CFE Tax Top 5 - Brusel, 4. apríl 2025

• USA zavádza rozsiahle globálne clá 

Dňa 2. apríla 2025 prezident Donald J. Trump podpísal výkonné nariadenie, ktorým sa zavádza rozsiahly nový colný režim, vrátane univerzálneho 10 % základného cla na všetky dovozy, účinného od 5. apríla 2025. Zároveň sa uplatňujú zvýšené clá na dovoz z približne 60 krajín.

V rámci osobitných ustanovení bude Európska únia čeliť 20 % clu – čo predstavuje výraznú eskaláciu transatlantického obchodného napätia. Nariadenie posilňuje cieľ administratívy vyrovnať dlhodobé obchodné deficity a reagovať na praktiky, ktoré považuje za neférové zo strany obchodných partnerov USA.

Tento krok nadväzuje na vyhlásenie z 26. marca 2025, ktorým Biely dom opätovne zaviedol 25 % clá na dovoz automobilov a niektorých automobilových dielov z EÚ a ďalších obchodných partnerov, pričom sa odvolal na dôvody národnej bezpečnosti. 

Prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyen ostro odsúdila tento krok USA a označila zavedenie univerzálnych ciel za „vážnu ranu pre svetovú ekonomiku.“ Varovala pred rozsiahlymi dôsledkami, vrátane zvýšenej globálnej neistoty, narušenia dodávateľských reťazcov a rastu inflačných tlakov, ktoré najviac postihnú zraniteľné skupiny obyvateľstva kvôli očakávanému zvýšeniu cien potravín, liekov a dopravy.

Prezidentka zároveň potvrdila pripravenosť EÚ rokovať so Spojenými štátmi, pričom zdôraznila dlhodobý záväzok Únie k férovému a otvorenému transatlantickému obchodu. Zároveň však jasne uviedla, že EÚ bude konať rozhodne na ochranu svojich podnikov a spotrebiteľov, ak rokovania zlyhajú. Komisia finalizuje prvý balík protiopatrení opatrení týkajúcich sa zavedeného cla na oceľ ako aj ďalšie reakcie, najmä na podporu oceliarskeho, automobilového a farmaceutického sektora. V spolupráci s dotknutými odvetviami už prebiehajú strategické konzultácie s cieľom určiť konkrétne formy podpory a zásahy do politiky.

• Správa z 2025 CFE Forum: „Daňová transformácia: od súladu ku konkurencieschopnosti“

Dňa 27. marca 2025 sa v Bruseli konalo 2025 CFE Forum.

Panel 1: Globálna daňová reforma – Implementácia OECD, iniciatívy OSN a konkurencieschopnosť EÚ

Diskusia sa zamerala na nerovnomerné prijímanie riešenia dvoj pilierového riešenia OECD/G20. Edwin Visser upozornil na slabú politickú podporu prvého piliera a na to, že druhý pilier zatiaľ implementuje len 60 zo 140 jurisdikcií, čo prispieva k nestabilite globálnej daňovej politiky. Vyjadrená bola nespokojnosť rozvojových krajín s procesmi OECD a rastúcu podporu alternatíve pod vedením OSN. Boli predstavené priority EK v oblasti konkurencieschopnosti a zjednodušenia, vrátane zníženia administratívnej záťaže pre podniky a MSP. Predstavený bol regionálny prehľad z Ázie a zdôrazňujúci potrebu prispôsobiť globálne pravidlá rozvojovým prioritám a investičným potrebám.

Panel 2: Judikatúra SDEÚ, DAC6 a vymáhanie daňového práva EÚ

Témou boli rozhodnutia SDEÚ v oblasti daňového práva a dopad rozsudkov týkajúcich sa profesijného tajomstva podľa DAC6. Prof. Kemmeren kritizoval rozsudok SDEÚ v prípade Apple a poukázal na nesprávnu interpretáciu írskych daňových zákonov. Sean Bray upozornil na rozdiely medzi EÚ a USA v oblasti zdaňovania digitálnej ekonomiky, pričom americkí tvorcovia politík považujú niektoré opatrenia EÚ za diskriminačné. Karl Croonenborghs vysvetlil prístup Komisie k vymáhaniu pravidiel vrátane pilotných procedúr a pripravovaných reforiem DAC (najmä DAC10). Prof. Richelle varovala, že daňoví poradcovia, ktorí nie sú právnikmi, môžu byť vylúčení z ochrany, a naliehala na väčšiu jasnosť a konzistentnosť v členských štátoch.

Panel 3: Transferové oceňovanie a DPH – Prepojenie dvoch systémov

Panel sa venoval napätiu medzi priamym a nepriamym zdaňovaním v kontexte transferového oceňovania. 

Panel 4: Digitalizácia, udržateľnosť a profesijná etika v oblasti daní

Panelisti predstavili daňové stimuly EÚ na podporu zelenej transformácie (napr. zrýchlené odpisy podľa programu Clean Industrial Deal), ale varoval pred ich obmedzeným využitím kvôli pravidlám druhého piliera OECD. Predstavený bol vývoj autonómnych AI nástrojov v daňovom poradenstve a potreba nových štandardov zodpovednosti. Dôraz sa kládol na etiku založenú na odbornom úsudku a upozornilo sa na riziká obmedzenia ochrany profesijného tajomstva pre neprávnikov podľa DAC6, ktoré vzbudzujú obavy o spravodlivosť a konzistentnosť.

• Súdny dvor EÚ objasňuje rozsah uplatňovania pravidiel proti zneužívaniu smernice o zdaňovaní materských a dcérskych spoločností – C-228/24, Nordcurrent

Dňa 3. apríla 2025 vydal Súdny dvor Európskej únie rozsudok vo veci C-228/24 Nordcurrent, v ktorom objasnil výklad ustanovení podľa článku 1 ods. 2 a 3 smernice 2011/96/EÚ (smernica o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch).

Vec sa dostala pred Súdny dvor na základe návrhu na prejudiciálne konanie podané litovskou Komisiou pre daňové spory, a to v spore o to, či dividenda prijatá litovskou spoločnosťou Nordcurrent od jej britskej dcérskej spoločnosti Nordcurrent Ltd v rokoch 2018–2019 podlieha oslobodeniu od dane z príjmov právnických osôb.

Spor sa týkal otázky, či predmetná dcérska spoločnosť predstavuje tzv. „neautentické usporiadanie“, vytvorené primárne s cieľom získať daňovú výhodu, a teda nie je oprávnená využívať výhody plynúce zo smernice. 

Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátne orgány môžu odmietnuť uplatnenie výhod smernice v prípadoch, keď podnikové usporiadanie postráda ekonomickú realitu – a to aj v prípade, že dcérska spoločnosť vykazuje určitý príjem. Dôležité je, že označenie dcérskej spoločnosti za „neautentickú“ musí vychádzať z celkového posúdenia všetkých skutkových okolností, vrátane obchodného opodstatnenia a predchádzajúcej reálnej činnosti. Súd zároveň zdôraznil, že samotná existencia neautentickej štruktúry nepostačuje na záver, že bola neoprávnene získaná daňová výhoda – musia byť preukázané obe podmienky, a to objektívny nedostatok obchodnej podstaty a subjektívny úmysel získať daňovú výhodu v rozpore s cieľom smernice.

Tento rozsudok posilňuje význam hospodárskej podstaty a účelu podnikových štruktúr pri cezhraničných transakciách v rámci EÚ.

• Európsky parlament vo štvrtok odhlasoval odloženie dátumov uplatňovania nových právnych aktov EÚ o náležitej starostlivosti a vykazovaní udržateľnosť

3. apríla 2025 Európsky parlament odhlasoval schválenie odkladu uplatňovania nových kľúčových pravidiel EÚ v oblasti vykazovania udržateľnosti a náležitej starostlivosti podnikov.

Návrh na odklad požiadaviek na vykazovanie bol súčasťou širšieho balíka zjednodušujúcich opatrení Európskej komisie, označovaného ako „Omnibus I“, ktorý bol predstavený 26. februára 2025. Tento balík obsahuje nielen smernicu, ktorou sa posúva začiatok platnosti nových povinností, ale aj samostatný legislatívny návrh zameraný na úpravu obsahu a rozsahu týchto požiadaviek.

Hlavným dôvodom odkladu boli obavy, že okamžitá implementácia by mohla predstavovať neprimeranú záťaž najmä pre MSP a zároveň by mohla oslabiť ich konkurencieschopnosť na globálnych trhoch.

Smernica preto posúva uplatňovanie povinností vyplývajúcich zo smernice o vykazovaní udržateľnosti podnikov (CSRD) pre podniky s menej ako 500 zamestnancami a pre subjekty, ktoré nie sú „entitami verejného záujmu“ (non-public-interest entities), až na rok 2027, pričom prvé výkazy budú realizovanév roku 2028. Uplatňovanie smernice CSRD sa odkladá na rok 2028. Na urýchlenie legislatívneho procesu poslanci Európskeho parlamentu rozhodli, že sa budú návrhom zaoberať v rámci naliehavého postupu. Na to, aby návrh zákona nadobudol účinnosť, si teraz vyžaduje formálne schválenie Radou, ktorá rovnaký text prijala 26. marca 2025. Formálne schválenie bude posledným krokom pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej normy.

Komisia zároveň podľa dostupných správ pripravuje návrh na revíziu všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR), a to pravdepodobne už v najbližších týždňoch, ako súčasť širšej iniciatívy zameranej na zjednodušenie právnych predpisov. Pôvodne očakávaný „balík úľav pre MSP“ mal byť predstavený 16. apríla, no jeho zverejnenie bolo odložené na 21. mája.

Podľa nemenovaného predstaviteľa Komisie, ktorý poskytol informácie pre portál POLITICO, sa revízia GDPR pravdepodobne neobjaví v tomto konkrétnom balíku – hoci návrh na zjednodušenie pravidiel by mal byť predložený „do júna“. Konkrétne podrobnosti zatiaľ nie sú potvrdené, no ide o súčasť širšieho úsilia znižovať regulačné zaťaženie podnikov a podporovať konkurencieschopnosť EÚ – najmä vo vzťahu ku globálnym konkurentom v USA a Číne. Nariadenie GDPR, ktoré je v platnosti od roku 2018, je viacerými aktérmi vnímané ako príliš komplexné a ťažko uplatniteľné, najmä pre menšie podniky.

• Pracovná skupina Rady pre hospodárske a finančné záležitosti pre daňové otázky bude rokovať o nových pravidlách pre diaľkový predaj dovážaného tovaru a stimuloch na používanie systému IOSS

Pracovná skupina Rady ECOFIN pre daňové otázky (Nepriama daň – DPH) sa má stretnúť 15. apríla 2025 v Bruseli.
Hlavnou témou rokovania bude výmena názorov k návrhu smernice o pravidlách v oblasti DPH týkajúcich sa zdaniteľných osôb, ktoré uľahčujú predaj dovážaného tovaru na diaľku, so zameraním najmä na ustanovenia, ktoré majú motivovať k používaniu jednotného kontaktného miesta (Import One-Stop Shop – IOSS).

Toto zasadnutie nadväzuje na dve predchádzajúce marcové stretnutia pracovnej skupiny, počas ktorých sa delegáti venovali možnostiam zvýšenia spoľahlivosti a efektívnosti systému jednotného kontaktného miesta - IOSS. Obe zasadnutia zahŕňali podrobnú výmenu názorov k tej istej smernici, konkrétne k ustanoveniam zameraným na podporu širšieho využívania systému IOSS, ako aj otvorenú diskusiu o ďalších otázkach v oblasti DPH.