Tlačová správa - Deň daňovej slobody je zajtra

Podľa spoločnosti Deloitte pripadá tento rok tzv. deň daňovej slobody na 6. júna.
Obrazne povedané, od tohto dňa prestávame pracovať na štát a pracujeme sami na seba.
Deň daňovej slobody predstavuje jednoduchú, laicky zrozumiteľnú prezentáciu daňovej záťaže v
ekonomike. Metóda, ktorá sa používa na výpočet dňa daňovej slobody, rozdeľuje rok na dve časti v
pomere zodpovedajúcom podielu celkových daňových príjmov a čistého národného dôchodku.
Z okolitých krajín sú na tom lepšie ako my, obyvatelia Poľska, ktorí na štát pracujú iba 143 dní. Závidieť
nám môžu susedia z Česka a Maďarska, ktorí ešte niekoľko dní budú pracovať na štát. 
Krajina Počet dní Deň daňovej slobody
Poľsko 143 24.05.
Slovensko 156 06.06.
Česká republika 169 17.06.
Maďarsko 182 02.07.
Zdroj: Deloitte
Najviac zo zarobených peňazí v rámci Európy, zostáva obyvateľom Bulharska a Rumunska, ktorí už deň
daňovej slobody mali. Naopak najmenej zarobených peňazí a teda najvyššie daňové zaťaženie majú
krajiny ako Belgicko a Luxembursko.
Krajina Počet dní Deň daňovej slobody
Bulharsko 122 02.05.
Rumunsko 125 06.05.
Belgicko 212 31.07.
Luxembursko 272 29.09.
Zdroj: Deloitte
Oproti minulým rokom sa situácia na Slovensku zhoršila. Tento rok pracujeme na štát o 8 dní dlhšie ako
vlani. Štátu odvádzame v priemere zhruba 43 centov z každého zarobeného eura.
Rok Počet dní Deň daňovej slobody v SR
2012 132 12.05.
2013 140 21.05.
2014 146 27.05.
2015 150 31.05.
2016 148 28.05.
2017 156 06.06.
Zdroj: Deloitte
Je zrejmé, že daňové zaťaženie rastie z roka na rok, a to napriek tomu, že sa nezvyšujú sadzby daní. Ide
teda o nárast skrytého zdanenia.
Príklady skrytého zvyšovania daní:
 priemerná mzda rastie rýchlejšie ako suma životného minima. Nasledovná tabuľka zobrazuje vývoj
v rokoch 2014 až 2017:
Rok Životné minimum Priemerná mzda* Zmena PM (%) y/y
2014 198,08 858,00 4,13%
2015 198,08 883,00 2,91%
2016 198,08 912,00 3,28%
2017 198,08 945,00 3,62%
* Zdroj: 2014 – 2016 Štatistický úrad SR, 2017 odhad
Kým životné minimum sa v uvedenom období nezmenilo, priemerná mzda narástla celkovo o 10,14%.
Od sumy životného minima sa odvíja nezdaniteľná časť na daňovníka a tiež hranica, od ktorej sa príjem
nezdaňuje 19% sadzbou, ale 25% sadzbou dane z príjmov. Rastúca mzda pri nezmenenej výške
životného minima vedie k nárastu daňového zaťaženia, čo znázorňuje nasledovný príklad:
2 014 2 017 2 014 2 017
Nárast mzdy 0 10% 0 10%
Mesačná hrubá mzda 1 833 2 017 3 100 3 410
Odvody (13,4%) 246 270 415 457
Základ dane 1 588 1 746 2 685 2 953
Nezdaniteľná časť na daňovníka (NČ) 317 293 58 0
Základ dane znížený o NČ 1 271 1 453 2 626 2 953
Základ dane pre zdanenie 19% 1 271 1 453 2 626 2 906
Základ dane pre zdanenie 25% 0 0 0 47
Daň 241 276 499 564
Nárast dane oproti roku 2014 0 14,38% 0 13,01%
Zamestnanec 1 Zamestnanec 2
Zamestnancom 1 a 2 sa v roku 2017 oproti roku 2014 zvýšila mesačná mzda o 10%. Vzrástlo aj ich
daňové zaťaženie, nie však proporcionálne o 10%, ale o 14,38%, resp. o 13,01%. Viedli k tomu dva
dôvody: (i) u oboch došlo k poklesu nezdaniteľnej časti, ktorú si mohli odpočítať od svojho základu
dane a (ii) zamestnanec 2 navyše časť svojho základu dane zdaňuje vyššou, 25% sadzbou.
 uplatňovanie daňových výdavkov v dlhšom časovom období – napríkladod 01.01.2015 sa predĺžila
doba odpisovania budov z 20 rokov na 40 rokov. Daňovníkom sa tak zvýšil základ dane, keďže do
svojich daňových výdavkov mohli zahrnúť iba polovičný odpis v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.
 obmedzenie uznateľnosti niektorých výdavkov - napríklad od 01.01.2015 sú úroky z úverov a pôžičiek
od prepojených osôb uznateľné iba do výšku 25% hospodárskeho výsledku pred zdanením zvýšeného
o úrokové náklady a odpisy.
Na tlačovej konferencii informovali:
Jozef Danis – prezident Slovenskej komory daňových poradcov
Ľubica Dumitrescu – spoločnosť Deloitte, členka Slovenskej komory daňových poradcov