Pri investovaní do kryptoaktív netreba zabúdať na daňové povinnosti

Kryptomeny, NFT-čka, staking, DeFi či memecoiny. Kryptoaktíva sa stali obľúbeným investičným nástrojom mnohých Slovákov. Ich lákadlom je najmä dostupnosť a potenciál rýchleho zisku. Aj pri tomto type investovania však netreba zabúdať na daňové povinnosti. 

Do slovenskej legislatívy bolo implementované nové euronariadenie MiCA, vďaka ktorému sa investície v oblasti kryptoaktív presúvajú z neregulovaného priestoru do regulovaného rámca. Ľudia, ktorí chcú byť súčasťou tejto scény dlhodobo, musieť nielen vedieť ako nakúpiť "coin", ale aj poznať finančné riziká tejto investície a nezabúdať pri tom na plnenie daňových povinností. “Veľa ľudí sa do investovania s kryptoaktívami pustí nadšene, ale bez akýchkoľvek informácií o tom, čo to znamená z pohľadu daní. Kryptoaktíva sú však čoraz pozornejšie sledované zo strany daňových úradov a zatajovanie týchto príjmov sa nemusí vyplatiť,” upozorňuje daňová poradkyňa zo Slovenskej komory daňových poradcov Vladimíra Mačuhová. 

V tomto roku naďalej platí, že samotné držanie kryptoaktív nie je zdaniteľnou udalosťou. “Povinnosť odviesť daň vzniká až vtedy, keď občan kryptoaktíva predáva za FIAT, vymieňa za iné kryptoaktívum, používa na nákup tovarov a služieb alebo mu plynie príjem z ich držby,” vysvetľuje Mačuhová. Pri výpočte dane je možné uplatniť si aj výdavky spojené s nadobudnutím daného kryptoaktíva, napríklad nákupnú cenu a poplatky burze. Ak získal človek kryptoaktíva formou daru alebo ako airdrop, vstupná cena je nulová. “Sadzby dane sa v roku 2025 nemenili. Príjem z kryptoaktív sa zdaňuje sadzbou 19 %, pokiaľ celkový základ dane daňovníka nepresiahne sumu 45.537,98 eura a 25 %, ak ju presiahne. Navyše aj v roku 2025 je nutné počítať so zdravotnými odvodmi vo výške 15 %, ktoré zdravotná poisťovňa vyrubí v ročnom zúčtovaní,” priblížila Mačuhová. 

Od tohto roku platí v zdaňovaní kryptoaktív aj jedno dôležité zjednodušenie. „Z príjmov zo stakingu sa daň platí až vtedy, keď takéto kryptoaktívum človek predá, nie už v momente, keď ich dostane do peňaženky. Tento princíp sa použije na všetky kryptoaktíva získané overovaním transakcii v sieti daného kryptoaktíva, teda aj na ťažbu a staking,“ vysvetľuje Mačuhová. Donedávna to bolo nejasné a hrozilo, že daň sa zaplatí z niečoho, čo možno nikdy človek nepredá, alebo čo časom stratí hodnotu. „Teraz sa pravidlá zjednodušili a sú viac fér. Daň sa totiž platí až z reálneho zisku,“ priblížila Mačuhová. Zároveň upozornila, že iné príjmy z pasívneho zhodnocovania kryptoaktív sa zdaňujú už v momente ich prijatia do peňaženky. “Do tejto kategórie patria liquidity staking, yield farming, lending a podobné mechanizmy. Inými slovami, zdaňovanie príjmov z klasického stakingu je v súčasnosti výhodnejšie,” skonštatovala Mačuhová. 

Príjem z kryptoaktív sa priznáva v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby. "Daňové priznanie je potrebné podať, ak celkový zdaniteľný príjem zo všetkých zdrojov, vrátane príjmov z predaja kryptoaktív, presiahol 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, čo je za rok 2025 suma 2876,90 eura," priblížila Mačuhová. Ak teda občan napríklad predal kryptoaktíva so ziskom 100 eur, ale hrubým príjmom 3 000 eur, musí tento príjem priznať v daňovom priznaní. Tento príjem sa konkrétne uvádza v tlačive daňového priznania fyzickej osoby typu B v oddieli VIII, riadok 16 (iné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t). "Priznanie príjmu z predaja a držby kryptoaktív je nielen zákonná povinnosť, ale aj ochrana pred možnou daňovou kontrolou. Finančná správa má dnes už k dispozícii určité nástroje na identifikáciu transakcií aj v kryptosystéme. Do budúcna sa pripravuje automatické nahlasovanie dát na finančnú správu. Preto je transparentnosť najlepšou prevenciou pred možnými sankciami," dodala Mačuhová. V prípade nejasností je vhodné obrátiť sa na daňového poradcu a sledovať aj aktuálne platnú legislatívu. Prehľadne je spracovaná napríklad na webovej stránke cryptotaxlaw.sk.