 213/1997 Z. z., ak:

Lehota na uloženie účtovnej závierky neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby podľa príkladu je takáto:
Schválenie účtovnej závierky podlieha osobitným predpisom, napr. schválenie správnou radou v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 213/1997. Účtovná jednotka ukladá oznámenie o schválení ÚZ do 15 kalendárnych dní odo dňa schválenia, ak v čase podania účtovnej závierky táto už nebola schválená

Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a VÚC postupujú podľa Opatrenia MF SR z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2023 sa použije vzor účtovnej závierky uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/13542/2023-36 uverejnený v príspevku č.14(b) vo FS v roku 2023, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú:

• Súvaha Úč ROPO SFOV 1-01,
• Výkaz ziskov a strát Úč ROPO SFOV 2-01,
• Poznámky.

Bližšie informácie o štruktúre súborov a postupe ukladania dokumentov do Registra účtovných závierok prostredníctvom systémov CKS a RISSAM, výkazy sú dostupné na webovej stránke MF SR, link:
Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú ako špecifická forma právnickej osoby definované v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“).

DAŇ Z PRÍJMOV

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“) považované za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

Registrácia na daň z príjmov

Registrácia na daň z príjmov je upravená v § 49a zákona o dani z príjmov a v § 67 zákona č. 563/2009 Z.

z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

S účinnosťou od 15. apríla 2024 v súlade s § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov právnickú osobu, ktorá je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra, zo živnostenského registra, z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov a registra pozemkových spoločenstiev zaregistruje správca dane v lehote a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.

Údaje z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov budú podkladom pre správcu dane pre vykonanie registrácie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov z úradnej moci. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov už nemá povinnosť predkladať formulár Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia.

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov je už registrované na daň z príjmov a vznikne mu povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo vyberať daň, nemá povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stalo platiteľom dane.

Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je daňovník povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali.

Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

Zdaňovanie príjmov z činnosti spoločenstva

Príjmy, ktoré sú predmetom dane

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie sú (podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov) príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, sú taxatívne vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie sú napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa.

Rovnako predmetom dane z príjmov právnických osôb nie je (ak nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) bodov 1. a 2. zákona o dani z príjmov) napr. ani:

V § 13 zákona o dani z príjmov sú uvedené príjmy, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane.

U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú (podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) od dane oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

Z uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov vyplýva, že príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, z reklám či z členských príspevkov (ak nie sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písmen b) až g) alebo odseku 2), príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmy z činností, ktoré sú podnikaním a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, nemôžu byť u týchto daňovníkov oslobodené od dane, aj keby boli vymedzené v osobitnom predpise, na základe ktorého títo daňovníci vznikli (napr. v osobitnom právnom predpise, v stanovách, štatúte, zriaďovateľskej alebo zakladateľskej listine a pod.).

Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z činnosti, za účelom ktorej vzniklo, t. j. z činnosti, ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom - zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tieto príjmy sú oslobodené od dane z príjmov za predpokladu, že nejde o príjmy uvedené v predchádzajúcom odseku. Príjmy z úhrad za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov sú pre spoločenstvo oslobodenými príjmami podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou

Príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19 % sú vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov.

Medzi takéto príjmy patria (podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov) aj príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorými sú:

1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,

2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

V zmysle uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov sa daňou vyberanou zrážkou zdaňujú aj úroky z omeškania za neuhradené sumy od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmluvných vzťahov, ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv.

Vybraním dane zrážkou z týchto príjmov pripísaných do fondu prevádzky, údržby a opráv sa daňová povinnosť daňovníka považuje za splnenú.

Platiteľom dane z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov je spoločenstvo alebo fyzická alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv – t. j. za rok 2024 do 31. januára 2025. Súčasne v rovnakej lehote je spoločenstvo povinné predložiť správcovi dane - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov OZN4313v20.

Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok, príjmy z podielových listov

Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynie výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, alebo výnos (príjem) z ich predaja, z tohto príjmu sa vyberie daň zrážkou.

Platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov] a z výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov] je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie. Tento platiteľ je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech – t. j. za rok 2024 do 31. januára 2025. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov OZN4315v20.

Daňou vyberanou zrážkou sa výnosy (príjmy) (podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov) zdania aj vtedy, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie zo zdrojov v zahraničí. Ak mu tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže v týchto prípadoch zamedziť dvojitému zdaneniu v príslušnom Oznámení platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa z okruhu príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí) vylučujú výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydaných v mene SR, iným členským štátom EÚ alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Z týchto príjmov vyplatených od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 sa daň bude vyberať zrážkou vo výške 16% (a z príjmov vyplatených po 31. decembri 2025 vo výške 13%) podľa § 43 ods. 3 písm. v) zákona o dani z príjmov a budú súčasťou nového oznámenia podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynú príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), zdaňujú sa zrážkou. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, daňová povinnosť sa aj v tomto prípade považuje u týchto daňovníkov za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane [§ 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov].

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je povinné s finančnou správou komunikovať elektronicky, preto uvedené tlačivá môže podať aj poštou alebo priniesť osobne na daňový úrad.

PRÍJMY ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, môže vyplácať príjmy napr. účtovníčke, upratovačke spoločenstva, „domovému dôverníkovi“ na základe zmluvy o pracovnom pomere, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov). V tomto prípade ide o príjmy zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu.

Ak spoločenstvo vypláca príjmy napr. na základe príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka a charakter vykonávaných pracovných činností pre spoločenstvo javí známky závislosti, takýto príjem sa radí ako príjem z obdobného vzťahu medzi zamestnávateľom (spoločenstvom) a zamestnancom (napr. domovým dôverníkom). Hlavnými znakmi príjmov zo závislej činnosti je výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v určenom pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami, na zodpovednosť zamestnávateľa a výkon práce pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Ak vypláca príjmy za práce vykonávané napr. podľa príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. a výkon práce pre spoločenstvo spĺňa podmienku, že fyzická osoba vykonáva činnosť podľa príkazov spoločenstva, nie pod svojím menom, nie na vlastný účet - ako je to napr. v prípade živnostníka, takéto príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti z obdobného vzťahu. Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností, čo sú hlavné znaky príjmov zo závislej činnosti.

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g).

Ak spoločenstvo vypláca odmenu predsedovi spoločenstva, resp. aj členom rady určenú zhromaždením v zmysle § 7c ods. 9 písm. k) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ide o odmenu za výkon funkcie v orgánoch spoločenstva, t.j. o príjem zo závislej činnosti. Odmenu zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k ich dobru.

Ak spoločenstvo vypláca mzdy/odmeny za prácu členom spoločenstva, ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov).

Ak sú za výkon funkcie poskytované odmeny alebo zľavy na príspevkoch na správu spoločenstva, tieto možno považovať za príjem zo závislej činnosti podľa ustanovenia § 5 zákona ako príjmy z obdobného vzťahu, a to pokiaľ ide o peňažné aj nepeňažné príjmy, poskytnuté v súvislosti s týmto vzťahom.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov sa vychádza z ustanovenia § 3 ods.6 daňového poriadku.

Zamestnancom sa (podľa § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov) rozumie daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).

Príjmami podľa odseku 1 sú (podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov) bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Všetky uvedené príjmy zo závislej činnosti zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň (podľa § 35 zákona o dani z príjmov), a to v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k dobru.

Lehota na odvedenie preddavkov je najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ požiada správcu dane, správca dane môže na žiadosť zamestnávateľa povoliť odvádzanie preddavkov inak.

Spoločenstvo (zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane) je povinné vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste a doručiť zamestnancovi najneskôr do:

Ak spoločenstvo vypláca príjmy zo závislej činnosti, je platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti a je povinné predkladať správcovi dane:
Mesačné prehľady a ročné hlásenie predkladá spoločenstvo na tlačivách, ktorých vzor určilo Ministerstvo financií SR. Tieto tlačivá ako aj ostatné tlačivá súvisiace s príjmami zo závislej činnosti sú uverejnené na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre »Daňové a colné formuláre.

DAŇOVÉ PRIZNANIE K DANI Z PRÍJMOV PRÁVNICKEJ OSOBY

Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je (podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov) daňovník povinný podať v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Túto lehotu si daňovník môže predĺžiť v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Lehota na podanie daňového priznania za kalendárny rok 2024 je 31. marec 2025.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v zákone o dani z príjmov.

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Ak spoločenstvo dosiahne v zdaňovacom období príjmy, ktoré sú predmetom dane, napr. úhrady za výkon správy bytov (aj keď sú podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane), je povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

V lehote na podanie daňového priznania je spoločenstvo povinné daň z príjmov právnickej osoby aj zaplatiť. Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur.

Aktuálne tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby nájdete na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre » Elektronické formuláre. Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2024 je platné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby DPPOv24.

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je povinné s finančnou správou komunikovať elektronicky, preto daňové priznanie môže podať aj poštou alebo priniesť osobne na daňový úrad.

ÚČTOVNÍCTVO A ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v elektronickej podobe v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (v zmysle § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Ak má teda účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie, toto predkladá daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov a v tomto termíne je zároveň povinná uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov riadnu, mimoriadnu a priebežnú individuálnu účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v elektronickej podobe.

Poznámka:

Schválenej ročnej účtovnej závierky spoločenstva vyplýva z § 7c písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2024:

Účtovnú závierku neziskovej účtovnej jednotky v jednoduchom účtovníctve (Úč NO)

Súčasti: Výkaz príjmov a výdavkov Úč NO 1-01

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva (UZNOv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• UZNOv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (platná od 1.1.2022)

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond,) účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu).

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• VP-UVNOv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva.

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave podvojného účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2024:

Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v podvojnom účtovníctve (Úč NUJ)

Súčasti: Súvaha Úč NUJ 1-01

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva (UZNUJv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022)

Upozornenie:
Podanie vyplneného formulára je umožnené až po priložení minimálne 1 súboru, ktorý reprezentuje Poznámky účtovnej jednotky, inak nebude účtovná závierka postúpená do registra.

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond, nadácia) účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu) dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• VP-UVNUJv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva

V súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2022 spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra účtovných závierok už len v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického tlačiva OZOZNv21 Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky (platné od 1.1.2022). Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky sa použije na všetky podania po 1. januári 2022, t. j. aj na roky pred 1.1.2022

Právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie (vrátane spoločenstva), sú podľa § 1 ods. 2 zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, čo znamená, že sú povinné viesť účtovníctvo a vždy zostaviť účtovnú závierku.

V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, a zároveň ak nie sú subjektom verejnej správy (podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve).

Upozornenie:

Na účely zákona o účtovníctve sa príjmom rozumie akýkoľvek prírastok peňažných prostriedkov, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný alebo tiež akýkoľvek prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný, napr. prijaté dotácie, prijatý úver pripísaný na účet, prijatý finančný dar pripísaný na účet alebo vložený v hotovosti do pokladne, atď. Ak teda účtovná jednotka nepodniká, nie je subjektom verejnej správy, ale jej príjem spolu so všetkými prírastkami a ekvivalentami peňažných prostriedkov (prijatou dotáciou, úverom, atď.) je vyšší ako 200 000 eur, je povinná viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva, a to od účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom suma príjmov presiahla 200 000 eur.

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Prechod sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

Pri prechode medzi účtovnými sústavami postupuje účtovná jednotka podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov

Spoločenstvá účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva pri vedení účtovníctva postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. septembra 2018 č. MF/13416/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania nevyčerpaného zostatku peňažných prostriedkov sociálneho fondu v prípade, ak účtovná jednotka už nezamestnáva žiadnych zamestnancov, spresňuje sa účtovanie dotácií, spresňuje sa účtovanie pomerne odpočítanej dane z pridanej hodnoty v jednom zdaňovacom období. Od 1.1.2024 je opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. MF/011687/2023-74. Zmeny spresňujú účtovanie stravovacích poukážok, elektronických stravovacích kariet, rekreačných poukazov, elektronických rekreačných poukazov, finančného príspevku na stravovanie zamestnanca. Ďalej bolo upravené účtovanie zmarených investícií a škôd v rámci uzávierkových účtovných operácii. Rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania ceny platenej v hotovosti sa v peňažnom denníku účtujú na základe účtovných záznamov, ktorými sú doklad z pokladnice e-kasa klient alebo príjmový pokladničný doklad, z ktorých je zrejmé zaokrúhlenie ceny platenej v hotovosti, a to podľa charakteru. Nadobudnutie tovaru alebo služby sa účtuje v pôvodnej nezaokrúhlenej cene. Pri inkase platobnou kartou sa v peňažnom denníku účtuje priebežná položka v stĺpci príjmu v sume prijatej tržby a v členení podľa odseku 12 písm. d). Na základe výpisu z účtu v banke sa účtuje v deň zúčtovania inkasa príjem na účte v banke a súčasne priebežná položka v stĺpci výdavku. Rovnako sa postupuje aj pri inkase elektronickou stravovacou kartou alebo elektronickým rekreačným poukazom, pričom podkladom na zúčtovanie priebežnej položky je okrem výpisu z účtu v banke aj vyúčtovanie od dodávateľa elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov. Ak dodávateľ elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov úhradu za poskytnutú službu zníži o svoju províziu, rozdiel, ktorý vznikne v priebežných položkách v dôsledku účtovania vyššej sumy v priebežných položkách na strane príjmu ako je účtovaná suma v priebežných položkách na strane výdavku, sa účtuje ako výdavok v členení podľa odseku 12 písm. e) druhého bodu. Od 1.1.2025 je opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2024 č. MF/013647/2024-74. Zmeny spresňujú účtovanie kryptoaktív a tokenov elektronických peňazí.

Podľa § 25 ods. 4 tohto opatrenia sa vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uvádzajú jednotlivé položky príjmov a výdavkov v členení podľa druhov za nezdaňovanú činnosť a za zdaňovanú činnosť v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta.

Účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v lehote:

a) na podávanie daňového priznania, ak má účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie,

b) ustanovenej osobitným predpisom, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom (napr. § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov), alebo

c) do šiestich mesiacov od konca účtovného obdobia, za ktoré sa ukladá, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve.

Ak spoločenstvá majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR MF/24342/2007-74 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. septembra 2018 č. č. MF/13135/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania fondov, rezerv na prebiehajúce súdne spory, kritérií na stanovenie odpisových plánov, účtovania predpisu zrážkovej dane, účtovania dotácií prostredníctvom účtu 384 – Výnosy budúcich období, povinnosti účtovania o zákazkovej výrobe, účtovania pohľadávok a záväzkov voči dobrovoľníkom. Od 1.1.2025 je opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2024 č. MF/013620/2024-74. Zmeny spresňujú účtovanie kryptoaktív, tokenov elektronických peňazí a účtovanie dotácií v priebehu účtovného obdobia.

Ďalej postupy účtovania ustanovujú účtovanie dotácie v prípade, ak poskytovateľ dotácie v zmluve určí sumu finančných prostriedkov, ktoré je prijímateľ povinný prerozdeliť určeným právnickým osobám. Postup účtovania je určený pre prijímateľa tejto dotácie ako aj pre právnickú osobu, ktorej sú dotácie prerozdelené.

Podľa § 4 ods. 1 písm. g) cit. opatrenia je účtovná jednotka povinná pri vytváraní analytických účtov zohľadňovať potreby členenia aj podľa osobitných predpisov (napr. zákon o dani z príjmov). Spoločenstvo účtujúce v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť v účtovníctve sledovať osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré vstupujú do základu dane a osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré nevstupujú do základu dane.

S účinnosťou od 1.1.2024 a 1.4.2024 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. MF/013340/2023-74. Toto opatrenie upravuje účtovanie pri zlúčení, splynutí, rozdelení a zrušení neziskovej účtovnej jednotky s likvidáciou. Tiež sa spresňuje účtovanie na účte 518 – Ostatné služba v týchto prípadoch: náklady na diaľničné známky, obstaranie elektronicky dodávanej služby, obstaranie elektronickej knihy alebo elektronickej periodickej publikácie, ktorú získala účtovná jednotka v elektronickej podobe prostredníctvom trvalého prístupového práva.

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtujúce v sústave podvojného účtovníctva zostavujú účtovnú závierku podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania v znení neskorších predpisov

Podľa § 4 cit. opatrenia, účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok, ak má účtovná jednotka povinnosť:

a) podať daňové priznanie podľa osobitných predpisov (§ 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. , § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

b) overiť účtovnú závierku audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve alebo podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 445/2008 Z. z. ) alebo
c) ukladať účtovnú závierku podľa osobitných predpisov (napríklad § 3 ods. 7 zákona č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení zákona č. 547/2011 Z. z. ).

Účtovná závierka účtovnej jednotky sa ukladá do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Sumy v účtovných závierkach pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania sa vykazujú v eurocentoch, v poznámkach v celých eurách alebo v eurocentoch.

Výročná správa účtovnej jednotky sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 23a ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Ďalšie informácie k ukladaniu dokumentov do registra účtovných závierok nájdu účtovné jednotky na stránke Finančnej správy SR v časti FaQ/Informácie k aktuálnym daňovým a colným povinnostiam/Účtovníctvo.

Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica

Centrum podpory pre dane
Január 2025

Vymedzenie daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie Rozdelenie daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie do dvoch skupín vyplýva zo skutočnosti, že zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2018 daňovníkom uvedeným v prvej skupine (občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby) oslobodzuje prijaté príjmy z reklamy určené na charitatívne účely do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie.

Rozšírením okruhu daňovníkov uvedených v prvej skupine od 1.1.2024 (o účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácie s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a subjekty výskumu a vývoja) sa uvedeným daňovníkom oslobodzujú prijaté príjmy z reklamy určené na charitatívne účely počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína 1.1.2024. Prijímateľmi oslobodených príjmov z charitatívnej reklamy môžu tak byť všetky subjekty, ktoré sú prijímateľmi podielu zaplatenej dane podľa § 50 ods. 4 zákona o dani z príjmov.

Zároveň od 1.1.2024 dochádza k zvýšeniu hornej hranice oslobodených príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy, a to z 20 000 eur na 30 000 eur za zdaňovacie obdobie v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Obchodné spoločnosti nezaložené za účelom podnikania sa nepovažujú za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania v zmysle § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.1

Považuje sa profesionálny športový klub založený podľa Obchodného zákonníka ako akciová spoločnosť za daňovníka nezriadeného alebo nezaloženého na podnikanie?

Nie, pretože ide o akciovú spoločnosť založenú za účelom podnikania a pre účely zákona o dani z príjmov sa tento športový klub považuje za klasickú obchodnú spoločnosť- podnikateľský subjekt.

V súlade s § 221 Obchodného zákonníka družstvo môže vzniknúť aj na iný účel ako podnikanie; bytové družstvá sú posudzované podľa účelu vzniku a ich činnosti. Družstvá, ktoré nevznikli na účely podnikania podľa § 2 ods 1 Obchodného zákonníka, ani túto činnosť nevykonávajú, sú zdaňované rovnako ako daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie.

Upozornenie:

Novelou Daňového poriadku účinnou od 1.1.2020 na účely tohto zákona a osobitných predpisov (aj zákona o dani z príjmov) sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene považuje za právnickú osobu (napríklad organizačné jednotky občianskeho združenia podľa § 11a zákona č .83/1990 Zb. o združovaní občanov v z .n. p.).

Registrácia na daň z príjmov

Registrácia na daň z príjmov je upravená v § 49a zákona o dani z príjmov a v § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

V prípade, ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie dosahujú akékoľvek príjmy podľa § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú tieto príjmy predmetom dane. V súvislosti s uvedeným, ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie získajú povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu v zmysle § 67 ods. 7 daňového poriadku.

Ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie ktoré nie sú registrované a vznikla im povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, majú povinnosť požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať.

Upozornenie:

S účinnosťou od 1.1.2023 novelou zákona o dani z príjmov a daňového poriadku došlo k zmenám v registrácii, a to k registrácii pre daň z príjmov právnickej osoby z úradnej moci na základe zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej „RPO“). Registrácia z úradnej moci sa týka právnických osôb zapísaných do RPO s povolením alebo oprávnením na podnikanie, účinným od 01. januára 2023, zo zdrojových registrov - z obchodného registra a živnostenského registra. Táto zmena sa však daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie, ak začnú vykonávať podnikateľskú činnosť po 1.1.2023 na základe povolenia alebo oprávnenia na podnikanie nedotkne. Výnimkou od 15.4.2024 sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko došlo k rozšíreniu zdrojových registrov pri registrácii z úradnej moci o register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Ak daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sú už registrovaní na daň z príjmov a po 1.1.2023 im vzniká povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo vyberať daň, nemajú povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stali platiteľom dane.

Registračná a oznamovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.2

Občianske združenie - športový klub dosiahlo v zdaňovacom období roka 2024 okrem príjmov z činnosti na ktorú bolo zriadené aj príjmy z predaja autobusu. Má občianske združenie povinnosť registrovať sa u správcu dane?

Občianske združenie nemá povinnosť registrácie. Povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2023 však vzniká, pretože dosiahlo príjmy (z predaja majetku), ktoré sú príjmom, pri ktorom vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je daňovník povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali.

Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku (napr. ak dôjde k zmene názvu), oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

Zdaňovanie príjmov z činnosti daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie

Príjmy, ktoré sú predmetom dane

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú :

• príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť,
• príjmy z predaja majetku,
• príjmy z nájomného,
• príjmy z reklám,
• príjmy z členských príspevkov,
• príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov,
• príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Hlavným poslaním daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie je vykonávanie neziskovej činnosti, ktorá vyplýva zo stanov, štatútu, zriaďovacej listiny alebo zakladateľskej listiny a zameraná je predovšetkým na verejnoprospešný účel. Títo daňovníci môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ak to osobitné predpisy na základe ktorých vznikli dovolia. Príjmy, ktoré sú predmetom dane automaticky nie sú zdaňované, pri ich posudzovaní je potrebné vychádzať z ustanovenia § 13 zákona o dani z príjmov, ktorý niektoré druhy príjmov, ktoré sú predmetom dane oslobodzuje od dane z príjmov.

Príklad č.3

Rozpočtová organizácia - základná škola prijala od svojho zriaďovateľa príspevky na svoju základnú činnosť a tiež prijala príjmy z prenájmu plaveckého bazénu poskytnutého verejnosti, ktoré boli súčasťou rozpočtu od zriaďovateľa. Sú tieto príjmy predmetom dane a zdaniteľným príjmom?

Áno, oba príjmy sú predmetom dane, ale následne sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.4

Profesionálny volejbalový športový klub založený podľa zákona o združovaní občanov prijal v roku 2023 sponzorské v zmysle zmluvy o sponzorstve v športe vo výške 15 000 eur. Je tento príjem predmetom dane?

Áno ide o príjem, ktorý je predmetom dane a súčasne je aj zdaniteľným príjmom, pretože nie je oslobodený podľa iných ustanovení § 13 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.5

Poľovnícke združenie má príjem z predaja diviny. Ide o zdaniteľný príjem?

Podľa § 2 písm. j) zákona č.274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) sa rozumie poľovníckym hospodárením súbor činností vykonávaných užívateľom poľovného revíru v oblasti poľovníckeho plánovania, ochrany, chovu, starostlivosti o zver a jej životné prostredie a lovu zveri smerujúcich na zabezpečenie normovaných kmeňových stavov zveri v požadovanej kvalite a štruktúre populácií pri zachovaní ekologickej rovnováhy v prírode. Právom a výkonom poľovníctva je podľa § 2 písm. q) zákona o poľovníctve súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty. Vzhľadom k tomu, že predaj ulovenej a inak usmrtenej zveri je právom a výkonom poľovníctva, možno túto činnosť považovať za základnú činnosť poľovníckeho združenia vymedzenú osobitným predpisom (zákonom o poľovníctve), to znamená, že na príjem za predaj zveriny je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.6

Občianske združenie (folklórny súbor) má príjem z predaja pripomienkových predmetov, pohľadníc, pamätných mincí pre turistov, CD, koláčov a pod. Zdaňujú sa tieto príjmy ako príjmy z predaja majetku, alebo ide o oslobodený príjem v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov? Ak ide o zdaňovaný príjem, aký výdavok si môže k uvedenému príjmu uplatniť občianske združenie (niekedy ide o predmety, ktoré si občianske združenie vyrobí samo)?

Ak základnou činnosťou občianskeho združenia určenou v stanovách nie je predaj pripomienkových predmetov, pohľadníc, pamätných mincí pre turistov, CD, koláčov a pod., ide o zdaniteľné príjmy, ktoré nespĺňajú podmienky oslobodenia podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ako daňové výdavky k týmto zdaniteľným príjmom si môže občianske združenie v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov uplatniť daňové výdavky (náklady) súvisiace priamo s uvedenými príjmami. Ak sa výdavky (náklady) súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, je potrebné aby daňovník vo svojej vnútornej smernici určil pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov podľa činností daňovníka pre potreby ich zahrnutia do základu dane.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, sú vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie je:

• prijatý podiel zaplatenej dane podľa § 50 zákona o dani z príjmov
• príjmy získané dedením (napr. § 460 až 487 Občianskeho zákonníka) a darovaním (napr. § 628 až 630 Občianskeho zákonníka) okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,
• príjmy z podielov na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva /§ 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov/ v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku; vyrovnací podiel; podiel na likvidačnom zostatku; podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou okrem príjmov z podielov na zisku vyplácaných právnickej osobe do nespolupracujúcich štátov a prijatých od právnickej osoby z nespolupracujúcich štátov a okrem príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov vyplácaného právnickej osobe, ktorý je predmetom dane a zdaniteľným príjmom aj u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie.

Príklad č.7

Tuzemské poľovnícke združenie ako nezisková organizácia je členom tuzemského pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, od ktorého v roku 2023 prijalo podiel na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie z výsledku hospodárenia z r. 2020 a 2021. Je tento príjem možné považovať za príjem, ktorý nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov?

Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (poľovníckeho združenia) na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykázaný za zdaňovacie obdobie 2020 a 2021, vyplácaný v roku 2023 nie je predmetom dane.

Príklad č.8

Obec prijala v r.2023 podiely na zisku vyplácané z výsledku hospodárenia vykázaného za účtovné obdobie 2021 od svojej tuzemskej dcérskej obchodnej spoločnosti vo výške 5 000 eur. Ide o zdaniteľný príjem?

Nie, pretože podiely na zisku vyplácané tuzemskou obchodnou spoločnosťou inej tuzemskej spoločnosti v roku 2023 nie sú naďalej predmetom dane.

Príklad č.9

Občianske združenie prijalo v roku 2023 podiel zaplatenej dane (príjem 2 % z podielu zaplatenej dane) vo výške 3 500 eur. Ide o zdaniteľný príjem?

Nie, príjem z podielu zaplatenej dane nie je predmetom dane v nadväznosti na § 12 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Upozornenie:

Príjemcom podielu zaplatenej dane podľa § 50 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú len v zákone vymedzení daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie:

• občianske združenie - z. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p,
• nadácia - z. č. 34/2002 Z. z.,
• neinvestičný fond - z.č. 147/1997 Z. z.,
• nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby - z. č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z.,
• účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti - § 6 ods. 1 písm. h) a k) z. č. 308/1991 Zb.,
• organizácia s medzinárodným prvkom – zákon č. 116/1985 Zb. v znení z. č 157/1989 Zb.,
• subjekty výskumu a vývoja- § 7 písm. a) a b) z. č. 172/2005 Z. z. a z. č. 575/2001 Z. z.,
• Slovenský Červený kríž

Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy od 1.1.2020 už nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane.

Príjemcovia podielu zaplatenej dane môžu prijaté prostriedky využiť len na účely uvedené v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Upozornenie:

Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ktorý je zapísaný do registra mimovládnych neziskových organizácii podľa z. č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak prijímateľ ktorým je nadácia, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, neinvestičný fond, občianske združenie a jeho organizačné zložky, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov, organizácia s medzinárodným prvkom nebude zapísaný v tomto registri, nárok na podiel zaplatenej dane mu zaniká. Splnenie tejto podmienky overuje prijímateľovi každoročne notár spolu s ostatnými podmienkami, ktoré prijímateľ musí dodržať pre účely zápisu do zoznamu prijímateľov podielu zaplatenej dane na príslušné zdaňovacie obdobie.

Príjmy oslobodené od dane

Príjmy právnických osôb oslobodené od dane sú uvedené v § 13 zákona o dani z príjmov. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je predmetom dane podľa § 2 písm. b) a § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Medzi príjmy oslobodené od dane u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie patria:

Príklad č.10

Nadácia prenajímala v roku 2023 časť svojich administratívnych priestorov podnikateľskému subjektu. Podliehajú príjmy z prenájmu budovy zdaneniu aj napriek tomu, že v zriaďovacej listine má nadácia prenájom priestorov uvedený ako svoju hlavnú činnosť ?

Áno, keďže ide o príjem ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený podľa iných ustanovení zákona o dani z príjmov, ide o zdaniteľný príjem napriek skutočnosti, že je uvedený v zriaďovacej listine nadácie ako hlavná činnosť.

Príklad č.11

Rozpočtová organizácia zriadená obcou – základná škola dosiahla v zdaňovacom období roku 2023 príjmy z nájomného a tieto boli súčasťou rozpočtu od zriaďovateľa. Uvedený príjem je oslobodený od dane podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.12

Príspevková organizácia – mestské múzeum dosiahla v roku 2023 príjmy z prenájmu časti priestorov múzea pre konanie rôznych spoločenských akcií podnikateľov aj širokej verejnosti. Ide o zdaniteľný príjem príspevkovej organizácie, pretože tieto príjmy nie sú oslobodené od dane.

Upozornenie:

Príspevkové organizácie nemajú príjmy z predaja a prenájmu ich majetku oslobodené od dane, u týchto daňovníkov ide o zdaniteľný príjem.

Príklad č.13

Obec predala v r.2023 obchodný podiel, ktorý vlastnila od roku 2011. Podlieha tento príjem zdaneniu?

Nie, pretože obce a vyššie územné celky majú všetky príjmy plynúce z predaja a prenájmu ich majetku (aj finančného majetku) oslobodené od dane podľa §13 ods.1 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.14

Nadácia účtujúca v sústave podvojného účtovníctva prijala od obchodnej spoločnosti v roku 2023 príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 23 800 eur, ktoré zaúčtovala do výnosov a uviedla ich na riadku 100 tlačiva daňového priznania právnických osôb ako súčasť výsledku hospodárenia. Príjmy z reklamy na charitatívne účely prijaté do konca zdaňovacieho obdobia roku 2023 do výšky 20 000 eur sú oslobodené od dane a nadácia ich uvedie na riadku 230 tlačiva daňového priznania. Zdaneniu podliehajú iba príjmy z reklamy vo výške rozdielu medzi prijatou sumou a zákonom stanoveným limitom oslobodených príjmov vo výške 3 800 eur (23 800 - 20 000= 3 800 eur).

Ak by nadácia prijala od obchodnej spoločnosti príjmy z reklamy na charitatívne účely v rovnakej výške – 23 800 eur v roku 2024, potom vzhľadom na novelizované znenie § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov by celá výška predstavovala oslobodený príjem od dane.

Príklad č.15

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva sa v r.2023 zmluvne dohodlo s obchodnou spoločnosťou na poskytnutí prostriedkov na reklamu na charitatívne účely vo výške 17 000 eur, ktoré v decembri 2023 aj skutočne prijalo na účet. Do konca roka 2024 však vyčerpalo z týchto prostriedkov len sumu 10 000 eur. Ako uvedie príjemca tieto skutočnosti v daňovom priznaní za rok 2023 a 2024?

V roku 2023 zaúčtuje občianske združenie výnosy v sume 17 000 eur účtovným zápisom na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky a v prospech účtu /602- Tržby z predaja služieb. Príjem prostriedkov zaúčtuje účtovným zápisom na ťarchu účtu 221- Banka a v prospech účtu 315 – Ostatné pohľadávky. V daňovom priznaní za rok 2023 bude suma 17 000 eur súčasťou riadku 100 – Výsledok hospodárenia pred zdanením a súčasne bude uvedená na riadku 230 daňového priznania ako oslobodený príjem (suma 17 000 eur je do výšky limitu zákonom oslobodených príjmov). Ak však vyčerpá do konca roka 2024 tieto prostriedky len vo výške 10 000 eur, v daňovom priznaní za rok 2024 bude suma 7 000 eur uvedená na riadku 180 ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia. Upozornenie:

Príjmy (výnosy) z reklám plynúce občianskym združeniam, nadáciám, neinvestičným fondom, neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby, účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a subjekty výskumu a vývoja, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva sa nezahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtovali do výnosov, ale až v zdaňovacom období, v ktorom ich prijali.

Príklad č.16

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva účtovalo v roku 2023 vo výnosoch príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 20 000 eur, ale do 31.decembra 2023 ich skutočne neprijalo. Zaúčtovaný výnos bude súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 100 tlačiva daňového priznania, ale súčasne ho občianske združenie uvedie na riadku 230 tlačiva daňového priznania ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia. Ak príjmy z reklamy na charitatívne účely prijme napr. v marci 2024, v daňovom priznaní za rok 2024 uvedie sumu 20 000 eur na riadku 180 (pretože sú súčasťou základu dane po prijatí) a súčasne sumu 20 000 eur uvedie na riadku 230 tlačiva daňového priznania ako príjem oslobodený od dane.

Príklad č.17

Občianske združenie dosiahlo v roku 2023 príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 25 000 eur. Zdaneniu podlieha len suma 5 000 eur (25 000-20 000). Celkové výdavky (náklady) k príjmom z reklamy boli zaúčtované vo výške 14 000 eur.

Akým spôsobom prepočítať výdavky priradené k oslobodeným príjmom, ktoré nie sú daňovými výdavkami a výdavky priradené k zdaňovaným príjmom ?

Ak vzniká povinnosť zdaniť len časť príjmu (časť je oslobodená), je potrebné aj výdavky (náklady) rozdeliť na časť vzťahujúcu sa k oslobodeným príjmom a časť vzťahujúcu sa k zdaniteľným príjmom v súlade s § 21 ods.1 písm. j) zákona o dani z príjmov. Pre prepočet je možné využiť dva spôsoby.

• výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom bola suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane:

Výpočet: 20 000/25 000 = 80%, 80% zo sumy 14 000 eur = 11 200 eur sú výdavky priradené k oslobodeným príjmom a rozdiel vo výške 2 800 eur (14 000 eur-11 200 eur) sú výdavky priradené k zdaňovaným príjmom z reklamy. Základ dane zo zdaniteľných príjmov z reklamy sa vypočíta takto:

• pomer celkových výdavkov priradených k reklame k celkovým príjmom z reklamy

Výpočet: 14 000/25 000 = 56% , týmto percentom sa vynásobí zdaniteľný príjem z reklám (5 000 eur*56% = 2 800 eur). Základ dane zo zdaniteľných príjmov z reklamy sa vypočíta takto : Poznámka:

Ustanovenie § 12 ods. 3 písm. a) a ustanovenie § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1.1.2024 sa uplatní prvýkrát u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok začínajúci najskôr

1.1.2024 alebo hospodársky rok, do ktorého spadá 1.1.2024.

Príklad č.18

Cirkevná organizácia dosahuje príjem z členských príspevkov podľa jej štatútu. Ide o príjem oslobodený od dane alebo o príjem, ktorý je predmetom dane a súčasne je zdaniteľným príjmom?

Príjmy z členských príspevkov sú v súlade s § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane všetkých daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie. Následne však podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú v cirkevných organizáciách od dane oslobodené aj výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Príjmy z príspevkov od členov sú v registrovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach oslobodené od dane.

• v súlade s § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín, prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami. Oslobodené sú len členské príspevky určené v stanovách tých daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie, ktorí sú taxatívne vymenované v tomto ustanovení. Pre uplatnenie oslobodenia príjmov z členských príspevkov nemusí byť v stanovách presne určená suma, ktorú sú členovia povinní platiť, je postačujúce, aby v stanovách bola stanovená povinnosť platiť členské príspevky.

Príklad č.19

Sú členské príspevky prijaté poľovníckym združením, ktoré je založené podľa zákona o poľovníctve oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, alebo podliehajú zdaneniu?

V súlade s § 32 zákona o poľovníctve sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená za účelom dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Poľovnícke združenia pred účinnosťou zákona o poľovníctve, tzn. do 01.09.2009 boli zakladané podľa zákona

č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov ako občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva. V súlade s § 1 ods. 3 písm. d) zákona o združovaní občanov sa tento zákon od 01.09.2009 už na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje.

Z prechodného ustanovenia § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve vyplýva, že občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva podľa zákona o združovaní občanov sú poľovníckou organizáciou podľa zákona o poľovníctve, ktorá bola povinná do 31.01.2010 uviesť svoje stanovy do súladu so zákonom o poľovníctve.

Podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov právnickej osoby oslobodené členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami.

Nakoľko v ustanovení § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov nie je pri pojme „občianske združenie“ uvedený odkaz na konkrétny právny predpis (napr. na zákon o združovaní občanov), na účely predmetného ustanovenia aj poľovnícku organizáciu zriadenú podľa zákona o poľovníctve možno považovať vzhľadom na podmienky jej vzniku za občianske združenie, a preto aj členské príspevky podľa stanov poľovníckej organizácie je možné považovať za oslobodené od dane z príjmov právnickej osoby.

Členenie výdavkov vynaložených k príjmom dosiahnutých zo zdaňovanej a z nezdaňovanej činnosti pre účely vyčíslenia základu dane

Pri uplatnení oslobodenia od dane je zároveň potrebné vzhľadom na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov zo základu dane vylúčiť výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom a výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane podľa § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov (príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy oslobodené od dane).

Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie dosahujú výdavky (náklady), ktoré sa súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, napr. náklady na administratívne a prevádzkové činnosti. Takýto daňovník vo svojej vnútornej smernici určí pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov pre potreby ich zahrnutia do základu dane z príjmov. Spôsob určenia daňového výdavku k zdaniteľnému príjmu závisí od individuálnych podmienok a povahy činnosti daňovníka.

K príjmom zo zdaňovanej činnosti možno priradiť výdavky pomocou koeficientov, ktoré vyjadrujú pomer medzi týmito nákladmi a príslušnou zdaňovanou činnosťou. Kritériom pre rozdelenie spoločných nákladov môže byť napr. počet odpracovaných hodín zamestnancom v rámci jednotlivých činností, počet najazdených kilometrov vozidlom pri jednotlivých činnostiach, výmera priestorov v m2, ktoré sú určené na prenájom majetku a pod.

Ak v internej smernici daňovníka nie je uvedené pravidlo (rozvrhový kľúč), ktorým boli priraďované výdavky k jednotlivým činnostiam, daňovník pre účely uznania daňových výdavkov do základu dane z príjmov musí preukázať výpočet, ktorým určil percentuálny pomer použitý pri uplatnení daňových výdavkov z celkových výdavkov. Aj účtovná jednotka (daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť viesť analytické účty vo vzťahu k zdaňovanej a nezdaňovanej činnosti.

Predaj majetku a uplatnenie výdavkov

Pri predaji majetku daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie dochádza k realizácii príjmu, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. Postup daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri predaji majetku upravuje § 17 ods. 16 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia sa pri predaji majetku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov môže uplatniť cena, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí v súlade s účtovnými predpismi, tzn. obstarávacia cena, všeobecná cena, resp. v špecifických prípadoch darovaného a vloženého majetku cena uvedená v § 25 ods. 1 písm. a), f), g) zákona o dani z príjmov. Súčasťou ocenenia majetku sú náklady na technické zhodnotenie vymedzené v § 29 zákona o dani z príjmov.

• Predaj majetku používaného na činnosť, príjmy z ktorej sú predmetom dane

Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie predáva majetok, ktorý bol využívaný na dosahovanie príjmov (zdaňovaná činnosť), pri jeho predaji sa do základu dane zahrnie rozdiel medzi príjmom z predaja tohto majetku a vstupnou cenou podľa § 25 zákona o dani z príjmov, ktorou bol majetok ocenený pri jeho nadobudnutí (napr. obstarávacia cena, všeobecná cena, vlastné náklady a iné), zníženou o odpisy uplatnené ako daňový výdavok. To znamená, zdaní sa rozdiel medzi predajnou cenou a daňovou zostatkovou cenou.

Príklad č.20

Nadácia mala v r. 2023 príjem z predaja budovy vo výške 35 000 eur. Budova bola nadobudnutá za 20 000 eur, v predchádzajúcich rokoch ju nadácia príležitostne prenajímala a k príjmu z prenájmu uplatňovala v pomernej výške aj daňové odpisy, celkom vo výške 5 000 eur. V akej výške je možné uplatniť výdavok k príjmu z predaja tohto majetku?

Pokiaľ daňovník predáva majetok, ktorý bol daňovo odpisovaný, pri predaji sa do základu dane zahrnie daňový výdavok vo výške rozdielu medzi cenou tohto majetku pri jeho nadobudnutí a uplatnenými daňovými odpismi

/20 000-5 000 = 15 000 eur/. Zdaneniu podlieha základ dane vo výške 20 000 eur /35 000-15 000 /.

• Predaj majetku používaného na základnú (hlavnú) činnosť

Ak majetok nebol používaný na činnosť, z ktorej príjmy by boli predmetom dane (zdaňovanú činnosť), daňovník neuplatňoval daňové odpisy z tohto majetku. V tomto prípade sa do základu dane zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, prípadne zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie (nadstavba, prístavba, stavebná úprava, rekonštrukcia a modernizácia).

Príklad č.21

Nadácia v r. 2023 predala budovu, ktorú využívala na účely svojej základnej činnosti (neuplatňovala daňové odpisy) za 100 000 eur. Pri nadobudnutí bola budova v účtovníctve ocenená vo výške 55 000 eur. Pred predajom boli na budove vykonané stavebné úpravy charakteru technického zhodnotenia v hodnote 10 000 eur. Môže sa stavebná úprava realizovaná v predchádzajúcich rokoch považovať za daňový výdavok daňovníka? Aká suma v tomto prípade podlieha zdaneniu?

Daňovým výdavkom na účely zistenia základu dane je suma, v ktorej bola budova zaevidovaná v účtovníctve nadácie, vrátane sumy vykonaného technického zhodnotenia, t. j. 65 000 eur (55 000+10 000). Zdaneniu podlieha suma 35 000 eur /100 000-65 000/.

Ustanovenie §17 ods.16 zákona o dani z príjmov sa nevzťahuje na obce, VÚC a rozpočtové organizácie (ak majú príjmy z predaja majetku zahrnuté v rozpočte od zriaďovateľa), ktoré majú tieto príjmy oslobodené od dane.

Vstupná cena majetku pri začatí jeho používania na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane

Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený za účelom podnikania majetok používa na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, môže z tohto majetku uplatňovať daňové odpisy. Postup pri preradení majetku do majetku určeného na zabezpečenie zdaniteľného príjmu a začatí odpisovania je upravený v § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, je cena určená podľa § 25 ods.1 písmeno a) až c) zákona o dani z príjmov, pričom za roky v ktorom sa hmotný a nehmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.

To znamená, že:

Príklad č.22

Neinvestičný fond vlastní budovu, ktorú nadobudol kúpou v roku 2012 za 80 000 eur, ktorú začal v januári 2023 sčasti prenajímať (30 % z celkovej plochy budovy). Príjem z prenájmu za rok 2023 bol vo výške 4 500 eur. Ostatnú časť budovy využíva pre svoju základnú činnosť, na ktorú bol zriadený. Akú časť odpisov si môže uplatniť do daňových výdavkov v roku 2023 a v nasledujúcich rokoch za predpokladu prenájmu nehnuteľnosti za rovnakých podmienok?

Do daňových výdavkov sa uplatní len 30% ročných odpisov z budovy v zmysle § 24 ods. 4 zákona o daniach z príjmov, nakoľko zákon v tomto ustanovení definuje, že pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov. Zvyšná časť odpisov budovy sa považuje za nedaňový výdavok podľa § 25 ods. 1 písm. i/ zákona o dani z príjmov ako výdavok priradený k oslobodeným príjmom podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov, súvisiaci so základným poslaním.

Pri výpočte daňových odpisov neinvestičný fond vychádza z obstarávacej ceny nehnuteľnosti vo výške 80 000 eur, ktorú v roku 2023 bude odpisovať ako v 12.roku odpisovania podľa § 24 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Podľa Prílohy č.1 k zákonu o dani z príjmov je nehnuteľnosť zaradená v 6. odpisovej skupine, teda nehnuteľnosť sa odpisuje rovnomerným spôsobom odpisovania. Výška ročného odpisu je 1/40 vstupnej ceny podľa § 25 zákona o dani z príjmov. Pretože nehnuteľnosť sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, do daňových výdavkov sa zahrnie pomerná časť (30%) z vypočítaného odpisu.

Výpočet odpisov /v eurách/:

Obstarávacia cena majetku 80 000

Doba odpisovania 40 rokov
Výpočet ročného odpisu 80 000 /40 = 2 000 eur ročne

Ročný daňový odpis, ktorý môže byť zahrnutý do základu dane v r. 2023 = 2 000*30% = 600 eur.

Za zdaňovacie obdobie roka 2023 môže daňovník uplatniť pomernú časť daňového odpisu vo výške 600 eur ako v 12. roku odpisovania, pretože nehnuteľnosť bolo zaradená do majetku v roku 2012 a fond začal časť nehnuteľnosti poskytovať na prenájom v januári 2023, ak dosiahnutý príjem z prenájmu je aspoň vo výške 600 eur. Upozornenie:

Aj v prípade daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie sa pri prenajatom majetku aplikuje § 19 ods.3 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa odpisy zahrnú do daňových výdavkov len do výšky príjmov z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie.

Sadzba dane

V zdaňovacom období roka 2023 platí pre právnické osoby, ktorými sú aj daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sadzba dane z príjmov právnických osôb vo výške:

• 15% ak úhrn zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie nepresiahne 49 790 eur (vrátane)
• 21% ak úhrn zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie presiahne 49 790 eur

Počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1.januára 2024 sa stanovila pevná hranica zdaniteľných príjmov vo výške 60 000 eur pre uplatnenie zníženej 15% sadzby dane.

Upozornenie:

Úhrn zdaniteľných príjmov sa vyčísli u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie z celkových príjmov (výnosov), ktoré sa uvádzajú v riadku 6 tabuľky C 1 alebo C2 tlačiva daňového priznania právnických osôb (teda ide o príjmy /výnosy/ z hlavnej /nezdaňovanej/ aj z vedľajšej /zdaňovanej/ činnosti), od ktorých sa odpočítajú predovšetkým príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy oslobodené od dane, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov). Takto vypočítaná výška zdaniteľných príjmov sa uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb platného pre rok 2023.

Príklad č.23

Občianske združenie športového charakteru, účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, dosiahlo za rok 2023 aj príjmy z prenájmu. Na riadku 6 tabuľky C2 vykázalo celkové výnosy (z hlavnej aj zdaňovanej činnosti) vo výške 785 260 eur, na riadku 220 tlačiva daňového priznania právnických osôb vykázalo príjmy z podielu zaplatenej dane a z prijatých darov vo výške 17 800 € (ide o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane), a na riadku 230 vykázala príjmy z činností, na ktoré bolo občianske združenie zriadené, vo výške 740 542,80 eur, ktoré sú oslobodené od dane. Ako vyčísli výšku zdaniteľných príjmov pre účely aplikácie správnej sadzby dane z príjmu právnických osôb?

Z celkových príjmov uvedených v riadku 6 tabuľky C2 vo výške 785 260 eur odpočíta sumu z riadku 220 (17 800 eur) a sumu z riadku 230 (740 542,80 eur). Úhrn zdaniteľných príjmov vo výške 26 917,20 eur uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb a použije sadzbu dane z príjmov vo výške 15%, ktorú uvedie na riadku 550, pretože úhrn zdaniteľných príjmov nepresiahol za zdaňovacie obdobie 2023 sumu 49 790 eur.

Príklad č.24

Obec účtujúca v sústave podvojného účtovníctva vykonávala v roku 2023 aj podnikateľskú činnosť v oblasti pestovania viniča a výroby vína. Za rok 2023 dosiahla celkovú výšku výnosov na riadku 6 tabuľky C1 (z hlavnej aj zdaňovanej činnosti ) vo výške 1 965 320,75 eur. Na riadku 220 tlačiva daňového priznania právnických osôb vykázala prijaté dividendy z rokov 2018 a 2019 vo výške 15 000 eur ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a na riadku 230 vykázala príjmy z činností na ktorú bola zriadená, vo výške 1 680 040 eur ako príjmy oslobodené od dane. Ako vyčísli výšku zdaniteľných príjmov (výnosov) pre účely aplikácie správnej sadzby dane z príjmu právnických osôb?

Z celkových výnosov uvedených v riadku 6 tabuľky C1 (1 965 320,75) odpočíta sumu z riadku 220 (15 000) a sumu z riadku 230 vo výške 1 680 040 eur. Úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) vo výške 270 280,75 eur uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb za rok 2023 a použije sadzbu dane z príjmov vo výške 21%, ktorú uvedie na riadku 550, pretože úhrn zdaniteľných príjmov presiahol sumu 49 790 eur.

Upozornenie:

Od 1.1.2021 bol v zákone o dani z príjmov zavedený inštitút mikrodaňovníka. Tento status môže získať aj daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie, ak dosiahol zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie 2023 neprevyšujúce 49 790 eur (riadok 560 daňového priznania) za podmienok ustanovených v §2 písm. w) zákona o dani z príjmov.

Počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1.januára 2024 pre použitie statusu mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona o dani z príjmov sa stanovila pevná suma zdaniteľných príjmov vo výške neprevyšujúcej 60 000 eur.

Príjmy vyberané zrážkou

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 7%, 19%, resp.35% sú vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov. Vybratím dane zrážkou sa u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie pri všetkých druhoch príjmov považuje daňová povinnosť za splnenú.

Ak je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie v postavení platiteľa dane vyberanej zrážkou je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech daňovníka. Súčasne je platiteľ v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa §43 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Od 1.1.2021 platí vzor oznámenia OZN4311v21, ktorý sa prvýkrát použil vo februári 2021 za plnenia podliehajúce zrážkovej dani podľa §43 ods. 11 zákona o dani z príjmov vyplatené v januári 2021 a je naďalej v platnosti.

Príklad č. 25

Mesto Košice pozvalo v rámci letného filmového festivalu v mesiaci jún 2023 umelcov z Českej republiky, ktorým vyplatilo honorár za ich osobné vystúpenie. Akým spôsobom má zdaniť predmetný príjem? Príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sú podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu.

V zmysle článku 16 ods. 1 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z., ďalej len „zmluva“) príjmy, ktoré poberá rezident Českej republiky ako na verejnosti vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo ako hudobník, alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných činností v Slovenskej republike sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 zdaniť v SR. Právo na zdanenie predmetných príjmov má SR v zmysle slovenskej daňovej legislatívy.

Takýto príjem je podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou, ak sa nepostupuje podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov a nadväzne podľa ods. 14 tohto ustanovenia. Podľa § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov povinnosť vyberať daň zrážkou vo výške 19% ak ide o daňovníka zo spolupracujúceho štátu má slovenský platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka (bez ohľadu na moment vykonávania činnosti daňovníka). Ak ide o daňovníka z nespolupracujúceho štátu, platiteľ má povinnosť zraziť zrážkovú daň vo výške 35 % a odviesť správcovi dane. Súčasne má platiteľ povinnosť zaslať správcovi dane Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou do 15. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech daňovníka. Platiteľ dane teda umelcovi reálne vyplatí len príjem znížený o zrazenú daň, ktorú je povinný odviesť správcovi dane v súlade s § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Príjmy umelcov, z ktorých bola daň zrazená zrážkou, sa môžu v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov považovať za preddavok na daň. Ak sa daňovník (český umelec) rozhodne, že bude daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní v SR, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Od 1.1.2016 pri všetkých príjmoch, ktoré spadajú pod ustanovenia autorského zákona (autori, umelci) zdaňovaných daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa môže autor/umelec dopredu písomne dohodnúť (môže byť aj jednoduchá klauzula priamo v zmluve), že sa mu daň zrážať nebude, čo znamená, že bude podávať daňové priznanie, kde potom zaradí takto dosahované príjmy medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Táto úprava sa týka príjmov dosahovaných na území SR daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako aj daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Ak ide o príjmy podľa § 43 ods.13 zákona o dani z príjmov (príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv za prenájom, predaj spoločných priestorov, príjmy zo zmluvných pokút a úrokov z omeškania v spoločenstvách vlastníkov bytov) je platiteľ dane povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv. Súčasne je platiteľ v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov - OZN4313v20 (PDF, 76,0 kB) - vzor tohto oznámenia platí pre rok 2023 a povinnosť podať ho správcovi dane vzniká najneskôr do 31.1.2024.

Dani vyberanej zrážkou podlieha u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie aj výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, alebo výnos (príjem) z ich predaja. Platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok a z výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorý je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov - OZN4315v20 (PDF, 74,4 kB) - vzor tohto oznámenia sa použije v zdaňovacom období, ktoré končí 31.12.2023 a povinnosť podať ho správcovi dane vzniká najneskôr do 31.1.2024.

Daňou vyberanou zrážkou sa výnosy (príjmy) z dlhopisov a pokladničných poukážok a z ich predaja zdania aj vtedy, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie zo zdrojov v zahraničí. Ak mu tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c)zákona o dani z príjmov. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže v týchto prípadoch zamedziť dvojitému zdaneniu v príslušnom Oznámení platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynú príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), zdaňujú sa zrážkou. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, daňová povinnosť sa aj v tomto prípade považuje u týchto daňovníkov za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane podľa § 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovník povinný podať v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Túto lehotu si daňovník môže predĺžiť v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Daňové priznanie podáva daňovník správcovi dane.

Daňovníci, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie majú negatívne vymedzenú povinnosť podať daňové priznanie v § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov :

Príklad č.26

Obec dosiahla príjmy zo štátneho rozpočtu na účely výkonu verejnej správy, príjmy z miestnych poplatkov a daní, dotáciu z Európskej únie a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Má povinnosť podať daňové priznanie?

Áno, pretože okrem príjmov vyberaných zrážkou dosiahla aj príjmy, ktoré sú predmetom dane a napriek skutočnosti, že sú tieto príjmy následne oslobodené od dane, vzniká jej povinnosť podať daňové priznanie. Oslobodenie si uplatní v daňovom priznaní.

Príklad č.27

Občianske združenie dosiahlo v roku 2023 príjmy z podielu zaplatenej dane, dary od fyzických a právnických osôb, príjmy z členských príspevkov určené v stanovách a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie?

Nie, pretože dosiahlo len príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (podiel zaplatenej dane, dary), príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane podľa §13 ods.2 písm. b) zákona o dani z príjmov a príjmy vyberané zrážkou (úroky).

Príklad č.28

Občianske združenie dosiahlo v roku 2023 príjmy z podielu zaplatenej dane, dary od fyzických a právnických osôb, príjmy z členských príspevkov určené v stanovách, dotáciu od obce na svoju činnosť a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Áno, pretože okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane (podiel zaplatenej dane, dary), príjmov z členských príspevkov oslobodených od dane podľa §13 ods.2 písm. b) zákona o dani z príjmov a príjmov vyberaných zrážkou (úroky) dosiahlo aj príjmy, ktoré sú predmetom dane (dotáciu od obce), ktoré sú následne oslobodené od dane, oslobodenie si občianske združenie uplatní v podanom daňovom priznaní.

Daňové priznanie je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie povinný podať aj vtedy, ak ho na podanie vyzve daňový úrad.

V lehote na podanie daňového priznania je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie povinný daň z príjmov právnickej osoby aj zaplatiť. Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur.

Vyplnenie daňového priznania

Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádzajú:

To znamená, že aj daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie pre účely zistenia základu dane vyplnia r. 100 daňového priznania - účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktorý následne upravujú na základ dane podľa § 14 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby určené predovšetkým nasledujúce riadky:

• r. 100 - účtovný výsledok hospodárenia v nadväznosti na údaje z tabuľky C1 alebo C2 uvedenej v III. Časti tlačiva daňového priznania,
• r.130 - výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov; ide o odpočet výdavkov vynaložených na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané do základu dane (prenos údajov z r. 14 tabuľky A uvedenej v III. časti tlačiva),
• r. 210 - príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, ak sú súčasťou účtovného výsledku hospodárenia uvedeného na r. 100 ( tieto príjmy sa tu uvedú len ak v súlade s platnými postupmi účtovania boli účtované do výnosov);od 1.1.2019 aj príjmy vyberané zrážkou podľa §43 zákona o dani z príjmov, u ktorých je vybratím dane zrážkou splnená daňová povinnosť,
• r. 220 - príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ak sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami na r.100 a nie sú uvedené na r. 210,
• r. 230 - všetky príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 zákona, ak sú tieto príjmy súčasne uvedené na r. 100,
• r.560 – úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) pre účely aplikácie zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %, ak ich úhrn nepresiahne 49 790 eur vrátane sa prvý krát použije v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr po 1.1.2021. Úhrn zdaniteľných príjmov sa vypočíta z riadku 6 tabuľky C1 a C2 predovšetkým znížený o tie príjmy (výnosy), ktoré nie sú predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov).

Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, ktoré je totožné so vzorom tlačiva vydaného
Ministerstvom financií SR, je umiestnené aj na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2023 je platné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby - DPPOv22 (PDF, 165 kB).

Účtovníctvo daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie majú povinnosť v zmysle § 9 ods. 1 zákona č.431/2002 Z. z o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Výnimku tvoria v nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve títo daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie, ktorí môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva:

Upozornenie:

V zmysle zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike, a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2019 „registrovaný sociálny podnik“, ktorým môže byť aj občianske združenie, nadácia, účelové zariadenie cirkvi, nezisková organizácia je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Účtovným obdobím registrovaného sociálneho podniku je kalendárny rok.

Poznámka

Novelou Daňového poriadku účinnou od 1.1.2020 na účely tohto zákona a osobitných predpisov (aj zákona o dani z príjmov) sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene považuje za právnickú osobu (napríklad organizačné jednotky občianskeho združenia podľa §11a zákona č.83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p.) .

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (v zmysle § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Ak má teda účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie, toto predkladá daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov a v tomto termíne je zároveň povinná uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sú od 1.1.2022 v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (novela zákona č. 456/2021 Z.z.) povinní ukladať dokumenty podľa § 23 ods. 2 – to znamená, aj riadnu individuálnu účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v elektronickej podobe.

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva postupujú podľa Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení opatrenia č. MF/27210/2011-74, opatrenia č. MF/22612/2012-74, opatrenia č. MF/17695/201374, opatrenia č. MF/19751/2015-74, opatrenia č. MF/13416/2018-74, opatrenia č. MF/011075/2020-74 a opatrenia č. MF/011077/2021-74.

Ukladanie účtovných dokumentov za účtovné obdobie po 31.12 2021:

Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2021 sa použije vzor účtovnej závierky neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/011077/202174 (FS pod por.č.21/2021) Úč NO, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú účtovné výkazy:

Vzor Účtovnej závierky UZNOv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (platná od 1.1.2022) sa prvýkrát použije pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky, mimoriadnej účtovnej závierky a priebežnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré začína po 31. decembri 2021. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
§ UZNOv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (platná od 1.1.2022)

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie, ktorí majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení opatrenia z 27. novembra 2008 č. MF/24485/2008-74, opatrenia z 12. marca 2009 č. MF/10294/2009-74, opatrenia z 3. decembra 2009 č. MF/25238/2009-74, opatrenia z 26. novembra 2010 č. MF/25000/2010-74, opatrenia z 13. decembra 2011 č. MF/26582/2011-74, opatrenia z 20. novembra 2013 č. MF/17613/2013-74, opatrenia z 3. decembra 2014 č. MF/22612/2014-74, opatrenia z 2. decembra 2015 č. MF/19760/2015-74, opatrenia z 19. septembra 2018 č. MF/13135/2018-74, opatrenia z 5. decembra 2018 č. MF/16715/2018-74 a opatrenia z 9. decembra 2020 č. MF/014816/2020-74.

Daňovníci, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie účtujúci v sústave podvojného účtovníctva postupujú pri zostavovaní účtovnej závierky podľa Opatrenia MF SR z 30.októbra 2013 č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ktoré sa mení dopĺňa Opatrením MF SR z 3.novembra 2021 č. MF/011079/2021-74.

Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2021 sa použije vzor účtovnej závierky neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/011079/2021-74 (FS pod por.č 19/2021) Úč NUJ, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú účtovné výkazy:

• Súvaha Úč NUJ 1-01
• Výkaz ziskov a strát Úč NUJ 2-01
• Poznámky Úč NUJ 3-01

Vzor Účtovnej závierky UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022) sa prvýkrát použije pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky, mimoriadnej účtovnej závierky a priebežnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré začína po 31. decembri 2021. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie o Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva

§ UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022) Upozornenie:

Podanie vyplneného formulára je umožnené až po priložení minimálne 1 súboru, ktorý reprezentuje Poznámky účtovnej jednotky, inak nebude účtovná závierka postúpená do registra.

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond, nadácia) účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu).

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
§ VP-UVNUJv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva

V súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2022 daňovník nezriadený alebo nezaložený na účely podnikania oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra účtovných závierok už len v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického tlačiva Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky - OZOZNv21(PDF, 32,6 kB) (platné od 1.1.2022).

Nový vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky sa použije na všetky podania po 1. januári 2022.

Účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania ukladajú účtovné závierky do Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) elektronicky:

Povinnosť uložiť dokumenty do RÚZ sa nevzťahuje na účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem subjektov verejnej správy, ak:
Lehota na uloženie účtovnej závierky do RÚZ je 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. § 49 ods. 2 a ods. 3 zákona o dani z príjmov, § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch v z. n. p.; § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v z. n. p., atď. ).

Príklad č.29

Aká je lehota na uloženie účtovnej závierky k 31.12.2023 neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby podľa zákona č. 213/1997 Z. z., ak:

Lehota na uloženie účtovnej závierky neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby podľa príkladu je takáto:
Schválenie účtovnej závierky podlieha osobitným predpisom, napr. schválenie správnou radou v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 213/1997. Účtovná jednotka ukladá oznámenie o schválení UZ do 15 kalendárnych dní odo dňa schválenia, ak v čase podania účtovnej závierky táto už nebola schválená

Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a VÚC postupujú podľa Opatrenia MF SR z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2023 sa použije vzor účtovnej závierky uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/13542/2023-36 uverejnený v príspevku č.14(b) vo FS v roku 2023, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú:

• Súvaha Úč ROPO SFOV 1-01,
• Výkaz ziskov a strát Úč ROPO SFOV 2-01,
• Poznámky.

Bližšie informácie o štruktúre súborov a postupe ukladania dokumentov do Registra účtovných závierok prostredníctvom systémov CKS a RISSAM, výkazy sú dostupné na webovej stránke MF SR, link:
Vypracovalo:
Finančné riaditeľstvo SR
Centrum podpory pre dane
Máj 2024

S účinnosťou od 1.1.2024 sa okruh právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie v prvej skupine rozširuje o:
 Slovenský Červený kríž,  profesijné komory, - subjekty výskumu a vývoja- §7 písm. a) a b) z. č. 172/2005 Z. z. a z. č. 575/2001 Z. z., 2. pomer celkových výdavkov priradených k reklame k celkovým príjmom z reklamy

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú ako špecifická forma právnickej osoby definované v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“).

DAŇ Z PRÍJMOV

Na účely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“) považované za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

Registrácia na daň z príjmov

Registrácia na daň z príjmov je upravená v § 49a zákona o dani z príjmov a v § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Daňovníci nezriadený alebo nezaložený na podnikanie majú povinnosť požiadať o registráciu správcu dane, ak:

Upozornenie:

S účinnosťou od 1.1.2023 novelou zákona o dani z príjmov a daňového poriadku došlo k zmenám v registrácii, a to k registrácii pre daň z príjmov právnickej osoby z úradnej moci na základe zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej „RPO“). Registrácia z úradnej moci sa týka právnických osôb zapísaných do RPO s povolením alebo oprávnením na podnikanie, účinným od 01. januára 2023, zo zdrojových registrov - z obchodného registra a živnostenského registra.

Táto zmena sa však daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie, ak začnú vykonávať podnikateľskú činnosť po 1.1.2023 na základe povolenia alebo oprávnenia na podnikanie nedotkne.

Ak daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sú už registrovaní na daň z príjmov a po 1.1.2023 im vzniká povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo vyberať daň, nemajú povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stali platiteľom dane.
uvedeného v § 43 ods. 17 zákona o dani z príjmov. Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je daňovník povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.


Zdaňovanie príjmov z činnosti spoločenstva

Príjmy, ktoré sú predmetom dane Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie sú (podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov) príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z uvedených činností, tieto sú predmetom dane z príjmov právnickej osoby. Predmetom dane spoločenstva sú aj príjmy plynúce z úhrad za výkon správy bytov.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, sú taxatívne vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie sú napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa.

Rovnako predmetom dane z príjmov právnických osôb nie je (ak nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) bodov 1. a 2. zákona o dani z príjmov) napr. ani: Príjmy oslobodené od dane V § 13 zákona o dani z príjmov sú uvedené príjmy, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú (podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) od dane oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

Z uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov vyplýva, že príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, z reklám či z členských príspevkov (ak nie sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písmen b) až g) alebo odseku 2), príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmy z činností, ktoré sú podnikaním a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, nemôžu byť u týchto daňovníkov oslobodené od dane, aj keby boli vymedzené v osobitnom predpise, na základe ktorého títo daňovníci vznikli (napr. v osobitnom právnom predpise, v stanovách, štatúte, zriaďovateľskej alebo zakladateľskej listine a pod.). Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z činnosti, za účelom ktorej vzniklo, t.j. z činnosti, ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom - zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tieto príjmy sú oslobodené od dane z príjmov za predpokladu, že nejde o príjmy uvedené v predchádzajúcom odseku. Príjmy z úhrad za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov sú pre spoločenstvo oslobodenými príjmami podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou

Príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19 % sú vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov.

1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

V zmysle uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov sa daňou vyberanou zrážkou zdaňujú aj úroky z omeškania za neuhradené sumy od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmluvných vzťahov, ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv. povinnosť daňovníka považuje za splnenú. Platiteľom dane z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov je spoločenstvo alebo fyzická alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv – t. j. za rok 2023 do 31. januára 2024. Súčasne v rovnakej lehote je spoločenstvo povinné predložiť správcovi dane OZN4313v20 - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok, príjmy z podielových listov
Platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov] a z výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov] je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie. Tento platiteľ je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech – t. j. za rok 2023 do 31. januára 2024. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane OZN4315v20 - Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov. Daňou vyberanou zrážkou sa výnosy (príjmy) (podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona o dani z príjmov) zdania aj vtedy, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie zo zdrojov v zahraničí. Ak mu tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže v týchto prípadoch zamedziť dvojitému zdaneniu v príslušnom Oznámení platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynú príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), zdaňujú sa zrážkou. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, daňová povinnosť sa aj v tomto prípade považuje u týchto daňovníkov za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane [§ 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov].
komunikovať elektronicky, preto uvedené tlačivá môže podať aj poštou alebo priniesť osobne na daňový úrad.

Príjmy zo závislej činnosti

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, môže vyplácať príjmy napr. účtovníčke, upratovačke spoločenstva, „domovému dôverníkovi“ na základe zmluvy o pracovnom pomere, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov). V tomto prípade ide o príjmy zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu.

Ak spoločenstvo vypláca príjmy napr. na základe príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka a charakter vykonávaných pracovných činností pre spoločenstvo javí známky závislosti, takýto príjem sa radí ako príjem z obdobného vzťahu medzi zamestnávateľom (spoločenstvom) a zamestnancom (napr. domovým dôverníkom). Hlavnými znakmi príjmov zo závislej činnosti je výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v určenom pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami, na zodpovednosť zamestnávateľa a výkon práce pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Ak vypláca príjmy za práce vykonávané napr. podľa príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. a výkon práce pre spoločenstvo spĺňa podmienku, že fyzická osoba vykonáva činnosť podľa príkazov spoločenstva, nie pod svojím menom, nie na vlastný účet - ako je to napr. v prípade živnostníka, takéto príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti z obdobného vzťahu. Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností, čo sú hlavné znaky príjmov zo závislej činnosti.

Príjmami zo závislej činnosti sú (podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g).

Ak spoločenstvo vypláca odmenu predsedovi spoločenstva, resp. aj členom rady určenú zhromaždením v zmysle § 7c ods. 9 písm. k) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ide o odmenu za výkon funkcie v orgánoch spoločenstva, t.j. o príjem zo závislej činnosti. Odmenu zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k ich dobru. Ak spoločenstvo vypláca mzdy/odmeny za prácu členom spoločenstva, ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov). Ak sú za výkon funkcie poskytované odmeny alebo zľavy na príspevkoch na správu spoločenstva, tieto možno považovať za príjem zo závislej činnosti podľa ustanovenia § 5 zákona ako príjmy z obdobného vzťahu, a to pokiaľ ide o peňažné aj nepeňažné príjmy, poskytnuté v súvislosti s týmto vzťahom.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov sa vychádza z ustanovenia § 3 ods.6 daňového poriadku.

Zamestnancom sa (podľa § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov) rozumie daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).

Príjmami podľa odseku 1 sú (podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov) bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Všetky uvedené príjmy zo závislej činnosti zdaňuje spoločenstvo (zamestnávateľ), ktoré je platiteľom dane, preddavkom na daň (podľa § 35 zákona o dani z príjmov), a to v mesiaci vyplatenia príjmu alebo pri poukázaní príjmu, alebo pri pripísaní príjmu k dobru. Lehota na odvedenie preddavkov je najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ požiada správcu dane, správca dane môže na žiadosť zamestnávateľa povoliť odvádzanie preddavkov inak.

Spoločenstvo (zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane) je povinné vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste a doručiť zamestnancovi najneskôr do:
Ak spoločenstvo vypláca príjmy zo závislej činnosti, je platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti a je povinné predkladať správcovi dane: Mesačné prehľady a ročné hlásenie predkladá spoločenstvo na tlačivách, ktorých vzor určilo Ministerstvo financií SR. Tieto tlačivá ako aj ostatné tlačivá súvisiace s príjmami zo závislej činnosti sú uverejnené na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre »Daňové a colné formuláre. Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je (podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov) daňovník povinný podať v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Túto lehotu si daňovník môže predĺžiť v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Lehota na podanie daňového priznania za kalendárny rok 2023 je 2. apríl 2024.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v zákone o dani z príjmov. Ak spoločenstvo dosiahne v zdaňovacom období príjmy, ktoré sú predmetom dane, napr. úhrady za výkon správy bytov (aj keď sú podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane), je povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Aktuálne tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby nájdete na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke Formuláre » Elektronické formuláre. Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2023 je platné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby DPPOv22. ÚČTOVNÍCTVO A ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (v zmysle § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov). Ak má teda účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie, toto predkladá daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov a v tomto termíne je zároveň povinná uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov riadnu, mimoriadnu a priebežnú individuálnu účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v elektronickej podobe. Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2023: Účtovnú závierku neziskovej účtovnej jednotky v jednoduchom účtovníctve (Úč NO)
Súčasti: Výkaz príjmov a výdavkov Úč NO 1-01
Výkaz o majetku a záväzkoch Úč NO 2-01

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva (UZNOv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• UZNOv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (platná od 1.1.2022)

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond,) účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu).

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva
• VP-UVNOv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva.

Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtuje v sústave podvojného účtovníctva, do registra účtovných závierok ukladá účtovnú závierku za účtovné obdobie po 31.12.2023:

Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v podvojnom účtovníctve (Úč NUJ)
Súčasti: Súvaha Úč NUJ 1-01 Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva vyplní výkaz Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva (UZNUJv21) v elektronickom formulári. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022)

UPOZORNENIE:
Podanie vyplneného formulára je umožnené až po priložení minimálne 1 súboru, ktorý reprezentuje Poznámky účtovnej jednotky, inak nebude účtovná závierka postúpená do registra.

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond, nadácia) účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu) dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie
• Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva
• VP-UVNUJv21 Všeobecné podanie k ÚZ - Neziskové organizácie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva

V súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2022 spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra účtovných závierok už len v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického tlačiva OZOZNv21 Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky (platné od 1.1.2022). Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky sa použije na všetky podania po 1. januári 2022, t. j. aj na roky pred 1.1.2022

Právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie (vrátane spoločenstva), sú podľa § 1 ods. 2 zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, čo znamená, že sú povinné viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku. V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, a zároveň ak nie sú subjektom verejnej správy (podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve).
UPOZORNENIE
Na účely zákona o účtovníctve sa príjmom rozumie akýkoľvek prírastok peňažných prostriedkov, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný alebo tiež akýkoľvek prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný, napr. prijaté dotácie, prijatý úver pripísaný na účet, prijatý finančný dar pripísaný na účet alebo vložený v hotovosti do pokladne, atď. Ak teda účtovná jednotka nepodniká, nie je subjektom verejnej správy, ale jej príjem spolu so všetkými prírastkami a ekvivalentami peňažných prostriedkov (prijatou dotáciou, úverom, atď.) je vyšší ako 200 000 eur, je povinná viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva, a to od účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom suma príjmov presiahla 200 000 eur.

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Prechod sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

Pri prechode medzi účtovnými sústavami postupuje účtovná jednotka podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov Spoločenstvá účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva pri vedení účtovníctva postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. septembra 2018 č. MF/13416/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania nevyčerpaného zostatku peňažných prostriedkov sociálneho fondu v prípade, ak účtovná jednotka už nezamestnáva žiadnych zamestnancov, spresňuje sa účtovanie dotácií, spresňuje sa účtovanie pomerne odpočítanej dane z pridanej hodnoty v jednom zdaňovacom období. Od 1.1.2024 je opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. MF/011687/2023-74 . Zmeny spresňujú účtovanie stravovacích poukážok, elektronických stravovacích kariet, rekreačných poukazov, elektronických rekreačných poukazov, finančného príspevku na stravovanie zamestnanca. Ďalej bolo upravené účtovanie zmarených investícií a škôd v rámci uzávierkových účtovných operácii. Rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania ceny platenej v hotovosti sa v peňažnom denníku účtujú na základe účtovných záznamov, ktorými sú doklad z pokladnice e-kasa klient alebo príjmový pokladničný doklad, z ktorých je zrejmé zaokrúhlenie ceny platenej v hotovosti, a to podľa charakteru. Nadobudnutie tovaru alebo služby sa účtuje v pôvodnej nezaokrúhlenej cene. Pri inkase platobnou kartou sa v peňažnom denníku účtuje priebežná položka v stĺpci príjmu v sume prijatej tržby a v členení podľa odseku 12 písm. d). Na základe výpisu z účtu v banke sa účtuje v deň zúčtovania inkasa príjem na účte v banke a súčasne priebežná položka v stĺpci výdavku. Rovnako sa postupuje aj pri inkase elektronickou stravovacou kartou alebo elektronickým rekreačným poukazom, pričom podkladom na zúčtovanie priebežnej položky je okrem výpisu z účtu v banke aj vyúčtovanie od dodávateľa elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov. Ak dodávateľ elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov úhradu za poskytnutú službu zníži o svoju províziu, rozdiel, ktorý vznikne v priebežných položkách v dôsledku účtovania vyššej sumy v priebežných položkách na strane príjmu ako je účtovaná suma v priebežných položkách na strane výdavku, sa účtuje ako výdavok v členení podľa odseku 12 písm. e) druhého bodu.

Podľa § 25 ods. 4 tohto opatrenia sa vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uvádzajú jednotlivé položky príjmov a výdavkov v členení podľa druhov za nezdaňovanú činnosť a za zdaňovanú činnosť v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta.

Účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v lehote: a) na podávanie daňového priznania, ak má účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie,
b) ustanovenej osobitným predpisom, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom (napr. § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov), alebo
c) do šiestich mesiacov od konca účtovného obdobia, za ktoré sa ukladá, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve. Ak spoločenstvá majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR MF/24342/2007-74 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1.októbra 2018 a od 1. januára 2019 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. septembra 2018 č. č. MF/13135/2018-74. Zmeny sa predovšetkým týkajú účtovania virtuálnej meny, účtovania fondov, rezerv na prebiehajúce súdne spory, kritérií na stanovenie odpisových plánov, účtovania predpisu zrážkovej dane, účtovania dotácií prostredníctvom účtu 384 – Výnosy budúcich období, povinnosti účtovania o zákazkovej výrobe, účtovania pohľadávok a záväzkov voči dobrovoľníkom.

Ďalej postupy účtovania ustanovujú účtovanie dotácie v prípade, ak poskytovateľ dotácie v zmluve určí sumu finančných prostriedkov, ktoré je prijímateľ povinný prerozdeliť určeným právnickým osobám. Postup účtovania je určený pre prijímateľa tejto dotácie ako aj pre právnickú osobu, ktorej sú dotácie prerozdelené.

Podľa § 4 ods. 1 písm. g) cit. opatrenia je účtovná jednotka povinná pri vytváraní analytických účtov zohľadňovať potreby členenia aj podľa osobitných predpisov (napr. zákon o dani z príjmov). Spoločenstvo účtujúce v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť v účtovníctve sledovať osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré vstupujú do základu dane a osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktoré nevstupujú do základu dane. S účinnosťou od 1.1.2024 a 1.4.2024 bolo toto opatrenie novelizované Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. MF/013340/2023-74. Toto opatrenie upravuje účtovanie pri zlúčení, splynutí, rozdelení a zrušení neziskovej účtovnej jednotky s likvidáciou. Tiež sa spresňuje účtovanie na účte 518 – Ostatné služba v týchto prípadoch: náklady na diaľničné známky, obstaranie elektronicky dodávanej služby, obstaranie elektronickej knihy alebo elektronickej periodickej publikácie, ktorú získala účtovná jednotka v elektronickej podobe prostredníctvom trvalého prístupového práva.

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtujúce v sústave podvojného účtovníctva zostavujú účtovnú závierku podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania v znení neskorších predpisov Podľa § 4 cit. opatrenia, účtovná závierka účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok, ak má účtovná jednotka povinnosť: a) podať daňové priznanie podľa osobitných predpisov (§ 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. , § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
b) overiť účtovnú závierku audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve alebo podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 445/2008 Z. z. ) alebo
c) ukladať účtovnú závierku podľa osobitných predpisov (napríklad § 3 ods. 7 zákona č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení zákona č. 547/2011 Z. z. ).

Účtovná závierka účtovnej jednotky sa ukladá do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z., § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Výročná správa účtovnej jednotky sa ukladá v elektronickej podobe do registra účtovných závierok v termíne podľa osobitných predpisov (napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 23a ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z.).

Ďalšie informácie k ukladaniu dokumentov do registra účtovných závierok nájdu účtovné jednotky na stránke Finančnej správy SR v časti FaQ/Informácie k aktuálnym daňovým a colným povinnostiam/Účtovníctvo.



Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica
Centrum podpory pre dane
Január 2024