Tlačová správa - Vysielanie cudzincov za prácou na Slovensku sprevádzajú aj špekulácie a podvody

Štatistiky nezamestnanosti sú na rekordných minimách. V septembri 2018 miera evidovanej nezamestnanosti
dosiahla hodnotu 5,38%, čo je opätovný pokles. V niektorých regiónoch majú podnikatelia vážny problém nájsť
zamestnancov. Riešením je často krát zamestnávanie alebo vysielanie zamestnancov zo zahraničia. Prichádzajú
k nám nielen robotnícke profesie, ale aj manažéri, lekári, či IT špecialisti.
Radovan Ihnát – Slovenská komora daňových poradcov: „S vysielaním zahraničných zamestnancov na
Slovensko sú spojené aj povinnosti. Týkajú sa imigračnej oblasti, oblasti pracovného práca, sociálneho a
zdravotného poistenia, a aj daní. Každý rok dochádza k legislatívnym zmenám na úrovni EÚ aj v národnej
slovenskej legislatíve, ktoré tieto pravidlá a povinnosti menia. Výsledkom je komplikovaná agenda, o ktorej
mnoho zamestnávateľov ani nevie a ani pri najlepšej vôli nedokážu plniť všetky svoje povinnosti. “
Vysielaní zahraniční zamestnanci často nie sú nahlásení na Inšpektorát práce alebo nemajú vystavené
certifikáty A1. Certifikát A1 je potvrdenie o tom, že cudzinec vyslaný na Slovensko je aj naďalej sociálne
poistený vo svojej domovskej krajine a teda u nás nemusí platiť poistenie.
Cudzinci alebo firmy, ktoré ich vysielajú často netušia, aká pracovno-právna legislatíva sa na nich vzťahuje alebo
či na Slovensku majú alebo nemajú platiť dane.
Radovan Ihnát – Slovenská komora daňových poradcov: „Okrem neúmyselných chýb sa objavujú aj účelové
špekulácie, či dokonca podvody. Napríklad ak sa na Slovensku zakázané dočasné pridelenie zahraničného
zamestnanca z tretej krajiny, „tvári“ ako poskytovanie služieb. Tým sa legalizuje zákonom nepovolená aktivita,
porušujú sa pravidlá o porovnateľnej mzde a obchádzajú sa aj slovenské dane. A pri pásoch slovenských
závodov môžeme nájsť takýchto „poskytovateľov služieb“ stovky, možno tisíce.“
Úplne za hranou zákona sú rôzne falošné pracovné povolenia alebo certifikáty A1, ktoré sa občas vyskytnú
najmä pri zamestnancoch z krajín mimo EÚ. Tu riskujú aj slovenské spoločnosti, ktoré prijímajú takéto služby,
keďže pokuty za prijatie služby alebo práce zo zahraničia poskytnutej prostredníctvom nelegálne zamestnaného
pracovníka sú rovnaké ako za nelegálne zamestnávanie.
Prvým potrebným krokom v tejto oblasti je vzdelávanie podnikateľov, aby mali k dispozícii aktuálne
a kompletné informácie o povinnostiach spojených s vysielaním zamestnancov na Slovensko ale aj zo
Slovenska. Inšpektorát práce a Finančná správa zvažujú užšiu spoluprácu a výmenu informácií. Výsledkom by
mala byť dôkladnejšia kontrola a efektívnejšie odhaľovanie podvodov.