Tlačová správa
Pri investovaní do kryptoaktív netreba zabúdať na daňové povinnosti
Kryptomeny, NFT-čka, staking, DeFi či memecoiny. Kryptoaktíva sa stali obľúbeným investičným nástrojom mnohých Slovákov. Ich lákadlom je najmä dostupnosť a potenciál rýchleho zisku. Aj pri tomto type investovania však netreba zabúdať na daňové povinnosti.
Do slovenskej legislatívy bolo implementované nové euronariadenie MiCA, vďaka ktorému sa investície v oblasti kryptoaktív presúvajú z neregulovaného priestoru do regulovaného rámca. Ľudia, ktorí chcú byť súčasťou tejto scény dlhodobo, musieť nielen vedieť ako nakúpiť "coin", ale aj poznať finančné riziká tejto investície a nezabúdať pri tom na plnenie daňových povinností. “Veľa ľudí sa do investovania s kryptoaktívami pustí nadšene, ale bez akýchkoľvek informácií o tom, čo to znamená z pohľadu daní. Kryptoaktíva sú však čoraz pozornejšie sledované zo strany daňových úradov a zatajovanie týchto príjmov sa nemusí vyplatiť,” upozorňuje daňová poradkyňa zo Slovenskej komory daňových poradcov Vladimíra Mačuhová.
V tomto roku naďalej platí, že samotné držanie kryptoaktív nie je zdaniteľnou udalosťou. “Povinnosť odviesť daň vzniká až vtedy, keď občan kryptoaktíva predáva za FIAT, vymieňa za iné kryptoaktívum, používa na nákup tovarov a služieb alebo mu plynie príjem z ich držby,” vysvetľuje Mačuhová. Pri výpočte dane je možné uplatniť si aj výdavky spojené s nadobudnutím daného kryptoaktíva, napríklad nákupnú cenu a poplatky burze. Ak získal človek kryptoaktíva formou daru alebo ako airdrop, vstupná cena je nulová. “Sadzby dane sa v roku 2025 nemenili. Príjem z kryptoaktív sa zdaňuje sadzbou 19 %, pokiaľ celkový základ dane daňovníka nepresiahne sumu 45.537,98 eura a 25 %, ak ju presiahne. Navyše aj v roku 2025 je nutné počítať so zdravotnými odvodmi vo výške 15 %, ktoré zdravotná poisťovňa vyrubí v ročnom zúčtovaní,” priblížila Mačuhová.
Od tohto roku platí v zdaňovaní kryptoaktív aj jedno dôležité zjednodušenie. „Z príjmov zo stakingu sa daň platí až vtedy, keď takéto kryptoaktívum človek predá, nie už v momente, keď ich dostane do peňaženky. Tento princíp sa použije na všetky kryptoaktíva získané overovaním transakcii v sieti daného kryptoaktíva, teda aj na ťažbu a staking,“ vysvetľuje Mačuhová. Donedávna to bolo nejasné a hrozilo, že daň sa zaplatí z niečoho, čo možno nikdy človek nepredá, alebo čo časom stratí hodnotu. „Teraz sa pravidlá zjednodušili a sú viac fér. Daň sa totiž platí až z reálneho zisku,“ priblížila Mačuhová. Zároveň upozornila, že iné príjmy z pasívneho zhodnocovania kryptoaktív sa zdaňujú už v momente ich prijatia do peňaženky. “Do tejto kategórie patria liquidity staking, yield farming, lending a podobné mechanizmy. Inými slovami, zdaňovanie príjmov z klasického stakingu je v súčasnosti výhodnejšie,” skonštatovala Mačuhová.
Príjem z kryptoaktív sa priznáva v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby. "Daňové priznanie je potrebné podať, ak celkový zdaniteľný príjem zo všetkých zdrojov, vrátane príjmov z predaja kryptoaktív, presiahol 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, čo je za rok 2025 suma 2876,90 eura," priblížila Mačuhová. Ak teda občan napríklad predal kryptoaktíva so ziskom 100 eur, ale hrubým príjmom 3 000 eur, musí tento príjem priznať v daňovom priznaní. Tento príjem sa konkrétne uvádza v tlačive daňového priznania fyzickej osoby typu B v oddieli VIII, riadok 16 (iné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t). "Priznanie príjmu z predaja a držby kryptoaktív je nielen zákonná povinnosť, ale aj ochrana pred možnou daňovou kontrolou. Finančná správa má dnes už k dispozícii určité nástroje na identifikáciu transakcií aj v kryptosystéme. Do budúcna sa pripravuje automatické nahlasovanie dát na finančnú správu. Preto je transparentnosť najlepšou prevenciou pred možnými sankciami," dodala Mačuhová. V prípade nejasností je vhodné obrátiť sa na daňového poradcu a sledovať aj aktuálne platnú legislatívu. Prehľadne je spracovaná napríklad na webovej stránke cryptotaxlaw.sk.
Prílohy na stiahnutie
Publikované v médiách:
refresher.sk: Investuješ do krypta? V roku 2025...
finsider.sk: Investujete do kryptoaktív? Odborníci ukázali na aké povinnosti netreba zabúdať.
O SKDP
Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) združuje daňových poradcov a udržiava úroveň daňového poradenstva na Slovensku. Jej cieľom je podporovať všetkých členov komory v ich profesii a poskytovať im pravidelné odborné vzdelávanie počas celej kariéry. Podieľa sa na príprave legislatívy a snaží sa ovplyvniť jej výslednú podobu. Slovenská komora je členom medzinárodnej Európskej daňovej konfederácie (CFE - Confederation Fiscale Europeenne), ktorá združuje národné organizácie (komory).
V prípade otázok kontaktujte
Mgr. Martina Rybanská
špecialista pre PR a internú komunikáciu
email: press@skdp.sk,
tel: +421 915 908 760
Trnavská cesta 74/A, 821 02 Bratislava

Aktuality
Nepriama novela zákona o účtovníctve - jednotné európske miesto prístupu (ESAP)
ZoÚ 431/02Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:
- zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (čl. V)
- zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite (čl. XII)
- zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (čl. VI)
Novelizácia zákonov v oblasti spotrebných daní a zákona o DPH
DPH 222/04 SD el. 609/07 SD min. olej 98/04 SD tabak 106/04Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:
- zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a
- zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Návrh opatrenia MF SR, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie o správe s informáciami o dani z príjmov
ZoÚ 431/02 ZoÚ 431/02, § 23V predkladanom návrhu opatrenia sú zapracované úpravy potrebné na zosúladenie ustanovenia týkajúceho sa elektronického formátu správy s informáciami o dani z príjmov s navrhovanými úpravami v zákone o účtovníctve v tejto oblasti, ktoré sú súčasťou čl. V vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tak, aby sa vzťahovalo len na tie účtovné jednotky, ktorým vznikla povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov do registra účtovných závierok podľa § 21b alebo § 21c zákona o účtovníctve.
Stanovisko ECJ-TF 1/2025 k rozhodnutiu SD EÚ z 3. septembra 2024 vo veci C-228/24, Nordcurrent group UAB
Stanovisko vypracovala pracovná skupina CFE ECJ k prípadu Nordcurrent group UAB (ďalej len "prípad Nordcurrent"), v ktorom SD EÚ (šiesta komora) vydal rozhodnutie 3. apríla 2025.[1]
[1] Súdny dvor EÚ, 3. apríla 2025, vec C-228/24, Nordcurrent Group UAB, judikatúra IBFD.