Tlačová správa
Tlačová správa - Zdaňovanie kryptomien
Kryptomeny sa v súčasnosti nepovažujú za "oficiálne" meny vydávané a akceptované niektorou krajinou alebo
skupinou krajín, preto ku kryptomenám pristupujú jednotlivé krajiny rozdielne. Niektoré z krajín povoľujú
obchodovanie s nimi, zakazujú ich alebo obmedzujú z dôvodu boja proti „praniu špinavých peňazí.“ Z tohto
dôvodu k nim nie je možné pristupovať ako k bežnej mene a automaticky považovať prípadné rozdiely medzi ich
kúpou a predajom za štandardné kurzové rozdiely.
Zdaňovanie kryptomien by si vyžadovalo zaviesť pravidlá osobitne pre podnikateľské subjekty a pre fyzické osoby -
nepodnikateľov. V prvom rade je nutné určiť, či sa kryptomeny majú považovať za menu, finančný majetok
(investíciu) alebo tovar (napr. z pohľadu internetovej zmenárne, ktorej cieľom je kúpa a predaj kryptomeny). Od
tohto vymedzenia následne závisí aj daňový režim a posúdenie transakcií z pohľadu dane z príjmov, v prípade ak
ide o podnikateľské subjekty. Z pohľadu DPH už máme Rozsudok ESD vo veci C-264/14, z ktorého vyplýva, že
obchodovanie s kryptomenou je nutné považovať za finančnú transakciu, ktorá je od DPH oslobodená.
Martin Tužinský – Slovenská komora daňových poradcov: Ako jeden z hlavných problémov z pohľadu zdanenia
transakcií u fyzických osôb s kryptomenami je rozlíšenie či ide o príležitostnú transakciu alebo opakované
obchodovanie, kedy dochádza k zdaniteľnému príjmu a v akej výške. Ako problematické by mohlo byť určenie
základu dane pri "zloženej transakcii", kde síce dôjde k výmene tradičnej meny (napr. EUR) za kryptomenu, ale táto
kryptomena bude s odstupom času (kedy jej hodnota bude iná ako v čase jej kúpy) použitá na nákup tovaru alebo
služby (napr. licenčného kódu alebo softvéru) vo virtuálnom svete a hodnota tohto kúpeného tovaru alebo služby
nebude vyjadrené v inej tradičnej mene, ale iba v kryptomene.
Ak by legislatíva určila povinnosti pre sprostredkovateľov, banky, či obchodníkov, ktorí by akceptovali kryptomenu,
nie je možné tieto povinnosti uzákoniť aj mimo územia Slovenska. Zastávam názor, že kontrola dodržiavania týchto
zásad zdaňovania transakcií v súvislosti s kryptomenami by bola komplikovaná a mimo hraníc jednotlivých štátov v
zásade nemožná.
Martin Tužinský – Slovenská komora daňových poradcov: Aj v súčasnosti je povinnosť zdaniť výnosy
z kryptomien. V zásade akýkoľvek dosiahnutý príjem je povinný daňovník zatriediť do niektorého z § 5 – 8 zákona
o dani z príjmov.
Keďže obchodovanie s kryptomenou nie je možné zaradiť do niektorého z oslobodených príjmov, resp. nemožno
ho vylúčiť zo základu dane, daňovník – fyzická osoba by mal príjem dosiahnutý z transakcií s kryptomenami
považovať za príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ak bol dosiahnutý v rámci podnikateľskej činnosti, resp. inej
samostatnej zárobkovej činnosti, alebo podľa § 8 zákona o dani z príjmov, ak bol dosiahnutý mimo podnikateľskej
činnosti.
Prílohy na stiahnutie
O SKDP
Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) združuje daňových poradcov a udržiava úroveň daňového poradenstva na Slovensku. Jej cieľom je podporovať všetkých členov komory v ich profesii a poskytovať im pravidelné odborné vzdelávanie počas celej kariéry. Podieľa sa na príprave legislatívy a snaží sa ovplyvniť jej výslednú podobu. Slovenská komora je členom medzinárodnej Európskej daňovej konfederácie (CFE - Confederation Fiscale Europeenne), ktorá združuje národné organizácie (komory).
V prípade otázok kontaktujte
Mgr. Martina Rybanská
špecialista pre PR a internú komunikáciu
email: press@skdp.sk,
tel: +421 915 908 760
Trnavská cesta 74/A, 821 02 Bratislava

Aktuality
Návrh opatrenia MF SR, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie o správe s informáciami o dani z príjmov
ZoÚ 431/02 ZoÚ 431/02, § 23V predkladanom návrhu opatrenia sú zapracované úpravy potrebné na zosúladenie ustanovenia týkajúceho sa elektronického formátu správy s informáciami o dani z príjmov s navrhovanými úpravami v zákone o účtovníctve v tejto oblasti, ktoré sú súčasťou čl. V vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tak, aby sa vzťahovalo len na tie účtovné jednotky, ktorým vznikla povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov do registra účtovných závierok podľa § 21b alebo § 21c zákona o účtovníctve.
Stanovisko ECJ-TF 1/2025 k rozhodnutiu SD EÚ z 3. septembra 2024 vo veci C-228/24, Nordcurrent group UAB
Stanovisko vypracovala pracovná skupina CFE ECJ k prípadu Nordcurrent group UAB (ďalej len "prípad Nordcurrent"), v ktorom SD EÚ (šiesta komora) vydal rozhodnutie 3. apríla 2025.[1]
[1] Súdny dvor EÚ, 3. apríla 2025, vec C-228/24, Nordcurrent Group UAB, judikatúra IBFD.
KS: Fakturácia do vlastnej firmy
pondelok 16. júna 2025 (15:00 - 17:00) - s JUDr. Ing. Petrom Vargom (partner Highgate Law & Tax s.r.o)
Návrh smernice, pokiaľ ide o určité požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov a náležitú starostlivosť podnikov
ZoÚ 431/02 ZoÚ 431/02, § 23Návrh smernice je súčasťou balíka Omnibus I k zjednodušovaniu pravidiel EÚ, ktorého obsahom sú aj ďalšie dva samostatné legislatívne návrhy (odklad začatia uplatňovania určitých ustanovení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti (smernica (EÚ) 2022/2464) a náležitej starostlivosti (smernica (EÚ) 2024/1760) a revízia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach).